Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-63-2009.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/63/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. D. T., bytom F. U. XXX/X, 2. E. T., bytom F. U. XXX/X, 3. O.. E. U. , bytom P. E. D. XXX/XX, 4. H. U., bytom P. R. XXXX/XX, 5. H. P., bytom F. T. XXX/X, 6. D. P., bytom S. J. XXXX/X, M. republika, 7. E.. E. R., bytom F. - U. P., F. XX/XX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom v Nitre Štefánikova 49 proti odprcovi: Mesto Nitra , Štefánikova 60 Nitra, IČO: 00308307, o určenie vlastníckeho práva , t a k t o
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia podali dňa 7.4.2009, cestou právneho zástupcu , návrh ktorým žiadali , aby súd určil, že navrhovatelia v 1., 2., 3., 4., rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Nitra , parc. č. 3529/1 orná pôda o výmere 15388m2, a to každý z nich v podiele 1/6 a navrhovatelia v 5., 6., a 7. rade každý z nich v podiele 1/9.
Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že vyššie uvedená nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností neidentická a k jej identifikácii je potrebný prídelový plán s grafickou a textovou časťou . Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli na základe prídelu č. 837/48-22 , po bývalom vlastníkovi S.i a spol., právni predchodcovia navrhovateľov Ján Hunka a manž. Mária , rod. Straka. Uvedenú nehnuteľnosť navrhovatelia v dedičských konaniach prededili. Odporca si formou notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva osvojil vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti titulom vydržania a mimosúdnou cestou nie je ochotný vzájomne vysporiadať vlastnícke vzťahy.
Právny zástupca navrhovateľovi v konaní uviedol, že na podanom návrhu trvá a má za to, že v konaní bolo prídelovou listinou z roku 1948 jasne dokázané, že navrhovatelia majú nárok na parcelu, ktorá je predmetom sporu.
Navrhovatelia sa pojednávaní v danej veci nezúčastnili a súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v ich neprítomnosti.
Zástupkyňa odporcu žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na takom učení, ako sa domáhajú , nakoľko i v prípade, že by súd rozhodol
tak, ako navrhovatelia žiadajú, nebola by odstránená právna neistota medzi sporovými stranami , ale zaviedla by sa neistota nová. Ak by aj navrhovatelia nadobudli vlastníctvo parcely na základe prídelovej listiny , uvedená vec mala byť riešená v reštitučnom konaní . Ak navrhovatelia tvrdia, že vlastníctvo prešlo na štát ako na právneho predchodcu odporcu bez právneho dôvodu, v tom prípade sa tento spor nemal riešiť určovacou žalobou , ale mal byť predmetom reštitučného konania . Reštitučné predpisy majú povahu špeciálnych predpisov a preto by sa v danom prípade malo postupovať v rámci zásady lex specialis derogat lex generale. Čo sa týka samotného výmeru o vlastníctve pôdy , podľa jej zistení bola pridelovaná parcela v celosti , napriek tomu , že bola skonfiškovaná len v jednej polovici a druhá polovica bola vykúpená od bratov I. v roku 1948. Taktiež pri parcele je uvedené nesprávne číslo PK vložky , preto je presvedčená, že navrhovatelia túto parcelu nemohli nadobudnúť . súdy môžu posudzovať výmery o vlastníctve pôdy len s ohľadom na to, či spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti a či je predmet prídelu jasne a jednoznačne špecifikovaný, čo v tomto prípade nie je . Taktiež výmer odkazoval so stanovením prídelovej ceny až na prídelovú listinu. V prídelovej listine parcela už nefiguruje a podľa konečného plánu z roku 1958 bola ponechaná v užívaní Československého štátu.
Navrhovateľ písomným podaní z 16.5.2011 požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, že navrhovatelia v 1. až 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, a to každý v podiele 1/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. F. parc. č. 7474/4 ostatné plochy o výmere 1517m2, 7474/15 ostatné plochy o výmere 2294m2, 7474/16 ostatné plochy o výmere 491m2, 7474/17 ostatné plochy o výmere 40m2, 7474/18 ostatné plochy o výmere 133m2 s tým, že v ostatnom pôvodne navrhovaný petit zostáva nezmenený. Súd na pojednávaní dňa 10.11.2011 zmenu návrhu nepripustil, s poukazom § 95 ods. 2 OSP . Z návrhu na zmenu petitu návrhu vyplýva, že parc. č. 7474/14, 7474/15, 7474/16, 7474/17 a 7474/18 vznikli z pôvodnej parcely č. 3529/1 , pričom súčasne navrhovatelia pôvodne navrhovaný petit požadovali ponechať v platnosti. Takto požadovaná zmena návrhu je zmätočná a nešpecifikovaná a výsledky doterajšieho dokazovania nie sú podkladom pre konanie o požadovanom petite návrhu. Naviac súd udáva, že jeho zmätočnosť je zrejmá i z navrhovateľmi požadovaných podielov, a to každý vo veľkosti 1/6, čo pri počte navrhovateľov predstavuje 7/6 , t.j. viac ako jedna celá.
Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to: spisy tunajšieho súdu sp. zn. 22D 1550/2005, 22D 765/2006 vrátane výmerov o vlastníctve pôdy z 14.5.1948, konečný prídelový plán z 12.1.1948, PK vložka č. 378 k.ú. F., uznesenie bývalého MNV z 24.5.1948, návrh na konfiškovanie pôdohospodárskych majetkov k.ú. F. z 15.3.1948, výkaz pôch a rozdelenie parciel rodiny I. P., konečný prídelový plán skonfiškovaného majetku rodiny I. z 8.7.1958, rozhodnutie z 20.12.1958 o výkupe, geometrický plán č. 25/2009 O.. C. Z., výpis z LV č. XXXX k.ú. F., spis Správy katastra F. Z 5450/09, a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:
Navrhovatelia v 1. až 7. rade sú právni nástupcovia poručiteľov E. U., rod. J. nar. X.X.XXXX , zomr. XX.X.XXXX a D. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, a to všetci navrhovatelia sú vnuci uvedených poručiteľov. Z osvedčenia o dedičstve 22D 765/2006-19 , D not 130/2006 z 27.11.2006, v rámci dedičského konania po poručiteľovi D. U. , vyplýva, že uvedený navrhovatelia zdedili parc. č. 3529/1 roľa o výmere 15388m2, parcela neidentifikovateľná pre nedostatok geometrických podkladov , k identifikácii je potrebný prídelový plán s grafickou a textovou časťou ku dňu smrti poručiteľa, a to na navrhovatelia v 1. až 4. rade , každý z nich spoluvlastnícky podiel 1/12 a navrhovatelia v 5. až 7. rade, každý z nich spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/18.
Z osvedčenia o dedičstve, v dedičskom konaní po poručiteľke E. U. vyplýva, že navrhovatelia zdedili parc. č. 3529/1 , parcela v KN neidentifikovateľná , k identifikácii je potrebný prídelový plán s grafickou a textovou časťou , a to na navrhovatelia v 1. až 4. rade , každý z nich spoluvlastnícky podiel 1/12 a navrhovatelia v 5. až 7. rade, každý z nich spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/18.
Právni predchodcovia navrhovateľov D. a E. U. mali uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 837/48-22 z 14.5.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave, z ktorého vyplýva, že im bola pridelená do vlastníctva parc. č. 3529/1 roľa o výmere 1.5388m2, zapísaná v PKV č. 378. V PK vložke č. 378 , k.ú. F. nie je zapísaná parc. č. 3529/1.
Z konečného prídelového plánu skonfiškovaného majetku v roku 1948 , z 12.11.1954 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. 3529/1 o výmere 15388 m2 bola pridelená Československým štátnym majetkom.
Z listín predložených odporcom v konaní - návrh na konfiškovanie pôdohospodárskeho majetku v kat. území F. z 15.3.1948- vyplýva, že parc. č. 3529, o výmere 30776m2, bola skonfiškovaná len v ? a to pripadajúca do vlastníctva L. G., rod. I. , pričom zvyšná ? zostala vo vlastníctve v tom čase maloletých L. a I. I.. Uznesením z 24.5.1948 MsNV v Nitre č. 666msk.13185/B-48 bolo rozhodnuté , že uvedeným dvom osobám sa majetok nekonfiškuje. V roku 1958 štát vykúpil druhú polovicu predmetnej parcely od bratov I., ako to vyplýva z rozhodnutia š. Pôd.446/1957 z 20.12.1958.
Parc. č. 3529/1 je neidentifikovateľná, identifikovať je ju možné iba na podklade grafickej a textovej časti prídelového plánu , ktorý tvorí technický podklad k Výmeru o vlastníctve pôdy.
Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žaloba o určenie práva je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu , ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určeného práva alebo jeho výkonu a jej významom je nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Vyžaduje sa pritom istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení . O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy , ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým , čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah ( právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú , prípadne hmotnoprávnu situáciu , v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený , prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V prípade žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností.
V prejednávanej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Súd mal za to, že navrhovatelia , ktorí sa domáhajú určenia vlastníctva k parc. č. 3529/1 nemajú na takomto určení naliehavý právny záujem. Tak ako je z konania zrejmé, parc. č. 3529/1 ako pozemnoknižná parcela je v katastri nehnuteľností neidentifikovateľná, takáto parcela v katastri nehnuteľností nie je evidovaná. Vzhľadom na uvedené, ani rozhodnutie súdu, ktorým by určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetnej parcely, by neprinieslo zmenu v ich právnom postavení, nakoľko takéto rozhodnutie súdu, z hľadiska označenia nehnuteľnosti nie je , v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností , spôsobilé na zápis vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra nehnuteľností. Navrhovatelia preto nemôžu mať naliehavý právny záujem na takom určení ako sa domáhajú, keďže ani rozhodnutím súdu by nebolo možné dosiahnuť nimi požadovaný stav- zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti od vlastníctva ich právnych predchodcov , ktorí mali vlastníctvo nadobudnúť na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. č. 837/48-22 z 14.5.1948, a keďže vlastníctvo k parcele nestratili, prešlo na ich právnych nástupcov dedením. Súd v konaní mal za to, že navrhovatelia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na danom určení i z ďalšieho dôvodu, okrem už vyššie uvedeného. Pokiaľ navrhovatelia odvodzujú svoje vlastníctve právo od vlastníctva ich právnych predchodcov, nadobudnutého na základe výmeru o vlastníctve pôdy ako verejne listiny dokazujúcej vlastníctvo prídelcu a pokiaľ štát v rozhodnej dobe prevzal vec bez právneho titulu , ide o jeden s reštitučnými zákonmi typizovaných dôvodov pre vydanie veci oprávneným osobám. Reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality , čo znamená, že tam , kde existuje špeciálna právna úprava , nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa možno teda domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Existencia špeciálnej úpravy vylučuje naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci .
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh, ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovatelia nepreukázali, že na takom určení ako sa domáhajú, majú naliehavý právny záujem. .
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil , pričom mu taktiež žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.