Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1819-2010.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1819/2010
Uznesenie
č.k.: 4Er/1819/2010-57
IČS: 6110221528
U Z N E S E N I E
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného VERCAJCH CENTRUM spol. s r. o. so sídlom Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, zast. S.. E. J.O., O. I. I. W. P. XX, XXX XX D. D., proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt MARKANN s. r. o., Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 730 629, na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňou Spišákovou so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Partizánska cesta 94, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 44/10, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zastavuje ju.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XXX,XX eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX.
Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Spišákovú so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Partizánska cesta 94, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 44/10.
Oprávnený podaním zo dňa 14. 07. 2011, podaným súdnemu exekútorovi dňa 15. 07. 2011, podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Zároveň navrhol, aby nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie nedošlo jeho zavinením. O výmaze povinného z Obchodného registra ex offo nemal ani pri vynaložení odbornej starostlivosti vedomosť, ani túto skutočnosť nemohol pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. XXCbr/XX/ XXXX U. A. XX. XX. XXXX, ktoré sa stalo právoplatným A. XX. XX. XXXX, zrušil obchodnú spoločnosť MARKANN s. r. o., Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 730 629 bez likvidácie. Z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 05. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Medzi základné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať sa považuje spôsobilosť účastníka samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť).
Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného ustanovenia, predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva Občiansky zákonník v spojení s Obchodným zákonníkom.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je dostatočným dôvodom na to, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, rozhodol v zmysle § 57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 365,11 eura. Oprávnený si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 142,31 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, výmaz povinného z obchodného registra, a teda jeho faktickú nemajetnosť, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 28x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 27x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súd taktiež neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1x doručenie žiadosti oprávnenému o súhlas s platbami na účet exekútora, nakoľko z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky nevyplýva, že za takýto úkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena určená paušálnou sumou.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi časť DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako platca dane z pridanej hodnoty túto uplatnil tak z odmeny, aj z hotových výdavkov. Od 01. 09. 2005 je účinná novela Exekučného poriadku, zákon č. 341/2005 Z. z., ktorá zaviedla v ust. § 196 Exekučného poriadku druhú vetu: ,,Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona (§ 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty". Je potrebné vychádzať zo znenia druhej vety tohto novelizovaného ustanovenia. Navýšenie o sadzbu DPH nie len z odmeny, ale aj z hotových výdavkov nemá oporu v zákone a jednak takéto ponímanie zrejme nebolo ani legislatívnym zámerom, v opačnom prípade by zákonodarca výslovne, tak ako je uvedené v prvej vete, priznal právo na zvýšenie sumy o sadzbu DPH aj vo vzťahu k hotovým výdavkom. Nakoľko hotové výdavky nemožno subsumovať pod ustanovenia druhého dielu vyhlášky - odmena súdneho exekútora a podľa vyššie citovaného ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi DPH len z odmeny, súd v danom prípade nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov upravuje odvodovú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 222/2004 Z. z. ako aj zákon č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) sú právne predpisy rovnakej právnej sily (zákony) nie je možné uprednostniť pri rozhodovaní jeden z týchto zákonov, zvlášť ak neupravuje rovnakú právnu skutočnosť.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 91,78 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 365,11 eura uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 131,61 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 91,78 eura a uplatnená 20 % DPH z odmeny (základ dane 33,19 eura) predstavuje 6,64 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 142,31 eura za zaplatený súdny poplatok za udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (16,50 euro) a za trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní (125,81 euro). Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.