Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoEk-14-2024.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoEk/14/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v exekučnej veci oprávneného: MONAQ Leasing, a. s., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 864 001, právne zastúpený: ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, proti povinným: 1/ NGP, spol. s r.o., so sídlom Matušovický rad 88, Vrútky, IČO: 36 397 695, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o vymoženie 9 061,94 EUR s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 30,21 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 23Er/640/2009-31 zo dňa 22.02.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) Súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Exekučné konanie začalo dňa 26.11.2009, doručení návrhu na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm 165/2009-42 zo dňa 12.06.2009. Dňa 10.12.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 08.02.2018 oznámil, že oprávnený návrh exekúcie nedoplnil, dňa 30.01.2024 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje. V zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 mal oprávnený preukázať, že v konaní nejde o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno mal oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekučného konania sa predpokladá na základe ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil, v dôsledku čoho rozhodol o zastavení exekúcie. Povinný 1/ na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/82/2009-54 zo dňa 24.11.2009 bol zrušený bez likvidácie a dňa 12.02.2010 bol vymazaný z obchodného registra a zanikol bez právneho nástupcu. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si trovy exekúcie neuplatnil.
2. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd exekúciu voči povinnému 1/ zastavil, aby exekúcia voči povinnému 2/ bola na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu priznaného súdom naďalej vedená na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, aby nárok oprávneného bol v exekúcii uspokojený vykonaním zrážok z dôchodku povinného 2/ v zmysle Oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného 2/ aby priznal oprávnenému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči povinnému 2/ v rozsahu 100%. Exekučné konanie začalo na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 14.01.2010 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného 2/. Oprávnenému bolo doručené oznámenie (zo dňa 27.11.2023) Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného 2/, od 04.012024 mesačne 38,12 Eur. Ak sa zrážky z dôchodku povinného 2/ nachádzajú na účte súdneho exekútora, mali byť poukázané na účet oprávneného. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia neuviedol, či súdny exekútor akýmkoľvek spôsobom vyzval oprávneného na údajné doplnenie návrhu. Všetky rozhodujúce skutočnosti boli opísané v návrhu na vykonanie exekúcie, boli podložené dôkazmi, návrh bol preskúmaný exekútorom, ktorý následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie a Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného 2/, ktorým sa súd prvej inštancie nezaoberal, ani Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného 2/. V oznámení súdneho exekútora zo dňa 08.02.2018 sa explicitne neuvádza, že oprávnený neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, len sa konštatuje, že oprávnený bol povinný tak urobiť. Súdny exekútor však oprávneného na opísanie rozhodujúcich skutočností nijakým spôsobom nevyzval.
3. Povinný 2/ ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
4. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) účinného od 01.04. 2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko exekučné konanie v danom prípade začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2009.
5. Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.
8. K námietke oprávneného, že exekúcia nemôže byť zastavená z dôvodu, že súdny exekútor už vydal upovedomenie o začatí exekúcie ako aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného 2/ a zo Sociálnej poisťovne, ústredie mu bolo doručené oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného 2/, odvolací súd uvádza, že ani predchádzajúce udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP a realizácia úkonov súdneho exekútora smerujúcich k vymoženiu pohľadávky nie je prekážkou aplikácie zákonných ustanovení o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 2 EP, § 243f ods. 5 EP). Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 EP vznikla oprávnenému ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. Odvolací súd mal za preukázané, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 243f ods. 1 EP nesplnil, a preto bol postup súdu prvej inštancie správny, keď exekúciu v súlade s § 243f ods. 5 EP zastavil.
9. Oprávnený ďalej namietal, že v liste zo dňa 08.02.2018 súdny exekútor explicitne neuvádza, že oprávnený neopísal rozhodujúce skutočnosti a konštatuje len, že oprávnený bol povinný tak urobiť. Odvolací súd sa ani s touto námietkou nestotožnil, poukazujúc na znenie posledného odseku predmetného listu, v ktorom súdny exekútor uviedol: „Nakoľko exekučným titulom v tejto veci je zmenkový platobný rozkaz, na základe uvedeného som listom zo dňa 15.03.2017 a 31.01.2018 žiadala o oznámenie, či súd rozhodol o zastavení exekúcie, prípadne o pokračovaní exekúcie v súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nedoplnil návrh exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora.“ Vzhľadom na jednoznačné konštatovanie súdneho exekútora o nedoplnení návrhu oprávneným je i táto námietka nedôvodná.
10. V tejto súvislosti k námietke oprávneného, že súdny exekútor ho žiadnym spôsobom na doplnenie návrhu nevyzval, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z Exekučného poriadku uvedená povinnosť súdnemu exekútorovi nevyplýva.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie postupom podľa § 243f ods. 5 EP, keď rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému 2/, ktorý je fyzickou osobou a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným 2/ a nepripojil dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Keďže povinný 1/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie stratil procesnú subjektivitu, bol zrušený bez likvidácie a z Obchodného registra vymazaný, teda zanikol bez právneho nástupcu, súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil v celom rozsahu, t. j. i proti povinnému 1/.
13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol povinný 2/, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd povinnému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).