Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-2-2005.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/2/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: E., trvale bytom E. zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
Náhradu trov konania štátu voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2005 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, č.p. KRP-197/DI-2-2004 zo dňa 5.1.2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ako aj zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného č.p.: KRP-197/DI-2-2004 zo dňa 5.1.2005 bol ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal žalobcom uvádzanými dôvodmi odvolania proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č.p. ORP-P-70/DI-ML-2004 zo dňa 18.11.2004, v dôsledku čoho i rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že nespáchal a ani sa necíti byť vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f), k) zák. č. 372/1990 Zb., tak ako je uvedené vo výrokových
častiach napadnutých rozhodnutí. Žalobca uviedol, že je pravdou, že viedol dňa 4.9.2004 motorové vozidlo značky Wartburg okolo 23.00 hod. v Medzilaborciach, avšak z dôvodu vyčerpania pohonných hmôt na Ul. Dobrianskeho odstavil motorové vozidlo a ďalej pokračoval ako chodec. Nezakladá sa na pravde tvrdenie hliadky policajného zboru, že by ho táto zastavovala počas vedenia motorového vozidla ako vodiča, a to znamením na zastavenie dávaným červeným svetlom. Uviedol, že v čase vedenia vozidla nespozoroval prítomnosť policajnej hliadky v okruhu svojej viditeľnosti. Túto si všimol až následne po prejdení cca 20 m ako chodec. Príslušníci policajnej hliadky vykonali kontrolu jeho osoby ako osoby chodca, nie ako osoby vodiča, a teda sa nemohol dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový orgán, ako ani žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevyrovnali. Žalobca ďalej namietal, že policajná hliadka mu neumožnila oboznámiť sa s obsahom na mieste spísanej správy a ani ho nepoučila o jeho právach. Žalobca tiež poukázal na to, že v súlade s plánom služieb a úloh uvedených v knihe služieb ev. č. 2/2004 mala policajná hliadka plniť v čase služby dňa 4.9.2004 úlohy súvisiace s dozorom nad verejným poriadkom a cestnou premávkou, pátraním po hľadaných osobách a veciach a počas celej doby výkonu služby mala vykonávať priebežnú kontrolu benzínovej čerpacej stanice v Krásnom Brode, v žiadnom prípade nemala v náplni kontrolu chodcov, ale kontrolu vodičov.
Okresný súd Prešov postúpil vec uznesením č.k. 21S/2/2005-16 zo dňa 5.5.2005 Krajskému súdu v Prešove ako vecne a miestne príslušnému. Krajský súd nesúhlasil s postúpením veci a predložil predmetnú vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že konanie bolo začaté dňa 14.3.2005, teda pred 1. aprílom 2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene doplnení niektorých zákonov, ktorý v čl. V. v § 246 O.s.p. vypustil ods. 3. Najvyšší súd uznesením č.k. 1NdsSž 5/2005 zo dňa 26.7.2005 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je vecne príslušný Okresný súd Prešov.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 18.07.2007 uviedol, že prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesnoprávne pochybenia. Jediným priamym dôkazom potvrdzujúcim dokazovanú skutočnosť o spáchaní priestupku žalobcom je výpoveď policajtov a odvolací správny orgán nemá žiadnu pochybnosť o jeho hodnovernosti. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd predmetnú žalobu zamietol.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom svedka J. výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov založených v spise a priestupkového spisu č.p. ORP-P-329/PP-ML-2004.
Z priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu v Medzilaborciach č. p.: Z., súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom Okresný dopravný inšpektorát v Medzilaborciach vydal dňa 18.11.2004 rozhodnutie o priestupku č. p.: ORP-P-70/DI-ML-2004, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. f), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože svojim
21S/2/2005 - 91
konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že dňa 4.9.2004 v čase o 23.00 hod. v Medzilaborciach na Ul. Dobrianskeho viedol osobné motorové vozidlo zn. Wartburg, EČ: ML 978 AB, kde bol zastavovaný hliadkou polície a následnou kontrolou vodiča, na chodníku uvedenej ulice, nepredložil doklady potrebné k vedeniu vozidla a taktiež sa odmietol podrobiť dychovej skúške do elektronického merača Alcotest Dräger, k určeniu objemového percenta alkoholu v krvi. K odberu krvi sa nežiadal a ani nebol predvedený. Za tento priestupok bola Mgr. Petrovi Barnovi uložená pokuta vo výške 10.000,- Sk, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 150,- Sk.
Dňa 26.10.2004 sa konalo ústne pojednávanie o priestupku, pod vedením F. na ktorom po zákonnom poučení a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalobca uviedol, že dňa 4.9.2004 okolo 23.00 hod. odstavil svoje motorové vozidlo zn. Wartburg pri pravom okraji cesty na Ul. Dobrianského v Medzilaborciach z dôvodu, že mu došli pohonné hmoty. Z auta vystúpil, uzamkol ho a pobral sa domov. Na chodníku, 10-20 m od vozidla zastala pri ňom hliadka. Na otázku člena hliadky, p. G. ktorého poznal, či je to jeho vozidla, odpovedal, že áno. Následne k nemu pristúpil p. Popovič z elektronickým meračom Dräger. Žalobca uviedol, že sa nepodrobil dychovej skúške a odmietol sa podrobiť aj odberu krvi z dôvodu, že vozidlo neriadil a šiel len po chodníku. Odmietol predložiť aj doklady od vozidla. Žalobca tiež poukázal na to, že p. H. mu neumožnil sa oboznámiť s obsahom správy o výsledku objasňovania priestupku a že nebol poučený o svojich právach. Podotkol, že v minulosti mal s p. H.m nezhody a od tejto doby pretrváva zaujatosť p. H.a voči jeho osobe. Žalobca záverom žiadal, aby mu hliadka dokázala, že riadil vozidlo a odpovedala na ďalšie položené otázky.
Následne bolo rozhodnuté o prerušení konania o priestupku z dôvodu, že z ústneho pojednávania o priestupku, o ktorom konal Okresný dopravný inšpektorát v Medzilaborciach, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom vyplýva, že skutok, z ktorého bol obvinený E. pravdepodobne nenastal, pričom bolo potrebné znovu vypočuť hliadku polície OO PZ Medzilaborce.
Na základe dožiadania Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, Okresného dopravného inšpektorátu v Medzilaborciach, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Medzilaborciach zaslalo správu zo dňa 10.11.2004, v ktorej bolo uvedené, že hliadka v zložení H. mohla plniť v čase o 23.00 hod., okrem iných úloh aj úlohy zamerané na dodržiavanie dohľadu nad cestnou premávkou na Ul. Dobrianského v Medzilaborciach, ako aj podrobný záznam hliadky OO PZ Medzilaborce, ktorá riešila dopravný priestupok vodiča E. Záznam bol napísaný dňa 6.11.2004 v Medzilaborciach hliadkou OO PZ v zložení práp. J. Do záznamu uviedli, že dňa 4.9.2004 v čase o 23.00 hod. vykonávali kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky na Ul. Dobrianského v Medzilaborciach, kde bol zastavovaný červenou baterkou vodič motorového vozidla zn. Wartburg 353. Vodič uvedeného vozidla zastavil vozidlo asi 50 m pred hliadkou na Ul. Ševčenkovej. Hliadka nasadla do vozidla, a išla oproti uvedenému vozidlu. Po príchode k vozidlu, vodič vozidla práve uzatvoril dvere vodiča a prešiel na chodník po pravej strane vozidla. Hliadka vodiča vyzvala, aby predložil doklady potrebné k vedeniu motorového vozidla. Vodič doklady nepredložil, nakoľko ich nemal pri seba, iba uviedol svoje meno. Bola vykonaná lustrácia cez
stálu službu OO PZ, kde boli zistené presné údaje o vodičovi. Vodič bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške. Vodič sa dychovej skúške odmietol podrobiť a odmietol sa podrobiť aj odberu krvi. Z uvedeného dôvodu bola s vodičom spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej sa vodič vyjadril, ako aj svoje vyjadrenie podpísal. Ďalšia jazda motorového vozidla mu bola zakázaná. Mgr. Peter Barna svoje vozidlo uzamkol a odišiel smerom do mesta pešo po chodníku. Na záver hliadka uviedla, že jasne videla ako vodič zatváral vodičové dvere motorového vozidla a prešiel na druhú stranu vozidla na chodník.
Dňa 18.11.2004 konanie o priestupku pokračovalo ústnym pojednávaním, pod vedením npor. BB., na ktorom po zákonnom poučení a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, žalobca uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 26.10.2004 tak, ako je to uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania. Poprel, že by ho hliadka zastavovala červenou baterkou pri jazde vozidlom. Uviedol, že nie je jednoznačne uvedené, že hliadka polície dňa 4.9.2004 okolo 23.00 hod. plnila úlohy na Ul. Dobrianského podľa uvedeného plánu služieb a úloh uvedených v knihe služieb, a to čas a stanovisko vykonávania služby.
Voči rozhodnutiu OR PZ v Humennom, ODI v Medzilaborciach podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 05.09.2000 odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že uvedené skutočnosti nezodpovedajú zisteniam skutkového stavu. Nesúhlasil s uvedenou sankciou a žiadal, aby bolo od nej upustené. Uvedené skutočnosti, ktoré boli predpokladom pre rozhodnutie sú jednostranné. Chýba rozbor dôkazov, jeho pripomienky a vyjadrenia. Uviedol, že sa žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nedopustil a necíti sa byť vinným.
Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska spisový materiál predložil k preskúmaniu a rozhodnutiu odvolaciemu správnemu orgánu. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ako príslušný druhostupňový správny orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, rozhodnutím č.p.: KRP-197/ DI-2-2004 zo dňa 5.1.2005 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, nakoľko nezistil dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný, zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce na vydanie meritórneho rozhodnutia a právne posúdenie zodpovedá skutočnému stavu.
Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že tak prvostupňový ako aj odvolací správny orgán správne zistili skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. E.a porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. f), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 4.9.2004 v čase o 23.00 hod. v Medzilaborciach na Ulici Dobrianského viedol osobné motorové vozidlo zn. Wartburg, EČ: E., kde bol zastavovaný hliadkou polície a následnou kontrolou vodiča, na chodníku uvedenej ulice, nepredložil doklady potrebné k vedeniu vozidla a taktiež sa odmietol podrobiť dychovej skúške do elektronického merača Alcotest Dräger, k určeniu objemového percenta alkoholu v krvi. K odberu krvi sa nežiadal a ani nebol predvedený.
21S/2/2005 - 92
Súd je toho názoru, že v priebehu objasňovania priestupku bolo spoľahlivo zistené, že dňa 4.9.2004 v čase o 23.00 hod. bol Mgr. Peter Barna znamením na zastavenie dávaným červeným svetlom zastavovaný hliadkou OO PZ v Medzilaborciach v zložení práp. J. pričom pri následnej kontrole vodiča na chodníku Ul. Dobrianského, po zistení, že sa skutočne jedná o osobu Mgr. Petra Barnu, príslušník policajnej hliadky vyzval Mgr. Petra Barnu na predloženie dokladov potrebných k vedeniu motorového vozidla, ktoré odmietol predložiť, ako aj na podrobenie sa vyšetreniu dychovou skúškou na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorému sa odmietol podrobiť.
Skutkovú podstatu priestupku žalobcu potvrdzujú dôkazy ako je správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznam napísaný hliadkou OO PZ v zložení práp. SQ.eci odmietnutia dychovej skúšky Mgr. Petrom Barnom zo dňa 4.9.2004, záznam napísaný hliadkou OO PZ v zložení práp. J. k veci odmietnutia dychovej skúšky Mgr. Petrom Barnom zo dňa 6.11.2004, výpoveď svedka J.Žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa toho, že príslušníci policajnej hliadky vykonali kontrolu jeho osoby ako osoby chodca, nie ako osoby vodiča žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, všetky predložené písomné dôkazy, ako aj výpovede príslušníkov policajnej hliadky potvrdzujú, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku č.p.: ORP-P-70/ DI-ML-2004 zo dňa 18.11.2004. Žalobca nepreukázal, ani ďalšiu tvrdenú skutočnosť, že napriek jeho žiadosti mu policajná hliadka neumožnila oboznámiť sa s obsahom na mieste spísanej správy, ako ani ho nepoučila o jeho právach. Žalobca správu vlastnoručne podpísal a dokonca v nej aj podal vysvetlenie, kde uviedol „nemám nič“, preto súd má za to, že s predmetnou správou sa mal možnosť oboznámiť. Súd sa naopak stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý nemal žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a taktiež nemal dôvod spochybňovať zmyslové vnemy policajtov, vzhľadom k tomu, že nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť potvrdzujúcu, aby príslušní policajti mali pomer k osobe žalobcu. Taktiež súd nemá dôvod spochybňovať výpovede príslušníkov policajnej hliadky, nakoľko nezistil žiadny rozpor medzi ich výpoveďami, t.j. medzi výpoveďou svedka SQ. ako ani rozpor medzi spísanými záznamami a výpoveďami svedkov.
Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním pokynu Prezídia Policajného zboru ohľadne výkonu strážnej služby, pretože má za to, že boli vykonané všetky potrebné dôkazy na zistenie náležitého skutkového stavu.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
V danom prípade ani z podanej žaloby, ani z pripojeného spisu súd nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu ani pri jeho právnom posúdení, naopak súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil. Súd sa stotožnil aj s názorom odvolacieho správneho orgánu, ktorý dospel k názoru, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný, zhromaždené dôkazy boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia a právne posúdenie zodpovedá skutočnému stavu. Odvolací správny orgán pritom venoval pozornosť aj preskúmaniu postupu prvostupňového orgánu pri uložení sankcií, keď zistil ich súlad so zákonom, keď správne prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania a osobu páchateľa.
Záverom je preto potrebné konštatovať, že tak rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Okresného dopravného inšpektorátu ako aj Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove je v súlade so zákonom, v konaní správnych orgánov nebola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 250k veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Za účasť na pojednávaní konanom dňa 13.10.2011 súd priznal svedkovi E. svedočné, každému vo výške 13,20 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bol žalobca neúspešný, mal by platiť trovy štátu. Nakoľko však žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, nemožno žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré platil. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov konania štátu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Odvolanie je potrebné podať v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť
tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Prešov, dňa 10.11.2011