Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-325-2007.pdf
PDF · 88.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-11C/325/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: C.. O. D., podnikajúci s dodatkom B. T., L.. D. XXX, E., IČO: 34002081, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 45 120,37 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 41 145,13 Eur a nahradiť mu trovy konania 11.708,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v P. banke, a.s., všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 29.12.2006, žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny titulom poplatku z omeškania v sadzbe 0,1% denne z dlžnej sumy, právne argumentujúc ustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Žalobca požadoval aj náhradu trov spojených s týmto konaním. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni vydal v období mesiacov február až november 2003 na základe lekárskych predpisov a zdravotných poukazov poistencom žalovaného lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré boli žalovanému vyfakturované a uhradené tak, ako je uvedené v tabuľkovej špecifikácii, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu. Jednotlivé faktúry boli žalovaným uhradené až po uplynutí ich zákonnej 30-dňovej lehoty splatnosti. Na základe tejto skutočnosti si žalobca uplatňuje nárok na sankcie ( poplatok z omeškania ) z každej oneskorene uhradenej faktúry alebo jej časti, pri ktorých k omeškaniu došlo do 31.12.2004. Celkovú výšku poplatkov z omeškania zo všetkých oneskorene uhradených faktúr žalobca vyčíslil sumou 1 359 296, 48 Sk, čo v prepočte na euromenu predstavuje sumu 45 120,37 Eur.
Žalobca dňa 23.4.2007 zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 119 758,36 Sk späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaný dňa 19.1.2007 túto sumu žalobcovi uhradil, teda zaplatil mu sankcie za omeškanú úhradu faktúr č. 20031186, č. 200331190 a č. 51112003 v plnej výške. Naďalej sa domáhal titulom poplatkov z omeškania zaplatenia sumy 1 239 538,12 Sk = 41 145,13 Eur a náhrady trov konania. 11C 325/07
Konajúci súd dňa 11.5.2007 uznesením č.k. 26Ro 4153/2006-179 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 119 758,36 Sk zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2007.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému tunajším súdom dňa 6.9.2007 pod č.k. 26Ro 4153/2006-180, namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku s tým, že predmetný spor
je v súvislosti s plnením úloh žalovaného v oblasti zdravotného poistenia, v ktorej oblasti žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť, teda ide o vzťah občianskoprávny, kde premlčacia doba je trojročná. Vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, upraveného čiastočným späťvzatím. Žalobný návrh o zaplatenie zostávajúcej sumy 1 239 538,12 Sk (41 145,13 Eur) žiadal ako premlčaný zamietnuť.
Medzi účastníkmi konania neboli sporné faktúry, ich splatnosť, počet dní omeškania, ani výpočet poplatku z omeškania. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania rozpor medzi nimi ostal iba v posudzovaní záväzkového vzťahu z hľadiska toho, či ide o obchodný alebo občianskoprávny vzťah.
Konajúci súd dňa 27.10.2008 rozhodol v prejednávanej právnej veci rozsudkom č.k. 11C 325/07 - 204 tak, že žalobou uplatnený nárok zamietol, keď si osvojil právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.20043 sp.zn. 4 Cdo 87/03 v obdobnom spore, v ktorom vyslovil právny záver, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného v rámci príslušných kogentných zákonných ustanovení nemôže byť predmetom podnikateľskej činnosti, z čoho vyvodil ďalší záver, že právne vzťahy vyplývajúce z poskytovania zdravotnej starostlivosti sú vzťahmi občianskoprávnymi. Konajúci prvostupňový súd uzavrel, že prejednávaný spor vznikol v súvislosti s plnením úloh právnej predchodkyne žalovanej v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti ktorej žalovaná nevykonávala podnikateľskú činnosť. Právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatnil nárok na poplatok z omeškania, vznikol v roku 2003, ktorý sa spravoval zákonom č. 273/1994 Z.z. ako špeciálnym zákonom upravujúcim vzťahy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Keďže žalobca a právna predchodkyňa žalovaného neuzavreli písomnú zmluvu podľa § 262 Obchodného zákonníka, podľa názoru konajúceho súdu pohľadávka žalobcu vznikla z občianskoprávneho vzťahu, vzťah žalovaného s lekárňami nepovažoval za vzťah spravovaný ustanoveniami Obchodného, ale ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu a zákonom č. 273/1994 Z.z. ako zákonom špeciálnym. Pohľadávky splatné pred 29.12.2003, uplatnené žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 29.12.2006, považoval preto za premlčané a v dôsledku žalovaným uplatnenej námietky premlčania s odkazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka žalobou uplatnený nárok o zaplatenie sumy 1 239 538,12 Sk z dôvodu premlčania zamietol.
Na odvolanie žalobcu právnu vec prejednal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, ktorý po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozsudku dospel k záveru o jeho vecnej správnosti. Preto ho rozsudkom č.k. 2Cob 6/09-225 z 10.11.2009 potvrdil.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Podľa dovolateľa právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, sa spravuje ustanovením § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže poskytovanie úhrady za zdravotnú starostlivosť je možné charakterizovať ako zabezpečovanie verejných potrieb. Ďalej argumentoval tým, že žalobca je podnikateľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ( § 2 ods. 3 zákona č. 277/1994 Z.z. ), žalovaný a jeho právny predchodca je verejnoprávnou inštitúciou, poskytovanie úhrady za zdravotnú starostlivosť charakterizoval ako zabezpečovanie verejných potrieb. 11C 325/07
Podľa názoru žalobcu vzťah medzi účastníkmi konania má obchodnoprávny charakter, preto nárok uplatnený v rámci štvorročnej premlčacej doby nie je možné považovať za premlčaný.
Predmetom dovolacieho konania bolo zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Poplatok z omeškania bol špecifikovaný v žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prejednávanej právnej veci uznesením 5MObdo/5/2010 dňa 14.2.2011 uzavrel, že medzi účastníkmi konania ide o obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto na plynutie premlčacej doby je potrebné použiť ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka. Argumentoval tým, že žalovaný do 31.12.2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia podľa zákona č. 273/1994 Z.z. Zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa ako akciová spoločnosť, pričom uvedený zákon aj určil, že na zdravotné poistenie sa vzťahuje Obchodný zákonník. Právna úprava do 1.1.2005 takto použitie Obchodného zákonníka na zdravotné poistenie neurčovala. Žalovaný vykonával v tom čase zdravotné poistenie v zmysle ustanovenia § 2 zák.č. 273/1994 Z.z., pričom poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť považoval za zabezpečovanie verejných potrieb. Žalobca, prevádzkovateľ lekárne, mal štatút podnikateľa. Vychádzajúc z uvedeného pre nesprávny právny záver dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s akcentáciou záväznosti právneho názoru dovolacieho súdu pre súdy nižšieho stupňa v otázke charakteru právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania v súvislosti so zabezpečovaním verejných potrieb.
Žalovaný vzhľadom na právny záver dovolacieho súdu, ktorý vyslovil v v uznesení sp.zn. 5MObdo 5/2010, nárok žalobcu, pokiaľ ide o zaplatenie istiny 41 145,13 Eur, v novom konaní pred súdom uznal čo do dôvodu i výšky. Žiadal o predĺženie lehoty na splnenie svojej platobnej povinnosti, pričom za primeranú lehotu na plnenie vzhľadom na jej výšku považoval lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca paričnú lehotu požadovanú žalovaným akceptoval.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu dôkazne riadne preukázaného a medzi účastníkmi aj nesporného a s prihliadnutím na právnu kvalifikáciu vzťahu medzi účastníkmi konania, právny názor dovolacieho súdu argumentačne odôvodnený v citovanom rozhodnutí zo dňa 14.2.2011, ako aj uznávacie prehlásenie žalovaného, vykonaného pred súdom dňa 14.11.2011, prvostupňový súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalovaný v zmysle § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z. bol povinný zaplatiť poplatok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými mu boli vyúčtované náklady za poskytnutie liekov, liečiv a zdravotných pomôcok pre jeho poistencov na základe lekárskeho predpisu. V prejednávanej veci nebola sporná výška poplatku ani čas omeškania. Spornou zostala otázka, či žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný. Pre posúdenie dĺžky doby premlčania bolo potrebné posúdiť charakter vzťahu medi žalobcom ako zdravotníckym zariadením poskytujúcim lieky pre poistencov žalovaného, ktorá činnosť je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a medzi žalovaným ako verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom.
V danom prípade podľa právneho záveru dovolacieho súdu ide o záväzkový vzťah účastníkov v súlade s ustanovením § 261 ods.2 Obchodného zákonníka, keď žalovaný bol v období, ktorého sa vec týka, verejnoprávnou inštitúciou a právny vzťah medzi účastníkmi sa podľa názoru dovolacieho súdu týka verejných potrieb, uspokojovanie ktorých je v oblasti zdravotnej starostlivosti nepochybne 11C 325/07
zabezpečené aj plnením tých úloh, ktoré žalovanému ukladá ustanovenie § 37 zák.č.273/94 Z.z. a s ktorými súvisí aj právny vzťah účastníkov konania. Potom aplikujúc na daný vzťah štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, bol poplatok z omeškania za obdobie, kedy boli faktúry splatné ( 2.4.2003 - 31.12.2003 ) a žaloba podaná dňa 29.12.2006, uplatnený včas.
O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zásady úspechu žalobcu konaní, s prihliadnutím aj na dôvody čiastočného späťvzatia žaloby ( § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ). Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastupovania za tieto právne úkony:
1. prevzatie zastúpenia a porada s klientom dňa 18.12.2006 ( § 14 ods. 1, písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2009 ), 2. návrh na začatie konania zo dňa 29.12.2006 ( § 14 ods. 1, písm. c/ citovanej vyhlášky), 3. písomné podanie vo veci samej - čiastočné späťvzatie návrhu dňa 19.4.2007 ( § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky ), 4. písomné podanie na súd - odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 23.10.2007 ( § 14 ods. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky ), 5. účasť na pojednávaní konanom dňa 27.10.2008 ( § 14 ods. 1, písm. d/ citovanej vyhlášky ), 6. písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 24.11.2008 (§ 14 ods. 1, písm. c/ citovanej vyhlášky ), všetky právne úkony v znení účinnom do 1.1.2009,
7. písomné podanie vo veci samej - podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 17.3.2010 ( § 14 ods. 1, písm. b/ citovanej vyhlášky, 8. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu zo dňa 28.1.2011 ( § 14 ods. 1, písm. b/ citovanej vyhlášky, 9. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011 ( § 14 ods. 1, písm. c/ citovanej vyhlášky ).
Za uvedené úkony tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje podľa § 13 ods. 3, § 14 a § 20 až 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení predstavuje sumu
- 1. 281,40 Eur bez DPH pre úkony č. 1-3,
- 640,70 Eur bez DPH pre úkon č. 4,
- 1. 281,40 Eur bez DPH pre úkony č. 5-6,
- 907,94 Eur bez DPH pre úkony č. 7-9.
Výška paušálnej náhrady výdavkov ( režijný paušál ) predstavuje podľa § 16 ods. 3, veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 1 ods. 3 tejto vyhlášky sumu
- 5,44 Eur bez DPH za jeden úkon právnej služby pre úkony č. 1-2,
- 5,91 Eur bez DPH za jeden úkon právnej služby pre úkony č. 3-4,
- 6,61 Eur bez DPH za jeden úkon právnej služby pre úkony č. 5-6,
- 7,21 Eur bez DPH za jeden úkon právnej služby pre úkony č. 7,
- 7,41 Eur bez DPH za jeden úkon právnej služby pre úkony č. 8-9.
Z dôvodu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty ( DPH), výška odmeny za zastupovanie sa v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvyšuje o príslušnú sadzbu dane.
Odmena advokáta za právne služby, ktoré súd považoval za nevyhnutné na účelné uplatňovania práv žalobcu, tak predstavuje sumu 5 x 1.281,40 Eur + 1 x 640,70 Eur + 3 x 907,94 Eur = 9.771,52 Eur bez DPH + 1.874,75 DPH ( v tom DPH za úkony vykonané do 31.12.2010 v sadzbe 19%, od 1.1.2011 v sadzbe 20% ) = 11.646,27 Eur s DPH + režijný paušál bez DPH 2 x 5,44 Eur + 2 x 5,91 Eur + 2 x 6,61 Eur = 35,92 Eur + 1x 7,21 Eur + 1,37 Eur DPH 19% + 2 x 7,41 Eur + 2,96 Eur DPH 11C 325/07
20% = 26,36 Eur , teda spolu 11.708,55 Eur. Náhrada výdavkov patrí do základu pre daň z pridanej hodnoty až od 1.6.2009 (§ 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z.). Za úkony právnych služieb vykonané pred 1.6.2009 patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov, pokiaľ ide o DPH podľa č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhradu trov za úkon predžalobná výzva zo dňa 18.12.2006, stanovisko k žiadosti žalovaného o rokovanie zo dňa 19.1.2007 a za vyjadrenie k odporu žalovaného, keď trovy vynaložené v týchto prípadoch nepovažoval za účelne a efektívne vynaložené. Trovy týchto úkonov právnej služby musí znášať sám žalobca bez toho, aby mu boli nahradené protistranou, hoci v konaní neúspešnou, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p., teda s poukazom na to, že predmetom náhrady trov sú len trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Každý úkon právnej služby, za ktorý si právny zástupca žalobcu uplatnil nárok na tarifnú odmenu, súd posudzoval samostatne z hľadiska jeho nevyhnutnosti, príčinnej súvislosti s procesným postojom žalobcu k predmetu konania, nevyhnutnosti pre zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania a použitiu opravných prostriedkov a dospel k záveru, že podmienkam uvedeným v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. zodpovedá náhrada vyššie špecifikovaných trov.
Platobné miesto a lehota na splnenie uloženej platobnej povinnosti vyplývajú z ustanovenia § 149 ods. 1 § 160 ods. 1 O.s.p.
Toto konanie je od platenia súdnych poplatkov vecne oslobodené ( § 4 ods. 1, písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení ).
Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je tabuľková špecifikácia žalobou uplatnenej pohľadávky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolať do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods. 2 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2, písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).