Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-928-2011.pdf
PDF · 99.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39Er/928/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávnených X/ G. A., Z.. XX.X.XXXX, L. X, XXX XX A. - Š., X/ F. A., Z.. XX.X.XXXX, L. X, XXX XX A. - Š., I.. F.. P. F., T., B. X, XXX XX A. proti povinnému F. X., Z.. XX.X.XXXX, L. X, XXX XX A. - Š., I.. P.. F. P., X.., L. Z. XX, XXX XX A. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Werferova 1, 040 11 Košice pod spis. zn. Ex 977/2011 AM o vymoženie uloženej povinnosti povinnému zdržať sa rušivého zasahovania do pokojného užívania veci vo vlastníctve oprávnených nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie Š., H. A. D., H. A. D., Z. X. Č.. XXX/X záhrady o výmere XXX F. T. Z. X. Č.. XXX/X I. X. H. V. XXX F. T. Z. J. L. Q. Q. Č. XXX Q. Z. X. Č.. XXX/X, a to zásahov, ktoré spočívajú v zakrývaní vetracích okien oprávnených, vysádzaní rastlín a drevín za stenou domu alebo na pozemku oprávnených, v stavaní pracovných prístreškov dotýkajúcich sa nehnuteľností oprávnených alebo na pozemku oprávnených, ukladaním hnuteľných vecí na pozemku oprávnených, zváraní, rezaní vytrhávaní, krivení a inom poškodzovaní oplotenia na pozemku oprávnených s prísl., takto
rozhodol:
námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnení sa podaným návrhom zo dňa 13.4.2011 domáhali u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonania exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti povinnému zdržať sa rušivého zasahovania do pokojného užívania veci vo vlastníctve oprávnených s prísl. voči povinnému, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 29C/82/2003-235 zo dňa 9.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 2Co/24/2009-268 zo dňa 17.9.2009.
Dňa 20.4.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/114540 zo dňa 3.5.2011.
Dňa 4.7.2011 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že do dnešného dňa mu nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie, ktorý podali oprávnení. Týmto došlo k porušeniu jeho procesných práv, pretože sa nemohol oboznámiť s návrhom na vykonanie exekúcie a vyjadriť sa k jeho obsahu.
Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zdržať sa rušivého zasahovania do pokojného užívania nehnuteľností vo vlastníctve oprávnených, a to zásahov, ktoré spočívajú v zakrývaní vetracích okien oprávnených, vysádzaní rastlín a drevín za stenou domu alebo na pozemku oprávnených, ukladaní hnuteľných vecí na pozemku oprávnených, zváraní, rezaní vytrhávaní, krivení a inom poškodzovaní oplotenia na pozemku oprávnených.
Exekučným titulom mu však nebolo uložené, aby niečo konal. Bola mu uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré je uvedené vo výroku exekučného titulu.
V rozpore s exekučným titulom vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.6.2011, v ktorom povinného vyzval, aby do 14 dní odstránil „stromy či kríky a rastliny včítane koreňov, ktoré rastú tesne za domom..." Povinný opätovne zdôraznil, že jemu nebolo exekučným titulom uložené, aby niečo konal /v tejto časti bola žaloba oprávnených právoplatne zamietnutá/.
Odo dňa, kedy exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 29C/82/2003-235 nadobudol právoplatnosť, povinný plne rešpektuje povinnosti, ktoré mu súd uložil. Ani raz sa nedopustil konania, ktoré by predstavovalo porušenie povinností uložených mu exekučným titulom. Po celý čas sa zdržiava konania, ktoré by mohlo pôsobiť ako rušivé zasahovanie do pokojného užívania vecí vo vlastníctve oprávnených.
Povinný má jednoznačne za to, že exekúcia sa voči nemu nevedie dôvodne, pretože ani jeden z oprávnených nepreukázal, že by povinný nedodržal povinnosti uložené mu exekučným titulom.
Povinný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu zakrýval vetracie okná oprávnených, vysádzal rastliny a dreviny za stenou domu alebo na pozemku oprávnených, ukladal hnuteľné veci na pozemku oprávnených, zváral, rezal, vytrhával, krivil, či inak poškodzoval oplotenie na pozemku oprávnených.
Povinný preto navrhol, aby súd jeho námietkam v plnom rozsahu vyhovel.
Na výzvu súdu zo dňa 7.7.2011 oprávnení k námietkam povinného uviedli, že námietky povinného sú v rozpore so skutkovým stavom zisteným súdom, v rozpore s platným právom a ako také sú teda účelové, zavádzajúce a nepravdivé. V konaní na prvom stupni bolo jednoznačne preukázané, že hranica pozemku oprávnených vedie za domom. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že povinný zasiahol do vlastníckeho práva, obťažuje oprávnených a tento zásah sústavne trvá.
Povinný je povinný odstrániť tento zásah tým, že sa zdrží tohto konania, a to urobí tak, že odstráni svoje zásahy. Súd mu neukladá konkrétny spôsob, akým to má urobiť, prikazuje mu len, že to má urobiť.
V rozsudku súdu prvého stupňa /exekučný titul/ oprávnení zdôraznili odôvodnenie na jeho 4., 7. a 9. strane, kde sa priamo predpokladá vykonateľnosť tohto rozsudku a vysvetľuje sa, že súd povinnému nemôže prikázať konkrétny spôsob ako vykonať odstránenie zásahu.
V spise sa nachádza rozsiahla fotodokumentácia zásahu a táto bola aj predložená exekútorovi.
Tvrdenie povinného, že už nepokračuje vo svojich zásahoch, nie je pravdivé. Na podporu svojich tvrdení oprávnení predložili súdu fotografie z 21.4.2011, na ktorých je viditeľný nový vlnitý plech, ktorý zvislo oprel o strechu garáže oprávnených, čím absolútne zabránil odtoku dažďovej vody do odkvapového žľabu visiaceho na streche oprávnených. Stalo sa tak na pozemku oprávnených a znova došlo nielen k zásahu do ich vlastníckeho práva, ale aj k poškodeniu ich majetku. Voda nemá kde odtekať a leje sa do garáže. Situácia je zrejmá aj z priložených fotografií, ktoré okrem iného dokazujú aj to, že prístrešok dodnes existuje na pozemku oprávnených. O tujach ani nehovoriac.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o vlastných námietkach povinného proti exekúcii sa súd zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie /22.6.2011/. Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 23.6.2011 a skončila sa dňa 6.7.2011. Povinný podal svoje námietky na poštovú prepravu dňa 28.6.2011, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že mu dosiaľ nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávnených, v dôsledku čoho sa nemal možnosť k nemu vyjadriť, a teda došlo k porušeniu jeho procesných práv.
Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach /§ 38 a nasl./ uvádza, že exekučné konanie sa začína na návrh. Tento podáva oprávnený využívajúc svoje dispozičné právo zvoliť si zároveň súdneho exekútora, ktorý za účelom vymoženia jeho pohľadávky exekúciu vykoná. Zákon presne stanovuje, aké náležitosti musí obsahovať návrh na vykonanie exekúcie, aby bol považovaný za bezvadný, ako aj možnosť súdneho exekútora vyzvať oprávneného na odstránenie zistených nedostatkov. Exekučný poriadok však v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdnemu exekútorovi, ani exekučnému súdu doručovať návrh na vykonanie exekúcie aj povinnému, resp. vyzývať ho na vyjadrenie k nemu. Ukladá len povinnosť súdneho exekútora doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, voči ktorému má povinný možnosť podať námietky. Možno teda uzavrieť, že súdny exekútor a ani exekučný súd nepochybili, pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie nedoručili povinnému, a teda námietky povinného proti exekúcii nemožno považovať v tejto časti za dôvodné.
Povinný tiež vo svojich námietkach uviedol, že exekučným titulom mu bola uložená povinnosť zdržať sa rušivého zasahovania do pokojného užívania vecí vo vlastníctve oprávnených, pričom mu nebola uložená povinnosť, aby niečo konal. Súdny exekútor však v rozpore s exekučným titulom vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom povinnému okrem iného uložil povinnosť odstrániť nežiaduce zásahy do vlastníckeho práva oprávnených.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora k námietkam povinného zistil, že súdny exekútor skutočne dňa 16.6.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom vyzval povinného, aby okrem povinnosti zdržať sa rušivého zasahovania do výkonu vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve oprávnených odstránil všetky tieto rušivé zásahy. Dňa 23.6.2011 sa však na Exekútorský úrad súdneho exekútora osobne
dostavil povinný, ktorý uvedené skutočnosti namietal. Po zistení avizovaných nezrovnalostí, ktoré boli spôsobené počítačovým systémom, súdny exekútor vykonal opravu upovedomenia o začatí exekúcie a vo vykonávaní exekúcie bude postupovať v súlade s exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené považuje súd námietky povinného proti exekúcii v tejto časti taktiež za nedôvodné.
Povinný ďalej vo svojich námietkach poukázal na to, že on plne rešpektuje povinnosti, ktoré mu boli uložené právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pričom ani raz sa nedopustil konania, ktoré by predstavovalo porušenie povinností uložených mu exekučným titulom, a teda exekúcia vedená voči nemu nie je dôvodná.
Oprávnení na margo tvrdení povinného uviedli, že tieto sa nezakladajú na pravde. V konaní na prvom stupni bolo jednoznačne preukázané, že hranica pozemku oprávnených vedie za domom. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že povinný zasiahol do vlastníckeho práva oprávnených, týchto obťažuje a toto konanie stále trvá. Povinný je podľa oprávnených povinný odstrániť zásah do ich vlastníckeho práva tým, že sa zdrží tohto konania. Na podporu svojich tvrdení predložili súdu fotodokumentáciu, ktorá má preukázať porušenie povinností uložených povinnému exekučným titulom. Zároveň navrhovali, aby si súd vyžiadal spis pôvodného konania a podrobne sa oboznámil s odôvodnením predmetného rozsudku, ako aj ďalšími listinami založenými v spise.
Z hľadiska rozhodovania súdu o podaných námietkach povinného proti exekúcii je potrebné uvedomiť si, že námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri rozhodovaní o podaných námietkach proti exekúcii teda súd posudzuje len to, či sa exekúcia voči povinnému začala dôvodne, či nenastali okolnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo či tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, neskúma dôvodnosť nárokov oprávneného, správnosť, či zákonnosť rozhodnutí súdov alebo iných orgánov v pôvodnom konaní. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádza z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, resp. jeho výrokovej časti.
V danom prípade bola exekučným titulom povinnému uložená povinnosť zdržať sa rušivého zasahovania do výkonu vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve oprávnených.
Podľa ust. § 127 O. z. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Toto ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva zakotvenej v § 3 O. z.. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných
hľadísk, t.j. aj pomocou znalca. Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.
Z prvej vety odseku 1 vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Takisto výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne vykonateľný núteným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní. Zo znenia tohto ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať.
Pokiaľ teda z výrokovej časti exekučného titulu vyplýva, že povinnému bola uložená povinnosť zdržať sa rušivého zasahovania do výkonu vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve oprávnených, čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia, nebola mu zároveň uložená povinnosť aj niečo konať, resp. tieto zásahy odstrániť. Na základe rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 29C/82/2003-235 zo dňa 9.10.2008 /exekučný titul/ sa teda podľa názoru súdu oprávnení v tomto exekučnom konaní nemôžu účinne domáhať odstránenia rušivých zásahov zo strany povinného a musia dosiahnuť vydanie nového právoplatného rozhodnutia, ktorým bude takáto povinnosť povinnému výslovne uložená.
Pokiaľ ide o tvrdenie oprávnených, že v pôvodnom konaní bolo súdom jednoznačne preukázané, že hranica pozemku oprávnených vedie za ich domom a povinný sa skutočne dopustil zásahov do ich vlastníckeho práva, vychádzajúc zo spisu pôvodného konania možno konštatovať, že toto tvrdenie je pravdivé a súdom riadne preukázané. Zároveň však súd upozorňuje na to, že exekučné konanie je vo svojej podstate konaním nesporovým. Jeho účelom je len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne.
V tomto štádiu exekučného konania je teda rozhodujúce najmä posudzovanie toho, či bola exekúcia začatá dôvodne alebo nie. Súd teda nahliadol do oprávnenými predloženej fotodokumentácie označenej ako „nové porušenie", pričom po jej porovnaní s fotodokumentáciou, ktorú mal súd k dispozícii v pôvodnom konaní zistil, že táto sa zhoduje. Rovnako tvrdeniami oprávnených, že povinný oprel o strechu ich garáže vlnitý plech, čím zabránil odtoku dažďovej vody do odkvapového žľabu, čím sa táto leje do garáže atď., sa už zaoberal súd v pôvodnom konaní, preto sa nimi exekučný súd už nezaoberal.
Keďže exekučným titulom nebola povinnému uložila povinnosť niečo konať a zároveň oprávnení súdu nepredložili hodnoverné dôkazy, ktoré by preukazovali, že povinný si svoje povinnosti z exekučného titulu riadne neplnil a napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku sa dopustil ďalšieho rušivého zasahovania do výkonu vlastníckeho práva k veciam v ich vlastníctve, možno uzavrieť, že návrh na vykonanie exekúcie nebol oprávnenými podaný dôvodne. Preto súd rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.