Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/99/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. J. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., dieťa rodičov O. F., bytom X., P. A. XXXX/XX a J. C., bytom X., K. X, zastúpeného P.. X. L., T., so sídlom v X., F. Q. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. septembra 2011, č.k. -115, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k mal. J. zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2011 do 31.08.2011 a s účinnosťou od 01.09.2011 na sumu 150 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom v sume 280,84 eur za obdobie od 01.05.2011 do 31.08.2011, ktoré je povinný otec zaplatiť k rukám matky, do 12-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Tým vo výrokovej časti zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -89 zo dňa 29.01.2004 v časti o určení výživného na mal. J.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. Dôvodil, že vzhľadom na odstup času a s tým spojenú zmenu pomerov, ktorá sa prejavila najmä na strane maloletého, je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu dôvodné. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov. Zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšenia výživného, nastala i na strane rodičov, ktorí obaja majú vyšší príjem, než tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého, ktorý od 01.09.2011 navštevuje 1. ročník strednej školy, čo si vyžaduje zvýšené výdavky spojené s nákupom školských pomôcok a potrieb, financovanie školských aktivít, hradení cestovného vzhľadom na každodenné dochádzanie do školy. Výrazne vzrástli tiež výdavky súvisiace so zabezpečovaním stravovania a oblečenia maloletého, keď už vzhľadom na vek maloletého je zrejmé, že tieto budú vyššie, než tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia a vzhľadom na postavu maloletého pri výške 195 cm, vyššie, než u väčšiny detí v rovnakom veku. Maloletý má zdravotné problémy, ktoré si taktiež vyžadujú zvýšené výdavky. Zároveň ale okresný súd zohľadnil, že maloletý sa nevenuje žiadnej mimoškolskej činnosti, ktorá by si vyžadovala zvýšené výdavky. Okresný súd porovnal osobné, majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov a pri ich porovnaní zistil, že matka maloletého podniká na základe živnostenského oprávnenia. Za predchádzajúci účtovný rok vykázala zisk 3.145,11 eur. Ku dňu 30.04.2011 vykázala stratu, pričom však okresný súd zohľadnil, že išlo o vyúčtovanie za mesiace mimo sezónu. Konštatoval, že otec maloletého je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Zároveň je zamestnancom spoločnosti s hrubou mesačnou mzdou 317 eur. Aj keď mzda otca maloletého predstavuje len minimálnu mzdu, nestotožnil sa okresný súd s tvrdením otca, že ide o jeho jediný príjem. V tejto súvislosti uviedol, že otec je jediným spoločníkom spoločnosti, má teda právo na zisk spoločnosti. Z účtovných dokladov vyplýva, že za predchádzajúce účtovné obdobie vykázala spoločnosť zisk. I keď je nespochybniteľné, že spoločnosť má záväzky, tvrdenie otca o tom, že by spoločnosť bola na pokraji bankrotu, nemal okresný súd za preukázané. Ďalej vyvodil, že z účtovných dokladov nevyplýva zadĺženie spoločnosti a ani prípadná insolvencia spoločnosti preukázaná nebola. Spoločnosť zamestnáva 12 zamestnancov, z toho piati (vrátane otca - spoločníka spoločnosti a jeho manželky), poberajú hrubú mzdu zodpovedajúcu len minimálnej mzde a siedmi zamestnanci popri hrubej mzde poberajú i cestovné náhrady. Spoločnosť vznikla v roku 1991 a otec maloletého bol jedným zo zakladajúcich spoločníkov. Z toho dôvodu sa tvrdenie otca o tom, že účelom jeho podnikania je len zabezpečenie príjmu zodpovedajúcemu minimálnej mzde sebe a svojej manželke, javí ako nepresvedčivé a zároveň odporujúce ustanoveniu , v zmysle ktorého sa podnikaním rozumie činnosť vykonávaná za účelom zisku. Konštatoval, že s obchodným podielom v predmetnej spoločnosti je spätá majetková hodnota, ktorá je v zmysle inou majetkovou hodnotou. Otec maloletého ako spoločník obchodnej spoločnosti má v zmysle právo na podiel zo zisku. Hoci otec maloletého popiera, že by zisk spoločnosti využil na krytie vlastných výdavkov, otec hodnoverne nepreukázal, akým spôsobom hradí svoje výdavky, ktoré podstatne prevyšujú jeho príjem. Súd však zohľadnil opodstatnené výdavky otca i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k dcére F.. Po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností súd s poukazom na vek a preukázané odôvodnené potreby maloletého určil výšku výživného na sumu 120 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.05.2011 (návrh bol podaný 12.05.2011) do 31.08.2011, nakoľko v danom období tu už boli dôvody na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. S účinnosťou od 01.09.2011 (teda od nástupu maloletého na strednú školu) okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 150 eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú veku i odôvodneným potrebám maloletého a s i poukazom na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca takto určené výživné plniť.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, aby vyživovacia povinnosť bola zvýšená na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2011. Rovnako nesúhlasila s úhradou nedoplatku výživného do 12-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Požadovala, aby nedoplatok na výživnom otec zaplatil v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadovala, aby výživné bolo platené do 5. dňa v kalendárnom mesiaci. Okresnému súdu vytýkala, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď dôsledne nepreveril všetky majetkové a zárobkové pomery otca, ako aj potreby maloletého. V tejto súvislosti uviedla, že otec, resp. obchodná spoločnosť R., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, pravdepodobne v súčasnej dobe, resp. v blízkej minulosti splácajú alebo splácali na základe leasingových zmlúv mesačne splátky na osobné motorové vozidlá, ktoré využívajú na účely obchodnej spoločnosti, resp. osobné účely otca, jeho manželky a detí. Považovala za viac ako pravdepodobné, že obchodná spoločnosť P. predkladala leasingovej spoločnosti listinné podklady, najmä účtovné uzávierky, daňové priznanie alebo iné účtovné doklady, ktoré preukazovali permanentný zisk v tejto spoločnosti, pretože inak by žiadna leasingová spoločnosť neuzavrela so spoločnosťou R. leasingovú zmluvu, pokiaľ by táto bola trvale v strate. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu sa uvádza, že otec maloletého zarába v hrubej mzde mesačne 317 eur, pričom na hypotekárny úver mesačne uhrádza sumu vo výške 328 eur a súčasne uhrádza za pôžičky 116,63 eur mesačne, t. j. celkovo 444,63 eur, považuje za málo pravdepodobné, aby otec dostal hypotekárny úver a ďalšie pôžičky, ktoré by mesačne prevyšovali jeho oficiálne deklarovaný plat v hrubej mzde vo výške 123,63 eur. Dôvodila, že ak by súd preveril skutočnosti uvádzané v dodatku jej návrhu, preukázalo by sa, aké údaje o hospodárskych výsledkoch uvádzal otec v dokladoch, ktoré predkladal leasingovej spoločnosti, ak vozidlo leasuje jeho obchodná spoločnosť, resp. aké údaje o mesačnej mzde uvádzal v dokladoch pre leasingovú spoločnosť, ak vozidlo užíva v leasingu ako fyzická osoba. Vyjadrila presvedčenie, že otec na súd predložil nepravdivé údaje o jeho zárobkových a majetkových pomeroch. Vyslovila podozrenie, že otec má založený účet spoločnosti R. v J., kde tento účet založil ešte v 90-tych rokoch a na tento účet jeho spoločnosti uhrádzajú odberatelia faktúry za dopravné služby. Predpokladá tak, že obchodná spoločnosť otca má dostatok finančných zdrojov, a tým sa jeho majetkové pomery podstatne líšia od stavu, ktorý je popísaný v odôvodnení rozsudku. V odvolaní vyčíslila zároveň výdavky maloletého za stravu, oblečenie, hudobnú školu, ktorú navštevuje v X., sporenie, ako aj náklady súvisiace s bývaním.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého, ktorý navrhol odvolanie matky prešetriť a na základe toho rozhodnúť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj otec maloletého, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Poukazoval na tú skutočnosť, že až do roku 1998, kedy matka ukončila činnosť v R., najlepšie vedela, v akej zložitej finančnej situácii sa po celý čas firma nachádza s 3,5 miliónom „KČS“ úverom čerpaným v S. a ako si súkromne požičiaval finančné prostriedky od rodinných príslušníkov, známych, aby udržal firmu pri živote. Poukazoval, že jediná leasingová zmluva sa uzatvárala v januári 1997 na osobné vozidlo C. T. v čase, keď ekonomickú agendu firmy spracovávala práve matka maloletého, a teda podklady pre leasingovú spoločnosť pripravovala ona. Zdôraznil, že každá leasingová spoločnosť overuje príslušné údaje u všetkých zainteresovaných inštitúcií. Poukazoval na svoju výpoveď na pojednávaní pred okresným súdom, kde špecifikoval splátky úveru v nebankovej spoločnosti S., na zakúpenie staršieho osobného vozidla C. C v T., ktoré kúpil ako súkromné vozidlo. Dával do pozornosti, že pri jeho príjme a výdavkoch by sotva našiel leasingovú spoločnosť, ktorá by bola ochotná s ním uzatvoriť leasingovú zmluvu. Na rozdiel od nebankovej inštitúcie, ktorá úver na kúpu zvlášť, keď má rámcovú zmluvu s dotyčným autobazárom, i keď za drahšie peniaze, ale poskytne. Nie je pritom potrebné robiť žiadne podvody, z akých otca matka obviňuje. Pripustil, že nedopatrením v zápisnici v tejto súvislosti namiesto splátok úveru sú uvedené leasingové splátky. Za neseriózne zo strany matky považoval aj podozrenie o založení účtu spoločnosťou R. v J.. Uviedol, že pokiaľ matka uvádza tajné podozrenia v tejto súvislosti, zdôrazňuje, že sama do roku 1998 účtovníctvo firmy spracovávala, sama pohyb na účte zaúčtovávala. O účte, ktorý bol založený vo V. O. v J. z dôvodu začínajúcej spolupráce s firmou U., musela vedieť, nakoľko na tento účet boli posielané len platby spomenutej spoločnosti a po skončení spolupráce žiadna iná platba na tento účet nedošla. Matka maloletého tak chce vyvolať zdanie o nekalej činnosti spoločnosti, resp. otca ako konateľa a spoločníka. Poukazoval zároveň na tú skutočnosť, že matka maloletého vyčísľuje splátky úveru, pôžičky, ktorú spláca spolu s manželkou, ale pri deklarovaní platu uvádza už len plat otca. Pokiaľ matka poukazovala na zvýšenie nákladov nástupom maloletého na štúdium na strednej škole v B., v tejto súvislosti dal do pozornosti, že aj jeho dcéra F. študuje na vysokej škole vzdialenej cca 85 km, a to v K.. Výdavky súvisiace so stravou maloletého, ktorý sám pripustil, že je slabý nadpriemer, považuje za prehnané. Ostatné výdavky sú podľa jeho názoru viac-menej jednorazové (učebnica, školské pomôcky atď.), ako aj podstatná časť oblečenia. Maloletý sám uviedol, že šport ho neláka, žiadnu aktivitu v tomto smere nevyvíja, jediným koníčkom sú počítače a grafika.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania.

Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca na maloletého bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.09.2003, č.k. -72 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2004, č.k. -89, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému zvýšená s účinnosťou od 01.08.2003 na sumu 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne. Od poslednej úpravy uplynulo 8 rokov, odvtedy je maloletý starší, vyspelejší, navštevuje 1. ročník strednej školy. Z uvedeného nesporne vyplýva, že na strane maloletého došlo k zvýšeniu jeho nákladov, a to nielen z hľadiska rastu životných nákladov, ale predovšetkým z hľadiska okolností spočívajúcich vo zvýšení nákladov spojených so školskou výučbou na strednom stupni školy, cestovným, ošatením, obuvou a podobne. Už len táto skutočnosť odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného, pretože povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladoch maloletého má aj otec, nielen matka, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletého v každej oblasti ich uspokojovania. Správne vyhodnotil aj pomery na strane obidvoch rodičov. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca voči mal. J. je potrebné zvýšiť tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, a to predovšetkým osobe povinnej platiť výživné. Výživné vo výške 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2011 do 31.08.2011 a následne s účinnosťou od 01.09.2011, kedy začal maloletý navštevovať strednú školu, vo výške 150 eur mesačne, je aj podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré bolo potrebné vo veci vykonať, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. Pokiaľ matka maloletého vo svojom odvolaní tvrdí, že otec dosahuje vyšší mesačný príjem, ako sám deklaroval a ako zistil súd, takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a matka súdu ani naviac žiadne relevantné dôkazy nepredložila na preukázanie svojho tvrdenia. Takýto záver nevyplynul ani z dokazovania súdu prvého stupňa, ktoré sám vykonal. Okresný súd vychádzal z dokladov, ktoré sú pre súd smerodajné, a ktorých pravdivosť nie je možné v tomto konaní vyvrátiť. Potrebné je pritom poukázať na tú skutočnosť, že okresný súd správne vyhodnotil a posúdil okolnosti, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, má nárok na zisk spoločnosti. Aj keď otec popieral, že by zisk využíval na krytie vlastných výdavkov, túto skutočnosť mu okresný súd rovnako neuveril s poukazom na to, že hodnoverne nepreukázal, akým spôsobom hradí svoje výdavky, ktoré prevyšujú jeho príjem. Okresný súd sa tak vysporiadal s tvrdeniami matky, ktorá spochybňovala príjmy otca. Za predpokladu, že by okresný súd vychádzal len z príjmu otca, ktorý bol pred súdom deklarovaný, nemohol by určiť výživné v takej výške, aká je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia.

Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania matky maloletého dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany otca zvýšil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu, nakoľko takto stanovené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach podľa poukazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom, aj jeho splatnosti, ako vecne správny podľa potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .