Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-31-2011.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: K. S., N.. X.X.XXXX, A. B., S. XXX/X, J.: XX 537 312, miesto podnikania B., Š. XXX proti žalovanému: V. B., N.. XX.X.XXXX, A. B., B.. E. P. Metoda o zaplatenie sumy 3 319,39 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 443,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1 493,73 Eur od 20.11.2008 do 11.4.2011 a zo sumy 1 443,73 Eur od 12.4.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1 825,66 Eur a vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% mesačne z dlžnej sumy od 20.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevrátenia požičaných peňazí. V žalobe uviedol, že dňa 14.2.2008 žalovanému požičal 100 000 Sk (3 319,39 Eur). Žalovaný mal požičané peniaze vrátiť najneskôr do 14.5.2008 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 10% mesačne. Žalovaný žalobcovi na zabezpečenie jeho pohľadávky odovzdal osobný automobil Volkswagen Passat ev. č. B. - XXX A., o ktorom vyhlásil, že je v jeho výlučnom vlastníctve a splnomocnil žalobcu na jeho prepis pre prípad nevrátenia požičaných peňazí. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu peňazí v stanovenom čase nevrátil, pokúsil sa žalobca prepísať založený automobil, pričom zistil, že toto nie je možné vzhľadom k dlhodobému neplateniu zákonného poistenia a tiež preto, že automobil bol v minulosti spísaný a zablokovaný exekútorom JUDr. Majkútovou z dôvodu iných dlhov žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti pri uzatváraní zmluvy žalobcovi neoznámil. Žalovaný na výzvy žalobcu nereaguje alebo dáva prísľuby, ktoré následne neplní. Preto bol žalobca nútený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou.
Okresný súd Senica rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XC XX/XXXX -XX zo dňa X.X.XXXX. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, bol platobný rozkaz uznesením č.k. XC XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX zrušený.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, výdavkovým pokladničným dokladom, splnomocnením, kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2008, výzvou zo dňa
18.10.2010, pokusom o zmier zo dňa 13.12.2010 a príjmovými pokladničnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že títo dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanému požičal peniaze v sume 100 000 Sk (3 319,39 Eur). Uvedenú sumu žalobca žalovanému v tento deň odovzdal, čo bolo preukázané výdavkovým pokladničným dokladom. V zmluve bol dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 10% mesačne s platením vopred, ku ktorému zmluvné strany dospeli po vzájomnej dohode. Požičané peniaze mali byť v zmysle dohody účastníkov aj s úrokom za obdobie jedného mesiaca vo výške 10 000 Sk (331,94 Eur) vrátené do 14.3.2008. Pre prípad, že by sa tak nestalo, predĺžila sa lehota splatnosti do 14.4.2008, v tom prípade malo byť opätovne zaplatených 10 000 Sk (331,94 Eur) ako úrok za ďalší mesiac. V prípade, že by ani v tejto lehote neboli peniaze vrátené, posledný dohodnutý termín splatnosti spolu s úrokom za ďalší mesiac vo výške 10 000 Sk (331,94 Eur) bol do 14.5.2008. Takýmto spôsobom dohodu o lehote splatnosti pochopili obaja účastníci, otázka spôsobu platenia dlžnej sumy a lehôt splatnosti nebola medzi účastníkmi sporná. Na pojednávaní bolo preukázané, že žalovaný pôžičku začal splácať, celkovo zaplatil žalobcovi pred podaním žaloby na súd sumu 55 000 Sk (1825,66 Eur), po podaní žaloby na súd ďalších 50 Eur, dohromady teda sumu 1 875,66 Eur, a to nasledovne: dňa 14.2.2008 zaplatil žalovaný sumu 10 000 Sk, dňa 31.3.2008 sumu 10 000 Sk, dňa 16.5.2008 sumu 10 000 Sk, dňa 11.9.2008 sumu 20 000 Sk, dňa 20.11.2008 sumu 5 000 Sk a dňa 12.4.2011 zaplatil žalovaný sumu 50 Eur. Uvedené bolo preukázané príjmovými pokladničnými dokladmi, pričom na týchto dokladoch je ako účel platby uvedené, že ide o platbu dohodnutého poplatku, podľa vyjadrenia žalobcu teda dohodnutého úroku z pôžičky. Žalovaný pritom neurčil, na čo má byť zaplatená suma započítaná. Na istinu zo zaplatenej sumy peňazí nebola zarátaná žiadna suma.
Účastníci zároveň so zmluvou o pôžičke uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva k osobnému automobilu značky Volkswagen Passat, Š.: B. - XXX A., ktorého hodnota bola určená dohodou strán vo výške 100 000 Sk (3 319,39 Eur). Žalovaný pre prípad nevrátenia požičaných peňazí spolu s príslušenstvom súhlasil s tým, aby žalobca založenú vec predal. Zároveň žalobcu splnomocnil na prepis vozidla. Okrem toho účastníci dňa XX.X.XXXX uzavreli aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenému osobnému automobilu zo žalovaného na žalobcu za kúpnu cenu 100 000.- Sk , ktorá bola podľa zmluvy hradená pred prepisom vozidla. Podľa vyjadrenia žalobcu však v čase uzavretia tejto zmluvy neexistovala na strane žiadneho z účastníkov zmluvy skutočná vôľa previesť vlastnícke právo k vozidlu zo žalovaného na žalobcu, táto zmluva mala slúžiť len pre prípad, žeby žalovaný riadne nesplnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, aby v takom prípade mohol žalobca s vozidlom nakladať.
Keďže žalovaný prestal splácať svoj dlh, žalobca sa pokúsil uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja zálohu, teda osobného automobilu, pričom vyšlo najavo, že vozidlo nemožno prepísať, nakoľko bolo spísané exekútorom v inom konaní. Túto skutočnosť oznámil žalobca žalovanému vo výzve zo dňa 18.10.2010, v ktorej mu zároveň pripomenul nesplnenú pohľadávku. Následne pokusom o zmier zo dňa 13.12.2010 poskytol žalobca žalovanému poslednú možnosť na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby na súd, a to do 15.1.2011. K úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného neprišlo. Tento však na pojednávaní uviedol, že je ochotný dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť, avšak nemá finančné prostriedky, aby tak urobil naraz a preto požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach po 333 Eur mesačne, s čím žalobca súhlasil. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca žalovanému už v minulosti požičal bližšie neurčenú sumu peňazí, ktoré žalovaný žalobcovi riadne vrátil.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1, 2 dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v príslušnom znení výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný sčasti dôvodne. V konaní bolo preukázané, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca žalovanému požičal peniaze v sume 100 000 Sk (3 319,39 Eur) a žalovaný sa zaviazal požičané peniaze vrátiť v stanovenom čase, najneskôr do 14.5.2008. Žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas. Napriek tomu, že zmluvné strany uzavreli zároveň zmluvu o zriadení záložného práva, pohľadávka žalobcu zo zálohu uspokojená nebola. Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej malo byť vozidlo, ktoré bolo súčasne zálohom, súd bližšie neskúmal, nakoľko táto nebola predmetom dokazovania v danej veci. V konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi postupne splatil sumu 55 000 Sk (1 825,66 Eur), ktorú žalobca považoval za splátky dohodnutých úrokov z pôžičky, ktorý si zmluvné strany dojednali vo výške 10% mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že napriek skutočnosti, že OZ ani jeho vykonávacie predpisy neustanovujú maximálnu výšku úrokov, ktoré môžu byť dohodnuté pri peňažnej pôžičke, nemožno z toho vyvodzovať, že by výška úrokov závisela výlučne na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Tak ako pri iných dohodách, aj v prípade dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa pritom v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu noriem základných. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Preto nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom. Úrok dojednaný v zmluve o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania vo výške 10 % mesačne, tj. 120 % ročne niekoľkonásobne prevyšujúci úroky z úverov poskytovaných bankami v čase uzavretia zmluvy, ktorých výška je súdu známa z jeho činnosti (cca 7,5 - 14,25 % p.a.), je nepochybne neprimeraným úrokom. Nemožno mať pochybnosti o tom, že odplata (úrok) za poskytnutie pôžičky, ktorá v priebehu jedného roka prevýši samotnú istinu o 20%, je všeobecne považovaná za odporujúcu všeobecne uznávaným pravidlám správania, vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že takto dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu je zmluva o pôžičke v časti dojednanej výšky úrokov pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná. Na základe uvedeného je potrebné žalovaným zaplatenú sumu vo výške 1 825,66 Eur považovať za čiastočnú úhradu istiny, na základe čoho zostáva neuhradenou len časť požičaných peňazí vo výške 1 493,73 Eur. Na základe týchto skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenej istiny žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania požadovaný žalobcom vo výške 4 % mesačne z dlžnej sumy, tento presahuje zákonom kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania len v zákonom prípustnej výške, ktorá v čase vzniku omeškania, teda ku dňu 15.5.2008 predstavovala 8,5% ročne a zo sumy, ktorá nebola žalovaným zaplatená, a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd nepovolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach, nakoľko keď sa účastníci vyjadrovali k možnosti splátok, bolo to ohľadom celej žalovanej sumy vrátane príslušenstva, navyše žalovaný nepreukázal v konaní, že by na jeho strane boli také sociálne, finančné a zárobkové pomery, ktoré by rozhodnutie o povolení splátok odôvodňovali. Súd ale určil dlhšiu lehotu splatnosti dlžnej sumy, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., pričom súd zisťoval podiel úspechu žalobcu a žalovaného vo veci. Súd pritom zohľadnil ako požadovanú istinu, tak príslušenstvo. (Žalobca požadoval zaplatenie sumy 3 319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % mesačne z dlžnej sumy od 20.11.2008 do zaplatenia, pričom predbežná výška úroku z omeškania vypočítaná ku dňu vydania rozhodnutia, t.j. od 20.11.2008 do 14.11.2011, predstavuje sumu 4 757,78 Eur. Požadovaná suma celkom ku dňu vydania rozhodnutia je potom 8 077,17 Eur. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 1 493,73 Eur, pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento priznal len vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 493,73 Eur od 20.11.2008 do 11.4.2011 a zo sumy 1 443,73 Eur od 12.4.2011 do zaplatenia , takže predbežná výška úroku z omeškania vypočítaná ku dňu vydania rozhodnutia, t.j. od 20.11.2008 do 14.11.2011, je 376,27 Eur, celkom teda bolo ku dňu vydania rozhodnutia priznaných 1 870 Eur. Takže žalobca bol úspešný v cca 23%, žalovaný bol úspešný v 77%, čistý úspech žalovaného potom predstavuje 54%. Žalobca tak nemá nárok na náhradu trov konania vôbec, nakoľko úspešnejším účastníkom v konaní bol žalovaný. Keďže však žalovaný náhradu trov konania nežiadal, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Senica ku
Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.