Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoEk-11-2023.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoEk/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 3/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. J. C. XXX/X, XXX XX E. F. G., vedenej pod sp. zn. EX 16226/14 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 609,79 EUR, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. septembra 2023, č. k.: 9Er/408/2014-39 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. októbra 2023, č. k.: 9Er/408/2014-79, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje. II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 0080924 dňa 28. mája 2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému I. B., nar. XX. XX. XXXX vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 609,79 EUR spolu s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. Zn. SR XXXXX/XX zo dňa 17. 07. 2013 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 27. 07. 2015 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú. Dňa 05. 02. 2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z 21. 01. 2016, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou. Súd zistil, že povinný I. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. L. XXX (ďalej len „predchádzajúci povinný“), zomrel dňa XX. XX. XXXX. Okresný súd Uznesením č. k. 9Er/352/2014-56 zo dňa 07. 07. 2023, právoplatným dňa 05. 09. 2023 rozhodol, že v exekučnom konaní pokračuje s dedičmi povinného. 3. Okresný súd v odôvodnení predovšetkým poukázal na § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Zároveň poukázal na zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k zmene a doplneniu Občianskeho súdneho poriadku, pričom s účinnosťou od 23. 12. 2015 došlo k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktoré sú fyzickými osobami. V zmysle novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Novela doplnila aj prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách do 30 dní od účinnosti zákona, teda do 22. 1. 2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti tejto novely ex lege odklad exekúcie v zmysle § 243f ods. 3 EP. V prípade riadneho a včasného doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie má súd skúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 EP. Zároveň poukázal na § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017. 4. Z exekučného titulu okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky, poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorí zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 4. 11. 2011, kde predchádzajúci povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Pretože si predchádzajúci povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, dlh sa stal podľa dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 873,79 EUR s dátumom začiatku úročenia dňa 26. 9. 2012. Rozhodcovský súd po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. 5. Zo zmluvy o úvere zo dňa 4. 11. 2011 vyplýva, že oprávnený poskytol predchádzajúcemu povinnému sumu 200 EUR a tento sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok vo výške 196 EUR v 12 mesačných splátkach po 33 EUR počnúc dňom 12. 12. 2011. Súd zistil, že predchádzajúci povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Zároveň súd konštatoval, že oprávnený si splnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona. Následne skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe uvedenej zmluvy o úvere. Skúmal, či došlo k vzniku spotrebiteľského zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu v § 52 ods. 1, 2, 3, 4 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov mal preukázané, že oprávnený konal v rámci predmetu svojej činnosti a bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Dlžník bol označený menom, priezviskom a rodným číslom, zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy dospel k záveru, že zmluva tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený opakovane, bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu iba pristúpil. Poukázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Preskúmaním zmluvných listín dospel súd k záveru, že nebol preukázaný jednoznačný záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, preto nemožno vyvodiť z právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že zmluva má spotrebiteľský charakter. V kontexte úpravy obsiahnutej v § 52 až 54 OZ je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Ak by existovala pochybnosť, zákonodarca danú situáciu riešil ustanovením § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto dospel k názoru, že na právny vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 až § 54 OZ. 6. Následne skúmal, či existujú okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. marca 2007 a § 243f ods. 6 EP, ako aj § 57 ods. 1 písm. m) EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obmedzenia pre neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zo zmenky vyplynulo, že neúplná zmenka bola vystavená dňa 4. 11. 2011, teda v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Preto dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, či obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Zároveň s poukazom na § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 1 EP a rozhodol o povinnosti náhrady trov konania. 7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Namietal, aby sa povinná posudzovala ako spotrebiteľ. Poukázal na to, že dňa 4.11.2011uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Poukázal na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v časovej verzii predpisu účinnej od 1. 1. 2011 do 30. 11. 2011, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Poukázal aj na to, že u oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník nemal zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi preukazovať skutočné použitie finančných prostriedkov. 9. Vzhľadom na osobitosti právnej úpravy pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Niet pochybnosti o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekučné konanie zastavil. 10. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku I. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Okresný súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi, preto sa obmedzí len na zdôraznenie správnosti daného rozhodnutia vo vzťahu k namietaným otázkam uvedeným žalobcami v odvolaní. 14. Pre rozhodnutie v danej veci sú relevantné nižšie citované ustanovenia, ktoré aj okresný súd správne aplikoval a interpretoval. 15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 17. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 20. Oprávnený v odvolaní ako podstatné námietky uvádza nesprávne posúdenie pôvodného povinného ako spotrebiteľa, dobrú vieru oprávneného pri poskytovaní úveru a posúdenie úveru z hľadiska toho, na čo bol poskytnutý a nie je ako bude poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použité. 21. Odvolací súd námietky oprávneného nepovažuje za dôvodné. Z hľadiska posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi oprávneným a pôvodným povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). Oprávnený tvrdí, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. S jeho argumentom sa odvolací súd nestotožňuje. Povinný je v zmluve o úvere ako aj ostatných dokumentoch označený menom, priezviskom, adresou pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade bola zmluva o úvere uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa opakovane pri svojej podnikateľskej činnosti, teda samotná zmluva je formulárová, má adhézny charakter a dlžník (povinný) nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Tiež sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, a preto je správne zmluvu (najmä s prihliadnutím na jej adhézny charakter) vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda v prospech povinného, ktorý nemohol ovplyvniť jej obsah. Tá istá zmluva medzi tými istými zmluvnými stranami nemôže mať pre účely posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľský a zároveň nespotrebiteľský charakter. Podľa § 54 ods. 2 OZ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 22. Povinnú možno považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Podľa citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 23. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je výkon zamestnania. Poskytnutie úveru na účel výkonu zamestnania totiž musí byť dostatočne overený, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. 24. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne nešlo o spotrebiteľský právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to by nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah ide, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. 25. Odvolací súd poukazuje na to, že pri vydaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03538/13 zo dňa 17. 07. 2013, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu, a priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie voči povinnému na základe zmenky. Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade blankozmenky vystavenej povinným dňa 04. 11. 2011, ktorá zabezpečovala plnenie povinného ako
spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený povinnému poskytol úver vo výške 200 Eur. Okresný súd správne poukázal na ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.2017. 26. Odvolací súd odvolanie proti výroku II. odmietol. Z obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený podáva odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu v celom rozsahu. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 9a ods. 1 EP vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasledujúcich CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Exekučný poriadok odvolanie proti trovám v danom prípade nepripúšťa, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné, preto odvolací súd musel podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.