Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_6C-162-2008.pdf
PDF · 103.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/162/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Rechtorík - RELIMO, s miestom podnikania Dolná Trnovská 112/145, Žilina, IČO: 10 281 272, právne zastúpený JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátom s miestom výkonu činnosti A. Kmeťa 12, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Z. Ž., J.. XX.XX.XXXX, G. N.. U. M. S. XX/X, XXX XX I., Š. Q. N., o zaplatenie 158,- eur takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 132,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % zo sumy 132,78 eur od 29.01.2006 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 25,22 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % zo sumy 25,22 eur od 29.01.2006 do zaplatenia z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 43,94 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súde dňa 14.04.2008, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 4.760- Sk (158,- eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne od 29.01.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 500,- Sk.
Svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že odporca si u neho objednal presťahovanie 3-izbového bytu z Vrútok do Trstenej. Uskutočnenú službu vyfaktúroval odporcovi faktúrou č. 2006 005 zo dňa 14.01.2006 so splatnosťou 28.01.2006 na sumu 8.330,- Sk. Odporca faktúru odmietal zaplatiť tvrdiac, že cena nezodpovedá dohode, tvrdil, že bola dohodnutá cena 4.000,- Sk. Na základe tejto požiadavky odporcu v snahe predísť súdnemu sporu, vystavil dobropis odporcovi faktúrou č. 2006 364 zo dňa 30.06.2006, teda od odporcu po vystavení dobropisu požadoval zaplatiť cenu služby 4.760,- Sk (t.j. 4.000,- Sk + DPH). Odporca do podania návrhu cenu poskytnutej služby vo výške 4.760,- Sk nezaplatil. Tvrdí, že mu bola spôsobená škoda, bližšie neidentifikovaná. On však odporcovi žiadnu škodu nespôsobil, tvrdenie odporcu o spôsobenej škode bez bližšej špecifikácie, cca pol roka po preprave považuje za účelové. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť mu cenu poskytnutých služieb - sťahovanie a prepravné služby vo výške 4.760,- Sk v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým, že odporca nezaplatil cenu služieb v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť zaplatiť popri istine aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 2-násobku diskontnej sadzby, t. j. 6 % ročne.
Odporca sa na výzvu súdu vyjadril k návrhu podaním zo dňa 18.08.2008, v ktorom uviedol, že požiadavku navrhovateľa žiada zamietnuť v celom rozsahu z dôvodov uvedených v jeho listoch doručených navrhovateľovi zo dňa 30.01.2006 a 11.07.2006. Ďalej sa bránil tým, že navrhovateľ
nedoložil objednávku na službu, ani jej hlasový záznam. Faktúra vystavená navrhovateľom dňa 14.01.2006 bola neopodstatnená, neodpovedala objednávke a naviac bola neúplná - neobsahovala dohodnutú cenu. Navrhovateľ nereagoval na jeho výzvu listom zo dňa 30.01.2006 v reálnom čase, teda 16 dní po vykonaní služby vo veci škody na prepravovanom tovare. Škoda na prepravovanom tovare je doposiaľ jednoznačne identifikovateľná ako poodieranie vyvolané natesnaním nákladu do malého objemu prepravného vozidla. Na skutočnosť, že navrhovateľ pristavil na prepravu nedohodnuté a rozhodne malé vozidlo, ktorým prepravu nemôže uskutočniť, bol navrhovateľ okamžite upozornený. Odpovedal, že to je jeho problém a on to zvládne. Pristavená bola dodávka s prívesom namiesto dohodnutého sťahováka. Dobropisom z 30.06.2006 navrhovateľ odťažil pôvodnú faktúru tak, že ostala cena za službu, rozdielne od objednávky, vyššia o DPH v rozpore s objednávkou. K otázke zodpovednosti prepravcu sa navrhovateľ nevyjadril vôbec. V dobrej vôli v liste z 11.07.2006 navrhol riešenie s čiastočnou úhradou s doúčtovaním a znovu navrhovateľa vyzval k jeho návrhu riešenia škody na prepravovanom tovare, avšak bez odozvy. Podanie návrhu o úhradu faktúry po 27 mesiacoch od jej vystavenia považuje za účelové s cieľom premlčania zodpovednosti za škody pri preprave tovaru.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11.11.2011, a to v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. za neúčasti odporcu, ktorý mal predvolanie doručené náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., na pojednávanie sa bez ospravedlnenia neustanovil a nepožiadal o odročenie pojednávania, ako aj za neúčasti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, avšak súhlasil s prejednaním veci aj za svojej neúčasti.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že odporca vlastne svojím konaním i vyjadrením sa k návrhu, ktorý bol doručený súdu, súhlasil s tým, že k vykonaniu služieb prepravy nábytku zo strany navrhovateľa došlo. O tomto teda nie sú žiadne pochybnosti. Podotkla, že vykonať nejakých 390 km prepravy nákladnými motorovými vozidlami je v súčasnosti vzhľadom na to, že pohonné hmoty sú pomerne drahé, náročné a odporca teda nemôže žiadať od navrhovateľa, aby takúto službu, ako je presťahovanie celého 3-izbového bytu vykonal za sumu, ktorú navrhoval pri poslednom písomnom podaní, t. j. za 2.000,- Sk. Takáto cena by určite bola fakturovaná aj firmou, ktorá by vykonávala len manipuláciu s týmto tovarom, teda nákladku a vykládku nábytku. No i napriek tomu navrhovateľ vzhľadom na to, že tu nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o preprave, súhlasil so znížením ceny takmer o polovicu. K vyjadreniu, ktoré odporca písomne 18.08.2008 zaslal súdu, v ktorom v podstate zhrnul všetky námietky voči návrhu, sa vyjadruje nasledovne. Odporca namieta, že navrhovateľ nepredložil objednávku na službu, pretože nepochybne, aj keď tu nebola písomná objednávka na prepravu tovaru, teda tohto nábytku došlo na jeho podnet k platnému uzatvoreniu zmluvy o preprave, podľa ktorej bol navrhovateľ povinný plniť dohodnutú službu a odporca bol povinný túto službu zaplatiť. Ako tvrdí odporca, bola dohodnutá cena tejto prepravy na 4.000,- Sk a túto sumu neskôr po námietkach odporcu navrhovateľ faktúroval spolu s príslušnou daňou z pridanej hodnoty. Dnes je síce v obchodných sieťach a reťazcoch povinnosť uvádzať cenu spoločne s DPH, avšak v čase, keď došlo k tejto službe, takáto povinnosť nebola. Čo sa týka fakturácie, to je bod 2 tohto vyjadrenia odporcu, že faktúra vystavená navrhovateľom 14.01.2006 bola neopodstatnená, neodpovedala objednávke a naviac bola neúplná, pričom neobsahovala dohodnutú cenu, právna zástupkyňa navrhovateľa namietala, že faktúru považuje za úplnú, cena služby je v nej uvedená, i keď tam nie je uvedené, že ide o cenu dohodnutú. Čo sa týka námietky odporcu v bode 3, odporca píše, že navrhovateľ nereagoval na jeho výzvu listom z 30.01.2006 v reálnom čase, teda 16 dní po vykonaní služby vo veci škody na prepravovanom tovare, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že je diskutabilné, či k takejto škode vôbec došlo pri preprave tohto tovaru a či vôbec k nejakej škode došlo, pretože nebola navrhovateľovi zaslaná žiadna fotodokumentácia, žiadna dokumentácia týkajúca sa prepravovaného nábytku, takže má pochybnosti, či vôbec k nejakému poškodeniu nábytku došlo. Ak bol teda odporca presvedčený, že ku tejto škode došlo, mohol sa tejto náhrady škody dožadovať oficiálnou cestou tak, ako sa dožaduje navrhovateľ zaplatenia kúpnej ceny. V prípade, keby sa tejto škody dožadoval prostredníctvom súdu, tu by bol povinný preukázať, že ku škode došlo, akým spôsobom ku škode došlo, aký rozsah škody, poškodenia toho nábytku a pod. V súčasnosti, aj keby žiadal súd o zápočet vzájomných nárokov na základe nejakého protinávrhu, žiadal by navrhovateľ tento jeho návrh zamietnuť z dôvodu premlčania, pretože k preprave došlo v roku 2006 a teraz je rok 2011. Týmto vlastne odpovedá na ďalšiu námietku odporcu týkajúcu sa škody na prepravovanom tovare alebo prepravovanom nábytku. Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľa reagovala na posledný bod vyjadrenia odporcu, kde píše, že podanie návrhu o úhrade faktúry 27 mesiacov od jej vystavenia považuje za účelové s cieľom premlčania zodpovednosti za škodu pri preprave tovaru. Považuje za absolútne nemieste ešte operovať takýmto dátumom, pretože
predovšetkým vzniká škoda navrhovateľovi, pretože si dopisoval s odporcom a prepisoval k jeho spokojnosti faktúru tak, aby sa dopracovali k zhode, takže uplynul skutočne dosť dlhý čas, kým došlo k podaniu návrhu na súde, ktorý navrhovateľ uplatnil, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Doposiaľ odporca nezaplatil nič, hoci teda nábytok z 3-izbového bytu si myslí, že určite v prípade, že by to bola vykonávala iná sťahovacia firma, určite by to bolo účtované minimálne sumou, ktorá bola prvá účtovaná na prvej faktúre, to znamená takmer vo výške 8.000,- Sk. Právna zástupkyňa navrhovateľa tak žiadala vzhľadom na to, že predpokladala, že navrhovateľ zvládol dôkazné bremeno o tom, že táto preprava vykonaná bola a odporca v samej podstate nepredložil žiadne vyvracajúce dôkazy o tom, že by k preprave nebolo došlo, doposiaľ nezaplatil túto prepravu, aby súd priznal navrhovateľovi požadovanú sumu v plnej výške.
Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Faktúrou č. 2006 005 zo dňa 14.01.2006 splatnou dňa 28.01.2006 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi prepravu motorovým vozidlom L. XXX G. a L. XXX C. na trase Žilina - Trstená - Vrútky - Trstená - Vrútky
- Žilina dňa 14.01.2006 od 06.00 hod. Do 18.00 hod., počet km 390, za cenu 8.330,- Sk vrátane 19 % DPH. Prílohou faktúry záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 006370 zo dňa 14.01.2006. Cena bez DPH bola vypočítaná ako 390 km x 15,- Sk / km = 5.850,- Sk a 1.150,- Sk za prestoj, resp. výpomoc pri nakladaní a vykladaní 6 hod.
Odporca listom zo dňa 30.01.2006 označeným ako „Vrátenie faktúry“ vracal navrhovateľovi späť jeho faktúru č. 2006 005 ako neopodstatnenú s uvedením, že preprava tovaru - presťahovanie 3-izbového bytu - bola dojednaná ako preprava vyžadujúca si väčšie auto vzhľadom na vymenovaný rozsah zariadenia. Po odpovedi navrhovateľa v zmysle, že môže vziať väčšie auto a cena prepravy bude 4.000,- Sk manželke navrhovateľa nadiktoval adresy. Týmto bola dohodnutá cena prepravy. Otvorená ešte ostala otázka zodpovednosti vnútroštátneho prepravcu za škody vzniknuté pri preprave tovaru vzhľadom na malú kapacitu navrhovateľom použitého vozidla. K tejto očakával odporca navrhovateľove stanovisko. Napokon uviedol, že objektívnu faktúru uhradí.
Odporca listom zo dňa 11.07.2006 označeným ako „Vrátenie faktúry č. 2006 005, návrh dohody“ oznámil navrhovateľovi, že ako už uviedol v liste zo dňa 30.01.2006 neodmieta preplatenie objektívnej faktúry za presťahovanie z Trstenej do Vrútok. Ďalej zhrnul, že dojednaná cena presťahovania bola 4.000,- Sk, navrhovateľ bol vyzvaný k stanovisku vo veci poškodenia prepravovaného nákladu, po ukončení prepravy požadoval 7.000,- Sk a faktúru doplnil o DPH, čo je nad rámce dojednanej ceny. Nakoľko nereagoval na pripomenutie poškodenia nákladu, odporca dával tento návrh: Cena prepravy dojednaná „väčším vozidlom“ ostane na dohodnutých 4.000,- Sk, teda DPH v tom a škodu na prepravovanom tovare (§ 767, § 769 ods. 1, § 770 ods. 1 a § 771 Občianskeho zákonníka), nakoľko sa navrhovateľ nepokúsil o vyriešenie tohto problému, predbežne navrhuje oceniť sumou 2.000,- Sk. Po oprave môže dôjsť k doúčtovaniu. Na záver tak odporca žiadal navrhovateľa, aby mu vystavil faktúru na 2.000,- Sk (4.000,- Sk - 2.000,- Sk = 2.000,- Sk) a v reálnom čase ju doručí, po čom dôjde k úhrade, alebo nech navrhovateľ navrhne iné legálne riešenie situácie.
Faktúrou č. 2006 364 zo dňa 30.06.2006 splatnou dňa 07.07.2006 dobropisoval navrhovateľ odporcovi za prepravu motorovým vozidlom časť nákladov faktúrovaných faktúrou č. 2006 005 celkovo v sume 3.000,- Sk + 19 % DPH 570,- Sk = 3.570,- Sk.
Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.01.2006 (ďalej len Občiansky zákonník), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Súd tak na základe zisteného skutkového stavu vychádzal z toho, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy, ktorou sa navrhovateľ zaviazal dňa 14.01.2006 vykonať pre odporcu presťahovanie jeho bytového zariadenia vrátane jeho naloženia a vyloženia z Trstenej do Vrútok. Odporca sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi protiplnenie, a to zaplatiť cenu za presťahovanie. Súd uvedenú zmluvu posúdil ako inominátnu podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Súd považoval aj napriek námietke odporcu, že navrhovateľ nedoložil objednávku na službu, ani jej hlasový záznam, za nesporne navrhovateľom preukázané, že k uzatvoreniu takejto zmluvy medzi účastníkmi došlo. Sám odporca to potvrdil ako v liste zo dňa 30.01.2006, tak v liste zo dňa 11.07.2006.
Medzi účastníkmi však bol spor o výške dohodnutej ceny. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by sa účastníci dohodli na vyššej výške ceny ako 4.000,- Sk, súd mal za to, že došlo medzi účastníkmi práve k dohode na tejto výške. Tomu zároveň zodpovedá aj skutočnosť, že navrhovateľ po dobropisovaní sumy 3.000,- Sk bez DPH žiadal od odporcu sumu 4.000,- Sk + 19 % DPH z tejto sumy. V ďalšom tak bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo k dohode na cene 4.000,- Sk, a to vrátane DPH, alebo bez DPH. Súd s poukazom na výkladové pravidlá podľa ust. § 35 ods. 2 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na to, že v bežnom ponímaní spotrebiteľa je cena vnímaná ako cena konečná vrátane DPH, sa priklonil v spornej časti zmluvného vzťahu účastníkov o výške ceny plnenia navrhovateľa na starnu odporcu a vychádzal z toho, že sa účastníci dohodli na cene 4.000,- Sk vrátane DPH.
V konaní ďalej nevyšlo najavo, že by odporca bol uvedenú cenu navrhovateľovi uhradil a ani to samotný odporca netvrdil.
Odporca sa v konaní v ďalšom bránil tým, že navrhovateľ zo strany navrhovateľa došlo pri plnení jeho povinnosti podľa zmluvy k spôsobeniu škody na prepravovanom bytovom zariadení odporcu. Odporca túto škodu však vo vyjadrení k návrhu vôbec nekonkretizoval a ani nevyčíslil. Súd sa môže len z jeho odkazu na listy zo dňa 30.01.2006 a 11.07.2006 domnievať, že túto škodu odporca žiadal kompenzovať do výšky 2.000,- Sk. Súd však poukazuje na to, že odporca neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy o tom, že by pri plnení navrhovateľa bola nejaká škoda odporcovi spôsobená. Odporca tak neuniesol v konaní bremeno dôkazu, ako mu to vyplýva z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.
Na základe uvedeného súd návrhu v časti o zaplatenie istiny vo výške 132,78 eur vyhovel a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si súčasne uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % zo sumy 4.760,- Sk (158,- eur) od 29.01.2006 do zaplatenia. Súd mal za to, že odporca svoj záväzok zaplatiť cenu dojednaného plnenia navrhovateľa riadne a včas nesplnil. Čo sa týka splatnosti záväzku odporcu, z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by si účastníci dohodli splatnosť ceny plnenia navrhovateľa, a preto súd vychádzajúc z ust. § 563 Občianskeho zákonníka považoval za výzvu navrhovateľa ako veriteľa odporcovi ako dlžníkovi jeho faktúru č. 2006 005 zo dňa 14.01.2006, ktorou navrhovateľ požiadal odporcu o úhradu do 28.01.2006. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, odporca cenu nezaplatil, dostal sa s jej zaplatením do omeškania. Navrhovateľovi tak podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim, t. j. dňom 29.01.2006 vzniklo právo od odporcu požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V znení účinnom do 31.12.2008, t. j. vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania odporcu s plnením svojho peňažného záväzku. Ku dňu 29.01.2006 bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 3 % (zdroj: www.nbs.sk). Súd tak navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % zo sumy 132,78 eur od 29.01.2006 a vo zvyšku návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa a odporcu 84 % ku 16 % (132,78 eur je zo 158,- eur 84 % a 25,22 eur je zo 158,- eur 16 %), teda vzhľadom na čistý úspech navrhovateľa v konaní 68 % (84 % - 16 %), súd navrhovateľovi v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal voči odporcovi náhradu trov konania vo výške eur, a to vychádzajúc z nasledovného výpočtu.
V prípade plného úspechu by navrhovateľovi prislúchala náhrada trov konania vo výške 64,62 eur, z toho vo výške 16,60 eur (500,- Sk) ako náhrada zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu a vo výške 48,02 eur ako náhrada trov právneho zastúpenia (za dva úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2011, za každý úkon odmena vo výške 16,60 eur, v zmysle ust. § 9 a § 10 ods. l s použitím § 14 ods. l písm. a) a c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. pre rok 2011 vo výške 7,41 eur; celkovo teda /2 x 16,60 eur/ + /2 x 7,41 eur/ = 48,02 eur; právna zástupkyňa podaním zo dňa 14.11.2011 vyčíslila trovy právneho zastúpenia až za tri úkony právnej služby, navyše tak za prípravu, avšak súd mal za to, že takýto úkon bol už obsiahnutý v prvom úkone právnej služby, ktorý okrem prevzatia veci, zahŕňa aj prípravu a prvú poradu s klientom. Z tohto dôvodu, súd považoval za oprávnené trovy právneho zastúpenia navrhovateľa len za 2 úkony právnej služby). Potom 68 % zo sum 64,62 eur je suma 43,94 eur.
Súd tak navrhovateľovi v súlade s ust. § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 43,94 eur, pričom odporcu zaviazal túto uhradiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v súlade ust. 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.