Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: AG-AUTO-GROUP s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 36 559 440, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47239948, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101539117/2018 zo dňa 08. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný žiadosťou zo dňa 27. septembra 2012 požiadal príslušného správcu dane Daňový úrad Nitra o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012, pričom daňovú kontrolu žiadal začať v zmysle , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly, nakoľko sa jedná o daňový subjekt, u ktorého je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

2. Dňa 03. októbra 2012 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia s termínom začatia daňovej kontroly dňa 03. októbra 2012 a v ten istý deň boli správcovi dane odovzdané listinné doklady podľa potvrdenia o zapožičaní dokladov. Ďalšie listinné doklady boli predložené dňa 04. októbra 2012 a 18. októbra 2012. V podaní zo dňa 24. októbra 2012 správca dane oznámil začatie daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia splnomocnenému zástupcovi žalobcu.

3. Súčasťou spisu je i formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa článkov 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES, teda žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom správca dane v januári 2013 prostredníctvom žalovaného žiadal taliansku finančnú správu o poskytnutie informácií ohľadne daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. a CIRPACI IOSIF (všetky so sídlom v Taliansku). Uvedené daňové subjekty mali žalobcovi dodať osobné automobily, príp. iný tovar. Ďalšie žiadosti (z januára 2013) správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané prostredníctvom žalovaného maďarskej finančnej správe a týkali sa daňových

subjektov TOURNIER CAR KFT. a TRUCK-BOSS TRADE KFT. (oba subjekty so sídlom v Maďarsku), ktoré mali taktiež dodať žalobcovi automobily, príp. iný tovar.

4. Dňa 07. januára 2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, ktorým prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty vykonávanú u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a daňová kontrola sa prerušuje do obdobia, kedy správca dane obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila a počas jej prerušenia neplynú lehoty podľa vyššie citovaného zákona. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že v januári 2013 zaslal päť žiadostí o výmenu informácií a po doručení všetkých odpovedí na tieto žiadosti sa bude vo výkone daňovej kontroly pokračovať, o čom bude žalobca upovedomený. Na predmetnom rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 15. januára 2013.

5. Dňa 09. apríla 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. so sídlom v Maďarsku a dňa 15. apríla 2013 mu bola doručená odpoveď talianskej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N.C. Ďalšia odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF so sídlom v Taliansku bola správcovi dane doručená dňa 27. mája 2013.

6. Správca dane v podaní zo dňa 10. júna 2013 zaslal žalovanému urgenciu vo veci zistenia informácií, ktoré sa týkali daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. so sídlom v Taliansku a daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. so sídlom v Maďarsku.

7. Dňa 20. júna 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie, ktorá sa týkala daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. so sídlom v Maďarsku.

8. V podaniach zo dňa 30. septembra 2013, 16. januára 2014, 28. apríla 2014, 03. septembra 2014, 12. decembra 2014, 23. marca 2015, 15. júla 2015, 24. novembra 2015, 29. februára 2016 a 09. júna 2016 správca dane zaslal žalovanému urgencie, ktoré sa týkali daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. Dňa 05. augusta 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď talianskej finančnej správy, týkajúca sa uvedeného daňového subjektu.

9. Správca dane v podaní zo dňa 18. augusta 2016 oznámil žalobcovi, že dňa 05. augusta 2016 mu bola doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a teda pominuli dôvody, pre ktoré bola predmetná daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

10. V podaní zo dňa 06. septembra 2016 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, ktoré získal na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s pochybnosťami o správnosti a pravdivosti predložených dokladov pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012. Žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril v určenej lehote, prípadne predložil doklady a dôkazy, ktoré má k dispozícii. Následne žalobca reagoval v podaní zo dňa 04. októbra 2016.

11. Vo výzve zo dňa 05. októbra 2016 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel zo strany dodávateľa TRUCK-BOSS TRADE KFT., pričom žalobca opätovne reagoval podaním zo dňa 25. októbra 2016.

12. V ďalšej výzve zo dňa 02. novembra 2016 správca dane vyzval žalobcu, aby oznámil identifikačné údaje konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. Žalobca v podaní zo dňa 14. novembra 2016 oznámil, že s požadovanými údajmi nedisponuje a správca dane má možnosť tieto údaje získať prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a vypočuť konateľov spoločnosti.

13. Následne správca dane zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EU adresovanú maďarskej finančnej správe, ktorá sa týkala A. B., ktorý mal byť v roku 2012 konateľom spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT.

14. Dňa 16. novembra 2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, t.j. Nariadenia rady EÚ č. 904/2010. Daňová kontrola bola prerušená od 22. novembra 2016 do obdobia, kedy správca dane získa podklady pre správne určenie dane. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 15. novembra 2016 zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

15. Dňa 21. februára 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá sa týkala údajov ohľadne A. B., ktorý bol konateľom spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. Z odpovede vyplýva, že maďarská finančná správa požiadala o vyšetrovanie finálnu odpoveď zašle po získaní informácií.

16. V podaní zo dňa 30. mája 2017, 04. septembra 2017 a 14. decembra 2017 správca dane zaslal žalovanému urgencie týkajúce sa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne A. B.. Dňa 02. januára 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa osoby A. B..

17. V podaní zo dňa 04. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 02. januára 2018 mu bola doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, pominuli teda dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone.

18. Dňa 11. januára 2018 správca dane získal údaje z príslušného úradu ohľadne motorových vozidiel dovezených žalobcom v období od januára 2011 do októbra 2012, pričom sa jednalo o 128 záznamov o dovezených vozidlách.

19. V podaní zo dňa 15. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených pri kontrole dane z pridanej hodnoty a zároveň ho oboznámil s ďalšími zistenými skutočnosťami, ako i s tým, že má právo sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, prípadne predložiť nové doklady a dôkazy, ktoré má k dispozícii, resp. podať vyjadrenie. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 01. februára 2018.

20. Dňa 27. februára 2018 bol spísaný protokol č. 100452273/2018 z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, ktorý sa týkal dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia január až september 2011, pričom neboli zistené porušenia o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“). V uvedený deň bol spísaný i ďalší protokol č. 100452274/2018, ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia október 2011, november 2011, december 2011 a zdaňovacieho obdobia január 2012 až august 2012, pričom v časti týkajúcej sa za zdaňovacieho obdobia december 2011 je uvedené, že žalobca podal daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX,XX eur a daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume X.XXX,XX eur, čo je rozdiel X.XXX,XX eur. Predmetný protokol bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02. marca 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 15. marca 2018.

21. Dňa 24. apríla 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100452274/2018 zo dňa 27. februára 2018.

22. Dňa 25. apríla 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume XXX,XX eur a vyrubil mu daň v sume X.XXX,XX eur (nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní doručenom dňa 26. marca 2012 v sume XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume X.XXX,XX eur a rozdiel dane na úhradu v sume X.XXX,XX eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21. mája 2018, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 08. augusta 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. apríla 2018 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.

23. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený správcom dane v rámci daňovej kontroly. Uviedol, že žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu od dodávateľa TOURNIER CAR KFT. so sídlom v Maďarsku na základe predložených faktúr. Pri ich predaji uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare v zmysle a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol vypočítaný v zmysle tohto zákona ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň. V kontrolovanom zdaňovacom období december 2011 žalobca odviedol daň v sume XXX,XX eur, nakoľko v tomto zdaňovacom období predal dve motorové vozidlá, pričom rozdiel dane z pridanej hodnoty bol zistený v sume X.XXX,XX eur.

24. Z dôvodu preverovania splnenia podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri použitom tovare správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v januári 2013. Z odpovede zahraničnej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť TOURNIER CAR KFT. sa v obchodnom registri nenachádza, číslo uvedené na faktúrach je neexistujúce obchodné registračné číslo a IČ DPH je neplatné číslo DPH, na adrese sídla spoločnosti je registrovaných veľa spoločností. Na základe tohto zistenia správca dane konštatoval, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru – ojazdených motorových vozidiel dodávateľom TOURNIER CAR KFT. deklarovaným na faktúrach ním vystavených pre žalobcu ako odberateľa. Žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tieto motorové vozidlá dodala a tým nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v tuzemsku v zmysle .

25. Žalovaný poukázal na konštatovanie správcu dane, že žalobca bol povinný pri predaji ojazdených motorových vozidiel odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods. 1 cit. zákona, pretože základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať, zníženú o daň. Žalobca bol povinný odviesť daň v sume X.XXX,XX eur, čo je rozdiel medzi daňou, ktorú bol žalobca povinný odviesť v sume X.XXX eur a daňou, ktorú odviedol v sume XXX,XX eur.

26. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní. Poukázal na zistenie správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií a na to, že zahraničný správca dane poprel existenciu deklarovaného dodávateľa, v dôsledku čoho potom správca dane nadobudol pochybnosti o tomto dodávateľovi, t.j. spoločnosti TOURNIER CAR KFT. Deklarovaným dodávateľom je teda neexistujúca osoba. Aj keď žalobca predložil dodávateľské faktúry, ktorými deklaruje ako dodávateľa spoločnosť TOURNIER CAR KFT., vykonaným preverovaním bolo zistené, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Napriek tomu, že sa preukázala existencia materiálneho plnenia, teda existencia ojazdených motorových vozidiel, samotná existencia dodávateľských faktúr, ktorými žalobca deklaruje dodanie tovaru nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v , , , teda nepreukázal osobu, ktorá dodala motorové vozidlá deklarované v dodávateľských faktúrach.

27. Za irelevantnú považoval žalovaný skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa (ktorý neexistuje) v režime oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa a v akom režime žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pretože skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou TOURNIER CAR KFT. Ako nedôvodnú posúdil i námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že úlohou správcu dane pri výkone daňovej kontroly bolo primárne zistiť, či deklarovaný dodávateľ TOURNIER CAR KFT. uplatnil pri dodávke ojazdených motorových vozidiel režim oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a naplnil § 24 ods. 2 daňového poriadku, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo preukázať dodanie použitého tovaru, teda motorových vozidiel, pričom bolo zistené, že ide o neexistujúcu spoločnosť. Dôkazné bremeno teda leží na žalobcovi, ktorý svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, a preto mu nemohla byť osobitná úprava uplatňovania dane uznaná ako oprávnená.

28. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tovar dodala, a ktorá spĺňa podmienky ustanovené v , , , a preto je povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle tohto zákona,

pretože daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a odkazoch na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne, pričom týmito námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so závermi a zisteniami správcu dane. Žalobca navyše nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, na ktoré poukazoval, čo bolo jeho dôkazným bremenom. Z uvedených dôvodov žalovaný ako odvolací daňový orgán rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. apríla 2018 potvrdil. II. Žaloba

29. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. augusta 2018 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 25. apríla 2018.

30. V podanej žalobe uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012 sa u neho začala dňa 03. decembra 2012 a boli z nej vypracované dva protokoly zo dňa 27. februára 2018, ktoré mu boli doručené dňa 02. marca 2018 a týmto bola ukončená daňová kontrola. Táto kontrola však bola dvakrát prerušená, a to rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013 bola prerušená do 05. augusta 2016 a druhýkrát rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 až do 02. januára 2018. Daňová kontrola, vrátane času prerušenia, trvala takmer päť a pol roka.

31. Rovnako tak žalobca uviedol, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly porušil § 46 ods. 10 daňového poriadku, keď prekročil zákonom ustanovenú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a z tohto dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. Pri vykonávaní daňovej kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť a jej priebeh nemaril, ani nesťažoval. Je si vedomý skutočnosti, že správca dane daňovú kontrolu dvakrát prerušil, a že doba prerušenia sa do celkového trvania daňovej kontroly v zásade nezapočítava. Toto však platí iba v prípade prerušenia, ktoré bolo v súlade s daňovým poriadkom a zásadami daňového konania. Žalobca bol toho názoru, že prerušenie daňovej kontroly zo strany správcu dane nebolo súladné so zákonom, pretože správca dane v rozhodnutí o prerušení konania nešpecifikoval, aké informácie, od ktorého daňového úradu z členských štátov Európskej únie je potrebné v rámci medzinárodnej výmeny informácií získať a na overenie akých skutočností. Zásadný dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca videl v tom, že prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo tri a pol roka, čo je v hrubom rozpore so základnou zásadou daňovej kontroly zakotvenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku. I keď k prerušeniu daňovej kontroly zo strany správcu dane došlo zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie z iných členských štátoch Európskej únie, toto prerušenie nemôže trvať neobmedzene a neprimerane dlho. Poukázal na čl. 10 nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je požiadaný orgán povinný poskytnúť informácie bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Pokiaľ správca dane požadované informácie v tejto lehote neobdrží, je povinný sa informovať, prečo a z akých dôvodov nedostal odpoveď na žiadosť. Správca dane opakovane zasielal žalovanému urgencie, ale nie je zrejmé, či bol zo strany žalovaného urgovaný aj žiadaný príslušný orgán členského štátu. Pokiaľ správca dane nevedel získať požadované informácie v primeranej lehote, bol povinný pokračovať v konaní aj bez týchto informácii a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícii. Spomedzi dvadsiatich kontrolovaných mesiacov (január až december 2011 a január až august 2012) sa posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií pri prvom prerušení daňovej kontroly, t.j. odpoveď na piatu z piatich podaných žiadostí, ktorú správca dane obdržal až dňa 05. augusta 2016, týkala len dvoch mesiacov, a to januára 2012 a marca 2012. Vo vzťahu k ostatným kontrolovaným zdaňovacím obdobiam pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa 20. júna 2013, kedy správca dane obdržal odpoveď na štvrtú z piatich podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a teda je evidentný neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu.

32. Žalobca v žalobe uviedol, že v niektorých mesiacoch kontrolovaného zdaňovacieho obdobia mu dodávali tovar nasledovné subjekty: EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c., TOURNIER CAR KFT., TRUCK-BOSS TRADE KFT. a CIRPACI IOSIF, pričom konkrétne uviedol, kedy bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, kedy bola doručená odpoveď správcovi dane a ktorého zdaňovacieho obdobia sa dožiadanie týkalo. Vo vzťahu k

mesiacu december 2011, ktorého sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie, mal správca dane k dispozícii všetky relevantné informácie už dňa 09. apríla 2013. Napriek tomu bola daňová kontrola aj vo vzťahu k tomuto mesiacu prerušená až do 05. augusta 2016 a potom opakovane od 22. novembra 2016 do 02. januára 2018, hoci ani dôvody druhého prerušenia daňovej kontroly sa mesiaca december 2011 vôbec nedotýkali.

33. Taktiež zdôraznil, že v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. januára 2013, ktoré trvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s § 61 ods. 3 daňového poriadku uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a je teda sporné a otázne, či k samotnému prerušeniu daňovej kontroly vôbec došlo v prípade neuvedenia dňa začatia prerušenia kontroly.

34. Okrem procesných pochybení žalobca v podanej žalobe namietal, že daňové orgány nesprávne právne vec posúdili, keď uzavreli, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa a žalobca mal za to, že bol povinný uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania. Správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia. Nie je teda možné akceptovať názor, že by žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Režim zdanenia podľa pri predaji použitého tovaru by bol žalobca povinný použiť len v prípade, ak by nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od dane, t.j. z iného členského štátu od subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte, a ktorý by predal použitý tovar v režime oslobodenia od dane, čo v rámci daňovej kontroly preukázanej nebolo. Daňovou kontrolou sa zistilo a preukázalo, že dodávateľ TOURNIER CAR KFT. nebol identifikovaný pre daň v inom členskom štáte ani v tuzemsku a žalobca bol v konečnom dôsledku povinný uplatniť osobitnú úpravu zdaňovania podľa , pretože nadobudol použitý tovar od osoby neidentifikovanej pre daň z pridanej hodnoty. Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora musí byť každá transakcia hodnotená samostatne a nemožno na ňu prenášať prípadné nedostatky, ktoré nastali na inom stupni obchodu, pričom daňový subjekt v daňovom konaní nezaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. s tým, že nemôže znášať prípadné negatívne dôsledky vyplývajúce z podvodného konania jeho dodávateľa, o ktorom nemohol vedieť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

35. Vo vyjadrení zo dňa 21. marca 2019 k podanej žalobe žalovaný uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Kontrola v predmetnej veci bola začatá dňa 03. októbra 2012 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly a nie tak, ako to tvrdí žalobca, teda, že bola začatá dňa 03. decembra 2012. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov a rovnako tak aj žalovaný.

36. K námietkam, týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že ide o novo vznesené námietky a z toho dôvodu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje jeho stanovisko k týmto námietkam. Bol toho názoru, že správca dane neporušil § 46 ods. 10 daňového poriadku, pretože daňovú kontrolu vykonával v lehote jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola v predmetnej veci sa týkala zdaňovacieho obdobia január až december 2011 a január až august 2012 a začala sa v zmysle § 46 ods. 3 cit. zákona spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 03. októbra 2012 a skončila dňa 02. marca 2018, kedy bol doručený protokol zo dňa 27. februára 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom protokole. Prerušená bola rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013 a zo dňa 16. novembra 2016. Správca dane počas daňovej kontroly postupne preveroval jednotlivých dodávateľov žalobcu (päť daňových subjektov) a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ako i urgencie týchto žiadostí. Rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 15. januára 2013. Dňa 05. augusta 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola

daňová kontrola prerušená, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 18. augusta 2016, pričom toto oznámenie prevzal dňa 02. septembra 2016. Daňová kontrola bola prerušená od 15. januára 2013 do 05. augusta 2016.

37. V priebehu daňovej kontroly žalobca navrhol správcovi dane vypočuť konateľov spoločnosti TRUCK- BOSS TRADE KFT. a získať účtovnú evidenciu tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu správca dane na základe žiadosti žalobcu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 15. novembra 2016 a rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 prerušil daňovú kontrolu od 22. novembra 2016, pričom dňa 21. februára 2017 obdržal čiastočnú odpoveď. Konečná odpoveď maďarskej daňovej správy bola doručená správcovi dane dňa 02. januára 2018, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 04. januára 2018. Prerušenia daňovej kontroly boli v súlade so zákonom, účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane neboli známe a mohli mať, resp. aj mali vplyv na výsledok daňovej kontroly.

38. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola mala byť vykonaná od 03. októbra 2012 do 03. októbra 2013, čo je 366 dní. K prerušeniu daňovej kontroly došlo dňa 15. januára 2013, teda daňová kontrola prebiehala 104 dní a na jej ukončenie správcovi dane ostalo 262 dní. Dňa 05. augusta 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, t. j. správca dane prijal poslednú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo od 22. novembra 2016, a teda daňová kontrola prebiehala ďalších 109 dní, pričom na jej ukončenie správcovi dane ostalo 153 dní. Dňa 02. januára 2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola druhýkrát prerušená a v tento deň správca dane prijal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Deň doručenia protokolov, t. j. 02. marca 2018 je dňom ukončenia daňovej kontroly, teda daňová kontrola bola vykonávaná ešte 60 dní. Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, trvala 273 dní a protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v zákonnej lehote v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku.

39. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. januára 2013 nie je uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená, žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené dňa 15. januára 2013 a v tento deň sa stalo aj právoplatným. Žalobca nevyužil v súvislosti s uvedeným rozhodnutím všetky dostupné prostriedky účinnej ochrany, ktoré mu umožňoval . Žalovaný, ani správca dane neukrátili žalobcu na jeho právach.

40. Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

41. Zahraničný správca poprel existenciu deklarovaného dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti TOURNIER CAR KFT., na základe čoho správca dane nadobudol pochybnosti o tomto dodávateľovi. I keď žalobca predložil dodávateľské faktúry, ktorými deklaruje ako dodávateľa spoločnosť TOURNIER CAR KFT., ale správca dane preverovaním zistil, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované, i keď sa preukázala existencia materiálneho plnenia, teda existencia ojazdených motorových vozidiel. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v , , , teda nepreukázal osobu, ktorá mu dodala motorové vozidlá deklarované v dodávateľských faktúrach. Skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa (ktorý neexistuje) v režime oslobodenia od dane je tu irelevantná. Ak deklarovaný dodávateľ je neexistujúca osoba, toto ešte neznamená, že použitý tovar bol dodaný osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku, ani v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tovar dodala a ktorá spĺňa podmienky uvedené v , , cit. zákona, a preto je povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle .

42. Ďalšie námietky, ktoré spočívajú vo všeobecných tvrdeniach alebo odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textu, žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného.

43. V závere svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom, keď konštatoval nedodržanie podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v zmysle v zdaňovacom období december 2011. Na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom zo získaných dôkazov daňové orgány vyvodili i správne právne závery a ich rozhodnutia sú náležite odôvodnené.

44. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

IV.

Replika žalobcu

45. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 29. apríla 2019 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom konštatoval, že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a obmedzil sa len na popísanie postupu správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly. Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívajú predovšetkým v nerešpektovaní zákonom ustanovenej maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane. Protokol o daňovej kontrole považuje žalobca za nezákonne získaný dôkaz, nakoľko pochádza z daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú jednoročnú lehotu na jej vykonanie, čo je neprípustné. Opätovne zdôraznil, že v prvom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré trvalo tri a pol roka, nebol uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2011 pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa 20. júna 2013, nakoľko posledná nezodpovedaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií sa tohto zdaňovacieho obdobia netýkala a napriek tomu prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo až do 05. augusta 2016.

46. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

47. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -100 zo dňa 09. januára 2020 tak, že zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101539117/2018 zo dňa 08. augusta 2018 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100825980/2018 zo dňa 25. apríla 2018 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 22. júna 2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -100 zo dňa 09. januára 2020, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

48. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

49. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , (ďalej len „“) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 22. júna 2021 a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 07. decembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 27. novembra 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.

Relevantné právne predpisy

50. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

52. v zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

53. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

54. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:

- skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

- skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

- vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

55. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

56. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok, odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

57. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami.

59. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

60. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

61. Podľa základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať od príjemcu plnenia, alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

62. Podľa , , obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území EÚ, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

63. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad , ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

64. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 2.566,66 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom TOURNIER CAR KFT. za dodávku tovaru – ojazdených motorových vozidiel. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že tovar (ojazdené motorové vozidlá) mu skutočne dodal ním deklarovaný subjekt v zmysle predložených faktúr.

65. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

66. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

67. Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že už prebehlo na Krajskom súde v Nitre súdne konanie, v ktorom vystupovali rovnakí účastníci konania a jeho predmetom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, ktoré vychádzali z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012 začatej dňa 03. októbra 2012. Jednalo sa o konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia marec 2012. Správny súd vydal rozsudok č.k. -108 zo dňa 05. septembra 2019, ktorým žalobu žalobcu zamietol. 68. Z tohto rozsudku je zrejmé, že žalobca v žalobe, ktorá bola predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. uviedol rovnaké žalobné námietky (predovšetkým namietal trvanie daňovej kontroly tvrdiac, že bola prekročená zákonom stanovená lehota na jej vykonanie, v dôsledku čoho je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom, a že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. januára 2013 nie je uvedený deň jej prerušenia), ako v konaní aktuálne vedenom pod sp. zn. , ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia december 2011. Taktiež je z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -108 zo dňa 05. septembra 2019 zrejmé, že argumentácia žalovaného a dôvody uvedené v jeho rozhodnutí, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2012 sú obsahovo totožné s jeho argumentáciou a dôvodmi uvedenými v rozhodnutí, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia december 2011. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v obidvoch prípadoch (zdaňovacie obdobie marec 2012 a zdaňovacie obdobie december 2011) boli výsledky jednej daňovej kontroly u žalobcu a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide

o iné zdaňovacie obdobie (marec 2012 v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. a december 2011 v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo pôvodne vedené pod sp. zn. ).

69. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -108 zo dňa 05. septembra 2019, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu, bol predmetom kasačného konania na základe kasačnej sťažnosti žalobcu a Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 22. júna 2021 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

70. V predmetnej veci bol správny súd s poukazom na viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu, vyjadreným v jeho rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 22. júna 2021, na rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. januára 2013 o prerušení daňovej kontroly (v ktorom správca dane opomenul uviesť dátum prerušenia daňovej kontroly), jeho obsah a účinky. Kasačný súd bol toho názoru, že ak správca dane v rozhodnutí zo dňa 07. januára 2013 o prerušení daňovej kontroly neurčil deň jej prerušenia, ide nepochybne o procesný nedostatok, pretože zákon s týmto údajom v rozhodnutí počíta a viaže naň právne následky. V takom prípade však platia všeobecné pravidlá pre nadobudnutie účinkov prerušenia konania, ktoré sú spojené s odoslaním, resp. doručením rozhodnutia. V dôsledku neuvedenia dňa prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 07. januára 2013 nemožno rozumne považovať za zmätočné a hľadieť naň, ako keby nebolo vydané. Ďalej kasačný súd konštatoval, že právoplatné rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia jednoznačné čo do obsahu a právne záväzné čo do formy, pričom jeho účinky i podľa sťažovateľa nenastali skôr, ako bolo doručené žalobcovi, ktorému bolo určené. V rovine subjektívnych práv žalobcu kasačný súd nevidel žiadne rozumné dôvody pre pochybnosti o tom, že chýbajúci údaj o začiatku prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo 07. januára 2013 vecne nezasiahol do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zastáva kasačný súd názor, že postup správcu dane nespôsobil právne následky, ktoré konštatoval správny súd, a teda účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňom 15. januára 2013, kedy bolo rozhodnutie o tom doručené žalobcovi, čím možno považovať za naplnený aj účel relevantnej právnej úpravy... (citácia bodu 27 rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 22. júna 2021).

71. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa neprimeranej dĺžky trvania daňovej kontroly ako celku sa správny súd v predmetnej veci následne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012, nakoľko v prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, tak celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej kontroly.

72. Z dikcie ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade prerušenia daňovej kontroly sa primerane použije § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61 ods. 1 písm. b) cit. zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz napr. na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

73. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala 03. októbra 2012, pričom žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval nákup a dovoz tovaru ojazdených motorových vozidiel) od dodávateľov z iných členských štátov a jeho následný predaj na území Slovenskej republiky. S poukazom na , , pri predaji použitého tovaru, medzi ktorý patria aj ojazdené motorové vozidlá sa uplatňuje osobitná

úprava zdaňovania v prípadoch, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení zákona a túto osobitnú úpravu si žalobca i uplatnil. Je len logické, že v rámci daňovej kontroly a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a následný predaj tovaru, teda v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatnenia osobitnej úpravy zdaňovania tohto tovaru. Správca dane vypracoval a v januári 2013 zaslal prostredníctvom žalovaného tri žiadosti pre taliansku finančnú správu, ktorými žiadal o poskytnutie informácií ohľadne daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. a CIRPACI IOSIF (všetky so sídlom v Taliansku). Uvedené daňové subjekty mali žalobcovi dodať osobné automobily, príp. iný tovar. Ďalšie dve žiadosti (z januára 2013) správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané prostredníctvom žalovaného maďarskej finančnej správe a týkali sa deklarovaných dodávateľov žalobcu, t.j. daňových subjektov so sídlom v Maďarsku, a to TOURNIER CAR KFT. (zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2011 a nadobudnutý tovar v hodnote XXX.XXX,- eur) a TRUCK-BOSS TRADE KFT. (zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťroku 2012 a nadobudnutý tovar v hodnote XXX.XXX,- eur), ktoré mali taktiež dodať žalobcovi automobily, príp. iný tovar v rokoch 2011 a 2012. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. januára 2012 (ďalej aj „nariadenie č. 904/2010“).

74. Rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013 správca dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu podľa daňového poriadku z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010) a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti (jednalo sa o tri žiadosti do Talianska a dve žiadosti do Maďarska). Podľa názoru správneho súdu bolo prerušenie daňovej kontroly, vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov, dôvodné. Účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňom 15. januára 2013, čo konštatoval i kasačný súd, nakoľko v tento deň bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Daňová kontrola bola teda prerušená od 15. januára 2013 do obdobia, kedy správca dane obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a správca dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená.

75. Dňa 09. apríla 2013 bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. Odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N.C. bola správcovi dane doručená dňa 15. apríla 2013 a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená dňa 27. mája 2013. V podaniach zo dňa 10. júna 2013 správca dane urgoval u žalovaného žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. (Maďarsko) a daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko).

76. Dňa 20. júna 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT.

77. V podaniach zo dňa 30. septembra 2013, 16. januára 2014, 28. apríla 2014, 03. septembra 2014, 12. decembra 2014, 23. marca 2015, 15. júla 2015, 24. novembra 2015, 29. februára 2016 a 09. júna 2015 správca dane urgoval u žalovaného žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko). Odpoveď talianskej finančnej správy bola správcovi dane doručená dňa 05. august 2016 a následne v podaní zo dňa 18. august 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05. august 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. Uvedené znamená, že daňová kontrola bola prerušená od 15. januára 2013 do 05. august 2016 vrátane.

78. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 05. októbra 2016 na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodávateľom TRUCK-BOSS TRADE KFT., žalobca v podaní zo dňa 25. októbra 2016 navrhol výsluch konateľov tejto spoločnosti a taktiež navrhol získať účtovnú evidenciu spoločnosti a listinné doklady preukazujúce dodanie tovaru. Následne (opätovne na základe výzvy správcu dane zo dňa 02. novembra 2016 na oznámenie identifikačných údajov konateľov uvedenej spoločnosti) žalobca v podaní zo dňa 14. novembra 2016 uviedol, že nedisponuje

technickými ani informačnými prostriedkami na zistenie údajov o konateľoch spoločnosti, ale možnosť získať údaje, predvolať a vypočuť konateľov, zadovážiť účtovnú evidenciu a doklady preukazujúce dodanie tovaru má správca dane.

79. Správca dane v novembri 2016 vypracoval a zaslal žalovanému pre maďarskú finančnú správu ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou žiadal o výsluch A. B. ako štatutárneho zástupcu spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT., pričom formuloval konkrétne otázky pre neho. Rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu u žalobcu podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku od 22. novembra 2016 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010) a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti.

80. Čiastočná odpoveď maďarskej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 21. februára 2017 a v podaní zo dňa 30. mája 2017, 04. septembra 2017 a 14. decembra 2017 správca dane urgoval podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Konečná odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 02. januára 2018 a následne v podaní zo dňa 04. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 02. januára 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. Uvedené znamená, že daňová kontrola bola druhýkrát prerušená od 22. novembra 2016 do 02. januára 2018.

81. V ustanovení § 61 ods. 4 daňového poriadku je upravené pokračovanie v daňovom konaní (teda i v daňovej kontrole s poukazom na § 46 ods. 10 tohto zákona) tak, že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Správca dane takto i postupoval a vo vykonávaní daňovej kontroly v prípade jej prvého prerušenia pokračoval od 06. augusta 2016, nakoľko dňa 05. augusta 2016 mu bola doručená odpoveď na poslednú zo žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré zaslal v januári 2013.

82. V prípade druhého prerušenia daňovej kontroly správca dane pokračoval v jej vykonávaní od 03. januára 2018, nakoľko dňa 02. januára 2018 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Predmetná daňová kontrola u žalobcu tak prebiehala od 03. októbra 2012 do 14. januára 2013 vrátane (t.j. 104 dní), prerušená bola od 15. januára 2013 do 05. augusta 2016 vrátane, potom prebiehala od 06. augusta 2016 do 21. novembra 2016 vrátane (t.j. 108 dní), ďalej bola prerušená od 22. novembra 2016 do 02. januára 2018 (vrátane) a pokračovala od 03. januára 2018 do 02. marca 2018 vrátane (t.j. 59 dní), kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a tento deň sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku považuje za deň ukončenia daňovej kontroly začatej dňa 03. októbra 2012. Výkon daňovej kontroly trval 271 dní (104 dní + 108 dní + 59 dní), čo znamená, že zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená a daňová kontrola bola ukončená v lehote ustanovenej zákonom.

83. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k tejto námietke zároveň uznal, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie z iných členských štátov. Napokon je nutné zdôrazniť, že žalobca neoznačil žiadne ustanovenie príslušného zákona, z ktorého by pre správcu dane mala vyplývať povinnosť v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly špecifikovať, aké informácie, od ktorého daňového orgánu z členských štátov EÚ a na overenie akých skutočností je potrebné získať v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Prerušenie daňového konania je upravené v § 61 daňového poriadku, ktoré sa použije i na prerušenie daňovej kontroly, čo vyplýva z § 46 ods. 10 veta druhá tohto zákona. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku (v zmysle ktorého správca dane pri prerušení predmetnej daňovej kontroly postupoval) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie a rovnako aj daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia alebo, ak je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v § 63 daňového poriadku a toto ustanovenie možno primerane použiť i v prípade náležitostí procesného rozhodnutia o prerušení daňového konania, resp. daňovej kontroly. Z § 61 daňového poriadku, ale ani z § 63 tohto zákona nemožno žiadnym ich výkladom vyvodiť povinnosť správcu dane uvádzať v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly špecifikáciu, ktorej sa domáhal žalobca v správnej žalobe.

84. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. januára 2013 o prerušení daňovej kontroly s poukazom na právny názor kasačného súdu uvedený najmä v bode 27 rozsudku sp. zn. zo dňa 22. júna 2021 (ktorým bol správny súd v predmetnej veci viazaný) bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a § 63 tohto zákona. Neuvedenie dátumu prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí zo dňa 07. januára 2013 je procesným nedostatkom (čo konštatoval i kasačný súd), ale obsah a dôvody tohto rozhodnutia boli nepochybné, a preto rozhodnutie vyvolalo právne účinky prerušenia daňovej kontroly dňom 15. januára 2013. Vo výrokovej časti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. januára 2013 správca dane jednoznačne uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu do obdobia, kedy obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a v kontrole bude pokračovať, ak pominú dôvody jej prerušenia. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 03. januára 2013 a 04. januára 2013 zaslal päť žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré žiadosti špecifikoval uvedením ich čísla. Všetky tieto žiadosti sa nachádzajú v administratívnom spise a je z nich zrejmé, finančnej správe ktorého členského štátu (Taliansko, Maďarsko) boli určené, ktorého obdobia sa týkali (roky 2011 a 2012) a čo nimi správca dane preveroval (dodanie ojazdených motorových vozidiel, resp. iného tovaru žalobcovi na základe faktúr v období rokov 2011 a 2012). Pokiaľ by žalobca mal záujem, mohol do spisu týkajúceho sa predmetnej daňovej kontroly nahliadnuť a overiť si dôvod jej prerušenia ako i preverované údaje.

85. Takáto požiadavka žalobcu však z predloženého administratívneho spisu nevyplýva. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. bola správcovi dane doručená dňa 09. apríla 2013, odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N.C. bola správcovi dane doručená dňa 15. apríla 2013 a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená dňa 27. mája 2013. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. bola správcovi dane doručená dňa 20. júna 2013 po predchádzajúcej urgencii zo dňa 10. júna 2013 a odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. bola správcovi dane doručená až dňa 05. augusta 2016, čomu predchádzali urgencie správcu dane zo dňa 10. júna 2013, 30. septembra 2013, 16. januára 2014, 28. apríla 2014, 03. septembra 2014, 12. decembra 2014, 23. marca 2015, 15. júla 2015, 24. novembra 2015, 29. februára 2016 a 09. júna 2015. Následne bol žalobca v podaní správcu dane zo dňa 06. septembra 2016 oboznámený so zistenými skutočnosťami a okrem iného i s tým, že informácie zistené v rámci žiadosti týkajúcej sa daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N.C. a AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. nemajú vplyv na výsledný stav daňovej kontroly.

86. I keď pre výsledok daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia december 2011 (v ktorom období žalobca podľa ním predložených dokladov predal na domácom trhu dve ojazdené motorové vozidlá Citroen C4 a BMW, ktoré mu mal dodať maďarský daňový subjekt TOURNIER CAR KFT. v októbri 2011 podľa faktúr č. 502-011 a č. 507-011) bola rozhodujúca odpoveď maďarskej finančnej správy doručená správcovi dane dňa 09. apríla 2013 týkajúca sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT., nemohol správca dane pokračovať v predmetnej daňovej kontrole po doručení tejto odpovede, teda v apríli 2013. Predmetná daňová kontrola sa týkala zdaňovacích období január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012, v ktorých žalobca deklaroval nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov a ich následný predaj na domácom trhu, teda správca dane musel preveriť všetkých žalobcom deklarovaných dodávateľov vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a pokiaľ mu nebola doručená i posledná odpoveď na jeho žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nemohol pokračovať v jej výkone. Nie je potom dôvodná námietka žalobcu v žalobe, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2011 mal pokračovať v daňovej kontrole. Zodpovedá skutočnosti, že už dňa 09. apríla 2013 mal správca dane k dispozícii všetky relevantné informácie týkajúce sa vyššie uvedeného dodávateľa a zdaňovacieho obdobia december 2011, ale napriek tomu nemohol pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. Správca dane za účelom adekvátneho zistenia skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných žalobcom v daňových priznaniach za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia využil i inštitút medzinárodnej výmeny daňových informácií a daňovú kontrolu prerušil až do obdobia, kedy obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Takýto postup bol zákonný a súladný s účelom daňovej kontroly a smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie a vyrubenie dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Nemožno spochybniť právo správcu dane, aby mu na základe jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli v súlade s nariadením č.

904/2010 poskytnuté také informácie, po preverení ktorých v spojení s inými dôkazmi bude možné určiť daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu s konečnou platnosťou. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. vyplýva, že správca dane potreboval preveriť nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel žalobcom od tohto dodávateľa za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2011 v hodnote XX.XXX,- eur, prípadne i ďalšie oddania tovaru v roku 2011 a 2012 od tohto dodávateľa, pričom predmetom daňovej kontroly boli zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011 a január 2012 až december 2012. Správca dane teda správne vyčkal na doručenie všetkých odpovedí (teda aj poslednej odpovede dňa 05. augusta 2016) na jeho päť žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. januára 2013, a to i za situácie, že odpoveď talianskej finančnej správy vo veci daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. nebola poskytnutá v lehote podľa nariadenia č. 904/2010 a netýkala sa zdaňovacieho obdobia december 2011, ale iných zdaňovacích období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Informácie získané z odpovede talianskej finančnej správy doručenej dňa 05. augusta 2016, nemali vplyv na výsledný stav daňovej kontroly, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní správcu dane zo dňa 06. septembra 2016 a správca dane ich následne využil v zdaňovacom období január 2011 až september 2011, kedy nebol zistený rozdiel medzi daňou vyrubenou žalobcom v daňovom priznaní za tieto zdaňovacie obdobia a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole, čo vyplýva i z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27. februára 2018 za zdaňovacie obdobie január 2011 až september 2011.

87. Podstatné v predmetnej veci bolo to, že správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole po doručení odpovede týkajúcej sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT., nakoľko daňová kontrola bola prerušená až do obdržania odpovede na zaslané žiadosti (teda všetky žiadosti) o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že sa v nej bude pokračovať len čo pominú dôvody prerušenia. Tieto dôvody pominuli až dňa 05. augusta 2016, kedy bola správcovi dane doručená posledná z odpovedí na jeho žiadosti a daňová kontrola bola prerušená od 15. januára 2013 až do 05. augusta 2016, čo znamená, že neplynula ani lehota na jej vykonanie. Prerušenie daňovej kontroly znamenalo, že správca dane vo vzťahu k žalobcovi nerealizoval žiadne kontrolné úkony, ktoré by žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt svojou podstatou zaťažovali, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzovali. Žalobca ani netvrdil, že by zo strany správcu dane počas prerušenia daňovej kontroly k takýmto aktivitám správcu dane dochádzalo. Správca dane teda počas prerušenia daňovej kontroly nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.

88. Nemá oporu v daňovom poriadku (ani v naradení č. 904/2010) a ani v inom právnom predpise tvrdenie žalobcu, že správca dane mal pokračovať v daňovej kontrole aj bez požadovaných informácií, ktoré nezískal v primeranej lehote, resp. ich nezískal v lehote určenej v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícii. Lehota na poskytnutie informácií podľa čl. 10 tohto nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu, nie pre správcu dane, ktorý žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podal. Správca dane napokon ani nemohol dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom iného členského štátu relevantným spôsobom ovplyvniť, čo v predmetnej veci nepochybne vyplýva z administratívneho spisu, keď správca opakovane a bez zjavného výsledku urgoval poskytnutie informácií. Podľa názoru správneho súdu nemohol správca dane daňovú kontrolu ukončiť bez poskytnutia odpovede na všetky jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nakoľko by nemal potrebné podklady pre správne zistenie a určenie daňovej povinnosti žalobcu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého a preskúmavaného rozhodnutia správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobie december 2011.

89. Rovnako tak bolo dôvodné i druhé prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím správcu dane zo dňa 16. novembra 2016, ku ktorému správca dane pristúpil z podnetu žalobcu. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. novembra 2016 o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) a § 63 daňového poriadku. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia správca dane už jednoznačne uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku od 22. novembra 2016 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to do obdobia, kedy získa podklady pre správne určenie dane a v daňovej kontrole bude pokračovať, len čo pominú dôvody,

pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 15. novembra 2016 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú špecifikoval uvedením jej čísla. Aj táto žiadosť sa nachádza v administratívnom spise a je z nej zrejmé, finančnej správe ktorého členského štátu (Maďarsko) bola určená, ktorého obdobia sa týka (roky 2011 a 2012) a čo ňou správca dane preveroval (dodanie ojazdených motorových vozidiel, resp. iného tovaru žalobcovi na základe faktúr v období rokov 2011 a 2012). Naviac táto žiadosť bola podaná práve z podnetu žalobcu, ktorý v podaní zo dňa 25. októbra 2016 navrhol vypočutie konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT., získanie účtovnej evidencie tejto spoločnosti a listinných dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru touto spoločnosťou. Ani v tomto prípade z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca mal požiadavku o nahliadnutie do neho a overenia si dôvodu prerušenia daňovej kontroly ako i preverovaných údajov. Je pravdou, že daňová kontrola bola týmto rozhodnutím druhýkrát prerušená a správca dane zisťoval údaje, ktoré sa netýkali dodávateľa TOURNIER CAR KFT., ani zdaňovacieho obdobia december 2011, ale správca dane nevykonával samostatnú daňovú kontrolu tohto zdaňovacieho obdobia, ale vykonával kontrolu, v ktorej kontroloval viacero zdaňovacích období a táto procesná situácia mu nedovoľovala pokračovať v jej výkone následne potom ako dňa 09. apríla 2013 získal informácie potrebné pre správne určenie dane za zdaňovacie obdobie december 2011.

90. Podstatnou námietkou žalobcu v podanej žalobe bolo tvrdenie o prekročení zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z ktorého dôvodu je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. októbra 2016, v ktorom ústavný súd reagoval na obdobné námietky a konštatoval, že „daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami“ a ďalej zdôraznil, že „počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú“.

91. Správca dane podľa názoru súdu postupoval pri výkone daňovej kontroly v predmetnej veci účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobia, kedy bola daňová kontrola prerušená, sa do lehoty daňovej kontroly nepočítajú a po ukončení prerušenia daňovej kontroly jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch. Daňová kontrola teda nemohla trvať takmer päť rokov, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, nakoľko bola zákonným spôsobom a dôvodne prerušená od 15. januára 2013 do 05. augusta 2016 (vrátane) a od 22. novembra 2016 do 02. januára 2018 (vrátane). Všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií ako i odpovede na ne sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise a žalobca bol s ich obsahom oboznámený.

92. Taktiež sa v spise nachádzajú i odpovede talianskej finančnej správy týkajúce sa dodávateľov žalobcu (EFFEMME AUTO S.N.C. a AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c.), z ktorých správca dane vyvodil záver v prospech žalobcu, keď uznal dodanie tovaru uvedenými dodávateľmi ako preukázané a žalobcovi v podaní zo dňa 06. septembra 2016 oznámil, že informácie zistené v rámci žiadostí týkajúcich sa týchto dodávateľov nemajú vplyv na výsledný stav daňovej kontroly. Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. apríla 2018 uviedol všetky zistenia, ktoré vyplývali z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a týkali sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. ako dodávateľa žalobcu, pričom tieto zistenia mali vplyv na posúdenie daňovej povinnosti žalobcu, ktorému nebolo uznané dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel od deklarovaného dodávateľa v zdaňovacích obdobiach september a december 2011. Účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu v konaní a rozhodovaní správneho, resp. daňového orgánu pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru žalobcu tvorenú jeho základnými právami a slobodami. S poukazom na uvedený postup daňových orgánov správny súd nezistil ukrátenie na právach žalobcu a námietku žalobcu spočívajúcu v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú. Počas dvoch prerušení daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynula a skutočnosť, že taliansky správca dane neposkytol žiadané informácie v lehote určenej v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a ani na základe početných opakovaných urgencií správcu dane, ale až dňa 05. augusta 2016, nemožno vyhodnotiť v neprospech správcu dane. Postup správcu

dane v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií pre taliansku a maďarskú finančnú správu, prerušeniami daňovej kontroly a ich ukončením bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani v podanom odvolaní zo dňa 21. mája 2018 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. apríla 2018 nevzniesol námietku týkajúcou sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly, preto ani žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 08. augusta 2018 nemohol reagovať na neexistujúce námietky.

93. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, podstata ktorej spočívala v dĺžke prerušenia daňovej kontroly, resp. v trvaní daňovej kontroly. S touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch tejto časti svojho rozsudku, pričom uviedol dôvody, pre ktoré považoval prerušenie daňovej kontroly za potrebné a trvanie tohto prerušenia za dôvodné a zákonu zodpovedajúce. Obdobie prerušenia daňovej kontroly bolo správcom dane vymedzené do obdržania odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií (v prípade prerušenia rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013), resp. do obdobia, kedy správca dane získa podklady pre správne určenie dane (v prípade prerušenia rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016), pričom toto obdobie sa v prípade prvého prerušenia daňovej kontroly skončilo dňa 05. augusta 2016 a v prípade druhého prerušenia daňovej kontroly sa skončilo dňa 02. januára 2018, kedy boli správcovi dane poskytnuté požadované informácie. Až na základe týchto odpovedí však bolo možné pristúpiť s konečnou platnosťou k určeniu daňovej povinnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia. Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho je dôvodné i prerušenie daňovej kontroly, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozí nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená sa do lehoty daňovej kontroly nepočíta.

94. Je potrebné vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočítania dane a zároveň mať na zreteli, že úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je konkrétne časovo ohraničené) nespája žiadne právne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií. Pravidlá, podmienky a postupy pri výmene daňových informácií medzi správnymi orgánmi v členských štátoch upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. januára 2012 a ktorým bolo zrušené Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003, pričom v článkoch 10 až 12 tohto nového nariadenia sú upravené lehoty pre poskytovanie informácií tak, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti s tým, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z vyššie citovaného nariadenia č. 904/2010 teda priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií môže trvať i dlhšie ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že daňový orgán z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nedisponuje takými relevantnými právnymi prostriedkami, aby mal reálnu, resp. praktickú možnosť vynútiť si dodržanie lehoty uvedenej v nariadení na vybavenie jeho žiadosti v inom členskom štáte.

95. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ (desiata komora) vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021, ktorý sa týkal slovenského daňového subjektu, t.j. HYDINA SK s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo SR. Súdny dvor rozhodol tak, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením“.

96. Ďalšie námietky žalobcu spočívali v tom, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď neuznali, že žalobca splnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa . Podľa žalobcu tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia, nie je možné akceptovať názor, že by nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa .

97. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období september a október 2011 deklaroval nadobudnutie použitých motorových vozidiel z Maďarska od dodávateľa TOURNIER CAR KFT. a pri predaji týchto vozidiel v decembri 2011 si uplatnil osobitnú úpravu dane pri použitom tovare v zmysle , teda odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol vypočítaný podľa tohto zákona ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň v sume XXX,XX eur (predaj dvoch vozidiel nadobudnutých od dodávateľa TOURNIER CAR KFT., pri ktorom mal odviesť daň v sume X.XXX eur) tvrdiac, že dodávateľom bol uvedený subjekt, ktorý nie je identifikovaný pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte. V prípade, ak by bolo preukázané toto tvrdenie žalobcu, tento by bol pri predaji ojazdených motorových vozidiel dokonca povinný uplatňovať osobitnú úpravu dane. Za účelom preverovania splnenia podmienok pre uplatnenie tejto osobitnej úpravy zdaňovania použitého tovaru správca dane prostredníctvom žalovaného zaslal orgánom maďarskej finančnej správy žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Bolo mu oznámené, že subjekt TOURNIER CAR KFT. maďarská finančná správa nevie identifikovať, nebolo ho možné nájsť v obchodnom registri (číslo 01-09-188977 je neexistujúce obchodné registračné číslo), ani v databázach finančnej správy, číslo pre daň z pridanej hodnoty je neplatné, resp. chybné, pričom adresa uvedeného subjektu je adresou spoločnosti, ktorá poskytuje sídlo a je tam registrovaných veľa spoločností. Predložené faktúry nespĺňajú požiadavky právneho a bežného (štandardného) daňového dokumentu (ani čo sa týka formy a ani obsahu). Existencia daňových dokladov a materiálneho plnenia sama o sebe ešte nepreukazuje, že tieto doklady boli vystavené na základe reálneho obchodu a že plnenie žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ. Vykonaným šetrením bolo spoľahlivo preukázané, že deklarovaným dodávateľom je neexistujúca osoba.

98. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty by mohol uplatniť osobitnú úpravu zdaňovania ojazdených motorových vozidiel pri ich predaji v tuzemsku len v prípade, ak by preukázal, že kúpil tovar od osoby neidentifikovanej pre daň, od občana, od platiteľa dane, ktorý uskutočňuje oslobodené zdaniteľné obchody podľa až 41 , od zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane a od iného obchodníka - platiteľa dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu a predmetom obchodovania budú tovary vymenované v tomto ustanovení. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že jeho dodávateľ tovaru nebol identifikovaný na daň v inom členskom štáte, ani v tuzemsku, a preto bol povinný uplatniť osobitnú úpravu zdaňovania. Na základe vykonaného dokazovania je však potrebné konštatovať, že žalobca vôbec nepreukázal osobu, ktorá mu tovar dodala a ktorá zároveň spĺňa podmienky uvedené v , , . Nemožno potom ani tvrdiť, či táto osoba je alebo nie je identifikovaná na daň z pridanej hodnoty v členskom štáte EÚ, a preto bol žalobca povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu zisteného v zmysle cit. zákona a nadväznosti na a tohto zákona.

99. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom daňových orgánov, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že tovar (ojazdené motorové vozidlá, ktoré v decembru 2011 predal na domácom trhu), mu skutočne dodal ním deklarovaný subjekt v zmysle predložených faktúr v zdaňovacom období október 2011, resp. že osoba, ktoré mu tento ovar dodala nebola identifikovaná na daň z pridanej hodnoty v členskom štáte EÚ, čo je podmienkou na osobitnú úprava uplatňovania dane pri použitom tovare, ktorú žalobca aplikoval v zdaňovacom období december 2011 pri predaji uvedeného tovaru.

100. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. apríla 2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 bol správny. Rovnako správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. apríla 2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím zo dňa 08. augusta 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo

svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. 101. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa .

102. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

103. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).