Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-127-2011.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky: A. Q., rod. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX, prechodne XXX XX L., H. XXXX/ X, proti odporcovi: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX, prechodne Q., Q. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom Q.Y., a to W., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky A. Q., rod. I., nar. X.X.XXXX a odporcu Y. Q., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 30.11.1996 v Dvorníkoch, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Dvorníky, vo zväzku VI., ročník 1996, na strane 10, pod poradovým číslom 9, rozvádza.
Súd zveruje na čas po rozvode maloleté deti Q., a to W., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí Y. Q., nar. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumou 80,- eur na každé dieťa, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva neobmedzený.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa XX.X.XXXX žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádzajú dve mal. deti a to W., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej vzťah k odporcovi ochladol v dôsledku toho, že ju odporca psychicky a fyzicky týral (fyzické napadnutie ohlásila aj na polícii na OO PZ L. a to 10.6.2010) a že od júna 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, už takmer rok nemá o odporcovi žiadne informácie. Manželia od mája 2010 intímne nežijú a od apríla 2010 spolu ani nehospodária.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, písomnosti súdu nepreberal na adrese v Českej republike, kde súd zistil, že sa do 30.10.2011 zdržiaval a nebolo možné mu ich doručiť ani na adresu trvalého (H., ani na adrese v L., kde manželia spolu bývali) ani prechodného pobytu (v Q. u svojej matky). Matka odporcu
taktiež nemala o ňom informácie, odmietla odporcu zastupovať v konaní ako jeho opatrovník. Súd preto postupom podľa § 48 ods. 4 O.s.p. písomnosti doručoval uložením v súdnom spise. Opatrovníka z iného prostredia odporcovi súd neustanovil z dôvodu, že sa jedná o konanie o osobnom stave, kde iný súdom ustanovený opatrovník nemôže hájiť odporcove záujmy, nakoľko odporcu by nepoznal, nepoznal by ani situáciu v manželstve.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä sobášny list účastníkov a rodné listy mal. detí, a iný na konanie vzťahujúce sa listinné dôkazy, spis OS Galanta pod sp. zn. 13P/260/2010, vypočul navrhovateľku a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 30.11.1996 v Dvorníkoch, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Dvorníky, vo zväzku VI, ročník 1996, na strane 10, pod poradovým číslom 9. Počas manželstva sa účastníkom konania narodili dve dcéry a to W., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci okrem mal. dcér nemajú inú vyživovaciu povinnosť.
Účastníci konania počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v L., G.. H.Á. XXXX/X, preto miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. spoločné bydlisko mal súd za preukázaný z predloženej Zmluvy o podnájme zo dňa 19.1.2007, ktorú uzatvorili manželia s nájomcom družstevného bytu na uvedenej adrese a to na dobu neurčitú počnúc dňom 20.1.2007.
Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, navrhovateľka má stredné vzdelanie s maturitou, odporca stredné vzdelanie bez maturity.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd za zistené, že manželstvo neplní svoj účel, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2010. Navrhovateľka vylúčila obnovu manželského spolužitia. Za dôvod rozpadu manželstva uviedla nezáujem odporcu o rodinu, jeho agresívne správanie voči navrhovateľke.
Zdravotný stav navrhovateľky a detí je dobrý.
Zo spisu Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 13P/260/2010 súd zistil, že dňa 28.10.2010 súd vydal rozsudok pod č.k. 13P/260/2010 - 35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.11.2010. Rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. deti zverili do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou na každú 80,- eur. Styk otca s mal. deťmi zostal neobmedzený. Čistý priemerný mesačný príjem matky bol v tom čase 394,42 eur + prídavky na obe deti, otec bol v tom čase dobrovoľne nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi.
Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom neplní, o deti sa nijako nezaujíma. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti podala navrhovateľka naňho trestné oznámenie; Obvodné oddelenie PZ v L. vydalo uznesenie o začatí trestného stíhania pod ČVS: I.-XXX/ L.-J.-XXXX o čom navrhovateľku upovedomilo dňa 24.2.2001, avšak zatiaľ po odporcovi neúspešne pátrajú, nakoľko ani Policajnému zboru sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, kde sa odporca zdržiava.
Podľa čl. 1 základných zásad zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.
Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu. Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.
V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom za dôvod rozpadu manželstva súd považuje citové odcudzenie navrhovateľky v dôsledku agresívneho správania odporcu, odporcov nezáujem o rodinu a najmä o svoje deti. Najmenej od apríla 2010 manželstvo neplní ani jednu svoju funkciu (biologickú, ekonomickú). Aj keď z manželstva pochádzajú maloleté deti, nie je v rozpore s ich záujmami rozvod manželstva, nakoľko navyše manželia nevytvárali zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali svoje deti. Bude preto v ich záujme vyrastať síce s jedným rodičom, s prihliadnutím na ich citovú väzbu, avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, ktoré im matka je schopná zabezpečiť.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 2 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods.1 a 2 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..
Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa § 113 O.s.p. ex lege spája konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom a to W., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí, ako aj schopností a možností ich rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ale najmä s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 13P/260/2010.
Pri porovnaní príjmov a výdavkoch účastníkov konania súd zistil, že od poslednej úpravy sa nijako nezmenili pomery a to ani u jedného účastníka, preto súd rozhodol rovnako, ako v citovanom rozsudku súdu. Keďže sa jednalo o schválenie rodičovskej dohody, súd vychádzal z toho, že rodičia ju uzatvorili
s prihliadnutím na všetky okolnosti v rodine a najmä bola vyjadrením aj otca mal. detí, ktorého pobyt sa súdu nepodarilo zistiť. Vzhľadom na vek mal. detí, súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že rodičovská dohoda, ktorú rodičia predniesli v tom čase pre súdom, zohľadňuje záujmy a potreby detí, ako aj schopnosti a možnosti oboch rodičov.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.:
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.