Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-97-2011.pdf
PDF · 126.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/97/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2011 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alici Gálovej a prísediacich Ivety Kováčovej a Dagmar Fedorovej, takto
rozhodol:
obžalovaný 1/ R. R.Ť., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom U., J. XX, prechodne bytom U., Š. XX,
obžalovaný 2/ J. Ď., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom U., J. XX, prechodne bytom U., J. XX,
obžalovaný 3/ R. U., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom U., J. XX, prechodne bytom J., W. XXX,
obžalovaný 4/ Z. U., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom U., X. XXX/XX,
s ú v i n n í , ž e
1/ dňa 17. 03. 2010 v Brezne uzavrel obžalovaný 2/ J. Ď. so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava prostredníctvom obchodného zástupcu tejto spoločnosti obžalovaného 1/ R. R., ktorý ho na to nahovoril, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 1.400 € a ktorý sa zaviazal splatiť v 8 mesačných splátkach po 301 €, avšak svoje zmluvné podmienky si obžalovaný 2/ J. Ď. neplnil, dohodnuté splátky riadne neuhrádzal a v žiadosti o úver uviedol celkové výdavky v sume 241 € s tým, že zatajil vykonávanú exekúciu za iné záväzky prostredníctvom súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, obžalovaný 2/ J. Ď. už v tom čase vedel, že nebude schopný uhrádzať mesačné splátky v dohodnutej sume 301 €, o čom upovedomil aj obchodného zástupcu obžalovaného 1/ R. R., ktorý ho v rozpore s touto skutočnosťou a so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s povinnosťami a oprávneniami mandatára v súlade s mandátnou zmluvou obchodného zástupcu ubezpečiť, že môže uhrádzať aj nižšie splátky v sume 50 € mesačne, a takto mu umožnil získať úver, čím bola spôsobená spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škoda vo výške 2.408 €,
2/ dňa 15. 06. 2010 v Brezne uzavrel obžalovaný 3/ R. U. so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava prostredníctvom obchodného zástupcu tejto spoločnosti obžalovaného 1/ R. R., zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver v sume 500 € a ktorý sa zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 82 €, pričom na uzavretie tejto zmluvy ho naviedol obžalovaný 4/ Z. U. na základe požiadania obžalovaného 1/ R. R., ktorý sa následne dohodol s obžalovaným 3/ R. U., že finančnú hotovosť v podobe úveru si ponechá obžalovaný 1/ R. R. a úver bude splácať s čím obžalovaný 3/ R. U. za finančnú odmenu v sume 50 € súhlasil a zmluvu podpísal, avšak svoje zmluvné povinnosti si obžalovaný 3/ R. U. ani obžalovaný 1/ R. R. neplnili, dohodnuté splátky riadne neuhrádzali a v žiadosti o úver uviedli, že obžalovaný 3/ R. U. je invalidný dôchodca s mesačným dôchodkom v sume 270 € a
čistý mesačný príjem partnerky v sume 350 €, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko obžalovaný 3/ R. U. nebol invalidný dôchodca a jeho partnerka bola nezamestnaná a nemal uvádzaný príjem, čím bola spôsobená spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova 25 škoda vo výške 984 €,
teda
obžalovaný 1/ R. R.
v bode 1/ obžaloby
ako iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnil získať úver tomu o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobil tak menšiu škodu,
v bode 2/ obžaloby
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
obžalovaný 2/ J. Ď.
v bode 1/ obžaloby
vyláka od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
obžalovaný 3/ R. U.
v bode 2/ obžaloby
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
obžalovaný 4/ Z. U.
v bode 2/ obžaloby
úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu a ten vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
čím spáchali
obžalovaný 1/ R. R.
v bode 1/, 2/ obžaloby
viac činný súbeh prečinov úverového podvodu z toho v bode 1/ obžaloby podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný 2/ J. Ď.
v bode 1/ obžaloby
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaný 3/ R. U.
v bode 2/ obžaloby
prečin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaný 4/ Z. U.
v bode 2/ obžaloby
prečin úverového podvodu ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Trestného zákona,
za to sa odsudzujú
obžalovaný 1/ R. R.
Podľa § 222 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému 1/ výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) rokov s probačným dohľadom pracovníka Okresného súdu Brezno.
obžalovaný 2/ J. Ď.
Podľa § 222 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému 2/ trest odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 1,5 (jeden a pol) roka.
obžalovaný 3/ R. U.
Podľa § 222 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému 2/ trest odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.
obžalovaný 4/. Z. U.
Podľa § 44 Trestného zákona sa obžalovanému 4/ upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok OS Brezno XT/XX/XXXX zo dňa 11. 04. 2011, ktorým mu bol podľa § 250a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Bratislava škodu vo výške 2.408 €.
Obžalovaný 1/ R. R. je povinný nahradiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. škodu vo výške 934 € a obžalovaný 3/ R. U. škodu vo výške 50 €.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Pohotovosť odkazuje so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal na obžalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ obžalobu, a to na obžalovaného 1/ v bodoch 1/ a 2/ obžaloby pre pokračovací zločin úverového podvodu, v bode 1/ obžaloby podľa § 222 ods. 2, 3 písm. c) Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona; na obžalovaného 2/ v bode 1/ obžaloby pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, na obžalovaného 3/ v bode 2/ obžaloby pre prečin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona a na obžalovaného 4/ v bode 2/ obžaloby pre prečin úverového podvodu ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým rozdielom, že prokurátor v bode 1/ obžaloby stanovil škodu vo výške € 3.147,26 a v bode 2/ obžaloby škodu vo výške € 2.029,74. Po tom, čo okresný prokurátor predniesol obžalobu, predsedníčka senátu oznámila obžalovaným 1/ - 4/, že u obžalovaného 1/ bude skutky u neho posudzovať ako viacčinný súbeh prečinov úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby a v bode 2/ obžaloby úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, skutok obžalovanému 2/ bude posudzovať ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinný. Obžalovaní 2/, 3/ a 4/ urobili vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe. Keďže obžalovaný 1/ sa cítil nevinný, súd neprijal vyhlásenie obžalovaných 2/, 3/ a 4/ a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných 1/ - 4/, svedkyne J. Š., pracovníčky spoločnosti Pohotovosť, prečítaním výpovedí svedkýň U., Š. a X. z prípravného konania, prečítaním všetkých listinných dôkazov týkajúcich sa predmetných úverov, ako aj správ na obžalovaných, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný 1/ na svoju obranu uviedol, že na neho, ako na obchodného zástupcu spoločnosti Pohotovosť, boli na neho vyvíjané veľké tlaky, že má veľa neplatičov. Keďže mal obžalovaný 2/ nesplatené dva úvery, navrhol mu obžalovaný 1/, že by to mohol vyriešiť tak, že si zoberie ďalší úver, ktorým splatí predošlé dva úvery. Pri uzatváraní novej zmluvy, obžalovaný 1/ zisťoval, aký má obžalovaný 2/ a jeho manželka príjem a aké majú výdavky. Obžalovaný 2/ mu uviedol, že je zamestnaný. Obžalovaný 1/ od neho doklad od zamestnávateľa nepotreboval, nakoľko bol jeho opakovaným klientom. Obžalovaný 2/ pracoval v ŽP Podbrezová a.s. a mal príjem okolo 500 €, ďalej mu obžalovaný 2/ uviedol, že chodí po brigádach, vykonáva stavebné práce, z čoho má ďalší príjem, ale túto skutočnosť obžalovaný 1/ taktiež zisťovať nemusel, nakoľko to spoločnosť Pohotovosť nevyžadovala. Obžalovaný 2/ mu uviedol, že úver, ktorý si zobral v celkovej výške 1.400 € je schopný splácať vo výške 300 € mesačne. Povedal mu, že mal síce zablokovaný účet, ale že mu exekúcia už skončila. Obžalovaný 1/ sa ani o túto skutočnosť nezaujímal, nakoľko to nebolo potrebné. Obžalovaný 2/ bol pre neho známy klient, nakoľko už predtým mal pôžičky a aj ich splácal. Keď obžalovaní 1/ a 2/ podpisovali úverovú zmluvu, obžalovaný 2/ povedal obžalovanému 1/, že sú to dosť vysoké splátky. Obžalovaný 1/ mu na to povedal, že nech platí čo má a že so spoločnosťou Pohotovosť sa dá uzavrieť dohoda o odklade splácania dlhu. Ak nebude mať peniaze na nejakú splátku, nech zaplatí aspoň 50 €. Obžalovaný 1/ mal za uzavretie zmluvy províziu 10 €. Za uzavretie tejto zmluvy províziu nemal, nakoľko sa použila na splatenie dlhu. Podľa obžalovaného 1/ skončil pracovný pomer dňa 25. 10. 2010. Pracovný pomer skončil z toho dôvodu, že mal problém s neplatičmi, chýbali mu peniaze a doklady k zmluvám. Keďže mal veľa neplatičov, tak boli zo strany spoločnosti Pohotovosť sankcie, bola mu zadržiavaná provízia a zároveň mu zakázali uzatvárať ďalšie zmluvy s novými klientmi.
Ku skutku 2/ obžaloby, obžalovaný 1/ uviedol, že pani X. robila v spoločnosti Pohotovosť asi do decembra 2010. S pani X. žili aj v spoločnej domácnosti asi do októbra 2010, keď odišiel do Anglicka. Zmluvy s novými klientmi nemohol uzatvárať asi od júla 2010, nakoľko mal veľa neplatičov. Keďže mali spolu s p. X. málo úverových zmlúv, zavolal obžalovanému 4, či nepozná niekoho, kto by si chcel zobrať úver. Obžalovaný 4/ potom prišiel s obžalovaným 3/ a keďže obžalovaný 1/ nemohol uzatvárať úverovú zmluvu ako mandatár, podpísala ju p. X., aj keď ju v podstate s klientom uzatváral on. Obžalovaný 3/ mu pri uzatváraní zmluvy povedal, že je invalidný dôchodca a predložil o tom potvrdenie od sociálnej poisťovne. Či to bol originál, to uviesť nevie. Následne potom obžalovaný 1/ odoslal žiadosť faxom do Banskej Bystrice. Potom tam bol nejaký problém s peniazmi, tak obžalovanému 3/ vyplácal úver vo výške 500 € na dvakrát. Prvýkrát nevie akú sumu mu vyplatil sumu. Peniaze chodili na pobočku trikrát denne, ale niekedy sa stalo, že keď si klient ráno neprišiel po peniaze, dal ich inému klientovi a následne to vyrovnal. To urobil aj s obžalovaným 3/. Odmietol tvrdenie, že by obžalovanému 3/ úver nevyplatil, okrem sumy 50 €.
Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal od spoločnosti Pohotovosť zobraté dve pôžičky, ktoré však riadne nesplácal. Zo začiatku ich splácal, ale potom začal byť vo finančnej tiesni. V roku 2007 odišiel zo ŽP Podbrezová, ale keďže si nenašiel lepšie zamestnanie, v roku 2008 sa tam vrátil. V tom čase aj neplatil výživné na maloleté deti a tak mu bola na jeho príjem nariadená exekúcia. Sťahovali mu až dve tretiny platu. Vzhľadom na to, že úvery zo spoločnosti Pohotovosť riadne nesplácal, zavolal mu obžalovaný 1/, že mu z toho dôvodu hrozí exekúcia, ale že má možnosť zobrať si ďalší úver, ktorým vyplatí tieto dva úvery. Obžalovaný 2/ mu povedal v akej je finančnej situácii, aký má príjem. Zároveň mu uviedol, že má zablokovaný účet, nakoľko tam má exekúciu z dôvodu výživného. Uviedol, že splátky vo výške 300 € nebude schopný platiť. Obžalovaný 1/ mu na to uviedol, že môže aj dva - tri mesiace so splátkami počkať a splácať aspoň po 50 €. V tom období sa zamestnala aj jeho priateľka a myslel si, že niečo zarobí aj brigádnicky, čo sa však nepodarilo. Z tretej pôžičky nezaplatil spoločnosti Pohotovosť žiadnu splátku.
Obžalovaný 3/ R. U. ku skutku 2/ obžaloby uviedol, že sa stretol s obžalovaným 4/ a ten mu navrhol, či si nechce zarobiť 50 €. Obžalovaný 4/ mu povedal, že obžalovaný 1/ si chce zobrať pôžičku, ale že si ju nemôže zobrať na svoje meno, tak by ju mohol zobrať obžalovaný 3/ a za to dostane odmenu 50 €, pričom pôžičku bude splácať obžalovaný 1/. Tak obžalovaný 3/ spolu s obžalovaným 4/ išli za obžalovaným 1/ na pobočku spoločnosti Pohotovosť, obžalovaný 3/ predložil občiansky preukaz, obžalovaný 1/ si odpísal iniciály a obžalovaný 3/ podpísal žiadosť o úver. Obžalovaný 1/ mu za to dal 50 €, ktoré potom spolu s obžalovaným 4/ strovil a týmto to pre obžalovaného 3/ skončilo. Obžalovaný 3/ nikdy nebol invalidný dôchodca a v čase žiadosti o úver bol nezamestnaný, bez príjmu a evidovaný ako občan v hmotnej núdzi.
Obžalovaný 4/ ku skutku 2/ obžaloby uviedol, že ho oslovil obžalovaný 1/, či nepozná niekoho, kto by mohol zobrať úver na svoje meno pre neho, nakoľko má finančné problémy, a že mu za to dá 50 €. Obžalovaný 4/ oslovil obžalovaného 3/, ktorého stretol v meste. Povedal mu, že obžalovaný 1/ to všetko vybaví, že tá pôžička prejde a obžalovaný 3/ za to dostane 50 €, s čím obžalovaný 3/ súhlasil. Následne potom obžalovaný 1/ zavolal na mobil obžalovaného 4/, nakoľko obžalovaný 3/ mobil nemá a obaja potom prišli za obžalovaným 1/ keď pôžička bola schválená. Obžalovaný 1/ dal obžalovanému 3/ 50 € a išli spolu na pivo.
Svedkyňa J. Š., ktorá v roku 2010 pracovala ako úverová referentka v spoločnosti Pohotovosť uviedla, že jej úlohou bolo spracovávať žiadosti o úver, overovala zamestnávateľov žiadateľov, nezisťovala však správnosť údajov zo sociálnej poisťovne, nakoľko im sociálna poisťovňa takéto informácie neposkytovala. Ak svedkyňa žiadosť schválila, zaslala to na centrálu a tá potom zaslala obchodnému zástupcovi peniaze. Svedkyňa zároveň školila obchodných zástupcov. Svedkyňa nevedela, kedy spoločnosť Pohotovosť skončila pomer s obžalovaným 1/, len má vedomosť, že obžalovaný 1/ robil úverové podvody. Keď sa schvaľoval úver, zisťoval sa príjem klienta, ktorý si svedkyňa overovala ako aj všetky jeho výdavky. Muselo to tak vychádzať, že klientovi muselo ostať pre osobnú spotrebu aspoň 150 €. Ak mal klient exekúciu na svoj príjem, úver sa neschvaľoval. Svedkyni bolo známe, že obchodný zástupca nemohol navrhnúť klientovi splácanie nižších splátok, ako boli dohodnuté v zmluve.
Z výsluchu z prípravného konania svedkyne J. U., riaditeľky regionálnej agentúry spoločnosti Pohotovosť, súd zistil, že čo sa týka úveru v bode 2/ obžaloby, ktorý mal čerpať obžalovaný 3/, obžalovaný 3/ v žiadosti uviedol, že je invalidný dôchodca. Keďže sa v tomto prípade jednalo o nového klienta, tak mandatár bol povinný urobiť diagnostiku klienta u neho doma. Podľa toho, čo mala svedkyňa k dispozícii, obžalovaný 3/ priložil k žiadosti o úver občiansky preukaz, druhý doklad totožnosti, ako aj potvrdenie z pošty alebo banky o vyplácaní výšky invalidného dôchodku. Potom čo je odoslaná žiadosť na regionálnu agentúru, overí sa platnosť občianskeho preukazu, funkčnosť a platnosť telefónneho čísla a ďalej sa overuje, či na adrese dlžníka nie je niekto neplatičom, poprípade jeho rodinný príslušník. Peniaze boli vyplatené mandatárovi hneď po preverení žiadosti o úver. Mandatár je povinný minimálne raz do týždňa zúčtovať vyplatené zmluvy a tieto predložiť úverovej referentke. Ohľadne skutku 1/ obžaloby svedkyňa uviedla, že obžalovaný 1/ bol povinný, ako pracovník poškodeného, pri spisovaní žiadosti o úver, aj keď sa jednalo o opakovaného klienta, prezistiť skutočnosti týkajúce sa príjmov klienta a teda zistiť, či klient spĺňa podmienky na poskytnutie úveru. Aj pri dopenalizačnom úvere je potrebné zvážiť, či je pre klienta prospešný, či ho je schopný splácať, nakoľko sa v tomto prípade jednalo o vyššiu čiastku ako bol pôvodný dlh.
Z výsluchu svedkyne J. Š. z prípravného konania, družky obžalovaného 2/ súd zistil, že bola svedkom toho, ako obžalovanému 2/ telefonoval obžalovaný 1/ s tým, že mu chce pomôcť, aby vyriešil jeho finančné starosti. Jej je len známe, že uzavrel obžalovaný 1/ s obžalovaným 2/ nejakú zmluvu, pričom obžalovaný 2/ peniaze žiadne nevidel, nakoľko týmto úverom splatil predchádzajúce úvery. Svedkyňa v čase spisovania žiadosti o úver bola zamestnaná vo firme Brezno Industrie a to na dohodu, pričom jej mesačný príjem bol asi 200 €. Zamestnaná bola asi do konca júla 2010.
Z výsluchu svedkyne G. X. z prípravného konania, súd zistil ohľadne skutku 2/ obžaloby, že predmetnú žiadosť o úver obžalovaného 3/ podpisovala ona, pričom ju vypísal obžalovaný 1/. Obžalovaný 1/ ju vypísal preto, lebo bola vtedy neprítomná, keď sa táto zmluva uzatvárala. Doklady, ktoré predložil obžalovaný 3/ pri žiadosti o úver, prevzal obžalovaný 1/ a museli prejsť aj cez ruky svedkyne. Pravdivosť si potom overujú v Regionálnej agentúre v Banskej Bystrici, inak by úver nebol schválený. Svedkyňa si ďalej nepamätala, či predložila všetky dokumenty ohľadne predmetného úveru úverovej referentke v Banskej Bystrici. Svedkyňa uviedla, že obžalovaného 3/ nespoznáva. Svedkyňa plne dôverovala obžalovanému 1/, keď vypisoval predmetnú žiadosť o úver. Ak mal obžalovaný 1/ nejaké zlé úmysly, ona o nich nevedela. V prípade, ak prídu peniaze na poskytnutý úver, v ten deň sú financie aj vyplatené klientovi.
Z listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný 2/ vypísal žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 1.400 € dňa 11. 03. 2010. Ako svoje príjmy uviedol jeho čistý mesačný príjem vo výške 350 €, čistý mesačný príjem jeho partnerky vo výške 300 €, ako aj ďalšie príjmy vo výške 200 €, spolu 850 €, pričom jeho výdavky mali byť vo výške 241 €. Ku žiadosti mal pripojiť aj kópiu pracovnej zmluvy spolu s výplatnými páskami za posledných 5 mesiacov. Následne potom dňa 17. 03. 2010 uzavrel zmluvu o úvere vo výške 1.400 €, ktorý sa obžalovaný 2/ zaviazal splácať v 8 mesačných splátkach po 301 €, teda v celkovej výške 2.408 €, počínajúc dňom 24. 04. 2010. Podľa bodu 4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou so splátok sedem dní a viac, je povinný túto splátku uhradiť do rúk mandatárovi v hotovosti, spolu so zmluvnou pokutou 15 € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, stáva sa splatný celý dlh okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky prípadne len časť po sebe idúcich splátok spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti. Tým sa ďalej zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 € ako paušálnu úhradu nákladov. Ak sa stane splatný celý dlh naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinnosti uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 €.
Zo žiadosti o úver obžalovaného 3/ súd zistil, že obžalovaný 3/ požiadal o úver vo výške 500 €, pričom v žiadosti nie je uvedený ani dátum tejto žiadosti. Vo svojej žiadosti uviedol, že je invalidný dôchodca, o čom mal predložiť aj kópiu dôchodkového výmeru. Ako svoje príjmy uviedol invalidný dôchodok vo výške 270 € a čistý mesačný príjem partnerky vo výške 350 €. Ako výdaje uviedol sumu 100 €. Dňa 15. 06. 2010 podpísal obžalovaný 3/ aj zmluvu o úver na poskytnutie úveru vo výške 500 €, ktorý sa zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 82 €, spolu vo výške 984 €, počínajúc dňom 25. 07. 2010. Súčasťou tejto zmluvy o úver boli takisto Všeobecné zmluvné podmienky takého istého obsahu, ako boli súčasťou aj v predchádzajúcej zmluve o úver, ktorú uzavrel obžalovaný 2/. Vzhľadom na to, že si spoločnosť Pohotovosť uplatnila voči obžalovanému 2/ a 3/ zmluvné pokuty a úroky z omeškania, takže ku dňu podania obžaloby predstavovala škoda voči obžalovanému 2/ vo výške € 3.147,26 a voči obžalovanému 3/ vo výške € 2.029,74.
Zo správy Exekútorského úradu JUDr. Kubjatkovej súd zistil, že z príjmu obžalovaného 2/ boli v mesiacoch marec a apríl 2010 vykonané zrážky vo výške 150 €, v máji 2010 vo výške 170 €, jún a júl 2010 po 180 €, august 2010 vo výške 190 € a v septembri 2010 vo výške 180 €, v októbri 2010 vo výške 160 €, v novembri 2010 vo výške 130 € a v decembri 2010 vo výške 200 €. JUDr. Kubjatková dňa 15. 07. 2010 vydala voči povinnému obžalovanému 2/ upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie zameškaného výživného vo výške € 692,76; dňa 02. 02. 2011 vydala exekútorka ďalšie upovedomenie o začatí exekúcie voči obžalovanému 2/ na vymoženie výživného vo výške € 1.228,17 a trov exekúcie v celkovej výške € 1.437,13.
Zo správy zamestnávateľa obžalovaného 2/ ŽP Podbrezová a.s., súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem obžalovaného 2/ za obdobie december 2009 až marec 2010 je vo výške okolo 560 €.
Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrela dňa 29. 12. 2009 J. Š., družka obžalovaného 2/ so spoločnosťou Brezno Industrie súd zistil, že uzavrela pracovný pomer na dobu určitú od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010.
Zo správy Sociálnej poisťovne Banská Bystrica súd zistil, že obžalovaný 3/ sa nenachádza v databáze poberateľov dôchodkových dávok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno súd zistil, že obžalovaný 3/ sa nachádza v evidencii občanov v hmotnej núdzi od 01. 01. 2010 a od 01. 01. 2010 do súčasnej doby aj poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške € 62,50.
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, kto vylákal od iného úver, alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca, alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožňuje úver získať tomu, o kom vie, že nesplnil podmienky určené na jeho poskytnutie.
Pri posudzovaní viny obžalovaného 1/ sa súd v prvom rade zaoberal tým, či oba skutky v bode 1/ a 2/ obžaloby sú len čiastkové útoky jedného trestného činu úverového podvodu, alebo sa jedná o dva rozdielne trestné činy. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračujúci trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. V tomto prípade sa však nejedná o čiastkové útoky jedného trestného činu úverového podvodu. Pri obidvoch skutkoch sa jednalo o rozdielne subjekty páchateľov trestného činu, a jedná sa aj o rozdielny spôsob spáchania trestného činu. Pri úverovom podvode podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona subjektom je ten, kto čerpá úver, pričom trestný čin spácha tak, že uvedie niekoho do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, pričom takýmto svojím konaním chce získať prospech, alebo prípadne spôsobiť inému malú škodu. Pri úverovom podvode podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona je subjektom ten, ktorý pácha trestný čin ako zamestnanec, prípadne zástupca, alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto poskytuje úver a spôsob spáchania trestného činu je taký, že umožní niekomu inému získať úver, ktorý nespĺňa takéto podmienky. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje ani spôsobenie škody.
Pre posúdenie viny obžalovaného 1/ v bode 1/ obžaloby, súd zvažoval vierohodnosť výpovede obžalovaného 1/ ako aj obžalovaného 2/. Ich výpovede sa odlišovali v tom, či obžalovaný 2/ oznámil obžalovanému 1/, že nie jej schopný splácať úver po 300 € mesačne, a to vzhľadom na výšku jeho mesačných výdavkov a na vykonávanú exekúciu pre zameškané výživné na maloleté deti. Súd ako vierohodnú výpoveď vyhodnotil výpoveď obžalovaného 2/. Podľa názoru súdu obžalovaný 2/ nemal dôvod klamať, nakoľko tým, že zobral ďalší úver, aby splatil dva predchádzajúce úvery, ničím nevyriešil svoju platobnú neschopnosť. Predtým nesplácal dva úvery, a takto nesplácal jeden a okrem toho ešte vyšší úver. Obžalovaný 2/ uzatváral predmetnú zmluvu aj v tom domnení, že môže splácať úver aj vo výške 50 €, pričom sa nič vážne nebude diať. Obžalovanému 1/ teda muselo byť zrejmé, že obžalovaný 2/ nebude môcť, vzhľadom na jeho majetkové pomery, úver splácať, nakoniec nesplácal ani predchádzajúce dva úvery a obžalovaný 1/ nezisťoval, či nie je príjem obžalovaného 2/ postihnutý exekúciou, aj keby to bol potom dôvod, prečo by nemohla byť takáto úverová zmluva s obžalovaným 2/ uzavretá. Obžalovaný 1/ svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, pretože ako zástupca poškodeného spoločnosti Pohotovosť umožnil obžalovanému 2/ získať ďalší úver vo výške 1400 €, napriek tomu, že obžalovaný 1/ vedel, že obžalovaný 2/ nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie, nízky príjem obžalovaného 2/ a predchádzajúca exekúcia na jeho príjem. Hlavným motívom konania obžalovaného 1/ je skutočnosť, že obžalovaný 1/ bol v zlej situácii u zamestnávateľa, teda poškodeného, z dôvodu, že mal veľa neplatičov z úverových zmlúv, ktoré on uzatvoril. Sankcia zo strany poškodeného voči obžalovanému 1/ bolo krátenie provízie. Teda obžalovaný
1/ si uzavretím tejto ďalšej úverovej zmluvy s obžalovaným 2/ chcel zlepšiť pozíciu v práci. Dokazuje to aj tá skutočnosť, že práve z dôvodu veľkého množstva neplatičov, s ktorými uzavrel obžalovaný 1/ zmluvy, mu asi v júni zakázali uzatvárať nové úverové zmluvy ako zástupcovi poškodeného.
Obžalovaný 2/ sa na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba v bode 1/, priznal. Pri uzatváraní zmluvy obžalovaný 2/ vedel, že má exekúciu na svoj príjem, pričom to v žiadosti o poskytnutie úveru neuviedol. Uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej si zobral úver vo výške 1.400 €, pričom sa zaviazal tento úver splácať po 301 € mesačne, pričom už pri uzavretí zmluvy obžalovaný 2/ musel vedieť, že nespĺňa podmienky pre splácanie úveru v takejto výške. Obžalovaný 2/ teda uviedol spoločnosť Pohotovosť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, keď neuviedol reálne mesačné výdavky, ako aj v podmienkach na splácanie úveru, keď už v čase uzavretia zmluvy vedel, že nebude schopný úver splácať. Takýmto konaním spôsobil spoločnosti Pohotovosť škodu vo výške 2.408 €. Táto suma predstavuje sumu, ktorú mal obžalovaný 2/ vrátiť z úverovej zmluvy, teda 8 mesačných splátok po 301 €. Súd nepovažuje za skutočnú škodu sumu, ktorú uviedol poškodený, teda vo výške € 3.147,26; lebo táto suma je navýšená o úroky, ďalšie poplatky a zmluvné pokuty zo strany poškodeného a nie je úlohou trestného súdu, aby teraz posudzoval oprávnenosť tohto navýšenia vzhľadom na spotrebiteľské právo.
Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, obžalovaní 3/ a 4/ urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie tohto skutku. Súd pri posudzovaní ich viny ako aj viny obžalovaného 1/ sa zaoberal otázkou, ktoré výpovede bude považovať za vierohodné. Za vierohodné súd považuje výpovede obžalovaných 3/ a 4/, podporené viacerými skutočnosťami. Obžalovaný 1/ tvrdil, že mu obžalovaný 3/ predložil pri uzatváraní zmluvy potvrdenie zo sociálnej poisťovne, že poberá invalidný dôchodok. Obžalovaný 3/ mu takého potvrdenie nepredložil a ani nemohol predložiť, nakoľko nebol invalidným dôchodcom. Výpovede oboch obžalovaných 3/ aj 4/ sa zhodujú. Teda úver v podstate čerpal obžalovaný 1/, aj keď zmluvu uzatváral s poškodeným obžalovaný 3/ a obžalovaný 3/ za to obdržal odmenu. Obžalovaný 1/ v čase uzatvárania tejto úverovej zmluvy mal u poškodeného zakázané uzatvárať úverové zmluvy, nakoľko mal veľa neplatičov a mal aj finančné nezrovnalosti ohľadne úverových zmlúv. Teda už žiadny úver by od poškodeného nedostal. Predmetnú zmluvu uzatváral s obžalovaným 3/ obžalovaný 1/, aj keď v konečnom dôsledku ju za spoločnosť Pohotovosť podpísala svedkyňa X., ktorá však v tom čase bola družka obžalovaného 1/.
Obžalovaný 3/ uviedol poškodenú spoločnosť do omylu ohľadne splnenia podmienok na poskytnutie úveru, keď uviedol, že je invalidným dôchodcom, jeho družka je zamestnaná, ako aj splnenia podmienok na splácanie úveru, keď už v čase uzavretia úverovej zmluvy obžalovanému 3/ bolo zrejmé, že predmetný úver nebude schopný splácať a v prípade, že tento úver nebude splácať ani obžalovaný 1/, bol s tým uzrozumený. Súd preto uznal obžalovaného 3/ vinným z úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, keď spoločnosti Pohotovosť bola spôsobená škoda vo výške 984 €, čo predstavuje sumu, ktorú sa obžalovaný 3/ zaviazal splatiť z úverovej zmluvy, teda 12 mesačných splátok po 82 €. Súd nepovažuje za vniknutú škodu, škodu, ktorú si uplatnila spoločnosť Pohotovosť vo výške € 2.029,74 nakoľko táto suma je už navýšená o ďalšie úroky, poplatky z omeškania, prípadne zmluvné pokuty.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd uznal vinným obžalovaného 1/ tiež z úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona ako spolupáchateľa obžalovaného 3/, keď v podstate čerpal predmetný úver vo výške 500 €, pričom už v čase uzavretia predmetnej zmluvy vedel, že predmetný úver nebude splácať, nakoľko dlžníkom z úverovej zmluvy bol obžalovaný 3/ a jemu prislúchala zákonná povinnosť splácať predmetný úver.
Súd taktiež uznal vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona aj obžalovaného 4/, a to ako návodcu, keďže naviedol obžalovaného 3/, aby uzavrel predmetnú úverovú zmluvu s tým, že za to dostane odmenu 50 €. Túto odmenu potom spoločne s obžalovaným 3/ strovil.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný 1/ doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo riešený, v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Súd u neho zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom u neho
neprevažujú ani poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Ako poľahčujúcu okolnosť súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný 1/ pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život a ako priťažujúcou okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov. Súd potom obžalovanému 1/ ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí dvoch až päť rokov. Vzhľadom na postoj obžalovaného 1/ ku obžalobe, keď sa ani k jednému zo skutkov nepriznal, ani svoje konanie neoľutoval a vzhľadom na výšku škody, ktorá v dôsledku jeho konania bola spôsobená poškodenému, súd mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a to s probačným dohľadom pracovníka Okresného súdu Brezno. Súd je názoru, že takýto trest je potrebný pre nápravu obžalovaného 1/.
Obžalovaný 2/ bol doposiaľ raz súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, priestupkovo riešený nebol, v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Súd takisto u obžalovaného 2/ zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď u obžalovaného 2/ prevažujú poľahčujúce okolnosti, keďže pred spáchaním skutku viedol riadny život, ku skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Súd mu preto ukladal trest podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí jeden rok až päť rokov, pričom horná hranica trestnej sadzby sa mu znížila o jednu tretinu vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Súd mu potom uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka a tento trest mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného 2/ aj vzhľadom na skutočnosť, že čo bolo hlavným motívom pre trestnú činnosť obžalovaného 2/.
Obžalovaný 3/ bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, priestupkovo riešený nie je a v mieste bydliska je hodnotený kladne. Pri zvažovaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, u obžalovaného 3/ prevažujú poľahčujúce okolnosti, keď sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a pred spáchaním skutku viedol aj riadny život. Sú mu preto ukladal trest odňatia slobody podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí jeden rok až päť rokov, keď mu taktiež horná hranica trestnej sadzby bola znížená o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona. Súd mu potom uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere jedného roka, ktorý mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného 3/ aj vzhľadom na okolnosti spáchania predmetného trestného činu.
Obžalovaný 4/ bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v poslednom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/ XXXX zo dňa 11. 04. 2011, keď mu bol podľa § 250a ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so skúšobnou dobu v trvaní jeden rok do 11. 04. 2012. Keďže obžalovaný 4/ spáchal predmetný skutok dňa 15. 06. 2010, teda pred vyhlásením tohto rozsudku, súd ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že sa obžalovaný 4/ dopustil predmetného skutku len ako návodca, pričom sa len podieľal na odmene, ktorú obdržal obžalovaný 3/, súd obžalovanému 4/ upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX. Súd v tomto prípade taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný 4/ sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval.
Čo sa týka škody ohľadne skutku 1/ obžaloby, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému spoločnosti Pohotovosť škodu vo výške 2.408 € a ohľadne skutku 2/ obžaloby zaviazal jednak obžalovaného 1/, aby nahradil spoločnosti Pohotovosť škodu vo výške 934 €, nakoľko obžalovaný 1/ čerpal predmetný úver a sľúbil obžalovanému 3/, že predmetný úver bude splácať a obžalovaného 3/ zaviazal, aby nahradil poškodenému spoločnosti Pohotovosť škodu vo výške 50 €, čo predstavuje sumu, ktorú obdržal obžalovaný 3/ od obžalovaného 1. Súd zároveň poškodeného spoločnosť Pohotovosť so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože len vrámci civilného konania môžu byť posúdené ďalšie nároky poškodeného z predmetných úverových zmlúv, vzhľadom na spotrebiteľské právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.