Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-258-2003.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/258/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., so sídlom Priekopnícka 19, Bratislava, IČO: 35 815 353, zast. JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: RIVER spol. s r.o., so sídlom Športová 441, Most pri Bratislave, IČO: 31 356 346, zast. JUDr. Antonom Chrastinom, advokátom so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 357,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 17,75 €, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2003 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 357,87 € (10.781,10 Sk) s príslušenstvom titulom úhrady ceny dodaného tepla. Uviedol, že ako výrobca tepla žalovanému v II. štvrťroku 2002 dodal tepelnú energiu pre nebytové priestory na Dudvážskej č. 5 v Bratislave. Cenu dodaného tepla fakturoval faktúrou č. 2002260 splatnou 23.7.2002, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca sa preto úhrady domáha súdnou cestou. Súčasne žiada, aby súd žalovaného z dôvodu omeškania zaviazal aj na úhradu 14 % ročného úroku z omeškania počínajúc od 24.7.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob 996/2003 zo dňa 30.6.2003, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a poprel výšku žalobou uplatňovaného nároku. Poukázal na skutočnosť, že fakturovaná suma nezohľadňovala skutočne vykurovanú výmeru priestorov.
Uznesením č.k. 23Cb 258/03-63 zo dňa 18.1.2006 súd na návrh žalovaného konanie prerušil do právoplatného skončenia veci tunajšieho súdu sp. zn. 25Cb 156/03 týkajúcej sa totožných účastníkov a právneho základu, odlišného len v časovom období, za ktoré si žalobca uplatňoval cenu dodaného tepla. Dôvodom prerušenia konania bolo znalecké dokazovanie nariadené vo veci 25Cb 156/03, výsledok ktorého mal podľa žalovaného význam aj pre toto konanie. Konanie 23Cb 258/2003 bolo prerušené do 1.7.2010 od kedy súd vo veci ďalej konal.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa pojednávania nariadeného na 10.11.2011 so začiatkom o 10.10 hod. nezúčastnil. Neúčasť vopred písomne ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním tunajšieho súdu sp. zn. 25Cb 156/2003 nariadeným na ten istý deň vo veci totožných účastníkov, so začiatkom o 9.00 hod. Súd dôvod uvádzaný právnym zástupcom žalovaného nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý je možné pojednávanie odročiť. Súd zobral do úvahy dĺžku trvania sporu, ktorý začal 2.6.2003, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov, hospodárnosť konania a v neposlednom rade fakt, že právny zástupca žalobcu, ktorý sa dostavil do
pojednávacej miestnosti súdu uviedol, že konanie 25Cb 156/2003 bolo pre písomne ospravedlnenú neprítomnosť PZ žalovaného odročené bez meritórneho prejednania veci. Zo spisu 25Cb 156/2003 súd zistil, že pojednávanie skončilo o 9,05 hod.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä žalobou, faktúrou č. 2002260, výpočtom spotreby tepla pre vykurovanie v zmysle STN 38 3350 priestory RIVER spol. s r.o., prízemie celkom - výrobňa, predajňa, výčap, vypracovanou Ladislavom Dianom v mesiaci marec 2004, prihláškou k odberu tepla z 9.3.1993, odporom žalovaného, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, prednesom PZ žalobcu, prednesom PZ žalovaného, výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu 25Cb 156/2003, 42Cb 121/2004, týkajúcich sa totožných účastníkov a právneho základu veci, ďalej s obsahom spisov 26Cb 263/2003 a 23Cb 205/2009, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.12.1993, v znení jej dodatkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný bol v čase od 1.1.1994 do 30.6.2004 nájomcom nebytových priestorov v bývalom nákupnom centre HRON, ktoré sa nachádzalo na Dudvážskej ul. č. 5 v Bratislave. Nájomný vzťah bol založený zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou dňa 14.12.1993 medzi Miestnym úradom Bratislava
- Podunajské Biskupice, ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, s účinnosťou od 1.1.1994. Zmluva v čl. 3 ods. 4 obsahovala podmienku o povinnosti nájomcu (žalovaného) prihlásiť sa na odber tepla vo vlastnom mene (t.j. uzavrieť samostatnú zmluvu s dodávateľom tepla). V priebehu nájomného vzťahu bola pôvodná nájomná zmluva zmenená viacerými dodatkami. Nájomný vzťah bol ukončený dohodou k 30.6.2004 (čl. 212).
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu založil dôvodnosť uplatňovaného nároku na tom základe, že ako výrobca tepla žalovanému v II. štvrťroku 2002 dodal teplo, ktoré žalovaný odobral a spotreboval. V neskorších písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta neexistenciu písomnej zmluvy o dodávke tepla, potom žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah účastníkov vznikol konkludentne, resp., že nárok žalobcu je daný titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného rovnajúceho sa výške ceny dodaného tepla. Poukázal na znalecký posudok súdneho znalca Ing. Fedora Mráza č. 2/2006, vypracovaný v konaní 25Cb 156/2003, pre ktorý sám žalovaný žiadal prerušiť konanie 23Cb 224/2004. Fixnú položku, ktorú žalovaný sporuje vysvetlil znalec Fedor Mráz v liste z 18.12.2006. Prípadné úniky tepla si žalovaný mohol uplatniť u vlastníka (prenajímateľa) formou zľavy na nájomnom. K výpočtu fixnej položky tvoriacej jednu zo zložiek fakturovanej ceny tepla navrhol vypočuť svedka D.. Č., zamestnanca žalobcu na úseku energetiky a ekonomiky, ktorý a vie sa vyjadriť tak k spôsobu výpočtu fixnej položky ako aj k spôsobu výpočtu celkovej spotreby tepla.
Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom na pojednávaní dňa 10.11.2011 odpovedal na otázku súdu položenú mu vo výzve z 30.9.2011 tak, že faktúra za II. štvrťrok 2002 predstavuje konečnú faktúru. Vyúčtovanie tepla po skončení vykurovacieho obdobia pre objekt nákupného centra HRON, s rozpočítaním na jednotlivé odberné miesta vykonané nebolo.
Právny zástupca žalovaného v písomných a ústnych vyjadreniach poprel právny základ nároku žalobcu ako aj vo výške žalobou uplatňovaného plnenia. S poukazom na ustanovenia zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že § 31 písm. a), b), g), cit. zákona, v znení platnom v čase, ku ktorému sa viaže žalovaná pohľadávka, upravoval účastníkov vzťahu pri dodávke a odbere tepla a vymedzoval odberné miesto. V zmysle cit. kogentných ust. zákona mohol žalobca ako dodávateľ tepla dodávať teplo len priamemu odberateľovi, za ktorého zákon označoval fyzickú alebo právnickú osobu odoberajúcu teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi. Takýmto priamym odberateľom tepla bol a mohol byť len Miestny úrad Podunajské Biskupice, ako vlastník objektu. Odberným miestom zákon označoval zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené meradlo na vstupe do objektu. V danom prípade teda išlo o meradlo na vstupe do objektu nákupného centra HRON. Podľa tohto meradla mal vlastník objektu - Miestny úrad Podunajské Biskupice, ako priamy odberateľ tepla následne rozpočítavať náklady za dodané teplo konečným spotrebiteľom - t.j. jednotlivým nájomcom nebytových priestorov, ku ktorým patril aj žalovaný. Spôsob rozpočítavania mal byť zakotvený v zmluve o nájme nebytových priestorov. Koneční spotrebitelia - nájomníci nebytových priestorov v NC HRON, nemali meradlá na vstupe do svojich prevádzkových jednotiek a preto s nimi nemohla byť uzavretá zmluva o dodávke tepla. Medzi žalobcom a žalovaným preto v súvislosti s dodávkami tepla do objektu NC HRON nemohol
vzniknúť žiadny právny vzťah, a to ani konkludentne. Žalovaný neodoberal a podľa zákona o energetike ani nemohol odoberať teplo od žalobcu a teda sa na úkor žalobcu nemohol ani bezdôvodne obohatiť. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným od počiatku existovali rozpory pre nesprávnosť výpočtu fakturovanej ceny tepla. Žalovaný upozorňoval, že účtovaná cena je vypočítavaná z vyššej výmery vykurovanej plochy, než akú žalovaný reálne užíval. Žalobca si nesprávne účtoval tzv. fixnú položku (vychádzajúc z nesprávnych vstupných údajov pre jej výpočet), pričom túto položku si účtoval aj za mesiace, v ktorých teplo nedodával. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
Štatutárne zástupkyne účastníkov sa pridržali prednesu svojich právnych zástupcov.
Medzi účastníkmi bola sporná nie len výška žalobou uplatňovaného plnenia, ale aj celková existencia právneho nároku žalobcu.
Podstatnou a rozhodujúcou úvahou, ktorou sa súd v konaní riadil preto bolo či, medzi žalobcom ako výrobcom a dodávateľom tepla a žalovaným ako nájomcom nebytových priestorov v NC HRON, mohol podľa zákona o energetike platného v danom čase vzniknúť právny vzťah týkajúci sa dodávky a odberu tepla. Súd sa ďalej zameral na zistenie, či v prípade neexistencie zmluvného vzťahu účastníkov môže byť nárok žalobcu pri totožnom skutkovom opise žaloby dôvodný na inom právnom základe, konkrétne na základe bezdôvodného obohatenia žalovaného.
Podľa § 31 zák. č. 70/1998 Z.z., v znení platnom k 31.11.2003, podľa tohto zákona sa rozumie:
a) dodávateľom tepla držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla,
b) priamym odberateľom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom,
c) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo,
g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu.
Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.
Podľa § 32 ods. 2 cit. zák. písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä
a) výkon, množstvo a teplotný spád,
b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku,
c) umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu,
d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.
Podľa § 35 ods. 1 cit. zák. neoprávneným odberom tepla je odber tepla
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu priameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla.
Z citovaných kogentných ustanovení zákona o energetike, ktoré boli pre žalobcu ako dodávateľa tepla záväzné, a od ktorých sa nemohol odchýliť vyplýva, že zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu. Písomná zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola (čo v konaní nebolo sporné). Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvný vzťah účastníkov vznikol konkludentne, nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s dikciou zákona.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona o energetike je, že dodávateľ tepla, ktorým je v prejednávanej veci žalobca, mohol uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke tepla len s priamym odberateľom tepla.
Priameho odberateľa tepla zákon vymedzuje ako subjekt, ktorý je oprávnený odoberať teplo od dodávateľa tepla, a ktorému je dodávateľ tepla oprávnený teplo dodať.
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom a argumentáciou žalovaného, že priamym odberateľom tepla mohol byť len Miestny úrad Podunajské Biskupice, ako subjekt majúci dispozičné práva k objektu NC HRON, do ktorého bolo teplo dodávané.
Žalobca, ako dodávateľ tepla nedodával teplo do konkrétnych miestností (t.j. do jednotlivých nebytových priestorov) vykurovaného objektu, ale do objektu NC HRON ako takého. Rozhodujúcim miestom pre určenie množstva odobratého tepla bolo v súlade s ust. § 31 písm. c) zákona o energetike, miesto opatrené meradlom tepla vstupujúceho do objektu.
Žalobca nepreukázal, že by nebytové priestory v NC HRON, ktoré mal žalovaný v nájme boli opatrené osobitným meradlom pre meranie odobratého tepla. Nepreukázal, že by tak teplo dodával a v zmysle zákona o energetike mohol dodávať priamo žalovanému, a že by žalovaný mal postavenie priameho odberateľa tepla.
Súd konštatuje, že žalovaný ako nájomca priestorov v objekte NC HRON mal podľa § 31 písm. c) zák. o energetike postavenie konečného spotrebiteľa.
Žalobca v zmysle zákona č. 70/1998 Zz. o energetike nemohol žalovanému, ako konečnému spotrebiteľovi dodať teplo. Z hľadiska dodávok tepla nebolo pre žalobcu za
žiadnych okolností podstatné ani právne významné, že objekt do ktorého dodáva teplo je v nájme tretích osôb, pretože teplo nedodával a nemohol dodávať jednotlivým nájomcom priestorov ale vždy len subjektu majúcemu dispozičné vlastnícke práva k vykurovanému objektu. Podľa vyjadrenia konateľky žalovaného na pojednávaní 24.3.2011 vlastníkom objektu NC HRON bola Mestská časť Podunajské Biskupice (konajúca Miestnym úradom PD).
Právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok na úhradu nákladov za vykurovanie prenajatých priestorov v objekte NC HRON mohol existovať len medzi Miestnym úradom Podunajské Biskupice ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Jedine prenajímateľ bol oprávnený uplatňovať si voči žalovanému náhradu nákladov spojených s vykurovaním objektu, ktoré sú označované ako služby spojené s nájmom. Pokiaľ si Miestny úrad Podunajské Biskupice tieto náklady voči žalovanému neuplatňoval je to vecou ich vzájomného vzťahu. Táto skutočnosť, však žiadnym spôsobom nezakladá právny nárok žalobcu voči žalovanému. Miestny úrad Podunajské Biskupice ako prenajímateľ NC HRON a priamy odberateľ tepla nemohol zmluvou o nájme nebytových priestorov preniesť svoju zákonnú povinnosť platiť cenu dodaného tepla na žalovaného ako konečného spotrebiteľa. Ustanovenie čl. III ods. 4 zmluvy o nájme nebytových priestorov preto súd hodnotí ako neplatné pre rozpor so zákonom (hoci táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmet sporu, nakoľko označená zmluva zaväzovala len jej účastníkov a nemohla založiť povinnosti žalovaného voči žalobcovi ani nároky žalobcu voči žalovanému).
K odberu tepla nemohla žalovaného (pre nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom o energetike) zaviazať ani prihláška k odberu tepla z 9.3.1993, ktorú ako vyplýva z dôkazov založených v spise, navyše nepodpísal štatutárny zástupca žalovaného a teda ani nebola úkonom žalovaného.
Súd s poukazom na cit. ust. zákona a zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nemohol vzniknúť žiadny právny vzťah, ktorého predmetom by bola dodávka tepla.
Nárok žalobcu voči žalovanému nemôže byť dôvodný ani titulom neoprávneného odberu tepla (§ 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 70/1998 Z.z.), nakoľko k neoprávnenému odberu môže dôjsť len v prípade odberu priamym odberateľom, ktorým žalovaný nebol.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, v znení platnom k 31.11.2003, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobou uplatňovaný nárok nespĺňa ani jednu z podmienok § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Žalobca, ako už súd s odkazom na ust. zák. č. 70/1998 Z.z. opakovane uviedol, nemohol žalovanému dodať teplo. Žalovaný ako nájomca nebytových priestorov získaval teplo od prenajímateľa (MÚ Podunajské Biskupice) v rámci služieb spojených s nájmom (§ 5 ods. 1 zák. č. zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.)
S poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a cit. ust. zákona súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Žalobca nepreukázal existenciu právneho nároku voči žalovanému.
Súd konštatuje, že žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti voči žalobcovi a v konaní nemá vecnú pasívnu legitimáciu.
Súd sa vzhľadom na uvedený právny záver už ďalej nezaoberal dokazovaním správnosti výpočtu výšky žalobcom požadovaného plnenia (t.j. správnosťou výpočtu variabilnej a fixnej položky). Z tohto dôvodu súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcom navrhovaného svedka D.. Č. a žalovaným navrhovaných svedkov X.. O. T. p. O. a nevykonal ani ďalšie dokazovanie znaleckými posudkami súdneho znalca Ing. Fedora Mráza č. 2/2006 vypracovaným v konaní 25Cb 156/2003 a č. 12/2008 vypracovaným v konaní 26Cb 272/2003 a 26Cb 263/2003, nakoľko vykonanie týchto dôkazov nebolo pre rozhodnutie vo veci skutkovo ani právne významné.
Pokiaľ však ide o znalecký posudok Ing. Fedora Mráza č. 12/2008, z jeho obsahu je súdu známy vyplýva, že sám znalec v časti 5.) Prípadné iné zistenia vzťahujúce sa k veci poukázal na fakt, že žalovaný mal postavenie konečného spotrebiteľa. Konečný spotrebitelia nemali meradla na vstupe do svojich prevádzkových jednotiek a preto s nimi nemohla byť uzavretá zmluva o dodávke tepla. Za priameho odberateľa tepla znalec označil Miestny úrad Podunajské Biskupice.
Súd záverom poukazuje aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť (ktorá by v prípade existencie právneho nároku žalobcu bola významná pre vecnú opodstatnenosť žaloby) a to, že žalobca nepreukázal výšku skutočných nákladov vzniknutých mu za dodávku tepla do NC HRON za vykurovaciu sezónu roku 2002. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil vecnú opodstatnenosť svojho nároku ani z tohto hľadiska.
Žalobca síce súdu uviedol, že faktúra č. 2002260 je konečnou faktúrou, avšak z jej obsahu bez pochybností vyplýva, že ide o faktúru zálohovú, ktorou boli žalovanému účtované preddavky na teplo v období totožnom s jeho dodávkou, t.j. za II. štvrťrok 2002.
V písomnom vyjadrení z 5.11.2011 právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že vyúčtovanie tepla po skončení vykurovacieho obdobia pre NC HRON, s rozpočítaním na jednotlivé miesta vykonané nebolo.
Podľa § 4 vyhlášky č. 15/1999 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, vykurovacie obdobie sa začína 1. septembra a skončí sa 31. mája nasledujúceho roka, ak sa dodávateľ tepla a priamy odberateľ tepla nedohodli inak.
Žalobca bol po skončení vykurovacieho obdobia, povinný vykonať vyúčtovanie skutočných vzniknutých nákladov dodaného tepla (§ 9 ods. 1 písm. h) zák. o energetike). Žalobca sa po 31.5.2003 už nemohol dôvodne domáhať plnenia z preddavkovej faktúry, ale mohol sa domáhať len náhrady skutočných nákladov vzniknutých mu za vykurovacie obdobie resp. pomernej časti týchto nákladov za II. štvrťrok
2002. Žaloba však takýto nárok neobsahuje a žalobca sa bez opory v hmotnom práve domáhal plnenia z preddavkovej faktúry.
S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému titulom úspechu vo veci priznal v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1,2 O.s.p. ich náhradu v sume 17,75 €.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že právny zástupca žalovaného si v zákonnej lehote 3 pracovných dní počítanej od rozhodnutia vo veci neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalovaného neuplatnil ani v žiadnom z iných skorších podaní doručených súdu do rozhodnutia vo veci. Súd nemá poučovaniu ani inú procesnú povinnosť vyzývať na pojednávaní neprítomného právneho zástupcu žalovaného na vyčíslenie (uplatnenie si trov konania). Naopak z ustanovení O.s.p. vyplýva, že právny zástupca žalovaného, ktorému bol termín pojednávania známy, mal možnosť informovať sa o výsledku pojednávania, resp. si za týmto účelom vyžiadať na nahliadnutie spis. Toto právo nevyužil a trovy konania si v zákonnej lehote neuplatnil. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného vychádzal z obsahu spisu a žalovanému priznal trovy vo výške súdneho poplatku zaplateného za odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.