Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22C-104-2011.pdf
PDF · 65.63 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/104/2011
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky T. X., bytom Y. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom v Trenčíne, Legionárska 10 proti odporkyni N. X., bytom Y. XXX o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e s a zmier tohto znenia:
"Odporkyňa s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 85,-Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, s účinnosťou od 09.05.2011.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.05.2011 do 30.11.2011 vo výške 234,84 Eur s a odporkyňa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľke v splátkach po čiastkach 20,-Eur mesačne, vždy spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd schváli zmier."
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporkyne voči nej z dôvodu, že odporkyňa, ktorá je jej matkou, si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní. Pred začatím pojednávania uzatvorili účastníci konania zmier v znení, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Keďže pred začatím konania došlo medzi účastníkmi k zmieru a jeho navrhnuté znenie nebolo v rozpore s právnymi predpismi hmotného práva, súd ho v plnom rozsahu schválil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým bol schválený zmier odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku).
Proti výroku o náhrade trov konania nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.