Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_24C-26-2010.pdf
PDF · 146.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/26/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľov: X/ : W. Y., Z. O. XX, Z., X/ S. Y., Z. O. XX, Z., obaja zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 12, P.O.BOX 18, IČO: 30798841 proti odporcom: X /. B. N., Z. O. Z., Z. XX, 2/ D & K spol. s r.o., so sídlom Hamuliakovo 288, IČO: 35685999, X/ J. G., Z. O. Z., N. XX, zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna 2, X/ R.. L. N.N., Z. O. Z., W. XX o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 23.02.2010, o určenie neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a o určenie bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Návrh v plnom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, (i) čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, (ii) ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, (iii) ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, (iv) z ktorých dôkazov vychádzal a (v) akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, (vi) prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a (vii) ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(i) Navrhovatelia sa neúplným návrhom z XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX kvalifikovane doplneným 07.09.2010 domáhali určenia, že: 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N. O., okres Bratislava IV, na parcele č. XXXX/XXX a parcele č. XXXX/ XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to bytom č. XX-F. na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na ul. O. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6071/577690, pozemky parc. č. XXXX/XXX o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 214 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 368 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 622 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 40 m2 a parc. Č.. XXXX/XXX o výmere 161 m2, 2/ že dražba konaná dňa 23.02.2010 o 11.00 hod. na Notárskom úrade, J. Hollého 645, Šaštín-Stráže, ktorej navrhovateľom bol odporca v 3. rade a odporca vo 4. rade a dražobníkom odporca v 2. rade a ktorej predmetom bola dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, kat. území N. O. na parcele č. XXXX/XXX a parcele č. XXXX/XXX na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie N. O. vedeným na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a to bytu č. XX-F. na 1. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ul. O. Č.. XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6071/577690 je neplatná. V poradí tretím 3/ petitom
žiadali určiť, že zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporcom v 3. rade a odporcom vo 4. rade je neplatná.
Návrh odôvodnili tým, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX sa navrhovatelia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 11A na 1.poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. O. XX zapísaného v kat. území N. O. na liste vlastníctva č. XXXX o celkovej výmere 60,71 m2, ktorý pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva („Nehnuteľnosť“). Uvedenou zmluvou bolo zároveň zriadené záložné právo na Nehnuteľnosti v prospech Slovenskej republiky - Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (IČO: 34000666) do 14.11.2018 podľa V-35530/08 zo dňa 12.01.2009, právne účinné dňa 12.12.2008. V roku 2006 podali inzerát na predaj Nehnuteľnosti. Záujem o jej odkúpenie prejavil odporca 3/. Navrhovatelia ako budúci predávajúci následne uzavreli s odporcom v 3. rade ako budúcim kupujúcim zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.09.2006. Uvedená zmluva bola nahradená ďalšími zmluvami o budúcej zmluve zo X.Ň. XX.XX.XXXX, dňa 05.04.2007, dňa 06.11.2008. Vo februári 2009 uzavreli navrhovatelia ako budúci predávajúci s odporcom v 3. rade a odporcom vo 4. rade ako budúcimi kupujúcimi ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu („Zmluva“) uzavretú v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka k Nehnuteľnosti. Podľa čl. 13 Záverečné ustanovenia bod 13.6 sa touto zmluvou zrušili všetky predchádzajúce zmluvy o budúcej zmluve, ktoré nahradila. Budúci predávajúci sa zaviazali predať a budúci kupujúci kúpiť do podielového spoluvlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 79 665,41 Eur s nasledovnou splatnosťou a spôsobom úhrady:
- prvá časť kúpnej ceny predmetu prevodu vo výške 21 000,- Eur sa na základe vzájomnej dohody zmluvných strán započíta za pohľadávku budúcich kupujúcich voči budúcim predávajúcim vo výške 21 000,- Eur, ktorá vznikla titulom zmlúv o pôžičke peňazí uzatvorených medzi budúcimi kupujúcimi v postavení veriteľov a budúcimi predávajúcimi v postavení dlžníkov zo dňa 13.09.2006, dňa 02.02.2007, dňa 17.03.2007, dňa 05.04.2007, dňa 21.07.2008, dňa 06.11.2008, dňa 13.11.2008, dňa 28.11.2008 a dňa 05.02.2009. Prvá časť kúpnej ceny sa považuje za riadne uhradenú okamihom stretu opísaných pohľadávok;
- druhú časť kúpnej ceny po odpočítaní v zmluve uvedených nákladov sa budúci kupujúci zaviazali vinkulovať na spoločnom bankovom účte s dobou trvania vinkulácie 30 dní od zriadenia vinkulácie v prospech budúcich predávajúcich ako príjemcov druhej časti kúpnej ceny, ktorá bude uvoľnená v celej výške v prospech budúcich predávajúcich po predložení v zmluve uvedených dokumentov. Druhá časť kúpnej ceny sa bude považovať za riadne uhradenú okamihom jej pripísania na bankový účet budúcich predávajúcich.
Z opisu rozhodujúcich skutočností ďalej vyplýva, že čl. 4 predmetnej zmluvy upravuje záväzok zmluvných strán uzavrieť spôsobom a za podmienok stanovených v tejto zmluve riadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Čl. 11 Zmluvy v bodoch 11.4 - 11.11 popisuje zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia spoločných a nerozdielnych pohľadávok budúcich kupujúcich voči budúcim predávajúcim, t.j. voči navrhovateľom, titulom zmlúv o pôžičke peňazí zo dňa 13.09.2006, dňa 02.02.2007, dňa 17.03.2007, dňa 05.04.2007, dňa 21.07.2008, dňa 06.11.2008, dňa 13.11.2008, dňa 28.11.2008 a dňa 05.02.2009 v celom ich rozsahu, t.j. vo výške 21 000,- Eur. Z návrhu ďalej rezultuje, že na základe uvedených ustanovení v predmetnej zmluve Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislava po odstránení nedostatkov podania - návrhu na vklad záložného práva - zo dňa 09.03.2009 a vysporiadaní sa so žiadosťou navrhovateľov o zastavenie konania zo dňa 03.04.2009 zápis záložného práva povolila dňa 21.12.2009. Aj napriek skutočnosti, že vklad záložného práva bol správou katastra povolený až v decembri 2009, navrhovatelia prijali list označený ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa 26.10.2009, súčasne s listom označeným ako „Upovedomenie pre dlžníka“ zo dňa 26.10.2009, v ktorom odporca v 3. rade a odporca vo 4. rade podmieňujú upustenie od dobrovoľnej dražby úplným vyrovnaním pohľadávky v celkovej sume vyčíslenej na 33. 415,44 Eur. Odporca v 3. rade a odporca vo 4. rade tak začali s výkonom záložného práva takmer o celé 2 mesiace skôr ako správa katastra rozhodla o návrhu na povolenie vkladu záložného práva, t.j. už v čase, keď ešte príslušnou správou katastra nebolo rozhodnuté o povolení vkladu záložného práva. List označený ako „Výzva“, ozn. DD č. 24/09 zo dňa 03. novembra 2009 prijali navrhovatelia od odporcu v 2. rade. Listom ich odporca v 2. rade na základe § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyzýva k umožneniu obhliadky predmetnej
nehnuteľnosti dňa 19. novembra 2009 o 12.00 hod., t.j. v období, kedy ešte nebolo správou katastra rozhodnuté o vklade záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti pre odporcu v 3. rade a odporcu vo 4. rade. Na základe tejto skutočnosti sa možno dôvodne domnievať, že už v novembri (ak nie ešte v októbri 2009) odporca v 3. rade a odporca vo 4. rade uzavrel s odporcom v 2. rade zmluvu o vykonaní dražby, ktorá je nevyhnutnou podmienkou k vykonaniu dražby. Ak k uzavretiu takejto zmluvy došlo, a to navyše v čase, kedy ešte nebolo zavkladované záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, možno dôvodne konštatovať, že takéto konanie sa udialo v rozpore so zákonom.
Navrhovatelia následne prijali Oznámenie o dražbe zo dňa 20.01.2010, v ktorom bol deň konania dražby stanovený na 23.02.2010. V stanovený deň sa dobrovoľná dražba aj uskutočnila - v Š. - M. a za účasti jediného účastníka dražby - odporcu v 1. rade.
Dňa 02.03.2010 prijali navrhovatelia odpis notárskej zápisnice, N 19/2010, NZ 5938/2010, NCRIs 6059/2010 zo dňa 23.02.2010, v ktorom notárka JUDr. Jarmila Mračnová osvedčila, že vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal odporca v 1. rade za cenu dosiahnutú vydražením 69 500,- Eur, pričom najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 92 300,- Eur v zmysle znaleckého posudku č. 1/2010 zo dňa 19.11.2009. Listom označeným ako „Výzva“ od odporcu v 2. rade zo dňa 24.02.2010 a doručeným dňa 02.03.2010 boli navrhovatelia vyzvaní, aby k termínu 17.03.2010 o 10.00 hod. odovzdali Nehnuteľnosť odporcovi v 1. rade. Ako vlastník Nehnuteľnosti figuruje na liste vlastníctva č. 4540 najneskôr od marca 2010 odporca v 1. rade.
Navrhovatelia žiadali posúdiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX ako predbežnú otázku významnú k otázke určenia vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti ako k meritu veci. Pričom k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX namietali nasledovné: Práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy sú pre zúčastnené strany zjavne nevyvážené; zmluva je koncipovaná v neprospech navrhovateľov. Zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, pri ktorých možno namietať ich prijateľnosť. Čl. 4 Zmluvy je výrazne nevyvážený v stanovení povinností zmluvných strán. Bodu 4.3 zmluvy vytýkajú jeho jednostrannú formuláciu v neprospech budúcich predávajúcich, t.j. navrhovateľov. Vychádzajúc z formulácie tohto ustanovenia sa možno dôvodne domnievať, že jeho jadrom je zjavne neprimeraná sankcia pre budúcich predávajúcich/navrhovateľov. Bod 4.4 zmluvy ukladá ďalšiu povinnosť - a opätovne len budúcim predávajúcim/navrhovateľom - pričom im upiera možnosť prejaviť svoju vôľu (zaujatie stanoviska, vyjadrenie nesúhlasu apod.). Takto formulovaná podmienka indikuje až svojvoľné neodôvodnené rozhodnutie budúcich kupujúcich, t.j. odporcu v 3. a odporcu vo 4. rade na úkor budúcich predávajúcich/navrhovateľov. Celkovo tieto podmienky vyhodnotili tak, že čl. 4 zmluvy nezakladá žiadnu povinnosť pre budúcich kupujúcich/odporcu v 3. a 4. rade a teda, že uvedené podmienky sa javia ako zmluvné podmienky zakladajúce zjavne hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zúčastnených strán.
Čl. 9, bod 9.2. Zmluvy je podľa navrhovateľov nielen svojou formuláciou ale najmä výpočtom zložiek tvoriacich náklady, o ktoré budúci kupujúci/odporca v 3. a 4. rade upravia (znížia) druhú časť kúpnej ceny nejasný, nezrozumiteľný. Obsah zmluvného ustanovenia v takomto znení možno namietať, nakoľko navrhovatelia sú takto vystavení značnej neistote, čo sa týka celkovej výšky nákladov, ktoré by mali v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva znášať. Domnievajú sa, že znenie čl. 11, bodu 11.2 Zmluvy je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ale aj v rozpore s čl. 2 ods. 3 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, zjavne nezákonne odopiera budúcim predávajúcim/navrhovateľom ich práva. Cez prizmu právnymi predpismi zabezpečenej ochrany vlastníckeho práva a nedotknuteľnosti obydlia sa znenie bodu 11.7 zmluvy javí nielen ako neurčité čo sa týka vymedzenia podmienok, za ktorých možno vyžadovať od navrhovateľov ako budúcich predávajúcich splnenie tam uvedených povinností ale tiež ako zjavne diskriminujúce voči budúcim predávajúcim/navrhovateľom. Predmetná zmluva tiež neobsahuje žiadne ustanovenie zakotvujúce povinnosť budúcich kupujúcich/odporcu v 3. a 4. rade vyplatiť budúcim predávajúcim/navrhovateľom rozdiel medzi výťažkom dosiahnutým v dobrovoľnej dražbe a dlžnou čiastkou. Znenie bodov 11.4 - 11.11 zmluvy evokuje otázku, čo je vlastne predmetom zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Je to budúci odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti tak ako stanovuje čl. 2, bod 2.2 zmluvy, či dohoda o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávok ako uvádza čl. 11, bod 11.4 zmluvy? Aj na základe vyššie uvedeného otáznym zostáva skutočný zámer odporcu v 3. a 4. rade. Mali či nemali záujem na uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu? Ak mali, prečo potom nevyužili zákonnú možnosť nahradiť vyhlásenie vôle druhej
strany súdnym rozhodnutím ako to umožňuje ustanovenie § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka v súčinnosti s ustanovením § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Či skutočným zámerom odporcu v 3. a 4. rade bolo priamo uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva? Navrhovatelia tiež poukázali na skutočnosť, že odporca v 3. rade, rovnako ako odporca vo 4. rade vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom z výpisu z Obchodného registra možno zistiť, že predmetom činnosti spoločnosti AXA REAL spol. s r.o. so sídlom Kresánkova 22, Bratislava, IČO: 36 234 630, spoločníkmi ktorej sú obaja uvedení odporcovia je o. i. aj sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a tiež činnosti súvisiace so zriaďovaním a úpravou interiéru. Odporca v 3. rade spolu s odporcom vo 4. rade sú tiež štatutárny orgánom družstva IPAT so sídlom Bodrocká 22, Bratislava, IČO: 00 678 287, predmetom činnosti ktorého je o. i. sprostredkovanie činnosti súvisiacej s nákupom a predajom nehnuteľností. Na základe uvedeného sú na mieste úvahy, či skutočnou pohnútkou k uzavretiu predmetnej zmluvy zo strany odporcu v 3. rade a odporcu vo 4. rade neboli špekulatívne dôvody. Takéto konanie potom nemôže požívať ochranu zákona s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovatelia preukazovali nasledovne: na liste vlastníctva je už ako vlastník bytu zapísaný odporca v 1. rade, ktorý sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal na základe výsledku dobrovoľnej dražby, ktorej platnosť navrhovatelia touto žalobou napádajú. Nakoľko medzi účastníkmi konania ide o existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty, účelom žaloby je nastolenie právnej stability a istoty v otázke vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom túto možno dosiahnuť iba rozhodnutím súdu. Len rozhodnutie je relevantným podkladom, na základe ktorého môže správa katastra vykonať záznam v katastri nehnuteľností tak ako stanovuje katastrálny zákon vo svojich ustanoveniach.
(ii) Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že Nehnuteľnosť vydražil štandardným spôsobom na dražbe, na ktorej sa zúčastnil a o ktorej si našiel informácie na internete. Splnil si všetky podmienky podľa zákona, nechápe, prečo by mal o vydražený byt prísť, ktorého je vlastníkom.
Odporca 2/ s návrhom nesúhlasil. Uznal, že zmluva o výkone dražby bola uzavretá v čase, keď nebolo záložné právo vyznačené v katastri nehnuteľností. Dražobník sa riadil obsahom práv a povinností vymedzených v zmluve o budúcej zmluve a bol v dobrej viere, že kataster záložné právo vyznačí so spätnou účinnosťou, nakoľko zo strany navrhovateľov boli na katastri robené rôzne obštrukcie, boli podané rôzne trestné oznámenia a kataster čakal na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Dražobník bol v dobrej viere aj preto, lebo kataster prerušil vkladové konanie z formálnych dôvodov, ktoré spočívali v nedoručení potrebného počtu rovnopisov príslušnej zmluvy. Preto keď bolo navrhovateľom doručované oznámenie o začatí výkonu záložného práva, bolo to brané ako upozornenie pre dlžníkov, aby veci dali do poriadku a v tejto súvislosti bola vykonaná aj ohliadka. Napokon v decembri 2009 došlo v katastri k zápisu záložného práva, pričom samotná dražba sa konala 23. 02. 2010, čo je dostatočný časový priestor od zápisu. Ponechal na úvahu súdu, či skutočnosť, že došlo k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva pred vkladom, zakladá neplatnosť celej dražby v zmysle zákona.
Odporca 3/ s návrhom nesúhlasil. Najprv namietal, že nárok na určenie neplatnosti dražby je prekludovaný, pretože od príklepu do podania žaloby vo veci samej uplynuli 3 mesiace stanovené zákonom. Obranu proti žalobe založil na skutočnosti, že zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by výzva o začatí výkonu záložného práva nemohla byť doručená skôr ako bolo zriadené záložné právo. Podstatné je, že všetky podmienky na dražbu zo zákona boli splnené tridsať dní po realizovaní zápisu záložného práva. Nikto nepoprel existenciu dlhu navrhovateľov voči odporcovi a je nepochybné, že si navrhovatelia požičali peniaze od odporcu 3/, ale nepadlo žiadne slovo o tom, ako chcú svoj dlh vybaviť. Nebol to odporca kto neplnil dohody, zmluvu nedodržali navrhovatelia. Dokonca ani v súčasnom období za užívanie bytu neuhrádzajú žiadne platby, pričom ide o peniaze, ktoré zodpovedajú ich spotrebe na energiách za užívanie bytu. Čo sa týka Zmluvy o budúcej zmluve, táto nemôže byť neplatná s poukazom na čl. 13 bod 13.5, v ktorom sa uvádza, že Zmluva bola spísaná podľa skutočnej vôle účastníkov a pred notárom a nie v tiesni ani za nevýhodných podmienok, čo je tam aj výslovne uvedené.
Odporca 4/ sa stotožnil s obranou odporcu v 3. rade.
(iii) Za preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska uplatňovaného nároku, súd považoval: zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zriadení záložného práva zo dňa 14.11.2008, ktorou sa navrhovatelia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXA na 1.poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. O. XX zapísaného v kat. území N. O. na liste vlastníctva č. XXXX o celkovej výmere 60,71 m2, ktorý pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Zmluvou bolo zároveň zriadené záložné právo na Nehnuteľnosti v prospech Slovenskej republiky - Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (IČO: 34000666) do 14.11.2018, podľa O.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právne účinné dňa 12.12.2008.
Dňa XX.XX.XXXX uzavreli navrhovatelia ako budúci predávajúci s odporcom 3/ a odporcom 4/ ako budúcimi kupujúcimi Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu („Zmluva“) k vyššie opísanému bytu - k Nehnuteľnosti, ktorá v druhej časti súčasne inkorporuje zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti. V zmysle čl. 13, bod 13.6 sa touto zmluvou zrušili všetky predchádzajúce zmluvy o budúcej zmluve, ktoré boli uzatvorené v minulosti a ktoré nahradila. Navrhovatelia sa zaviazali predať a odporcovi 3/, 4/ kúpiť do podielového spoluvlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 79. 665,41 Eur s nasledovnou splatnosťou a spôsobom úhrady: (článok 9) prvá časť kúpnej ceny predmetu prevodu vo výške 21 000,- Eur sa na základe vzájomnej dohody zmluvných strán mala započítať za pohľadávku budúcich kupujúcich voči budúcim predávajúcim vo výške 21 000,- Eur, ktorá vznikla titulom zmlúv o pôžičke peňazí uzatvorených medzi budúcimi kupujúcimi v postavení veriteľov a budúcimi predávajúcimi v postavení dlžníkov zo dňa 13.09.2006, dňa 02.02.2007, dňa 17.03.2007, dňa 05.04.2007, dňa 21.07.2008, dňa 06.11.2008, dňa 13.11.2008, dňa 28.11.2008 a dňa 05.02.2009. Prvá časť kúpnej ceny sa považuje za riadne uhradenú okamihom stretu opísaných pohľadávok; druhú časť kúpnej ceny po odpočítaní v zmluve uvedených nákladov sa budúci kupujúci (odporcovia) zaviazali vinkulovať na spoločnom bankovom účte s dobou trvania vinkulácie 30 dní od zriadenia vinkulácie v prospech budúcich predávajúcich ako príjemcov druhej časti kúpnej ceny, ktorá bude uvoľnená v celej výške v prospech budúcich predávajúcich s tým, že banka uvoľní druhú časť kúpnej ceny v celej výške v prospech bankového účtu navrhovateľov bezodkladne po tom, čo ktorákoľvek zo zmluvných strán kedykoľvek počas doby trvania vinkulácie predloží banke nasledovné dokumenty: a) List vlastníctva v originálnom vyhotovení, použiteľný na právne úkony, kde časť C - Ťarchy bude bez zápisu; b) Zmluva o prevode vlastníctva bytu opatrená pečiatkou príslušnej Správy katastra, preukazujúcou právoplatné povolenie vkladu vlastníckeho práva budúceho kupujúceho k predmetu prevodu. V zmysle článku 4 záväzkom zmluvných strán titulom tejto Zmluvy uzavrieť spôsobom a za podmienok stanovených v tejto Zmluve riadnu Zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení zákona a to takým spôsobom, že navrhovatelia vyzvú odporcov na uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu v súlade s obsahom tejto Zmluvy, do 7 dní od výmazu ťarchy opísanej v č. 11 bod 11.1 písm. b) tejto Zmluvy (ide o zriadené záložné právo v prospech Slovenskej republiky - Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany). V prípade, že si navrhovatelia ako budúci predávajúci nesplnia záväzok uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, resp. vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu v lehote a za podmienok stanovených v tejto zmluve, zaviazali sa zaplatiť odporcom 3/ a 4/ ako budúcim kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Eur do troch dní od výzvy budúcich kupujúcich a vrátiť už poskytnuté finančné prostriedky z pôžičiek vo výške 21.000 Eur. Záväzok uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo strany Budúcich kupujúcich sa považuje za splnený aj vtedy, ak namiesto seba nájdu iného budúceho kupujúceho/kupujúceho, s ktorým sú Budúci predávajúci povinní uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Článok 11 Zmluvy, v bodoch 11.2, 11.4 - 11.11 zriadil záložné právo k predmetnému bytu za účelom zabezpečenia spoločných a nerozdielnych pohľadávok odporcov 3/ a 4/ voči navrhovateľom titulom zmlúv o pôžičke peňazí zo dňa 13.09.2006, dňa 02.02.2007, dňa 17.03.2007, dňa 05.04.2007, dňa 21.07.2008, dňa 06.11.2008, dňa 13.11.2008, dňa 28.11.2008 a dňa 05.02.2009 v celom ich rozsahu, t.j. vo výške 21 000,- Eur. Navrhovatelia tak v bode 11.5 poskytli záložné právo k Predmetu prevodu a budúci kupujúci (odporcovia 3/, 4/) prijali záložné právo na zabezpečenie svojich pohľadávok titulom Zmlúv o pôžičke peňazí opísaných v čl. 9, bod 9.2.1 v celom ich rozsahu. Podľa dohody v bode 11.9, po podpise tejto Zmluvy podajú budúci kupujúci návrh na vklad záložného práva k Nehnuteľnosti do Katastra nehnuteľností. Účastníci ďalej ohľadom realizácie záložného v bode 11.10 dojednali, že v rámci výkonu záložného práva sa budúci kupujúci ako záložní veritelia môžu uspokojiť spôsobmi a za podmienok podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä: priamym predajom tretej osobe, ktorá zaplatí za predmet prevodu cenu stanovenú dohodou medzi zmluvnými stranami alebo predajom na dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle dohody uzavretej v bode 12.11 Zmluvy, ustanovenia uvedené v každom článku a bode tejto Zmluvy sa budú uplatňovať nezávisle od seba a na ich platnosť nebude mať vplyv neplatnosť ktoréhokoľvek z ostatných ustanovení s výnimkou prípadu, ak dôležitosť alebo iná okolnosť týkajúca sa neplatného ustanovenia z neho robí ustanovenie, ktoré zjavne nie je možné oddeliť od zostávajúcej časti príslušných ustanovení. V bode 13.5 zmluvné strany prehlásili, že Zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov. Prehlásili tiež, že táto Zmluva nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní nebol na nich vyvíjaný nátlak v žiadnej forme.
Po zriadení predmetného záložného práva, ale v čase pred jeho vznikom, odporcovia 3/ a 4/ listom zo dňa 26.10.2009 navrhovateľom oznámili začatie výkonu záložného práva na Nehnuteľnosť a to formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách po uplynutí 30 dní od oznámenia.
Záložné právo k Nehnuteľnosti, po podaní návrhu na povolenie vkladu záložného práva záložných veriteľov do katastra, vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností povolením vkladu dňa 21.12.2009.
Záložní veritelia ako navrhovatelia dražby (odporcovia 3/ a 4/) dňa 26.10.2009 uzavreli s odporcom 2/ ako dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby č. 24/09. Zmluva obsahuje označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť po vyznačení záložného práva na predmetnom liste vlastníctva v prospech navrhovateľa. V článku I bode 2 sa uvádza, že záložné právo v prospech navrhovateľa dražby vzniklo Zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12.02.2009 (správne má byť XX.XX.XXXX) jej čl. 11.4 dohody o zriadení záložného práva a jej podaním na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 09.03.2008 pod O.-XXXX/XX. Zmluva o vykonaní dražby obsahuje dôvod konania dražby ako aj meno a priezvisko a trvalý pobyt vlastníkov predmetu dražby. V článku VII záverečné ustanovenia bod 4. podľa dohody zmluvných strán, sa táto zmluva o vykonaní dražby stáva účinnou vyznačením záložného práva na predmetnom liste vlastníctva.
Oznámením o dražbe z 20.01.2010 bolo na deň 23.02.2010 o 11.00 hodine vyhlásené konanie dobrovoľnej dražby s miestom konania dražby na Notárskom úrade, J. Hollého 645, Šaštín Stráže. Oznámenie o dražbe obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dňa 23.02.2010 za účasti jediného účastníka dražby - odporcu v 1. rade sa dobrovoľná dražba uskutočnila. Odpis notárskej zápisnice, N 19/2010, NZ 5938/2010, NCRIs 6059/2010 zo dňa 23.02.2010 dokumentuje, že notárka JUDr. Jarmila Mračnová zákonným spôsobom osvedčila, že vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal odporca v 1. rade za cenu dosiahnutú vydražením 69. 500,- Eur, pričom najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 92. 300,- Eur podľa znaleckého posudku č. 1/2010 zo dňa 19.11.2009. Odpis notárskej zápisnice navrhovatelia prijali 02.03.2010.
Naopak, vykonaným dokazovaním sa tvrdenia o nedovolenom a protiprávnom nátlaku na navrhovateľov, ktorého sa mal dopustiť odporca 3/ pri podpisovaní Zmluvy z XX.XX.XXXX, preukázať nepodarilo. Ako bude ďalej konštatované v časti (v) rozsudku, navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.
(iv) Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných dôkazov: výpovede účastníkov konania, výpoveď svedka W.. W. W. a listiny: č.l. 5 - zmluva o budúcej zmluve z 13. 09. 2006, č.l. 9 - zmluva o budúcej zmluve z 02. 02. 2007, č.l. 16 - zmluva o pôžičke z 05. 04. 2007, č.l. 18 - zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu z 09. 02. 2009, č.l. 24 - zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu z 06. 11. 2008, č.l. 31 - zmluva o pôžičke peňazí z 05. 02. 2009 na sumu 4. 330 Eur, č.l. 36 - zmluva o pôžičke peňazí z 05. 02. 2009 na sumu 4.330 Eur, č.l. 37 - zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu z 05. 02. 2009, č.l. 39 -zmluva o pôžičke peňazí z XX. XX. XXXX na 1. 000 Eur, č. l. 41, 69 - Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu z XX. XX. XXXX, č.l. 47, č.l. 48, č.l. 49, č.l. 50 - potvrdenie odporcu 3/ o ohliadke bytu, č. l. 51 - list odporcu 3/ vo forme e-mailu, č.l. 52 - reakcia navrhovateľov na list z č.l. 51, č.l. 54 - e-mailová komunikácia, č.l. 56 - e-mailová komunikácia medzi navrhovateľmi a odporcom 3/, č.l. 63 - list odporcu 3/ a odporcu 4/ z 31. 08. 2009, č.l. 64 - vyjadrenie navrhovateľov, č.l. 65 - list adresovaný navrhovateľom od Nosko & partners, č.l. 67 - vyjadrenie navrhovateľov o zániku zmluvy, č.l. 75, č.l. 83, č.l. 127, č.l. 252 - Oznámenie o
dražbe, č. l. 79 - stanovisko Bytovej agentúry Ministerstva obrany („BARMO“), č.l. 80 - žiadosť odporcu 2/ adresovaná BARMO, č.l. 81 - oznámenie o dražbe z 20. 01. 2010, č.l. 84 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 20. 10. 2009 - upovedomenie pre dlžníka, č.l. 85 - výzva na ohliadku nehnuteľnosti pred vykonaním dražby 03. 11. 2009, č.l. 86 - e- mailová správa V.. V. W., č.l. 87 - dožiadanie a doloženie navrhovateľov pre BARMO, č.l. 89 - kópia podacieho lístku, č.l. 90 - potvrdenie - list odporcov 3/ a 4/ z 30. 08. 2009, č.l. 91 - plnomocenstvo odporcov pre Nosko & partners s.r.o., č.l. 108 - Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi BARMO a navrhovateľmi 14. 11. 2008, č.l. 112 - vyhlásenie BARMO, č.l. 115 - výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 13. 01. 2009, č.l. 117 - rozhodnutie Správy katastra z 21. 04. 2009 o prerušení vkladu záložného práva, č.l. 119 - výzva dražobnej spoločnosti k odovzdaniu nehnuteľnosti vydražiteľovi, č.l. 120, 218 - odpis notárskej zápisnice: osvedčenie o priebehu dražby z 23. 02. 2010, č.l. 131 - znalecký posudok č. 1/2010 na byt navrhovateľov, č.l. 135 - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č.l. 165 - výpis z Obchodného registra na odporcu 2/, č.l. 197 - návrh na povolenie vkladu záložného práva záložným veriteľom, č.l. 198, č.l. 199 - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený z 21. 10. 2009, č. l. 200 - zmluva o vykonaní dražby č. 24/09 z 26. 10.2009, č.l. 202- vyhlásenie k Zmluve o vykonaní dražby, č.l. 217 - zaslanie zápisnice o vykonaní dražby - potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva, č.l. 225 - oznámenie o dražbe, č.l. 229, č. l. 233 - vyhlásenie BARMO o tom, že navrhovateľ nemá nedoplatky na nájomnom a o úhradách spojené s užívaním bytu, č.l. 236
- výpočtový list, č.l. 247 - Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu s vyznačením správy katastra o povolení vkladu záložného práva v prospech odporcov 3/,4/ pod č. O. - XXXX/XX s právnymi účinkami vkladu 21.12.2009, č.l. 266 až 271 - kópia originálu listu vlastníctva č. XXXX s vyznačením položiek výkazu zmien a kópie listín evidovaných v zbierke listín KN, č.l. 287 - kópia osvedčovacej knihy Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, č.l. 293 - sumárna analýza platieb, obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP - 2314/2-OSV-B4-2009, ktorý zahŕňa spisový materiál vzťahujúci sa na predmetnú dražbu a na jednotlivé zmluvy o pôžičke a zmluvy o budúcej zmluve.
(v) Súd sa pri hodnotení dôkazov riadil nasledovnými úvahami: obligátne hodnotil každý dôkaz podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Ohľadom pravosti listín: Výpisu z listu vlastníctva č. 4540, rozhodnutia Správy katastra z 21. 04. 2009 o prerušení vkladu záložného práva, Odpisu notárskej zápisnice: osvedčenie o priebehu dražby z 23. 02. 2010, Znaleckého posudku č. 1/2010 na byt navrhovateľov, Výpisu z Obchodného registra na odporcu 2/, Kópie originálu listu vlastníctva č. 4540 s príslušnými listinami evidovaných v zbierke listín KN, Kópie osvedčovacej knihy Mestskej časti Bratislava - N. O. a Vyšetrovacieho spisu súd nemal žiadne pochybnosti, nakoľko ide o verejné listiny a listiny vydané štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci. Preto potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal. Pokiaľ ide o ich pravdivosť, v konaní nebol preukázaný opak, preto dosvedčujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Pravosť a pravdivý obsah ostatných listinných dôkazov (s výnimkou skutočností vyplývajúcich z článku 13.5 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu z 09.02.2009) nebol medzi účastníkmi konania sporný. Súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z toho, že informácie podávané z ostatných, vyššie pomenovaných listín sú pravdivé aj z toho dôvodu, že o týchto listinách a o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.
Výsluch účastníka konania je zo zákona jedným z viacerých, rovnocenných dôkazných prostriedkov. Napriek tomu, mali výpovede účastníkov pri hodnotení súdom nižšiu dôkaznú silu a to najmä so zreteľom na osobnú zainteresovanosť účastníkov na výsledku sporu a na neexistujúce sankcie za nepravdivú výpoveď. Preto správy získané výsluchom účastníkov konania mali pre zisťovanie skutkového stavu skôr podporný a doplňujúci význam. Ostatne výsluchom navrhovateľov a odporcu 3/ sa nepodarilo celkom jednoznačne odstrániť ani viaceré rozpory, ktoré sa týkali podpisovania Zmluvy o budúcej zmluve a zmlúv o pôžičke na 4.330,- Eur, resp. na 1.000,- Eur dňa 09.02.2009. Z údajov osvedčovacej knihy Matričného úradu Mestskej časti Bratislava - N. O. vyplýva, že navrhovatelia na začiatku pracovnej doby boli overiť podpisy iba na Zmluve o pôžičke na 4.330,- Eur a na konci pracovnej doby overovali svoje podpisy na Zmluve o pôžičke na 1.000,- Eur a na Zmluve o budúcej zmluve z 09.02.2009 /č.l. 288,290/. Na účely konania je tak podstatná iba zhodnosť výpovedí, že v doobedňajších hodinách na matrike osvedčovaná (pod číslom 317/2009 a 318/2009) Zmluva o pôžičke z 05.02.2009 na sumu 4.330,- Eur nebola realizovaná a podľa dohody: odporca 3/ dňa 09.02.2009 poskytol navrhovateľom, do rúk navrhovateľa 2/ sumu 1.000,- Eur podľa Zmluvy o pôžičke z 09.02.2009 (č.l. 39) a suma 3.300,- Eur titulom pôžičky nebola poskytnutá z dôvodu, ktorý sa výsluchom nepodarilo ustáliť, nakoľko: odporca 3/ vypovedal, že písomne vypracovanú Zmluvu o pôžičke na túto sumu poslal navrhovateľom, ktorí
ju však nepodpísali a nevrátili mu ju. Malo ísť pritom o peniaze účelovo viazané na výmaz ťarchy v prospech BARMO zabezpečujúcej pohľadávku na poskytnutú zrážku 30% z ceny bytu a pohľadávku na poskytnutú zľavu 10% z kúpnej ceny bytu. Navrhovateľ 2/ vypovedal, že o tom, že by im odporca 3/ zasielal návrh Zmluvy o pôžičke na 3.300,- Eur nevie nič. Odporcu 3/ však o poskytnutie pôžičky na uvedenú sumu slúžiacu na výmaz záložného práva v prospech BARMO žiadali. Preukázať to nedokáže, ale žiadali ho aj potom následne, keď vodil ľudí na ohliadku ich bytu, nevedeli však ako to celé dopadne a či nájde kupca. Navrhovateľka 1/ k tejto otázke zase vypovedala, že postupom času sa prestala o tieto záležitosti zaujímať, venovala sa synovi a preto na otázku nevie odpovedať. Rovnako sa výpoveďami účastníkov nepodarilo ustáliť ani to, či zo strany odporcu 3/ pri podpisovaní Zmluvy o budúcej zmluvy z 09.02.2009 došlo k hrubému nátlaku vo forme bezprávnej vyhrážky. Podľa výpovedí navrhovateľov sa im mal odporca 3/ vyhrážať spôsobom, že ak Zmluvu nepodpíšu, ich synovi, ktorý je ZŤP sa môže niečo stať. Odporca 3/ to však vo výpovedi kategoricky poprel, práve naopak poukázal na skutočnosť, že mal s navrhovateľmi a ich postihnutým synom súcit. Inak by im toľko prostredníctvom požičaných peňazí nepomáhal. Vychádzajúc z prejednávacej zásady ovládajúcej sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa prednesené tvrdenia dajú dokázať), bolo na navrhovateľoch, aby v konaní navrhli vykonanie dôkazov, pomocou ktorých by sa preukázala opodstatnenosť týchto tvrdení. To vyplýva zo všeobecného pravidla, podľa ktorého účastník nesie povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, na základe existencie ktorej by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie vo veci v jeho prospech. Pre úspech v konaní bolo teda povinnosťou navrhovateľov, aby nimi učinené tvrdenia o nedovolenom nátlaku náležitým spôsobom preukázali. Ani vyšetrovaním vo veci podozrenia z prečinu poškodzovania cudzích práv a prečinu nebezpečného vyhrážania orgánmi činnými v trestnom konaní sa tieto skutočnosti nepotvrdili. Svedeckú výpoveď W.. W. W. v kontexte poznatkov získaných zhodnotením ostatných dôkazov súd hodnotil ako pravdivú a dôveryhodnú. Svedok ako advokát poskytujúci právne služby pre odporcu 3/ participoval na príprave jednotlivých zmlúv. Pamätal si, že budúca zmluva nebola nakoniec realizovaná kvôli problémom s BARMO, preto bolo navrhovateľom oznámené, že došlo k zániku budúcej zmluvy s tým, že pohľadávka odporcu z pôžičiek zostáva zachovaná a teda, že navrhovatelia mu dlhujú peniaze.
(vi) Súd vykonal všetky účastníkmi označené a predložené dôkazy.
(vii) K právnemu posúdeniu veci: zákon stanovuje, že osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDD) dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Návrh na určenie neplatnosti dražby môže poškodená osoba podať v lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 ZDD). Ak tak poškodená osoba v stanovenej lehote neurobí, jej právo uplatniť nárok podľa zákona zaniká (ide o objektívnu prekluzívnu lehotu stanovenú zákonom). Týmto ustanovením je zakotvený princíp tzv. relatívnej neplatnosti dražby. Tento princíp zákon zavádza vzhľadom na skutočnosť, že pri dražbe dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na osobu vydražiteľa bez toho, aby vydražiteľ toto právo odvodzoval od predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby.
Právo navrhovateľov domáhať sa určenia neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZDD bolo na súde uplatnené vrámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Príklep bol vykonaný 23.02.2010, pričom navrhovatelia dňa 24.02.2010 rozšírili neúplný návrh o neplatnosť predmetnej dražby. Návrh bol doplnený ustanoveným zástupcom na súde dňa 07.09.2010. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je zvláštnym druhom určovacej žaloby, ktorá nie je žalobou o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Jedná sa o určovaciu žalobu, ktorú ZDD výslovne pripúšťa a preto na požadovanom určení nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu. Navrhovatelia ako predchádzajúci vlastníci Nehnuteľnosti ako dotknuté osoby podľa § 21 ods. 2 ZDD sú vecne legitimovaní na podanie žaloby, ktorá správne smeruje proti navrhovateľom dražby (odporcovia 3/ a 4/), dražobníkovi (odporca 2/) a vydražiteľovi (odporca 1/). Dražbu možno označiť za osobitný proces sui generis, prostredníctvom ktorého, za zákonom stanovených podmienok, dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 ZDD). Dražobníkom je osoba, ktoré organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá ZDD). Navrhovateľom
dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 ZDD). Dražba nie je dvojstranným právnym úkonom zloženým z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch zmluvných strán. Z toho vyplýva, že dražba nie je zmluvou, ale osobitným procesom, na základe ktorého dochádza za zákonom stanovených podmienok k nadobudnutiu práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom (Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom). Vlastnícke právo možno nadobudnúť derivatívnym (odvodeným) alebo originálnym spôsobom. Kým pri derivatívnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ odvodzuje svoje právo od právneho predchodcu, pri originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva tomu tak nie je. Dražba v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je procesom, pri ktorom dochádza k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom, pretože vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od právneho predchodcu. Predmet dražby totiž nadobúda do vlastníctva bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predchádzajúcemu vlastníkovi. Na dobrovoľnej dražbe dochádza k nadobudnutiu vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti, ktorou je príklep. Príklepom sa podľa zákona o dobrovoľných dražbách rozumie úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím za splnenia zákonom ustanovených podmienok dochádza k prechodu vlastníckeho práva na osobu, ktorej bol príklep udelený, t. j. na osobu vydražiteľa. Účinky príklepu nastávajú až splnením odkladacej podmienky ustanovenej v § 27 ods. 1 ZDD. Touto podmienkou je úhrada ceny dosiahnutej vydražením v ustanovenej lehote. Po splnení tejto podmienky dochádza spätne k účinku príklepu, t. j. k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa ku dňu udelenia príklepu. S koncepciou dražby založenou na prechode vlastníckeho práva sa spájajú rôzne dôsledky. Predovšetkým, na vzťahy, ktoré vznikli z titulu nadobudnutia vlastníctva na dražbe nie je možné použiť viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ide najmä o ustanovenia právnych úkonov, ich platnosti, odstúpenia od právnych úkonov, ako aj ustanovenia, ktoré upravujú zodpovednostné vzťahy. Tiež nie je možné použitie ustanovení týkajúcich sa záväzkového práva. Ich aplikáciou by totiž dochádzalo k obchádzaniu účelu zákona o dobrovoľných dražbách. Naopak, ak by bola dražba v rámci zákona postavená na koncepcii akéhosi osobitného typu zmluvy a dochádzalo by k nadobudnutiu vlastníctva prevodom práva, bolo by možné aplikovať celý rad ustanovení Občianskeho zákonníka. Tým by bola daná možnosť uplatnenia celej škály právnych inštitútov priečiacich sa samotnej podstate dražby. Ďalším dôsledkom tejto koncepcie je, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva na dražbe k nehnuteľnosti, k bytu či k nebytovému priestoru má zápis do katastra nehnuteľností len deklaratórne účinky a nie konštitutívne. Pri zápise zmeny vlastníckeho práva vykoná katastrálny úrad túto zmenu formou záznamu (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 veta prvá ZDD je upravené spôsobom nevyvolávajúcim rozumnú pochybnosť, alebo právny základ pre rozumne protikladné právne výklady. Z jeho logického a systematického výkladu potom vyplýva, že: a) porušenie ustanovenia iného právneho predpisu nezakladá dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby. Platí to aj v danom prípade, keď záložní veritelia začali v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka s výkonom záložného práva (oznámením o začatí výkonu záložného práva) skôr ako správa katastra rozhodla o návrhu na povolenie vkladu záložného práva. Hodno však podotknúť, že k predaju zálohu na dražbe (23.02.2010) došlo po uplynutí 30 dní od zápisu záložného práva k Nehnuteľnosti v katastri dňa 21.12.2009; b) nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach; c) porušenie ustanovení ZDD vo vzťahu k osobe, ktorá namieta, že tým bola dotknutá na svojich právach musí byť v takom rozsahu, že to malo vplyv na vydraženie predmetu dražby a preto dražba nemala byť vôbec prevedená. Platnosť zmluvy o vykonaní dražby z 26.10.2009 účastníci spájali s podpismi navrhovateľov dražby a dražobníka, avšak účinnosť spájali s vyznačením záložného práva na liste vlastníctva, čiže právne účinky zmluvy nastali dňom 21.12.2009. Takto uzavretá Zmluva o vykonaní dražby neporušuje žiadne ustanovenie ZDD; obdobne to isté platí o písomnom vyhlásení navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť po vyznačení záložného práva na liste vlastníctva v prospech navrhovateľa dražby. Formálne nedostatky spojené so skoršou ohliadkou Nehnuteľnosti a jej sprístupnením, nemali žiaden vplyv na jej vydraženie. Navrhovatelia vedeli o plánovanej dražbe a aj keď brojili proti vkladu záložného práva záložných veriteľov do katastra nehnuteľností, vedeli, že k nemu 21.12.2009 napokon došlo. Situáciu dlhov neriešili, pričom samotnej dražbe mohli zabrániť zložením sumy rovnajúcej sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom ich boli povinní ich znášať (§ 19 ods. 1 písm. k ZDD).
Podstatným pre posúdenie uplatneného nároku je zistenie, že zmluva, ktorou bolo zriadené záložné právo k Nehnuteľnosti na zabezpečenie splatnej pohľadávky záložných veriteľov, bola uzatvorená platne, v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a bola tak spôsobilým podkladom na výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe.
Prípadný výrok o neplatnosti prvej časti Zmluvy o budúcej zmluve, vymedzujúcej vzájomné práva a povinnosti z budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti podľa § 50a Občianskeho zákonníka, je úplne bez významu na dosiahnutie zmeny vlastníctva k Nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a samo osebe nie je významné ani vo vzťahu k splneniu podmienok na vykonanie dražby. Záložné právo účastníci zriadili na zabezpečenie splatných a nepochybných pohľadávok odporcov 3/ a 4/ bez nadväznosti na práva a povinnosti z budúcej zmluvy. Rovnako ani výkon záložného práva nebol podmienený plnením resp. neplnením účastníkmi vymienenej povinnosti zo záväzku z prvej časti zmluvy. Takouto určovacou žalobou nemožno eliminovať stav objektívnej právnej neistoty navrhovateľov, preto navrhovatelia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem. Tento stav je možné odstrániť iba autoritatívnym rozhodnutím súdu o určení neplatnosti dražby. Logickým vyústením vyššie uvedených záverov, je zamietnutie žaloby aj v časti, ktorej sa navrhovatelia domáhali určenia bezpodielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnosti.
Ostatné argumenty navrhovateľov sú z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu irelevantné, preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nimi nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. /§ 151 ods. 3 O.s.p./
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.