Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-110-2010.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/110/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: S. O., bytom K. M. XX, XXX XX H. proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o zaplatenie 3.485,36 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 18.03.2010 domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 3.485,36 eur (105.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 04.03.2002 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb..
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že svoje peniaze investoval do spoločností Horizont Slovakia a.s. a BMG Invest s.r.o. Košice na základe presvedčenia, podporovaného reklamou.
Medzi navrhovateľom a nebankovým subjektom Horizont Slovakia, a.s. a BMG Invest s.r.o. vznikol investovaním peňažných prostriedkov zmluvný vzťah, keď navrhovateľ uzatvoril s nebankovým subjektom BMG Invest s.r.o. a Horizont Slovakia a.s. zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 Obchodného zákonníka a na základe § 673 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ týmto spoločnostiam prenechal určitý obnos za účelom zhodnotenia.
Vláda a jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti nebankových subjektov čím boli veritelia značne poškodený na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov. Vláda a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti nebankovými subjektami a mali dostatok nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, ale nekonali, resp. konali povrchne a zdĺhavo, čím umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo majú niesť podiel zodpovednosti.
Porušenie právnych povinností je v aktívnej nedbanlivosti s akou nechali štátne orgány občanov okrádať, keď boli povinné zasiahnuť. Príčinná súvislosť medzi týmto nekonaním a vznikom škody je nepochybná. Ľahostajnosť a nekonanie voči trestnej činnosti nebankových subjektov zo strany orgánov štátu spôsobili navrhovateľovi škodu v žalovanej výške.. Štát Slovenská republika zodpovedá za škodu za nečinnosť, nedostatočnú činnosť alebo opozdenú činnosť pri dohľade a kontrole z jeho strany nad legálnosťou podnikateľských činností a aktivít nebankových subjektov, ktorým štát SR vydal a povolil činnosť na podnikania.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril, po doručení návrhu na začatie konania vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I.
Návrh navrhovateľa bol tunajšiemu súdu postúpený s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 21.06.2010.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, keď účastníci konania sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, predvolania mali riadne a včas vykázané, navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, ale pojednávanie odročiť nežiadal a odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a výsluchom navrhovateľa vykonaným dožiadaným Okresným súdom Košice I, listinnými dokladmi - Zmluva o pôžičke číslo PZ-KE-2001 03 07/11 12 12/OS-OS zo dňa 7. marca 2001, Zmluva o pôžičke číslo zmluvy PZ-28060112330098463 zo dňa 28. júna 2001, Zmluva o pôžičke číslo zmluvy PZ-09040112330079128 zo dňa 9. apríla 2001 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. uzavrel dňa 7. marca 2001 zmluvu o pôžičke číslo PZ- KE-2001 03 07/11 12 12/OS-OS na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. . ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 5.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 35,00 %. Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov, ktorá sa začala počítať od faktického poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že úroky, istina a posledná splátka úroku bude veriteľovi vyplatená po ukončení zmluvy dňa 7. marca 2002.
Navrhovateľ so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. uzavrel dňa 28. júna 2001 zmluvu o pôžičke číslo zmluvy PZ - 28060112330098463 na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti. HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 37,50 %. Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov, ktorá sa začala počítať od faktického poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že požičané finančné prostriedky a dohodnuté úroky budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 28.júna 2002.
Navrhovateľ so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. uzavrel dňa 9. apríla 2001 zmluvu o pôžičke číslo zmluvy PZ - 09040112330079128 na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti. HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 37,50 %. Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov, ktorá sa začala počítať od faktického poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že požičané finančné prostriedky a dohodnuté úroky budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 9. apríla 2002.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane navrhovateľa, či sa navrhovateľom označený odporca dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu.
Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ uzatvorením zmlúv o pôžičke vstúpil do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou B.M.G. Invest s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA a.s. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.
Spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA a.s. si svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmlúv nesplnila a navrhovateľovi nevrátila vložené peniaze s úrokmi, keď zatvorila svoje pobočky a bol na ne vyhlásený konkurz. Navrhovateľovi vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si prihlásil v konkurznom konaní vedenom voči uvedeným spoločnostiam. Podľa vyjadrenia navrhovateľa bola uznaná pohľadávka navrhovateľa voo výške 135.907,- Sk. Konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľa a nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi mohla vzniknúť, resp dospieť k záveru, že navrhovateľovi škoda vznikla. Navrhovateľ teda nepreukázal počas konania, že mu vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené.
V zmysle uvedeného, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľovi škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy bude vedieť aj v akej výške a odkedy jej vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota ( § 22 zák. č. 58/1969 Zb. ). V prvom rade si teda navrhovateľ musí vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené.
Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľa voči B.M.G. Invest s.r.o. zo zmluvy pôžičke a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti.
Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval, pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore.
Pasívne legitimovaným je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR. Podľa názoru súdu nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány nepostupovali v súlade so zákonom.
Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľ tak neurobil, neoznačil konkrétne konania a neuviedol v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť. .
Navrhovateľom označené subjekty však nemohli sami, či prostredníctvom do ich pôsobnosti patriacich orgánov , v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým subjektom či uzavretie zmluvy o pôžičke.
Navrhovateľom uvádzaná nečinnosť nemohla preto zo strany odporcu založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ jeho neexistujúcu povinnosť.
Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá.
Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do občiansko obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva - úrokov.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka .
Zodpovednosť odporcu nie je daná ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občianskeho zákonníka. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho . zákonníka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a ani nesprávny úradný postup zo strany odporcu a teda ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti navrhovateľom označeného odporcu za škodu titulom nesprávneho
úradného postupu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspechu v konaní, avšak úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona