Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14T-118-2011.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/118/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 10.11.2011, takto
Obžalovaný
A. B., narodený dňa XX.X.XXXX v W., trvale bytom Q.
B. č. XXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby M.,
rozhodol:
je vinný, že
v období od novembra roku 2010 až do dňa 30.3.2011 v rodinnom dome v Q. B. č. H. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke - poškodenej F. B., nar. XX. decembra XXXX tým, že ju v uvedenom období pravidelne týždenne aspoň dvakrát fyzicky napádal tak, že ju kopal do brucha a do celého tela, päsťou ju udieral do hlavy a spôsobil jej zranenia, pričom jej oplzlo nadával a vyhrážal sa tým, že bude žiť len dva roky, lebo ju zabije a svoje deti už neuvidí, ďalej dňa 17. januára 2011 ju kopol do brucha a následne ju kopol do hlavy, ľadvín a udrel ju päsťou do úst a vybil jej jeden zub, pričom sa jej vyhrážal, že podpáli dom, následkom útoku utrpela poškodená zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív brucha a chrbta, vyrazený zub s dobou liečenia cca 3-4 dni, pričom jeho konanie naďalej približne dvakrát týždenne obdobným spôsobom pokračovalo, pričom v čase o 20.00 hod. dňa 30. marca 2011 toto jeho konanie vyvrcholilo, kedy sa jej vyhrážal tým, že on kvôli nej sedieť do basy nepôjde na dva, tri roky, ale pôjde do basy navždy, lebo ju dnes večer zabije, vzápätí na to vybehol do komory, vzal sekeru a držiac ju v pravej ruke smeroval ňou na poškodenú, ktorá utiekla na autobusovú zastávku v obci, pričom lekársku pomoc okrem dňa 18. januára 2011 v dôsledku fyzických útokov nevyhľadala,
teda
- týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu, ktoré správanie ohrozovalo jej fyzické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť,
čím spáchal
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to ho súd
odsudzuje
podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, ručnej sekery s rukoväťou o dĺžke 40 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné ambulantné liečenie protialkoholické.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresnej prokurátorky v Komárne sp. zn. 1 Pv 209/11 zo dňa 8.8.2011 súd prejednal trestnú vec obžalovaného A. B.. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu
- poškodenú F. B., svedkov B. F., T. F., T. Q., D. U. po súhlase obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedkov L. B. a S. C., znalecké posudky znalcov R. P., L.. U. P., prečítal a oboznámil aj obsah ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný A. B. spáchanie skutku v podstate poprel. Pripustil len, že dňa 17.1.2011 dal poškodenej facku, kopol ju, zub jej nevybil, bol už uvoľnený a keď dal poškodenej facku, tak len vypadol. Ostatné, čo sa mu kladie za vinu a mal spáchať od novembra 2010 do marca 2011 sa nestalo.
Svedkyňa - poškodená F. B. uviedla, že dňa 30.3.2011 sa jej manžel obžalovaný A. B. vrátil večer domov značne opitý, doma v pití pokračoval, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije a nepôjde do basy za 1-2 roky kvôli nej, ale navždy, nakoľko ho dňa 18.1.2011 udala na polícii, dcéry B. sa spýtal, či chce ešte vidieť matku živú. Následne vzal sekeru a zdvihol ju na poškodenú a tá aj s deťmi ušla na autobusovú zastávku a zavolala políciu. Spolužitie s obžalovaným nebolo dobré už 13 rokov, keď ju zvykol napadnúť asi raz za pol roka, tak, že ju napríklad kopol. Neznesiteľné však začalo byť od novembra 2010, kedy sa obžalovaný opil aj dvakrát do týždňa, po čom ju bíjaval tak, že ju kopal do celého tela, kam trafil a vyhrážal sa jej zabitím, po čom zvykla ujsť z domu a počkať kým vytriezvie. Pri tomto jej zvykol tiež nadávať do kuriev a mrzáčiek. Dňa 17.1.2011 ju obžalovaný bil celú noc, kopal ju do brucha, hlavy, ľadvín, päsťou jej vybil 1 predný zub a vyhrážal sa aj podpálením domu, po čom musela vyhľadať lekárske ošetrenie a bola aj hospitalizovaná v nemocnici.
Svedkyňa B. F., dcéra poškodenej uviedla v podstate zhodne ako poškodená, že obžalovaný, jej nevlastný otec sa od novembra 2010 pravidelne opíjal, po čom sa vyhrážal jej matke zabitím, že už ju neuvidí svoje deti, nadával jej do kuriev, chytil ju za tvár rukami a mykal ňou, kopal do nej, bil päsťami, čomu sa svedkyňa vždy snažila zabrániť ale obžalovaný ju nepočúval. Tak tomu bolo aj niekedy v polovici januára 2011, keď sa svedkyňa vrátila domov niekedy o 22.00 hod., keď obžalovaný poškodenú
bil a kopal po celú noc, pričom jej vybil zub. Rovnako ako poškodená, svedkyňa popísala aj konanie obžalovaného večer dňa 30.3.2011, keď sa jej matke vyhrážal zabitím, sekerou išiel na mamu pričom uviedol, že tam zomrú všetci, po čom museli ujsť z domu.
Svedok T. F., brat poškodenej uviedol, že o konaní obžalovaného má vedomosť od sestry - poškodenej, ktorá k nemu zvykla ujsť, keď ju obžalovaný napádal. Od nej vie, že ju obžalovaný zvykol biť od novembra 2010 aj dva, trikrát týždenne, pričom ju bil a kopal po celom tele aj päsťou a fackami a tiež mu povedala o útokoch obžalovaného dňa 17.1.2011 a dňa 30.3.2011. Osobne ani raz nebol pri tom, ako obžalovaný bije poškodenú, ale videl na jej tvári modriny.
Svedok T. Q. uviedol, že chodil s dcérou poškodenej s B. F. v januári 2011 a občas prišiel aj k nim domov. Videl, že keď bol obžalovaný opitý, zvykol poškodenej nadávať a hroziť bitkou a zabitím. Dňa 17.1.2011 prišiel k nim domov, kedy bol obžalovaný už značne opitý, v noci ho zobudili, že obžalovaný veľmi bije poškodenú, keď prišiel k nej tiekla jej krv z úst a mala vybitý zub.
Svedkyňa D. U. uviedla, že vypovedať nebude s poukazom na okolnosť, že je sestrou obžalovaného.
Svedok S. C., synovec poškodenej uviedol, že dňa 30.3.2011 trávil deň v krčme a po určitý čas aj s obžalovaným A. B.. Bol veľmi opitý, z krčmy prišiel k obžalovanému domov, kde zaspal a zobudili ho až keď prišli policajti, pričom sa dozvedel od B. F., že obžalovaný napadol poškodenú. Iné skutočnosti uviesť nevedel.
Svedkyňa L. B., družka S. C. uviedla, že dňa 30.3.2011 ráno išiel S. C. a obžalovaný zbierať železo, po čom obaja pili v krčme a keď sa večer vrátili S. išiel hneď spať. Obžalovaný bol veľmi opitý a voči poškodenej vystupoval agresívne, po tom čo prevrátil stôl, svedkyňa vybehla na dvor a neskôr za ňou aj poškodená. Až následne sa dozvedela od B. F., že sa poškodenej vyhrážal a smeroval na ňu sekerou. K útoku na poškodenú dňa 17.1.2011 uviedla, že o tomto vie od poškodenej, ktorá jej ukazovala papiere od lekára, že ju obžalovaný kopal, udieral a vybil zub.
Svedkyňa I.. V. U. v súvislosti s obranou obžalovaného, že bol zbitý a nič nevypovedal a zápisnicu o svojej výpovedi podpísal pod nátlakom uviedla, že realizovala ako vyšetrovateľka výsluch obžalovaného v tejto veci. Výsluch prebiehal v súlade so zákonom za prítomnosti tlmočníka bez akéhokoľvek nátlaku.
Svedok Y. Q. uviedol, že ako tlmočník tlmočil výpoveď obvineného v predmetnej trestnej veci, všetko čo obvinený povedal, následne mu pretlmočil zápisnicu a obžalovaný súhlasil, že takto vypovedal a to bez akéhokoľvek nátlaku.
Znalci z odvetvia psychiatrie pri osobe obžalovaného A. B. dospeli k zisteniu závislosti na alkohole, pričom v dôsledku opitosti ťažkého stupňa jeho ovládacie schopnosti boli čiastočne narušené pri narušení rozpoznávacej schopnosti, pričom obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať okolnosti prípadu, ako aj chápať zmysel trestného konania a pokiaľ bude abstinovať, nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalci u poškodenej F. B. dospeli k záveru, že sa u nej neprejavujú známky syndrómu týranej osoby, či ohrozenia duševného zdravia. Poškodená bola opakovane psychicky liečená so záverom simplexnej osobnosti s poruchami správania v čase skutku nemala zníženú schopnosť správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti. Prípadné možné „úpravy“ jej výpovedí ako svedkyne podľa znalcov nesúvisia s duševnou poruchou, ale s tendenciou fabulovať v rámci osobnostnej výbavy ľahkou ovplyvniteľnosťou vlastným emočným nastavením alebo druhou osobou v rámci intelektovej subnormy.
Poškodená podstúpila lekárske vyšetrenia dňa 18.1.2011 a dňa 20.1.2011, kde u nej bolo zistené pomliaždenie mäkkých tkanív brucha, chrbta, vyrazený zub, kvalifikované ako ľahký životu neohrozujúci úraz, ktorý mohol vzniknúť napadnutím inou osobou a to údermi päsťou, kopaním.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že sa skutok stal, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný A. B., ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože týral blízku osobu a to svoju manželku poškodenú F. B. a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, používaním a pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu. Keď ju od novembra 2010 až do dňa 30.3.2011 pravidelne minimálne dvakrát týždenne napádal údermi a kopaním do celého tela, vulgárne a ponižujúco jej nadával, vyhrážal sa zabitím, ktoré konanie obžalovaného ohrozovalo fyzické zdravie poškodenej a jej bezpečnosť. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s poškodenou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, pričom tu nie je nevyhnutné aby šlo sústavne dlhší čas trvajúce konanie. V prípade poškodenej F. B. vyplynulo z dokazovania, že správanie obžalovaného voči nej sa vyznačovalo určitým stupňom hrubosti a bezcitnosti počas celého manželstva, teda pred spáchaním skutku, avšak vyšší stupeň intenzity naplňujúc znak žalovaného a súdeného zločinu toto správanie nadobudlo od novembra 2010 a po ňom, keď sa tento spôsob konania obžalovaného stal pre poškodenú neznesiteľným a pokorujúcim, ohrozujúci jej fyzické zdravie a bezpečnosť, pričom však s poukazom na závery znalcov k bezprostrednému ohrozeniu jej duševného stavu nedošlo. Vina obžalovaného vo vyššie uvedenom rozsahu bola bez pochybnosti dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní preukázaná a to najmä výpoveďami svedkyne poškodenej F. B., ktorá už v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku, ale aj výpoveďami ďalších svedkov, ktorí mali priame, či nepriame poznatky o prejednávanom skutku, ako aj znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. Z dôkazov tiež vyplýva záver, že sa obžalovaný vyššie popísaného protiprávneho konania dopustil úmyselne ( § 15 písmeno a) Trestného zákona), keď chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane blízkych osôb spravidla žijúcich v spoločnej domácnosti pred tzv. domácim násilím. Vykonanými dôkazmi bola zároveň jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý pripustil len útok na poškodenú dňa 17.1.2011, inak spáchanie skutku v ostatnej časti zásadne poprel.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 208 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí 3 roky až 8 rokov trestu odňatia slobody, pričom u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, keďže už bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 11.6.2010, právoplatným dňa 29.6.2010 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov, teda sa prejednávaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Vzhľadom na túto okolnosť súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, čo predstavuje zvýšenie spodnej hranice trestnej sadzby na 4 roky 8 mesiacov trestu odňatia slobody pri zachovaní hornej hranice 8 rokov trestu odňatia slobody. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu súd vychádzal so zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 roky 8 mesiacov na spodnej hranici trestnej sadzby, teda s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, pričom má za to, že tento trest bude poľahčujúci a spôsobilý k dosiahnutiu jeho účelu, keď zabezpečí ochranu spoločnosti a obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň súd rozhodol, že obžalovaný tento trest vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného zločinu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) a tiež uložil obžalovanému trest prepadnutia veci ručnej sekery, ktorou hrozil poškodenej, ako aj s ohľadom na závery a odporúčanie znalcov z odvetvia psychiatrie aj ochranné opatrenie a to protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Záverom súd konštatuje, že odmietol návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní a to výsluch svedkyne L. P., ktorú navrhla okresná prokurátorka, nakoľko už z prípravného konania je zrejmé, že nemá žiadne poznatky o prejednávanej veci, ako aj výsluch svedkov navrhnutých obžalovaným - T. B., nar. XX.XX. XXXX, V. B., nar. XXXX, B. B., nar. XXXX, R. Kováča, nar. XXXX, deti žijúce v spoločnej
domácnosti poškodenej a obžalovaného, svedka D. B., nar. XXXX, bytom L. XXX, syna obžalovaného z prvého manželstva, ako dôkazy nadbytočné, ktoré by nepreukázali žiadnu novú a významnú okolnosť potrebnú pre rozhodnutie o vine a treste než bolo bez pochybností ustálené už vykonanými dôkazmi. V prípade svedka D. B. tiež zo žiadneho už vykonaného dôkazu nevyplýva priama či nepriama indícia, že by sa mal v čase skutku súvislejšie alebo čo i len príležitostne zdržiavať v domácnosti, či spoločnosti obžalovaného a poškodenej, respektíve by iným spôsobom mohol nadobudnúť poznatky o prejednávanom trestnom čine. Navyše v prípade ostatných obžalovaným navrhovaných svedkov sa jedná o maloleté deti mladšie ako 15 rokov, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s poškodenou F. B. a do jeho zadržania aj s obžalovaným, pričom k výsluchu takýchto svedkov pred súdom možno pristúpiť len výnimočne a zároveň súd (už aj s poukazom na doposiaľ vykonané dôkazy) žiadne takéto výnimočné okolnosti v danom prípade nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.