Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/62/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: HAKA Intertrading, s.r.o., so sídlom Puškinova 1412/4, Topoľčany, IČO: 44 241 984, zast. AK NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti žalovaným: 1. PERFECO Accounting, s. r. o., so sídlom Tomášikova 26, Bratislava, IČO: 35 923 059, 2. PETAXA, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 677 442, obaja zast. AK Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom v Bratislave, o vydanie účtovnej dokumentácie a o zaplatenie 3.051,20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 677,74 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 700,- eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.4.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobcu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný v 2. rade n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Súd konanie v časti o vydanie účtovných dokladov - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy za obdobie január až september 2009 a o vydanie účtovných prehľadov

- účtovný denník, hlavná kniha, evidencia DPH, pokladničná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku za rok 2009 z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2010 sa žalobca voči žalovaným pôvodne domáhal vydania účtovných dokladov špecifikovaných v žalobe a zaplatenia náhrady škody 2.351,20 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 2. rade mal uzavretú písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný v 2. rade vykonávať komplexné účtovné služby. Žalobca riadne zasielal účtovné podklady potrebné k vedeniu účtovníctva a platil za poskytnuté služby. Z dôvodu nespokojnosti žalobcu so službami žalovaného v 2. rade a najmä s jeho konateľom p. Vlčkom došlo k ukončeniu spolupráce dohodou k 31.10.2009. Žalovaný v 2. rade v rozpore s čl. VII ods. 4 zmluvy o dielo a napriek opakovaných snahám žalobcu žalobcovi nevydal účtovnú dokumentáciu, a to ani po zaplatení poslednej faktúry vystavenej za poskytnuté účtovné služby. Žalobca sa preto vydania účtovníctva domáha súdnou cestou

vrátane nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinností žalovaného v 2. rade resp. žalovaného v 1. rade. V nároku na náhradu škody si titulom omeškania popri istine uplatňuje aj úrok z omeškania a žiada priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v 2. rade v priebehu konania zmenil svoje obchodné meno, preto ho súd označuje v zhode so zápisom v obchodnom registri.

Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe poprel dôvodnosť žalovaného nároku. Uviedol, že žalobca bol v omeškaní s úhradou faktúry za poskytnuté účtovné služby v mesiacoch september - október, ktorú uhradil až 4.12.2009. Žalovaný v 2. rade bol preto oprávnený zadržať mu účtovné doklady. Tieto boli žalobcovi zaslané 8.7.2010. Za nedôvodný označil aj nárok na náhradu škody 2.351,20 € spočívajúcej v nákladoch konateľky žalobcu na cestu na Slovensko. Poukázal na skutočnosť, že žalobca má sídlo na území SR, vykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť a trvalé bydlisko na Slovenku má aj konateľka žalobcu. Cestovné výdavky za cestu na územie SR sú tak spojené s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý nepreukázal, že by ich vznik bol zavinený v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

Na pojednávaní dňa 11.1.2011, pred začatím konania vo veci samej, vzal žalobca žalobu čiastočne späť v nároku na vydanie účtovníctva za rok 2009 a súčasne žalobcu rozšíril v nároku na náhradu škody o sumu 1.436,90 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.11.2010 do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu súdu uviedol (čl. 139), že späťvzatie sa týkalo žalobného petitu v časti účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy za obdobie január až september 2009 a v časti účtovné prehľady - účtovný denník, hlavná kniha, evidencia DPH, pokladničná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku, všetko za rok 2009. Súd preto v tejto časti konanie zastavil. PZ žalovaných so späťvzatím vyslovil súhlas (súhlas žalovaných však v zmysle nebol potrebný).

Podaním zo dňa 18.4.2011 žalobca súdu doručil ďalšiu zmenu žalobného petitu v nároku na náhradu škody ako aj v nároku na vydanie účtovníctva (kde sa opäť domáhal vydania niektorých účtovných dokladov aj za rok 2009).

Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2011 súd pripustil zmenu žalobného petitu, v znení návrhu žalobcu zo dňa 18.4.2011. Do rozhodnutia súdu tak zostal predmetom konania nárok na vydanie:

- účtovných dokladov - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady interné

doklady za účtovné obdobie 2008 a 2009,

- účtovných prehľadov - účtovný denník, hlavnú knihu, evidenciu DPH, pokladničnú knihu, knihu pohľadávok a záväzkov, knihu majetku za rok 2008,

- všetky mesačné prehľady, a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát,

prehľad o nákladoch a výnosoch za obdobie vedenia účtovníctva

a nárok na zaplatenie sumy 2.351,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.2.2010 do zaplatenia a zaplatenie sumy 700,- € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.4.2011 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobu, vyjadrením žalovaného k žalobe, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom konateľov účastníkov, výsluchom svedka V.. I. Č., zmluvou o dielo z 10.9.2008, zmluvou o predaji časti podniku z 9.9.2009, dohodou o ukončení spolupráce, preberacím protokolom zo 17.12.2009, ako aj z ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade poskytoval žalobcovi účtovnícke služby. Sporné bolo, či po ukončení spolupráce došlo k vráteniu (vydaniu) účtovnej dokumentácie žalobcovi a či konaním žalovaných vznikla žalobcovi škoda. Na tieto skutočnosti súd zameral dokazovanie.

Účastníci v priebehu konania zotrvali na písomných vyjadreniach.

PZ žalobcu uviedol, že žalovaný v 2. rade žalobcovi účtovné doklady nevydal. Vzhľadom na údajný prevod časti podniku si žalobca z opatrnosti uplatňuje nárok aj voči žalovanému v 1. rade. Žalobca bol nútený vykonať rekonštrukciu účtovníctva za rok 2009 spoločnosťou LEON Tax, k.s., konajúcou konateľom I. Č.. V dôsledku konania žalovaných vznikla žalobcovi škoda na majetku, ktorú si uplatňuje spolu s úrokom z omeškania. Uplatňovaná náhrada škody pozostáva zo sumy 2.351,20 € predstavujúcej cestovné náklady, ktoré musela vynaložiť konateľka žalobcu v októbri 2009 za účelom hľadania nového účtovníka, z cestovných nákladov spojených s cestou na Daňový úrad v Topoľčanoch a zo sumy 700,- € , ktorú žalobca uhradil za rekonštrukciu účtovníctva.

PZ žalovaných uviedol, že účtovné doklady boli žalobcovi vrátené poštou, o čom svedčí podací lístok z 8.7.2010. Žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu povinnosť. Riadne spracovával a viedol účtovníctvo žalobcu a podal daňové priznanie. Žalovaný v 2. rade nespôsobil žalobcovi škodu, ktorú si v konaní uplatňuje. Konateľka žalobcu, ktorého sídlo je v Topoľčanoch žije v Rakúsku. Medzi účastníkmi nebola dohoda, že by žalovaný v 2. rade mal znášať náklady cestovania konateľky z Rakúska. Okrem toho Topoľčany ako sídlo žalobcu sú súčasne aj miestom sídla jeho daňového úradu. Žalobca si náklady za cestu na daňový úrad nemôže oprávnene uplatňovať ako náhradu škody. Nedôvodný je nárok na náhradu škody aj v sume 700,- €, pretože žalovaný v 2. rade riadne viedol účtovníctvo a nebol dôvod na jeho rekonštrukciu. Ak by žalobca nemal k dispozícii všetky účtovné doklady

nemohlo by dôjsť ani k rekonštrukcii účtovníctva. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade uzatvoril zmluvu o predaji časti podniku, ktorou prešli záväzky týkajúce sa vedenia účtovníctva na žalovaného v 1. rade.

PZ žalobcu vrátenie účtovných dokladov poprel. K tvrdeniu PZ žalovaného uviedol, že zásielkou s cenou 1,20 € nesporne nemohlo dôjsť k vráteniu rozsiahlej účtovnej dokumentácie.

Z výpovede konateľky žalobcu Marty Haider vyplynulo, že žalobca bol so žalovaným v 2. rade v zmluvnom vzťahu s predmetom vedenie účtovníctva. Komunikácia, ktorá prebiehala medzi jej manželom a konateľom žalovaného v 2. rade viazla už po dvoch mesiacoch. Žalovaný v 2. rade mal na základe dohody mesačne odovzdávať daňové priznania čo nerobil, a konateľka žalobcu musela na daňovom úrade overovať či boli podané. Účtovné doklady za rok 2008 a 2009 boli žalovanému v 2. rade zasielané poštou. Žalobcovi ich však nevrátil, preto sa domáha ich vydania. Súčasne sa domáha vydania účtovných prehľadov a mesačných prehľadov, ktoré mal žalovaný v 2. rade spracovať a doposiaľ ich nevydal. Poštou boli žalobcovi vrátené len 4 výpisy z banky. Celý balík stál 1,20 €. Nemohol teda obsahovať účtovníctvo za 2 roky.

Konateľ žalovaného v 2. rade Vladimír Vlčko vo výpovedi uviedol, že účtovníctvo bolo spracovávané mesačne a mesačne sa odovzdávali aj daňové priznania na daňový úrad. Žalobca nemal požiadavku, aby mu boli zasielané kópie daňových priznaní, preto ho o stave iba informovali. Účtovné doklady žalobca zasielal väčšinou poštou. Časť účtovných dokladov bola žalobcovi vrátená na osobnom stretnutí za prítomnosti konateľky žalobcu a zástupcu novej účtovnej firmy o čom bol spísaný písomný protokol. Hlavná kniha a denníky boli žalobcovi zaslané poštou, išlo len o pár strán, nebol to teda veľký balík. Vo zvyšku sa konateľ žalovaného v 2. rade pridržal prednesu svojho právneho zástupcu.

Svedok V.. I. Č., uviedol, že žalobca je klientom spoločnosti LEON Tax, k.s., ktorá mu spracováva účtovníctvo. Konateľka žalobcu sa spolu s manželom dostavila do spoločnosti LEON Tax, k.s. niekedy v marci 2010. Blížil sa termín účtovnej závierky za rok 2009. Uviedli, že bývalý účtovník im nechce vydať

účtovné doklady a preto ich nevedia predložiť. Predložili len niektoré kópie došlých a vystavených faktúr za rok 2009 a evidenciu ich osobných výdavkov. Na základe týchto dokladov vykonala spoločnosť LEON Tax, k.s. rekonštrukciu účtovníctva za rok 2009, vypracovala účtovnú závierku za rok 2009 a túto doručila daňovému úradu žalobcu. Daňový úrad bol súčasne vyrozumený, že podkladom pre vypracovanie účtovnej závierky boli len žalobcom predložené doklady, a že ešte prebiehajú rokovania o vydanie účtovníctva za roky 2008 - 2009. Svedok uviedol, že originály účtovných dokladov im predložené neboli. On ani nikto zo zamestnancov spoločnosti nebol prítomný na rokovaniach so žalovanými o vydaní účtovníctva.

Z obsahu zmluvy o dielo uzavretej dňa 10.9.2008 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade mal žalobcovi poskytovať účtovné služby.

V čl. VII bod zmluvy o dielo si účastníci dohodli, že pri ukončení alebo odstúpení od zmluvy si zmluvné strany dohodnú termín na odovzdanie účtovnej dokumentácie.

Podmienkou na jej odovzdanie je úhrada všetkých faktúr za poskytnuté služby najneskôr v deň prevzatia tejto dokumentácie. O prevzatí účtovnej dokumentácie sa spíše preberací protokol, ktorý podpíšu obe zmluvné strany.

Z obsahu preberacieho protokolu zo dňa 17.12.2009 súd zistil, že žalovaný v 2. rade odovzdal zástupcovi žalobcu Martinovi Pliešovskému účtovné doklady za rok 2008, fotokópie daňových priznaní na DPH za obdobie mesiacov 7-12/2008, , fotokópie súhrnných výkazov za III. - IV. Q. 2008, opravné za III. Q. 2008, II. Q.2009, fotokópiu daňového priznania na daň z príjmov PO za rok 2008, fotokópiu daňového priznania na daň z motorových vozidiel za rok 2008, obálku od ACREDO, s.r.o. - doklady FO Marta Haider.

Podľa obsahu preberacieho protokolu mali byť najneskôr do 21.12.2009 ešte vrátené výkazy k závierke 2008, hlavná kniha v PDF a účtovné doklady za rok 2009.

Z obsahu faktúry č. 2010243 zo dňa 10.11.2010 vystavenej spoločnosťou LEON Tax, k.s. na 1.436,93 € súd zistil, že časť faktúry tvorila suma 700,- € za rekonštrukciu účtovníctva za rok 2009. Faktúru žalobca uhradil prevodom z účtu dňa 2.12.2010, čo preukázal výpisom z účtu z rovnakého dňa.

Z mailovej korešpondencie žalobcu a žalovaného v 2. rade založenej v spise mal súd preukázané, že žalobca sa opakovane informoval o stave svojho účtovníctva, o zaslaní dokladov Daňovému úradu Topoľčany a žiadal vydanie účtovných dokladov.

Zmluvou o predaji časti podniku z 9.9.2009 uzavretou medzi žalovaným v 2. rade, žalovaným v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v 1. rade časť svojho podniku zaoberajúcou sa spracovávaním účtovníctva a miezd. Predmetom prevodu mali byť všetky práva a povinnosti zo zmlúv s dodávateľmi a klientmi, ktoré sú aktívne k 9.9.2009. Obaja účastníci zmluvy boli pri jej uzavretí zastúpení rovnakou osobou Vladimírom Vlčkom vystupujúcim ako konateľ žalovaného v 2. rade a riaditeľ spoločnosti žalovaného v 1. rade.

Podľa § 1 ods. 1 Obchod. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchod. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho právna neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť tým škodu spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná len voči žalovanému v 2. rade.

Voči žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť žalovaného nároku voči žalovanému v 1. rade.

Súd poukazuje na skutočnosť, že základným predpokladom vydania veci je, že vec sa nachádza v reálnej držbe osoby, ktorá ju má vydať.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade mal účtovné doklady žalobcu vo svojej v reálnej držbe. Zmluvou o predaji časti podniku mal súd síce preukázané, že na žalovaného v 1. rade mali prejsť práva a povinnosti zo zmlúv o vedení účtovníctva, avšak nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade tieto zmluvy a účtovné doklady klientov aj skutočne odovzdal. Naopak podľa čl. III bod 4./ mal predávajúci (žalovaný v 2. rade) kupujúcemu (žalovanému v 1. rade) odovzdať všetky „náležitosti zmluvy“ až zaplatením dohodnutej kúpnej ceny. Zmluva o predaji podniku preto nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim existenciu reálnej držby žalovaného v 1. rade a od nej odvodenej povinnosti vydať účtovnú dokumentáciu žalobcovi.

Náhrada škody, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti vydať účtovníctvo žalobcovi. V konaní však nebol preukázaný vznik ani existencia povinnosti žalovaného v 1. rade vydať žalobcovi účtovnú dokumentáciu. Súd tak voči žalovanému v 1. rade nevzhliadol žalobu dôvodnú ani v nároku na náhradu škody, a to pre absenciu zákonných podmienok náhrady škody spočívajúcich v porušení právnej povinnosti žalovaným v 1. rade a v priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného v 1. rade a vznikom škody.

Dôvodnosť žaloby súd vzhliadol voči žalovanému v 2. rade, a to v nároku na náhradu škody v sume 700,- €. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade porušil svoju právnu i zmluvnú povinnosť vydať žalobcovi účtovné doklady, ktoré mal vo svojej reálnej držbe. Žalovaný v 2. rade žalobcovi ani po úhrade faktúry za poskytnuté účtovné služby, ktorú žalobca uhradil prevodom z účtu dňa 4.12.2009, nevydal všetky účtovné doklady, ktoré mal v reálnej držbe.

Obranu žalovaného v 2. rade, že zmluvou o prevode časti podniku prešli práva a záväzky zo zmlúv o vedení účtovníctva na žalovaného v 1. rade súd považuje za účelovú. Obsahom

preberacieho protokolu zo dňa 17.12.2009 mal súd preukázané, že dňa 17.12.2009 (t.j. 3 mesiace po podpise zmluvy o predaji časti podniku) vydal žalovaný v 2. rade zástupcovi žalobcu účtovníctvo za rok 2008, ktoré teda musel mať v tomto čase vo svojej držbe. Podľa obsahu protokolu mal najneskôr do 21.12.2009 žalobcovi ešte vydať účtovníctvo za rok 2009. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že zvyšnú časť účtovníctva vrátil žalobcovi poštou dňa 8.7.2010. Vychádzajúc z tohto tvrdenia potom žalovaný v 2. rade, ktorý bol podľa podacieho lístka odosielateľom písomností adresovaných žalobcovi, musel mať účtovné doklady vo svojej držbe ešte 8.7.2010. Tvrdenie, že účtovné doklady boli zaslané poštou súd však považuje za účelové. Z pohľadu súdu sa javí nelogické a málo pravdepodobné, aby v čase trvania súdneho sporu žalovaný v 2. rade miesto preukázateľného vrátenia dokladov právnemu zástupcovi žalobcu alebo priamo žalobcovi zasielal poštou zásielku, ktorej obsah nie je možné bez pochybností zistiť. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ani cena tejto zásielky 1,20 € nesvedčí o skutočnosti, že by jej obsahom bolo účtovníctvo za obdobie takmer jedného roka. Pokiaľ teda žalobca musel pristúpiť k rekonštrukcii svojho účtovníctva za rok 2009 bol tak nútený urobiť pre konanie žalovaného v 2. rade. Náklady vynaložené na rekonštrukciu účtovníctva v sume 700,- € sú škodou v majetkovej sfére žalobcu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 2. rade a žalovaný v 2. rade za túto škodu zodpovedá. V uvedenej výške súd žalobe vyhovel a popri istine žalobcovi priznal aj príslušenstvo pohľadávky. Vznik omeškania súd v zmysle § 563 Obč. zák. ustálil k 19.4.201, kedy sa uznesením súdu o pripustení zmeny žalobného petitu stal tento nárok predmetom konania a súčasne sa stal známym aj právnemu zástupcovi žalovaných. Žalobca nepreukázal, že by žalovaného v 2. rade právne relevantným spôsobom vyzval na úhradu tejto sumy skôr. Vo zvyšnej časti príslušenstva uplatňovanej zo sumy 700,- € súd žalobu zamietol.

V časti o zaplatenie škody 2.351,20 € s príslušenstvom súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by táto škoda (predstavujúca cestovné náklady konateľky žalobcu) vznikla výlučne v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 2. rade. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v 2. rade, že sídlo žalobcu bolo na území SR a v sídle žalobcu mala svoje trvalé bydlisko aj konateľka žalobcu. Cestovné náklady do SR sú spojené s výkonom podnikateľskej činnosti a s výkonom funkcie konateľky. Náklady vzniknuté pri hľadaní novej účtovnej spoločnosti po ukončení spolupráce so žalovaným v 2. rade nemožno považovať za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 2. rade. Škodou, za ktorú zodpovedná žalovaný v 2. rade nemožno podľa názoru súdu označiť ani náklady vzniknuté konateľke žalobcu v súvislosti s cestou na Daňový úrad žalobcu v Topoľčanoch. Tieto náklady súd považuje za náklady vzniknuté v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu. Súd zároveň poukazuje na výpoveď svedka V.. I. Č., ktorý uviedol, že náklady na cestu na daňový úrad nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami a nie je možné o nich takto účtovať.

Súd síce dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade mal vo svojej držbe účtovné doklady žalobcu, napriek tomu však žalobu v časti o vydanie účtovných dokladov zamietol z nasledovných dôvodov:

Pokiaľ ide o vydanie účtovníctva za rok 2008 pozostávajúceho z účtovných dokladov a účtovných prehľadov označených v žalobe, súd mal obsahom preberacieho protokolu zo

17.12.2009 preukázané, že žalovaný v 2. rade žalobcovi vydal účtovné doklady za rok 2008, ktoré od žalobcu obdržal. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol až 10.9.2008, t.j. na konci účtovného obdobia. V protokole sa všeobecne uvádza, že boli vydané „účtovné doklady za rok 2008“, z čoho vyplýva záver, že ide o všetky prijaté účtovné doklady, ktoré mal žalovaný v 2. rade k dispozícii. Žalobca nepredložil dôkaz opaku a nepreukázal, že by mu neboli vydané všetky účtovné doklady a ktoré konkrétne účtovné doklady odovzdané žalovanému v 2. rade majú byť ešte vydané.

Pokiaľ ide o vydanie mesačných prehľadov špecifikovaných v žalobe, v tomto prípade ide o doklady, ktoré žalovanému v 2. rade neboli odovzdané ale ktoré mal podľa zmluvy sám vyhotoviť. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 2. rade tieto doklady vyhotovil, t.j. že reálne existujú v jeho držbe a je daný nárok na ich vydanie. Okrem toho tieto doklady určené len druhovo neboli dostatočne určito a nezameniteľne špecifikované tak, aby bolo možné bez pochybností určiť, ktorá vec (účtovný doklad) má byť predmetom vydania.

Pokiaľ ide o vydanie účtovných dokladov za rok 2009 v tejto časti súd dospel k záveru, že základ nároku žalobcu je daný. Žalovaný v 2. rade ako bývalý účtovník žalobcu má v držbe účtovné doklady za rok 2009 a tieto žalobcovi nevydal. Žalobca však neuviedol, ktoré konkrétne účtovné doklady žalovanému v 2. rade odovzdal a v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Predmet vydania nebol dostatočne označený tak, aby bolo možné bez pochybností uložiť povinnosť doklady vydať. Druhové označenie faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady a interné doklady nie sú z pohľadu súdu dostatočne špecifikované na to, aby bolo možné uložiť povinnosť ich vydania. Z tohto dôvodu súd aj v časti o vydanie účtovných dokladov za rok 2009 žalobu zamietol.

O trovách konania žalovaného v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadnemu z účastníkov (ktorých pre prehľadnosť označil ako žalobca a žalovaný v 2. rade) náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa 142 ods. 1 tak, že mu titulom úspechu v spore priznal ich náhradu vo výške 677,74 € predstavujúcej trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade advokátom za 2 úkony (príprava/prevzatie, vyjadrenie k žalobe) po 87,60 € + 2 x 7,21 € režijný paušál + 20 % DPH, za 2 úkony (účasť na pojednávaniach dňa 11.1.2011 a 10.2.2011 odročených bez meritórneho prejednania veci) po 21,19 € + 2 x 7,41 € režijný paušál + 20 % DPH, za tri úkony (účasť na meritórnych pojednávaniach 19.4.2011, 6.10.2011 a 10.11.2011) po 98,58 € + 3 x 7,41 € režijný paušál + 20 % DPH.

Súd sa nestotožnil s výškou tarifnej odmeny vyčíslenej právnym zástupcom žalovaných a z tejto výšky následne vyčíslenej sumy trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaných pri výpočte odmeny za1 úkon právnej pomoci správne postupoval podľa § 13 ods. 3 vyhl. avšak nevzal do úvahy fakt, že všetky úkony právnej pomoci vykonával ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch žalovaných. Pri výpočte odmeny za 1 úkon bol preto podľa názoru súdu povinný súčasne postupovať aj podľa § 13 ods. 2 a odmenu, ktorá by mu patrila za zastupovanie žalovaného v 1. rade vypočítať aj s ohľadom na toto ustanovenie vyhlášky.

Súd tak ustálil tarifnú odmenu za úkony vykonané v čase od 9.2.2010 do 19.4.2011 vo výške 87,60 € / úkon (55,49 € + 101,24 € + 27,74 € ).

2 3

a za úkony vykonávané v čase od 19.4.2011 t.j. od pripustenia zmeny žalobného petitu) do rozhodnutia súdu vo výške 98,58 €/úkon ( 57 € + 121,16 € + 28,5 € ).

2 2 3

Súd právnemu zástupcovi neuznal uplatnenú odmenu za 2 úkony vykonané dňa 6.10.2011. Právny zástupca žalovaného v 1. rade neuviedol, za aký ďalší úkon (okrem účasti na pojednávaní) si ešte uplatňuje trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ však má na mysli sprievodný list k predloženým listinným dôkazom z 19.10.2011, tento súd nepovažuje za vyjadrenie vo veci samej ani za iný úkon, za ktorý by právnemu zástupcovi patrila náhrada trov konania. Súd žalovanému v 1. rade nepriznal ani uplatňovanú náhradu trov konania v sume súdneho poplatku 73,50 €, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu takéto trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.