Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-496-2010.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8Cb/496/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa R. P., podnikajúceho pod obchodným menom R. P. - D. Y., s miestom podnikania L., D. X. X, IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom v Martine, Sucháčkova 6, proti odporcovi J. Š., pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom J. Š., s miestom podnikania Č. XXX, IČO: XXXXXXXX (ukončil podnikateľskú činnosť k 05.04.2011), o zaplatenie 737,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 737,69 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 329,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Nikolaja Bondu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 737,60 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že dodal odporcovi tovar špecifikovaný vo faktúre a dodacom liste a za dodaný tovar vystavil faktúru na sumu 737,69 Eur splatnú 17.12.2009. K zaplateniu nedošlo.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.10.2010 č.k. 8Rob/411/2010-8 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť, preto bol Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.08.2011 č.k. 8Cb/496/2010-32 zrušený.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisom zo živnostenského registra na účastníkov konania, faktúrou č. 290102270, dodacím listom k faktúre. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia podmienok uvedených v O.s.p..
Navrhovateľ a odporca boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi (výpisy zo živnostenského registra na účastníkov konania).
Z predložených dokladov navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar podľa jeho objednávky. O dodaní tovaru svedčí dodací list k faktúre č. 2901002270. Tovar prevzal odporca v zastúpení inou osobou.
Faktúrou č. 290102270 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu za dodaný tovar v celkovej výške 737,69 Eur. Podľa faktúry bola táto cena splatná 17.12.2009. K zaplateniu nedošlo.
Zmluvný vzťah účastníkov posúdil súd podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.
Podľa § 409 ods.l, 2, Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec / tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Obchodný zákonník pre kúpnu zmluvu neustanovuje písomnú formu, preto k jej uzavretiu môže dôjsť i ústne. Podstatné je, aby sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na kúpnej cene, za ktorú má byť tovar dodaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 448 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zo strany navrhovateľa došlo k dodaniu tovaru, a to na základe objednávky odporcu. Ten za tovar nezaplatil. Navrhovateľ si tak svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnil, bolo následne povinnosťou odporcu uhradiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Jej výška bola dohodnutá, odporca ju nespochybnil. Keďže odporca dobrovoľne k plneniu nepristúpil a nepreukázal tiež, že by jeho záväzok voči navrhovateľovi zanikol prípadne iným spôsobom ako zaplatením, bol súdom zaviazaný k zaplateniu celkovej sumy 737,69 Eur.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby bol odporca zaviazaný i k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. l, 2, 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania, k je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že omeškanie nastáva bez ohľadu na príčinu, pre ktorú dlžník svoj záväzok nesplnil. Nastáva teda automaticky. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. V danom prípade čas plnenia vychádza z § 450 ods.l Obchodného zákonníka, podľa ktorého by bol záväzok odporcu uhradiť kúpnu cenu splatný dňom, kedy mu navrhovateľ umožnil s tovarom nakladať. Ak sa navrhovateľ s odporcom dohodli na úhrade kúpnej ceny až podľa doručenej faktúry, súd toto akceptuje. Medzi účastníkmi výška úroku z omeškania nebola dohodnutá, preto bola ustálená podľa § 369 ods.l Obchodného zákonníka vychádzajúc z predpisov občianskeho práva. Požadovaná výška úroku z omeškania zodpovedá citovaným ustanoveniam. Na základe týchto skutočností bol potom odporca zaviazaný k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 737,69 Eur od 18.12.2009 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 44,- Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 13.09.2010, za čo mu patrí odmena vo výške 51,45 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 01.10.2010, za čo mu patrí odmena vo výške 51,45 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky) a
-účasť na pojednávaní súdu dňa 26.04.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, za čo mu patrí odmena vo výške 1/4-iny, t.j. 12,86 Eur (§10 ods.l a § 14 ods.l písm.d/, ods. 4 citovanej vyhlášky).
Celkove tak tarifná odmena predstavuje 115,76 Eur.
Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad - v roku 2010 vo výške 7,21 Eur, v roku 2011 vo výške 7,41 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 21,83 Eur.
Ďalšímihotovými výdavkami právneho zástupcu navrhovateľa je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4 horeuvedenej vyhlášky. Cestovné patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za deň 26.04.2011 za cestu Martin - Nové Mesto nad Váhom a späť, toto si však vo vyúčtovaní právny zástupca navrhovateľa neuplatnil.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí podľa § 17 ods.l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to za deň 26.04.2011, za 12 polhodín, á 12,35 Eur, t.j. spolu vo výške 148,20 Eur.
Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 285,79 Eur. Trovy konania potom spolu predstavujú sumu 329,79 Eur (44 + 285,79). Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia i za ďalší úkon právnej pomoci, a to ďalšiu poradu s klientom nepresahujúcu 1 hodinu za deň 21.04.2011. O tom, že takáto porada bola, predložil záznam z porady s klientom z tohto dňa, z ktorého vyplýva, že sa táto porada uskutočnila od 10,15 hod. do 10,45 hod. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc.
Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V danom prípade by však o účelne vynaložené trovy nešlo. V danom prípade nedošlo do dňa porady k žiadnej zmene skutkovej či právnej situácie, vo veci nebolo podané žiadne vyjadrenie zo strany odporcu, na ktoré by prípadne musel navrhovateľ nejakým spôsobom reagovať. Za daného stavu nie je zrejmé, čo malo byť vlastne predmetom jednania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Z tohto dôvodu súd náhradu trov konania za takýto úkon nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.