Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-91-2008.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/91/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: Q. F., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom S. č. XXX, zast. A.. Jánom Kokindom, advokátom so sídlom S., Z. I XXX/XXA, proti odporcom: v 1/ rade A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, v 2/ rade B. N., rod. C., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom S. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Z r u š u je podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX k. ú. S. a to k rodinnému domu súp. číslo XXX na parcele č. XXX (bez pozemku) a toto v y p o r i a d a v a tak, že vyššie uvedenú nehnuteľnosť p r i k a z u j e v spoluvlastníckom podiele 3 -iny do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade a v spoluvlastníckom podiele 1 -ina do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 12.125,- eur, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2.837,69 eur, a to k rukám zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Kokindu, advokáta so sídlom Prievidza, Mišíka I 780/19A, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok vo výške 130,- eur.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy konania vo výške 179,10 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 26.5.2008 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX v k.ú. S., a to domu súp. č. XXX postavenom na parcele L. XXX a vyporiadať ho tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľky vo výške 1 prikáže do BSM odporcov v 1. a 2. rade s tým, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 300.000,- Sk. Návrh odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1, ktorý podiel získala darom od starej matky Z. C., darovacou zmluvou z 12.8.2004. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na základe kúpnej zmluvy R I XXX/XX, pričom odporkyňa v 2. rade podiel o veľkosti 1 získala v rámci dedičského konania D XXXX/XX. Uviedla, že v rodinnom dome do roku
2003 bývala jej stará matka Z. C., t.j. matka odporkyne v 2. rade, ktorá obývala 1. nadzemné podlažie. Keď sa jej zdravotný stav zhoršil, nasťahovala sa k navrhovateľke, ktorá jej od tej doby poskytuje úplné zaopatrenie. Odporcovia v 1. a 2 rade po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica kúpnou zmluvou v roku 1980, vytvorili v uvedenom rodinnom dome samostatnú bytovú jednotku, a to na 2. nadzemnom podlaží. Potom, čo sa z domu v roku 2003 odsťahovala stará matka navrhovateľky Z. C., odporcovia v 1. a 2. rade užívajú celý rodinný dom spolu so svojimi deťmi. Navrhovateľka viackrát vyzvala odporcov v 1. a 2. rade na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedenému rod. domu, pričom žiadala vyplatiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 300.000,- Sk, pretože podľa nej hodnota rodinného domu pred rekonštrukciou mohla byť 1.200.000,- Sk. Preto s poukazom na uvedené navrhla podanému návrhu vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania v celkovej výške 3028,14 eur.
Odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k rod. domu tak, že podiel navrhovateľky bude prikázaný do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nesúhlasili však s cenou podielu, ktorú žiadala navrhovateľka, aby jej bola vyplatená. Poukázali na skutočnosť, že po tom, čo nadobudli k nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel o veľkosti podielu vo výške 1 v roku 1980, so súhlasom ďalších spoluvlastníkov a to rodičov odporkyne v 2. rade, prestavali predmetnú nehnuteľnosť tak, že odstránili pôvodnú sedlovú strechu a vybudovali ďalšie druhé nadzemné podlažie s rovnou strechou, kde vytvorili samostatnú bytovú jednotku. Preto v konaní navrhli znalcom zistiť všeobecnú hodnotu celej nehnuteľnosti, od ktorej sa odpočíta všeobecná hodnota tých častí nehnuteľnosti, ktoré vybudovali odporcovia v 1. a 2. rade, ako i zhodnotenie, ktoré dobudovali odporcovia aj v suteréne domu a na 1. nadzemnom podlaží rodinného domu. Po vykonanom znaleckom dokazovaní v priebehu súdneho konania, sa k znaleckému posudku nevyjadrili, na stanovený termín pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavili, preto súd následne vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnili.
Na ústnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2011 zástupca navrhovateľky zmenil podaný návrh s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania a žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 12.125,-eur, ktorú zmenu návrhu súd uznesením č.k. 16C 91/2008 z 10.11.2011 v celom rozsahu pripustil, a to v súlade s § 95 ods.1,2 O.s.p. .
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise tun. súdu 16C 91/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. S. zo dňa XX.X.XXXX a z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to stavby rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX v podiele 1, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudla darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, podľa jej vyjadrení od jej starej matky Z. C., pričom ďalšími spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 1 sú odporcovia v 1. a 2, rade, ktorí spoluvlastnícky podiel nadobudli kúpnou zmluvou R I XXX/XX, pričom ďalší spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 vlastní odporkyňa v 2. rade, ktorý podiel nadobudla v dedičskom konaní D XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
Z výsluchu účastníkov súd zistil, že pôvodnými vlastníkmi uvedeného rodinného domu boli starí rodičia navrhovateľky, a to Z. C. a U. C., ktorí sú zároveň rodičmi odporkyne v 2. rade. Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že spolu s odporcom v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 získali kúpnou zmluvou od jej rodičov v roku 1980 z dôvodu, že sa rozhodli vybudovať nadstavbu nad pôvodný rodinný dom. Pôvodný rodinný dom mal suterén a jedno prízemie a sedlovú strechu, ktorú pri prerábke v roku 1980 úplne zbúrali a vybudovali nanovo 1. poschodie a novú vodorovnú strechu. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že rodičia vtedy s touto prestavbou súhlasili, pričom odporcovia v 1. a 2. rade od nich nežiadali náhradu vynaložených nákladov za zhodnotenie rodinného domu. Uviedla, že rodičia im vypomáhali pri prestavbe domu, a to tak, že otec im vozil materiál, pričom finančne znášali prerábku rodinného domu odporcovia v 1. a 2. rade. Pri prerábke domu v roku 1980 bol zhodený úplne krov aj krytina, vybetónovali sa podlahy na pôvodné vodorovné hrady, vytiahli sa zvislé múry, urobili betónovú deku a rovnú strechu, čím vytvorili obytné poschodie pozostávajúce z kuchyne, dvoch izieb, chodby, kúpeľne a WC. Na prízemí rodinného
domu v roku 1980 prerobili kúpeľňu, urobili sa nové rozvody kúrenia do celého domu na pevné palivo. V roku 1980 bola spravená i žumpa. V nasledujúcom období prerábali rodinný dom v roku 2008, kedy dali na celom 1. poschodí plastové okná, vymenili v kúpeľni vaňu, WC, obkladačky, do kuchyne dali nové obkladačky a nové omietky do detskej izby. Na prízemí domu vymenili dve plastové okná a dali nové obkladačky do kuchyne ako i nový rozvod teplej vody z pivnice a to na prízemie, do kuchyne a kúpeľne. Odporkyňa uviedla, že jej otec zomrel v roku 1990, pričom podiel o veľkosti 1 na rod. dome nadobudla v dedičskom konaní po ňom. Odporkyňa uviedla, že jej matka a zároveň stará matka navrhovateľky Z. C., nežije v uvedenom dome od roku 2004, kedy bola odporkyňa v 2. rade odsťahovaná kvôli nezhodám s odporcom v 1. rade. Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že keď v roku 2008 vykonávali s odporcom v 1. rade prerábku rodinného domu, uviedla, že navrhovateľku ako ďalšiu spoluvlastníčku nežiadali o súhlas s prerábkou z dôvodu, že spolu s manželom sú väčšinovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, preto ju nežiadali o žiaden súhlas a robili to bez jej vedomia. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že od rodičov nikdy nežiadali v nasledujúcej dobe náhradu nákladov, ktoré vynaložili na zhodnotenie rodinného domu a to z dôvodu, že oni na nich previedli podiel na dome, za čo im nezaplatili žiadnu kúpnu cenu. Taktiež po tom, čo vykonali prerábky a zhodnotenie nehnuteľnosti v rokoch 2007-2009 nežiadali od navrhovateľky náhradu vynaložených nákladov.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že o starú matku Z. C. sa stará od roku 2004. Uviedla, že stará matka už v súčasnosti nie je schopná vypovedať pred súdom, pretože má silnú sklerózu. Uviedla, že rekonštrukčné práce na dome odporcovia v 1. a 2. rade robili v roku 2008 bez jej vedomia i bez jej súhlasu.
Odporca v 1. rade potvrdil vo svojej výpovedi rozsah vykonaných rekonštrukčných prác v rokoch 1980 a 2008, ktoré uviedla vo svojej výpovedi odporkyňa v 2. rade. Uviedol, že svokor t.j. otec odporkyne v 2. rade, im pri rekonštrukčných prácach pomáhal hlavne fyzicky. Rodičia odporkyne v 2. rade im nejakou sumou i finančne prispeli a to tak, že kúpili nejaký materiál, zaplatili nejakých murárov.
Svedkyňa N. C., ktorá je matkou navrhovateľky a zároveň sestrou odporkyne v 2. rade, vo svojej výpovedi uviedla, že ona bývala v predmetnom rodinnom dome do roku 1968, kedy sa vydala. Následne v dome zostali bývať ich rodičia a odporkyňa v 2. rade, ktorá v roku 1980 urobila na dome nadstavbu a rodičia na ňu previedli jednu polovicu rodinného domu. Potvrdila, že rekonštrukciu domu urobili odporcovia v 1. a 2. rade so súhlasom ich rodičov, pričom im pomáhali obaja rodičia, či už prácou i finančne. Takto však pomohli i jej i ich bratovi. Svedkyňa potvrdila, že ich otec v čase prerábky v roku 1980 na prízemí kúpil radiátory a pec, pričom spravili v kúpeľni i WC. Odporcovia v 1. a 2. rade si urobili rozvod teplej a studenej vody na 1. poschodie, na prízemí zostal pôvodný rozvod studenej vody. Podľa svedkyne WC na prízemí ako i žumpu robil ich otec. Chodníky okolo domu ako i plot sú v pôvodnom stave až doposiaľ ako ich vybudovali rodičia.
Z výsluchu svedka K. C., otca navrhovateľky, súd zistil, že tento pomáhal pri rekonštrukčných prácach rodinného domu okolo roku 1980. Potvrdil, že sa vtedy zvalila pôvodná sedlová strecha i krov, zbúrala sa pôvodná manzatka, z verandy na prízemí sa urobili schody na 1. nadzemné podlažie a vybudovalo sa celé prvé nadzemné podlažie. Uviedol, že odporcovia v 1. a 2. rade pri prerábkach v roku 1980 spoločne s otcom odporkyne v 2. rade urobili novú žumpu i WC na prízemí ako i kúrenie na pevné palivo, pričom pec a radiátory kúpil svokor.
Svedok A. K. vo svojej výpovedi potvrdil, že pomáhal odporcovi v 1. rade pri prerábkach a vybudovaní nového ústredného kúrenia niekedy pred rokom 1988. Potvrdil, že potrubia a rozvodové rúry na kúrenie financoval odporca v 1. rade, ohľadom ostatných vecí ako radiátorov a pece sa nevedel vyjadriť, či ich kupoval odporca v 1. rade resp. jeho svokor. Práce v súvislosti s montážou ústredného kúrenia robil svedok spolu s odporcom v 1. rade.
Súd v priebehu konania na základe návrhu odporcov vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, pričom znaleckou úlohou poveril P.. B. M.. Znalcovi uložil, aby po ohliadke nehnuteľnosti určil súčasnú všeobecnú hodnotu rodinného domu súp.
č. XXX na E. parc. XXX v k.ú. S. so všetkými súčasťami stavby bez pozemku, a to podľa technického stavu nehnuteľnosti - rodinného domu v súčasnosti a zároveň aby určil všeobecnú hodnotu uvedenej nehnuteľnosti podľa technického stavu nehnuteľnosti pred prestavbou rodinného domu, ktorú vykonali odporcovia v 1. a 2. rade v rokoch 2007 až 2009, v rozsahu uvedenom v spise 16C 91/2008. T. P.. B. M. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom stanovil, a to v bode 3.2.2 znaleckého posudku, všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu č. súp. XXX na parc. č. XXX s príslušenstvom podľa stavebno-technického stavu nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia vo výške 48.500,- eur, pričom v bode 3.2.1 stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom podľa stavebno- technického stavu nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami vykonanými v rokoch 2007-2009 vo výške 45.400,- eur.
Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 Obč. zákonníka) prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 141 Obč. zákonníka). Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne stanovuje i poradie, ktoré je pri vyporiadaní pre súd záväzné.
V predmetnej veci vzhľadom na výšky podielov jednotlivých účastníkov konania, charakter domovej nehnuteľnosti a stanoviská účastníkov v konaní, prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie veci nie je podľa názoru súdu možné. V danom prípade prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci ďalším spoluvlastníkom do podielového spoluvlastníctva, v danom prípade odporcom v 1. a 2. rade, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade mali doposiaľ uvedenú domovú nehnuteľnosť vo väčšinovom podielovom spoluvlastníctve, nehnuteľnosť dlhodobo užívajú a mienia užívať i do budúcnosti. Doposiaľ odporcovia vlastnili spoluvlastnícky podiel o veľkosti jedna polovica / zápis v LV XXX pod C ktorý podiel majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom odporkyňa v 2. rade bola ďalšou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti podielu jedna štvrtina / zápis v LV XXX pod C Keďže vo vzťahu medzi odporcami v 1. a 2. rade ako manželmi v danom prípade existujú dva vlastnícke režimy (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a výlučné vlastníctvo odporkyne v 2. rade ) k uvedeným spoluvlastníckym podielom, z toho dôvodu súd v danom prípade zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že podiel navrhovateľky prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho sa ich spoluvlastnícky podiel zvýšil na tri štvrtiny a zároveň zachoval výlučné vlastníctvo odporkyne v 2. rade k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti jedna štvrtina na uvedenej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka súhlasila s prikázaním nehnuteľnosti do spoluvlastníctva odporcov, avšak medzi účastníkmi bola sporná výška primeranej náhrady, ktorú majú odporcovia v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke za spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti jedna štvrtina.
Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu podľa názoru súdu je teba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu len zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale i nižšia ako je cena napr. vyhlášková alebo oznámená realitnou kanceláriou, pričom porovnateľnosť ceny
nehnuteľnosti musí vychádzať z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu.
Výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky v danom prípade bola sporná predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade na uvedenej nehnuteľnosti vykonali v rokoch 1980 a 2007 až 2009 rozsiahlejšie rekonštrukčné práce, pričom žiadali aby sa uvedená skutočnosť zohľadnila pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že prvé rozsiahlejšie rekonštrukčné práce uvedenej nehnuteľnosti odporcovia vykonali približne v roku 1980, kedy spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti boli odporcovia v 1. a 2. rade o veľkosti podielu jedna polovica, a to spolu s rodičmi odporkyne v 2. rade, ktorí boli spoluvlastníkmi taktiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti jedna polovica. Z výsluchu samotnej odporkyne v 2. rade súd zistil, že uvedené rekonštrukčné práce v tom čase robili so súhlasom rodičov, pričom od rodičov nežiadali náhradu nákladov za zhodnotenie celej nehnuteľnosti, t.j. i spoluvlastníckeho podielu rodičov. Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi tiež uviedla, že uvedenú náhradu nákladov od rodičov nežiadali i z dôvodu, že rodičia im previedli spoluvlastnícky podiel o veľkosti jedna polovica na uvedenej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou v roku 1980, pričom kúpnu cenu im nezaplatili. Z uvedeného potom vyplýva, že v roku 1980 došlo k zhodnoteniu uvedenej nehnuteľnosti vykonanými rekonštrukčnými prácami zo strany odporcov v 1. a 2. rade so súhlasom ďalších spoluvlastníkov, a keďže odporcovia v 1. a 2. rade nežiadali od rodičov odporkyne v 2. rade v tom čase náhradu nákladov, museli si byť vedomí, že sa zhodnotia i spoluvlastnícke podiely rodičov odporkyne v 2. rade, preto v súčasnosti neprichádza pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva do úvahy, aby sa pri oceňovaní predmetných nehnuteľností brala do úvahy cena len časti stavby, a to prízemia a nie i prvého nadzemného podlažia, ktoré vybudovali odporcovia v 1. a 2. rade. I keď v rámci uvedeného rodinného domu ide o samostatný obytný priestor, ktorý však netvorí samostatnú vec v pravom zmysle a ide teda naďalej o súčasť pôvodného rodinného domu.
S prihliadnutím na uvedené súd v rámci nariadeného znaleckého dokazovania uložil znalcovi, aby určil súčasnú všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. S. so všetkými súčasťami stavby a príslušenstvom bez pozemku, podľa technického stavu nehnuteľnosti v súčasnosti, ktorú stanovil na sumu 48.500,- eur. Pokiaľ ide o ďalšie vynaložené náklady odporcov v 1. a 2. rade pri rekonštrukčných prácach rodinného domu vykonaných v rokoch 2007 až 2009, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že v tom čase už bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu jedna štvrtina navrhovateľka, pričom odporcovia v 1. a 2. rade vykonali uvedené rekonštrukčné práce bez súhlasu navrhovateľky ako menšinovej spoluvlastníčky podľa nich z dôvodu, že v tom čase boli majoritnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
V zmysle platnej judikatúry (napr. rozsudok NS ČSSR spis. zn. 3Cz 29/79, R 37/1982) ak niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov. Ak však dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva, na strane neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov pri vyporiadaní alebo pri inej realizácii spoluvlastníckych podielov, vzniká neoprávnený majetkový prospech, a to vo výške zhodnotenia ich podielov v súvislosti s neodsúhlasenou nie nevyhnutnou opravou či úpravou. Za takejto situácie potom možno vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle, a to na základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu, pričom o takomto vyporiadaní v širšom zmysle súd rozhoduje samostatným výrokom v rozsudku, nielen v rámci rozhodnutia o náhrade za spoluvlastnícky podiel ( rozhodnutia R 40/1970, rozsudok NS ČR 3Cz 9/89, R 46/1991). V danom prípade za účelom, aby súd zistil, v akom rozsahu došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, a to vykonanými rekonštrukčnými prácami odporcami v 1.a 2.rade v rokoch 2007 až 2009, súd uložil znalcovi, aby v znaleckom posudku určil i všeobecnú hodnotu uvedenej nehnuteľnosti, podľa technického stavu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou rodinného domu, ktorú vykonali odporcovia v 1. a 2. rade v rokoch 2007 až 2009, ktorú všeobecnú hodnotu rodinného domu znalec určil sumou vo výške 45.400,- eur.
V danom prípade vzhľadom na procesné postavenie odporcov v tomto konaní, si títo mohli uplatniť proti navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba vzájomným návrhom, pričom napriek tomu, že ich súd vyzval, či si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči navrhovateľke vzájomným návrhom, títo si tento nárok do rozhodnutia súdu vo veci samej neuplatnili, preto súd priznal navrhovateľke nárok na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel v rozsahu jedna štvrtina zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa technického stavu v súčasnosti, t.j. zo sumy 48.500,- eur, čo predstavuje 12.125,- eur. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ budú odporcovia v 1. a 2. rade žiadať zaplatiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 775,- eur, t.j. sumu pripadajúcu na zhodnotenie na podiel navrhovateľky, čo predstavuje jednu štvrtinu z celkového zhodnotenia nehnuteľnosti, t.j. zo sumy 3100,- eur, túto sumu im vyplatí i mimosúdne, keďže si tento nárok neuplatnili v tomto konaní vzájomným návrhom.
Záverom je potrebné uviesť, že súd sa v danom prípade stotožnil so stanovením všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti stanovenej znalcom v ZP zo dňa 24.5.2011, ktorú všeobecnú hodnotu stavby stanovil metódou polohovej diferenciácie, keďže v konaní nebol zo strany účastníkov produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že cena porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite, t.j. k. ú. S. je vyššia resp. nižšia ako cena predmetnej nehnuteľnosti stanovená znalcom v uvedenom znaleckom posudku. Primeranú náhradu vo výške 12.125,- eur súd uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade majú dlhšiu dobu vedomosť o tom, že budú musieť zaplatiť navrhovateľke primeranú náhradu z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok vo výške 130,- eur rozhodol súd podľa § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, keďže po začatí konania došlo k zmene podaného návrhu, ohľadom ceny podielu žiadaného navrhovateľkou, ktorú zmenu súd pripustil, pričom rozdiel v súdnom poplatku v zmysle položky 1 písm.a Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. 6 % zo sumy 12.125,- eur / 727,50 eur/ a z pôvodne žalovanej sumy vo výške 300.000,- Sk / 18.000,- Sk čo predstavuje 597,50 eur/, predstavuje 130,- eur, ktorý poplatok je povinná zaplatiť navrhovateľka štátu, na účet Okresného súdu Prievidza, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O povinnosti odporcov v 1. a 2. rade nahradiť štátu trovy konania vo výške 179,10 eur rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná a odporcovia neúspešní, pričom trovy štátu vo výške 179,10 eur predstavujú rozdiel zo súdom priznaného znalečného vyplateného znalcovi vo výške 329,10 eur a sumou 150,- eur, ktorú sumu zložila ako preddavok navrhovateľka.
O trovách konania účastníkov v danej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 597,50 eur, zo súdneho poplatku z rozširujúceho návrhu vo výške 130,- eur, vyplatenej náhrady preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,- eur a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby á 253,94 eur (prevzatie veci, návrh, účasť na pojednávaniach v dňoch 4.5.2009, 9.11.2009, 18.1.2010, účasť pri ohliadke nehnuteľnosti dňa 18.5.2011), plus 1x odmena vo výške 1 v zmysle § 14 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a to dňa 27.10.2008, t.j. 1 zo sumy 253,94 eur, čo predstavuje 63,49 eur, plus 1x odmena za účasť na pojednávaní dňa 10.11.2011 vo výške 287,14 eur, plus 3 x režijný paušál 6,31 eur za úkony vykonané v roku 2008, 2 x 6,95 eur za úkony vykonané v roku 2009, 1 x 7,21 eur za úkon v roku 2010, plus 2 x 7,41 eur za úkony v roku 2011, plus cestovné náhrady za použitie motorového vozidla na ohliadku dňa 18.5.2011 značky C. XXXXD, EVČ S. XXXDV vo výške 6,36 eur /0,183 eur x 20 km, čo predstavuje 3,66 eur, plus náhrada pohonných hmôt 9,9 : 100 x 1,362 x 20 km, čo predstavuje 2,7 eur/, plus náhrada za stratu času Prievidza - S. a späť 2 x 12,35 eur, čo prestavuje spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1960,19 eur a celkové trovy konania spolu vo výške 2837,69 eur, ktoré trovy sú povinní nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne odporcovia v 1.a 2. rade, keďže boli v konaní v celom rozsahu neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.