Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/153/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), f) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 06. decembra 2023, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 04. 10. 2021, takto

rozhodol:

Podľa , sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 04.10.2021 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B..

Krajský súd rozhodujúc sám podľa

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/X, E.

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 13.01.2021 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.03.2021 právoplatným dňa 23.03.2021 výrok o treste, ktorým bol pri uznaní viny za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 04.10.2021 boli obžalovaní A. B. a F. B. uznaní vinnými zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), f) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 27. 08. 2019 v čase medzi 12.00 a 12.30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s E. G. a ďalšími dvomi doposiaľ nestotožnenými osobami prišli na osobnom motorovom vozidle zn. H. I., evidenčné číslo J. XXX K. šedej farby do obce F. L., kde uvedené vozidlo odstavili pri vrátnici oproti skladu zemiakov, následne A. B. a F. B. spolu s E. G. vystúpili z motorového vozidla, pričom F. B. a E. G. pod zámienkou kúpy väčšieho množstva zemiakov vylákali poškodených F. C., nar. XX. XX. XXXX a M. A. F., nar. XX. XX. XXXX, o ktorých veku vedeli, z rodinného domu č. XXX, ktorý sa nachádza v blízkosti skladu zemiakov, ktorého majiteľov je M. A. F. a tu v sklade potom oboch poškodených úmyselne zdržiavali, dve doposiaľ nestotožnené osoby zatiaľ čakali v osobnom motorovom vozidle zn. H. I., pričom A. B. zatiaľ bez súhlasu poškodených nepozorovane vošiel do rodinného domu č. XXX, ktorý bol v tom čase otvorený a neuzamknutý, tu celý dom prehľadal a z jednej miestnosti z dvoch voľne položených peňaženiek odcudzil finančnú hotovosť 500,- Eur v 20 a 50 eurových bankovkách a z neuzamknutej zásuvky 1 pár náušníc s očkom aj kameňom z bieleho zlata, 1 pár náušníc bez očka zo žltého zlata, 1 ks retiazky s prívesom v tvare mušle ako set zo žltého zlata, 1 ks obyčajných hodiniek, 1 ks pánskeho náramku na ruku z bieleho zlata a 2 ks dámskych náramkov na ruku z bieleho zlata, pričom s odcudzenými šperkami a finančnou hotovosťou sa snažil z domu ujsť, avšak vo vchodových dverách sa stretol s poškodenou F. C., ktorá na neho začala kričať a preto sa rýchlo rozbehol k odstavenému motorovému vozidlu, ku ktorému už medzitým zo skladu zemiakov prišli aj F. B. a E. G., následne všetci traja nasadli do vozidla a na vozidle spolu s ďalšími dvomi doposiaľ nestotožnenými osobami odišli smerom na mesto Veľký Krtíš, čím uvedeným konaním poškodenej F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. L. N. XX spôsobili škodu krádežou finančnej hotovosti 500,- Eur a škodu odcudzením šperkov vo výške 1 964,- Eur, poškodenému M. A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. L. N. XXX ako majiteľovi rodinného domu č. XXX nevznikla žiadna škoda.

Za toto konanie okresný súd

obžalovanému A. B. uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods.1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil z rozsudku Okresného súdu Žiar na Hronom sp. zn. zo dňa 13. 01. 2021 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica v sp. zn. zo dňa 23. 03. 2021 právoplatným 23. 03. 2021 výrok o treste, ktorým bol pri uznaní viny za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovanému F. B. uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 39 ods.1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 01. 07. 2020, právoplatný 08. 06. 2021 výrok o treste, ktorým bol pri uznaní viny za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa , obžalovaným 1) A. B. a 2) F. B. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. L. XX škodu vo výške 2 464,- Eur .

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podali odvolanie obaja obžalovaní, ktoré prostredníctvom svojich obhajcov aj písomne dodatočne zdôvodnili.

V prejednávanej trestnej veci odvolací súd podľa vylúčil zo spoločného konania konanie proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, z dôvodu skúmania jeho zdravotného stavu, prípadne duševného stavu. Preto krajský súd na verejnom zasadnutí dňa 04.10.2021 prejednal len odvolanie obžalovaného F. B. a v jeho veci aj meritórne rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 04.10.2021 vo výroku o treste s spôsobe jeho výkonu a obžalovanému F. B. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste s rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 01.07.2020, právoplatného 08.06.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ďalej vo veci odvolací súd konal len proti obžalovanému A. B., a keďže boli pochybnosti o jeho zdravotnom stave, preto predseda senátu pribral do konania súdne znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria F. C. a psychologičku F. J. N., aby vyšetrili duševný stav a zdravotný stav obžalovaného.

Vo vzťahu k písomným dôvodom odvolania obžalovaného A. B. krajský súd konštatuje, že toto smerovalo proti výrokom o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré takémuto vyhlásenému rozsudku predchádzalo. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný A. B. sa ku skutku ako takému priznal, ale poprel, že by mal odcudziť akékoľvek zlaté šperky, pretože táto skutočnosť vyplývala len z tvrdenia samotnej poškodenej, kde táto nepredložila dôkaz o nákupe týchto šperkov a cena týchto šperkov nemohla byť určená objektívnym spôsobom a nebolo preukázané, že by tieto šperky dal do záložne alebo ich niekomu predal. Teda v časti krádeže šperkov považuje rozsudok za nejasný a nepreskúmateľný. Ďalej pokiaľ ide o jeho duševný stav, obžalovaný A. B. konštatoval, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, kde túto skutočnosť oznámil súdu a súd nenariadil vo veci žiadne znalecké dokazovanie, pričom mal nariadiť skúmanie duševného stavu obžalovaného A. B..

Vymeraný trest, ktorý mu prvostupňový súd uložil v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov obžalovaný považuje za trest zjavne neprimeraný ku spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, kde pred tým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, ktorý si vykonal a súd zvýšil takýto trest v podstate o 4 roky.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného vo výroku nie je uvedené, podľa akého písmena ust. § 212 ods. 3 súd konal, kde sú uvedené písmená a) až f), a teda v tomto smere je rozsudok nejasný a nepreskúmateľný, pričom súd aplikoval ust. § 37 písm. h) a m), t.j., že mal spáchať viac trestných činov a že už bol za taký trestný čin odsúdený, pričom v tomto prípade mu bol ukladaný súhrnný trest, kde boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia súdov, a teda, ak bol ukladaný súhrnný trest, došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí, kde potom výrok je v rozpore s konštatovaním, že došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí.

Ďalej obhajoba obžalovaného napádala aplikovanie ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje horná hranica ustanovenej trestnej sadzby o polovicu, kde súd nekonštatoval, kedy sa obžalovaný mal predtým dopustiť predchádzajúceho zločinu, pričom bol viackrát odsúdený v cudzine, ale pokiaľ sa týka zločinov, tak má záznam pokiaľ sa týka rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky a Okresného súdu O. H., avšak z týchto nevyplývalo, že by sa malo jednať o zločiny, a teda v tomto prípade by nemali byť splnené podmienky takejto trestnej sadzby.

V neposlednom rade obhajoba obžalovaného nesúhlasila ani s posúdením priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože okresný súd v rozpore so zásadou „ne bis in idem“ a z nej vyplývajúceho zákazu dvojitého pričítania dvakrát prihliadol na tú istú okolnosť – raz ako na všeobecne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a raz ako na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej (prísnejšej) trestnej sadzby podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom obžalovaný súhlasí s tým, aby mu bol uložený súhrnný trest, ale nie v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý považuje za neprimeraný, pre jeho prevýchovu by postačoval aj trest nižší s tým, že považuje trest v trvaní 30 mesiacov, ktoré vykonával za primeraný aj vo vzťahu k tejto trestnej činnosti. V tejto súvislosti potom obhajoba konštatovala, čo je primeraný trest ku konkrétnemu trestnému činu a akú má úlohu trest odňatia slobody a ako zasahuje do osobnej slobody jednotlivca. Z uvedeného dôvodu požiadala, aby rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš bol zrušený a vec bola vrátená v zmysle súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po zmene obhajcu nový obhajca obžalovaného A. B., JUDr. Peter Múkera st., doplnil dôvody odvolania, v ktorých rovnako poukazoval na neprimeranosť výšky trestu 6 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody, ktorý bol uložený obžalovanému A. B. s konštatovaním, že výška trestu je nehumánna, neprimeraná a bol porušený princíp úmernosti represie. V tejto súvislosti podľa obhajcu podstatne nižší trest splní u obžalovaného princíp generálnej aj individuálnej prevencie. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že zo záverov podaného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný je trestne zodpovedný, okresný súd v tomto smere správne zistil skutkový stav a obžalovaného správne uznal vinným v tejto trestnej veci. Súčasne mu uložil aj primeraný trest. Na zváženie krajskému súdu však dáva, či by na základe záverov znalkyne nebolo potrebné uložiť aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obhajca obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré zistil odvolací súd, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám. V tejto súvislosti namietal závery podaného znaleckého posudku, keďže súdna znalkyňa vo svojich záveroch sa pohybovala v rovine pravdepodobnosti. Z tohto dôvodu navrhol zastaviť trestné stíhanie proti obžalovanému, prípadne upustiť od uloženia súhrnného trestu alebo obžalovanému uložiť alternatívny trest.

Obžalovaný A. B. sa nezúčastnil verejného zasadnutia, svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom jeho splnomocnenkyne, preto odvolací súd za splnenia zákonných podmienok vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je sčasti dôvodné.

V rámci prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle vo vzťahu k výroku o vine podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (str. 8 až 9 napadnutého rozsudku).

K zistenému skutkovému stavu krajský súd konštatuje, že tento zodpovedá vykonaným dôkazom, pretože obžalovaného A. B. zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje výpoveď poškodenej C., poškodeného M. A. F. z prípravného konania, výpoveď svedka F. B. a samotná výpoveď obžalovaného A. B., ktorý podrobne opísal dej predchádzajúci spáchaniu skutku, dej počas jeho páchania a dej po jeho spáchaní. Navyše svedok F. B. uviedol, že obžalovaný A. B., ako aj už odsúdený F. B., sú jeho vzdialení príbuzní, a preto má vedomosť o tom, že sa živia takýmto spôsobom, páchajú trestnú činnosť po celom území Slovenskej republiky. Samotný obžalovaný A. B. sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, bol to on, kto vošiel do kuchyne rodinného domu poškodenej, a tam jej zobral z peňaženky uloženej v kabelke peňažnú hotovosť, asi 500,- až 600,- Eur. Z výpovede poškodenej však má súd za preukázané, že to bola suma presne 480,- Eur, keďže poškodená pred týmto skutkom si bola vybrať peniaze a vybrala si 500,- Eur, pričom 20,- Eur platila za pohonné hmoty na benzínovej pumpe. V tomto smere sa aj odvolací súd stotožnil s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom a ustálený skutkový stav zodpovedá vykonaným dôkazom tak, ako je to uvedené na str. 8 a 9 napadnutého rozsudku.

V tomto smere odvolací súd tak isto neuveril obhajobe obžalovaného, že on žiadne veci zo žltého kovu poškodenej neodcudzil z jej domu, keďže poškodená v ten istý deň, keď jej ukradli peniaze z rodinného domu z peňaženky, zistila, že jej boli odcudzené aj predmety zo žltého kovu zo šperkovníc, ktoré mala uložené voľne v sekretári. Výpoveď poškodenej ohľadom odcudzenia vecí zo žltého kovu korešpondovala aj s výpoveďami svedkov F. B., ktorý uviedol, že v D. C. išiel F. s E. do záložne, a keď sa vrátil, tak mu odovzdal hotovosť 120,- Eur, ktorú započítal ako čiastočnú splátku dlhu za kúpnu cenu auta. V tomto smere nemôže obstáť ani tvrdenie obžalovaného A. B., že veci zo žltého kovu museli odcudziť iní páchatelia, keďže predmetný skutok bol vykonaný v spolupáchateľstve, pričom páchatelia mali rozdelené úlohy a preto zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom prvostupňový súd správne uznal obžalovaného A. B. za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, pričom čin spáchali závažným spôsobom konania – ľsťou a na chránenej osobe – osobe vyššieho veku a spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného.

Na druhej strane sa krajský súd nestotožnil so závermi okresného súdu ohľadom uloženého trestu obžalovanému A. B. a v tomto smere pri určovaní výmery trestu dospel k odlišným záverom ako prvostupňový súd.

V tejto súvislosti odvolací súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. v dôsledku svojich zdravotných problémov bol pozbavený práv na vykonávanie právnych úkonov. Počas trestného konania sa liečil v nemocnici pre odsúdených a obvinených a po prepustení z tejto nemocnice bol opakovane liečený na psychiatrii. Na jeho osobu bol vypracovaný znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov mal odvolací súd preukázané, že obžalovaný A. B. je trestne zodpovednou osobu napriek tomu, že mu bola diagnostikovaná akútna psychická porucha podobná schizofrénii a poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychotropných látok (Nález psychiatrickej nemocnice v Hronovciach, dňa 13.12.2022).

Z uvedeného dôvodu potom krajský na rozdiel od prvostupňového súdu znížil ukladaný súhrnný trest odňatia slobody zo 6 rokov a 6 mesiacov na 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol na námietku obhajoby, že obžalovanému nemala byť pričítaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože pri ukladaní súhrnného trestu podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. došlo k dvojitému pričítaniu tej istej skutočnosti, raz ako všeobecnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a raz ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák., pričom ďalšie skutočnosti majúce vplyv na výšku trestu obžalovaného krajský súd vyhodnotil rovnako ako prvostupňový súd.

Z uvedeného dôvodu v prípade obžalovaného A. B. odvolací súd zrušil výrok o treste a obžalovanému znížil ukladaný súhrnný trest odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Takto uložený súhrnný trest vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa záverom odvolacieho súdu splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a súčasne vyhovuje požiadavkám na individuálnu a generálnu prevenciu vzhľadom na osobu obžalovaného A. B. predovšetkým na jeho zdravotný stav.

Z vyššie uvedených dôvodov senát krajského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.