Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-130-2023.pdf
PDF · 229.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/130/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobkyne: Q.. P. Y., advokátka, Rebarborová 1/B, Bratislava, IČO: 36 066 630, zastúpenej: Mgr. Natália Štubňová, advokátka, Vazovova 9A, Bratislava, IČO: 42 263 212, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 2665/1, Bratislava, IČO: 00164381, o zaplatenie 4.218,
- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/161/2021-383 zo dňa 21. novembra 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/161/2021-383 zo dňa 21. novembra 2022 p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) rozsudkom č. k. 25Cb/161/2021-383 zo dňa 21. novembra 2023 (ďalej aj napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 3.762 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.534 € od 05.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 228 € od 06.05.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku zamietol žalobu a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 78%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 11. mája 2021 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného v upomínacom konaní zaplatiť jej 4.218, - eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny poskytnutých právnych služieb v zmysle uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 28. júna 2019 (ďalej len Zmluva).
3. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 28. júna 2019 ako advokátka uzavrela so žalovaným ako klientom Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, pričom vecný rozsah právnych služieb a lehoty plnenia boli určené v Špecifikácii plnenia, ktorá tvorila prílohu č. 1 Zmluvy. Zmluva bola zverejnená dňa 3. júla 2019 a účinnosť nadobudla dňa 4. júla 2019. Podľa čl. V. bod 5.1 Zmluvy bola odmena žalobkyne dohodnutá ako hodinová odmena za každú aj začatú hodinu právnych služieb vo výške 95, - eur + DPH, t.j. spolu vo výške 114, - eur s DPH. V súlade s čl. V bod 5.4. Zmluvy, podľa ktorého advokát vystaví faktúru vždy po uplynutí posledného dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac poskytovania právnych služieb žalobkyňa vystavila žalovanému ako klientovi:
- faktúru č. 2020012 na sumu 3 876 eur s dátumom splatnosti 4. apríla 2020 (za právne služby poskytované v mesiaci február 2020),
- faktúru č. 2020018 na sumu 342 eur s dátumom splatnosti 6 mája 2020 (za právne služby poskytované v mesiaci marec 2020). Súčasťou oboch faktúr bola špecifikácia poskytnutých právnych služieb vo forme Výkazu poskytovaných právnych služieb.
4. Žalovaný listom z júna 2020 nazvaným „Žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a odovzdanie dokumentácie“, požiadal žalobkyňu o prehodnotenie výšky vyfakturovaných súm, keďže niektoré položky uvedené vo faktúrach sa mu javili ako neprimerane vysoké, resp. duplicitné. Z obsahu listu vyplynulo, že z dôvodu prijímania opatrení smerujúcich k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti s dopadmi koronakrízy na hospodárstvo SR prebiehala revízia výdavkov štátneho rozpočtu. Žalobkyňa s prehodnotením výšky vyfakturovaných súm nesúhlasila, nakoľko žalovaný ňou poskytnuté služby nikdy nereklamoval a ani jej vystavené faktúry nevrátil.
5. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 11. júna 2021 platobným rozkazom sp. zn. 18Up 233/2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením. Poukázal na ustanovenie čl. IV ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého „zmluvné strany sa dohodli, že ak sú vecný rozsah a lehoty plnenia v Špecifikácii plnenia určené všeobecne, klient je oprávnený tieto spresniť, a to v rámci pokynov udelených advokátovi podľa Zmluvy”. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve (Špecifikácia plnenia) sa advokát zaviazal poskytovať právne služby klientovi na mieste, v čase a spôsobom podľa požiadaviek klienta.
6. Žalovaný uviedol, že neudelil advokátke taký pokyn, ktorý by z hľadiska času stráveného vykonaním jednotlivých fakturovaných úkonov právnych služieb zahŕňal z väčšej časti štúdium materiálov a podkladov, a to bez následného doručenia výstupov v podobe právnych analýz alebo stanovísk. Žalobkyňa si v zmysle špecifikácie právnych služieb za február 2020 vyúčtovala 34 hodín za 14 úkonov právnej služby, z toho 17 hodín za 8 úkonov právnej služby spočívalo výhradne v štúdiu podkladov týkajúcich sa vecí, ktoré mala žalobkyňa ako advokátka žalovaným pridelené. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, keďže mal za to, že žalobkyňa strávila neprimerane dlhý čas štúdiom podkladov a oboznamovaním sa s problematikou, ktorá jej bola zverená. Žalovaný preto rozporoval nasledovné úkony:
- 05.02.2020 - finalizácia záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S., W.. dňa 28. novembra 2019 - 2 hodiny: Za úkon úpravy predmetného záznamu z predchádzajúceho dňa si advokátka účtovala 4 hodiny,
- 07.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.. zo dňa 04.02.2020 - 3 hodiny: žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu,
- 11.02.2020 - telefonická a mailová komunikácia s klientom a štúdium zaslaných podkladov vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.. zo dňa 04.02.2020 - 2 hodiny: žalovaný úkon neakceptoval, nakoľko advokátka si vyúčtovala 1 hodinu za totožný úkon z predchádzajúceho dňa (10.02.2020),
- 12.02.2020 - štúdium podkladov vo veci listu oznámenia právneho zástupcu štátnej zamestnankyne V.. Q. K. zo dňa 11.02.2020 zaslaného rade pre štátnu službu a MŠVVaŠ SR na vedomie - 2 hodiny: žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu,
- 13.02.2020 - štúdium podkladov vo veci listu z Úradu vlády SR, sekcia kontroly, odbor petícií, sťažností a iných podaní zo dňa 07.02.2020 - 2 hodiny: žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu,
- 14.02.2020 - štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia štátnej zamestnankyne V.. Q. K. a jej námietok voči služobnému hodnoteniu zo dňa 03.02.2020 - 3 hodiny: žalovaný úkon neakceptoval, advokátka si vyúčtovala 3 hodiny za totožný úkon z predchádzajúceho dňa (13.02.2020),
- 20.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listov bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.. - 2 hodiny: žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu,
- 25.02.2020 - štúdium listu Rady pre štátnu službu zo dňa 19.02.2020 vo veci podnetov bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.., doručených rade pre štátnu službu dňa 22.07.2019 a dňa 01.08.2019, príprava na pracovné stretnutie s Generálnym tajomníkom služobného úradu, J.. V. B. - (ďalej len „GTSÚ") dňa 26.06.2020 - 4 hodiny: žalovaný akceptoval úkon maximálne v rozsahu 2 hodín,
- Pracovné stretnutie s GTSÚ, účasť na prerokovaní námietok štátnej zamestnankyne V.. Q. K. voči jej služobnému hodnoteniu za rok 2019 zo dňa 26.06.2020 - žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu.
7. Žalobkyňa si v zmysle prílohy k faktúre č. 2020018 zo dňa 01.04.2020, výkazu za marec 2020 vyúčtovala úkony v rozsahu 3 hodín právnych služieb vo výške 285 eur bez DPH, t. j. 342 eur s DPH, pričom žalovaný nemal za preukázané poskytnutie právnej služby za úkon zo dňa 11.03.2020
- pracovné stretnutie s GTSÚ J.. V. B.. Žalovaný žalobkyni vytkol nehospodárnosť ňou poskytnutých právnych služieb a listom č. 2020/12476:3-B0210 z júna 2020 žalobkyňu požiadal o prehodnotenie výšky fakturovaných súm, žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovaného v tejto veci a listom zo dňa 29.06.2020 mu oznámila, že nevidí dôvod upravovať faktúru na nižšiu sumu a že pochybnosti žalovaného čo do efektívnosti a hospodárnosti nakladania s verejnými financiami pokladá za nedôvodné.
8. Žalovaný mal za to, že poskytnutie právnych služieb v počte 34 hodín zo strany žalobkyne (z ktorých 17 hodín pripadlo na štúdium podkladov, odbornej literatúry a právnych predpisov) nebolo možné označiť za účelne vynaložených na vybavenie veci ani za hospodárne tak, ako to predpokladá Zmluva resp. § 2 ods. 2 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Navyše hlavné miesto plnenia predmetu Zmluvy bolo v Zmluve určené ako sídlo žalovaného, teda Stromová 1, ale podľa výkazov za obdobie február a marec 2020 k poskytnutiu právnych služieb v sídle žalovaného údajne došlo len v prípade pracovného stretnutia s GTSÚ J.. V. B. dňa 26.02.2020, resp. v prípade pracovného stretnutia s GTSÚ zo dňa 11.03.2020; žalovaný pracovné stretnutia v sídle žalovaného však nemal za preukázané.
9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 12.07.2021 uviedla, že pri plnení Zmluvy konala na základe pokynov a požiadaviek klienta - žalovaného, pričom rozsah času potrebného na poskytnutie právnych služieb vychádzal z požiadaviek žalovaného a ním zaslaných podkladov. Žalobkyňa k úkonom, ktoré žalovaný považoval za nehospodárne, uviedla nasledovné:
- Právne služby poskytnuté v dňoch 04.02.2020 a 05.02.2020 účtované faktúrou č. 2020012, z čoho žalovaný neakceptoval úkon zo dňa 05.02.2020 v rozsahu 2 hodiny z dôvodu, že za úkon úpravy Záznamu pre pamäť zo dňa 04.02.2020 si žalobkyňa účtovala 4 hodiny: Záznamu pre pamäť predchádzali rokovania o konečnej podobe Záznamu zo stretnutia s V.. W.. V. S., W.., ktoré sa konalo dňa 28.10.2019 a ktoré prebiehali od októbra 2019 až do konca roka 2019 na úrovni právnych zástupcov strán a ani po niekoľkomesačných pokusoch zúčastnené strany nedokázali dospieť k dohode o znení Záznamu z tohto stretnutia. V.. W.. V. S., W.., rozporoval skutočnosti, ktoré na stretnutí odzneli a boli predmetom rokovania, a naopak, chcel do záznamu zachytiť skutočnosti, ktoré na stretnutí vôbec neodzneli. Nakoľko žalovaný nechcel podpísať záznam vo verzii, ako ho navrhoval V.. W.. V. S., W.., po porade s GTSÚ a p. W. z osobného úradu sa žalovaný a žalobkyňa zhodli na tom, že pre prípravu lepšej dôkaznej situácie žalovaného v prípade súdneho sporu bude potrebné spracovať tzv. Záznam pre pamäť tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky fakty a skutočnosti, ktoré na stretnutí odzneli a boli prerokované. Záznam pre pamäť žalobkyňa spracovávala v dňoch 04.02.2020 a 05.02.2020, čo predpokladalo opätovné preštudovanie celej e-mailovej komunikácie a pripomienok z obdobia od októbra 2019 do konca roka 2019. Zo Záznamu pre pamäť vyplýval aj rozsah e-mailovej komunikácie, ktorá tomuto predchádzala, a z ktorej vyplynula potreba mnohých úprav Záznamu. Finalizácia Záznamu pre pamäť realizovaná žalobkyňou dňa 05.02.2020 v rozsahu 2 hodiny zahŕňala dohľadanie kompletnej e-mailovej komunikácie a jej tlač aj s potrebnými prílohami, pričom sa jednalo o niekoľko desiatok strán. Vzhľadom na uvedené bol rozsah hodín celkovo účtovaných v súvislosti s právnymi službami poskytnutými žalobkyňou v súvislosti so Záznamom pre pamäť opodstatnený.
- Právne služby poskytnuté v dňoch 07.02.2020, 11.02.2020 a 25.02.2020 účtované faktúrou č. 2020012, z čoho žalovaný spochybnil rozsah úkonu - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.., zo dňa 04.02.2020 zrealizovaného dňa 07.02.2020 v rozsahu 3 hodiny: Dňa 07.02.2020 bol žalobkyni zo strany žalovaného zaslaný list V.. W.. V. S., W.. označený ako Výzva na ospravedlnenie, žalobkyňa po oboznámení sa s jeho obsahom požiadala zamestnankyňu žalovaného pani A. o prelustrovanie všetkých podkladov z tlačových správ a besied relevantných k obsahu listu. Vyžiadané dokumenty jej boli doručené e-mailom dňa 10.02.2020, tieto podklady musela preštudovať a až po oboznámení sa s ich obsahom mohla žalobkyňa telefonicky informovať žalovaného o jej predbežnom právnom názore k veci. Celá záležitosť bola zo strany žalovaného uzatvorená na stretnutí, ktorého sa zúčastnil bývalý GTSÚ, vtedajšia tlačová hovorkyňa žalovaného a dohodol sa ďalší postup. Preto žalobkyňa pre V.. W.. V. S., W.., pripravila odpoveď na jeho list, ktorú e-mailom zo dňa 25.02.2020 zaslala žalovanému. Žalobkyňa bola v tejto veci žalovaným požiadaná o vyhodnotenie
hrozby z potencionálne súdneho sporu, ktorý by tento bývalý zamestnanec žalovaného na základe skutočností uvádzaných v liste inicioval v prípade, ak by žalovaný jeho výzve nevyhovel a o navrhnutie riešenia s minimalizovaním strát v budúcnosti. Komunikácia so žalovaným (či už osobná, telefonická alebo e-mailová) prebiehala medzi zmluvnými stranami počas celého trvania zmluvného vzťahu, a teda nebolo nič výnimočné, že prebiehala aj dva dni po sebe (10.02.2020 a 11.02.2020) a preto sa nemohlo jednať o totožný úkon.
- Právne služby poskytnuté dňa 14.02.2020 z dôvodu, že totožný úkon si žalobkyňa vyúčtovala aj dňa 13.02.2020: Úkon zo dňa 12.02.2020 spočíval v preštudovaní podnetu o rozsahu 10 strán, ktorý bol žalobkyni zaslaný zo strany žalovaného dňa 12.02.2020 a ktorý musela preštudovať a právne posúdiť tak, aby žalovaný mohol zvážiť ďalší postup v tejto veci. Žalobkyni boli postupne zo strany žalovaného od 12.02.2020 do 14.02.2020 a potom 20.02.2020 a 25.02.2020 zaslané nasledovné podklady:
- oznámenie právneho zástupcu V.. K. vo veci jej listu zo dňa 11.02.2020 zaslaného Rade pre štátnu službu,
- list z Úradu vlády SR zo dňa 07.02.2020,
- služobné hodnotenie a námietky voči služobnému hodnoteniu V.. K.,
- list p. S. zo dňa 14.02.2020 a
- list z Rady pre štátnu službu z 19.02.2020, pričom všetky tieto listiny boli obsahovo rozsiahle a zaberali viacero okruhov právnych problémov. Tieto záležitosti boli predmetom stretnutia zo dňa 26.02.2020 na ktoré sa žalobkyňa musela pripraviť, čo predpokladalo dôkladné preštudovanie všetkých podkladov poskytnutých jej žalovaným. Viaceré otázky žalovaný so žalobkyňou diskutoval telefonicky, a to aj prostredníctvom vtedajšieho GTSÚ J.. B.. Žalobkyňa teda neúčtovala žalovanému totožné úkony, nakoľko v dňoch 12.02.2020 až 14.02.2020 žalobkyňa neštudovala identické podklady, ale vždy iné podklady týkajúce sa tej istej právnej veci. Uvedené sa týkalo aj úkonu zo dňa 20.02.2020, ktorý žalovaný tiež neakceptoval v uplatnenom rozsahu, a tiež úkonu realizovaného dňa 25.02.2020 v rozsahu 4 hodiny, pričom tento úkon akceptoval žalovaný iba v rozsahu 2 hodiny, bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu.
- Právna služba poskytnutá dňa 12.02.2020 účtovaná faktúrou č. 2020012, ktorý žalovaný neakceptoval v uplatnenom rozsahu 2 hodiny, štúdium podkladov vo veci listu oznámenia právneho zástupcu štátnej zamestnankyne V.. Q. K. zo dňa 11.02.2020 zaslaného Rade pre štátnu službu a MŠVVaŠ SR na vedomie: Jednalo o list o rozsahu 10 strán, doručený žalobkyni dňa 12.02.2020, ktorého obsahom bol odborný právny text - Podnet štátnej zamestnankyne o porušení princípov štátnej služby vedúcimi štátnymi zamestnancami ako aj samotným služobným úradom ministerstva v súvislosti s výberovým konaním VK/2020/431 a ktorý musela žalobkyňa naštudovať, vyhodnotiť riziká z neho plynúce a tieto otázky prekonzultovať s GTSÚ, ktorý ako jediný mal kompetenciu rozhodnúť o ďalšom postupe.
- Právne služby poskytnuté v dňoch 13.02.2020, ktoré žalovaný neakceptoval v uplatnenom rozsahu bez bližšieho odôvodnenia a 14.02.2020 účtované faktúrou č. 2020012, ktoré žalovaný neakceptoval z dôvodu, že žalobkyňa si podľa žalovaného vyúčtovala 3 hodiny za totožný úkon z predchádzajúceho dňa: Dňa 12.02.2020 žalovaný zaslal žalobkyni námietky V.. Q. K. voči jej služobnému hodnoteniu (boli o rozsahu 6 strán). Žalobkyňa si po preštudovaní týchto námietok vyžiadala od žalovaného doplnenie podkladov potrebných k tomu, aby obsah námietok mohla kvalifikovane posúdiť, tieto dodatočne poskytnuté podklady študovala priebežne dňa 13.02.2020 a 14.02.2020. Z uvedených dôvodov nepokladala námietku žalovaného, že sa jednalo o totožný úkon za opodstatnenú.
- Právne služby poskytnuté v dňoch 20.02.2020, ktoré žalovaný neakceptoval v uplatnenom rozsahu 2 hodiny, a to bez bližšieho odôvodnenia, v akom rozsahu úkon akceptuje a dňa 25.02.2020 účtované faktúrou č. 2020012, ktoré žalovaný akceptoval maximálne v rozsahu 2 hodiny oproti vyúčtovaným 4 hodinám, bez zdôvodnenia jednostranného zníženia rozsahu poskytnutých právnych služieb žalobkyňou: List z Rady pre štátnu službu č. 1416/4192/2020/RSS zo dňa 19.02.2020 obsahoval odporúčania pre GTSÚ na prijatie nápravných opatrení. Išlo o 12 stranový text, ktorý žalobkyňa musela naštudovať a rozanalyzovať, jednotlivé fakty v ňom uvedené následne prediskutovala s GTSÚ, ktorý ako jediný mal kompetenciu rozhodnúť o ďalšom postupe. Súčasne žalobkyňa v ten deň študovala aj ďalší list V.. W.. V. S., W.. zo dňa 14.02.2020, s ktorými sa dňa 20.02.2020 len oboznámila a až následne dňa 25.02.2020 podrobila tieto podklady právnemu hodnoteniu a rozboru, nakoľko na deň 26.02.2020 bolo naplánované stretnutie s GTSÚ.
- Právna služba poskytnutá dňa 26.02.2020 účtovaná faktúrou č. 2020012, žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu 4 hodiny, spočívajúci v pracovnom stretnutí s GTSÚ, v účasti na prerokovaní námietok štátnej zamestnankyne V.. Q. K. voči jej služobnému hodnoteniu za rok 2019: V.. K. doručila žalovanému na vedomie dňa 11.02.2020 podnet, ktorý zaslala Rade pre štátnu službu. Žalobkyňa bola požiadaná, aby v deň plánovaného stretnutia bola osobne k dispozícii žalovanému na stretnutí s V.. Q. K. pre prípad, že by sa dostavila spolu s jej právnym zástupcom - advokátom. Keďže V.. K. sa na stretnutie dostavila aj so svojim advokátom, zúčastnila sa stretnutia aj žalobkyňa. Z tohto stretnutia bol vyhotovený záznam.
10. Vzhľadom na uvedené bolo podľa žalobkyne zrejmé, že všetky úkony ňou realizované v mesiaci február 2020 spolu súviseli a boli zrealizované na žiadosť žalovaného a preto nebolo opodstatnené znižovanie rozsahu žalobkyňou vyúčtovaných hodín za poskytnuté právne služby. Na námietku žalovaného, že sa mu javilo ako málo pravdepodobné, že by žalobkyňa strávila hodiny štúdiom podkladov, takto získané vedomosti by memorovala a následne ich využila pri diskusii s poverenými zamestnancami ministerstva bez potreby vypracovania minimálne poznámok a postrehov vo vzťahu k danej problematike žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovaného boli založené iba na jeho ničím nepodložených domnienkach, považovala za absurdné, aby ňou poskytované právne služby spočívajúce v ústnych konzultáciách preukazovala žalovanému svojimi poznámkami a postrehmi, ktoré by na základe úvahy žalovaného mala zachovávať v písomnej forme, takáto požiadavka žalovaného, ktorou podmieňuje uznanie rozsahu právnych služieb, nemala žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Žalovaný mal k dispozícii všetky materiály, ktoré boli spracované počas trvania zmluvného vzťahu na základe Zmluvy, a ktoré žalobkyňa priebežne žalovanému odovzdávala. Kvalita ani rozsah právnych služieb poskytnutých žalobkyňou nebola zo strany žalovaného nikdy reklamovaná. Žalovaný nesprávne uviedol, že z 34 hodín poskytnutých právnych služieb 17 hodín pripadlo na štúdium podkladov, odbornej literatúry a právnych predpisov, nakoľko štúdium právnych predpisov vôbec nebolo obsiahnuté vo Výkaze poskytovaných právnych služieb za obdobie február 2020 a marec 2020 a štúdium odbornej literatúry bolo zahrnuté iba v úkonoch zo dňa 07.02.2020 a 20.02.2020 v celkovom počte 5 hodín, v ktorom počte hodín bolo zahrnuté aj štúdium podkladov realizované na pokyn žalovaného.
11. Žalobkyňa zdôraznila v reakcii na tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu, že predmetom faktúry č. 2020012 vystavenej za mesiac február 2020 ani predmetom faktúry č. 2020018 vystavenej za mesiac marec 2020 neboli úkony, ktoré boli vytknuté žalovanému podľa obsahu Protokolu o výsledku kontroly č. 5956/1794/2020/OMKŠS vykonanej dňa 04.03.2020 zo strany sekcie štátnej služby a verejnej služby, odbor monitoringu a kontroly štátnej služby Úradu vlády SR. Predmetom tejto kontroly bolo obdobie od 01.06.2017 do 31.01.2020, pričom nárok uplatnený žalobkyňou titulom zaplatenia faktúr bol za obdobie od 01.02.2020 do 31.03.2020, pričom toto obdobie kontrolované nebolo.
12. Žalovaný v duplike zo dňa 22.10.2021 poukázal na skutočnosť, že štúdium podkladov a odbornej literatúry nemohlo byť samo osebe považované za právnu službu, pokiaľ nebolo spojené s poskytnutím konkrétneho úkonu právnej služby vo veci, ktorej sa toto štúdium týkalo. K jednotlivým úkonom právnej služby v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol žalovaný nasledovné:
- Právny úkon zo dňa 05.02.2020 - finalizácia záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S., W.. dňa 28.11.2019 - 2 hodiny spočívajúce v hľadaní kompletnej e-mailovej dokumentácie a jej tlač: predmetnú činnosť nepovažoval za úkon právnej služby tak, ako to má na mysli zákon o advokácii; žalobkyňa musela mať predmetnú emailovú komunikáciu k dispozícii už dňa 04.02.2020, kedy záznam upravovala, nakoľko táto obsahovala postupne pripomienkované podoby záznamu z rokovania, ktoré žalobkyňa potrebovala pre vypracovanie predmetného záznamu pre pamäť. Za úpravy záznamu zo dňa 04.02.2020 si žalobkyňa vyúčtovala 4 hodiny, ktoré žalovaný akceptoval a preto za úkon zo dňa 05.02.2020 jej náhrada odmeny nepatrila.
- Právny úkon zo dňa 07.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.. zo dňa 04.02.2020 v rozsahu 3 hodiny: žalovaný úkon akceptoval iba v rozsahu 1 hodiny, nakoľko vyúčtovanie nezodpovedalo výstupu v podobe následnej telefonickej konzultácie s p. A.; za spracovanie odpovede pre p. S. si žalobkyňa vyúčtovala dňa 25.02.2020 náhradu v rozsahu jednej hodiny a žalovaný tento úkon akceptoval. V nadväznosti na tento úkon zo dňa 07.02.2020 si žalobkyňa uplatnila ďalšie 2 úkony:
- Právny úkon zo dňa 10.02.2020 - telefonická a mailová komunikácia s klientom a štúdium podkladov vo veci listu p. S. zo dňa 04.02.2020 v rozsahu 1 hodiny, ktorý žalovaný akceptoval a totožný právny úkon zo dňa 11.02.2020 - telefonická a mailová komunikácia s klientom a štúdium podkladov vo veci listu p. S. zo dňa 04.02.2020 v rozsahu 2 hodiny, ktorý žalovaný neakceptoval, nakoľko ho nemal v uvedenom rozsahu za preukázaný.
- Právny úkon zo dňa 13.02.2020 - štúdium podkladov vo veci listu z Úradu vlády SR a ostatných podaní zo dňa 07.02.2020, žalovaný ich neakceptoval z dôvodu, že nevyústili do konkrétneho úkonu právnej služby v zmysle definície podľa zákona o advokácii.
- Právny úkon zo dňa 20.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu p. S. zo dňa 14.02.2020 a 31.01.2020 v rozsahu 2 hodiny: výsledkom štúdia nebol konkrétny výstup v podobe stanoviska alebo poskytnutia právneho poradenstva. Navyše žalobkyňa sama uviedla, že tento deň sa s listami iba oboznámila a až dňa 25.02.2020 listy podrobila právnemu hodnoteniu a rozboru a preto právny úkon akceptuje iba v rozsahu 1 hodiny.
- Právny úkon zo dňa 25.02.2020 - štúdium listu Rady pre štátnu službu zo dňa 19.02.2020 vo veci podnetov bývalého zamestnanca p. S. a príprava na stretnutie s GTSÚ dňa 26.02.2020 v rozsahu 4 hodiny: úkon bol akceptovaný iba v rozsahu 2 hodín z dôvodu, že v dňoch predchádzajúcich tomuto úkonu žalobkyňa opakovane študovala podklady týkajúce sa tejto právnej veci.
- Právny úkon zo dňa 12.02.2020 - štúdium podkladov vo veci listu právneho zástupcu štátnej zamestnankyne V.. Q. K. zo dňa 11.02.2020 v rozsahu 2 hodiny: výsledkom štúdia nebol konkrétny výstup.
- Právny úkon zo dňa 13.02.2020 - štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia štátnej zamestnankyne V.. Q. K. a jej námietok voči tomuto hodnoteniu zo dňa 03.02.2020 v rozsahu 2 hodiny a právneho úkonu zo dňa 14.02.2020 - štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia štátnej zamestnankyne V.. Q. K. a jej námietok voči tomuto hodnoteniu zo dňa 03.02.2020 v rozsahu 3 hodiny: žalobkyňa si vyúčtovala 2 po sebe nasledujúce úkony spočívajúce v štúdiu podkladov v tej istej veci bez konkrétneho výstupu a preto žalovaný úkony v uplatnenom rozsahu neakceptoval.
- Právny úkon zo dňa 26.02.2020 - pracovné stretnutie s GTSÚ: žalovaný úkon akceptoval v rozsahu 4 hodín.
- Právny úkon zo dňa 11.03.2020 - pracovné stretnutie s GTSÚ v rozsahu dvoch hodín žalovaný akceptoval.
13. Žalovaný uzavrel, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie ňou uplatnenej sumy v nasledovnom rozsahu: a/ úkony v právnej veci bývalého zamestnanca žalovaného p. S.: zo dňa 05.02.2010- 2 hodiny, zo dňa 07.02.2020 - 2 hodiny, zo dňa 11.02.2020 - 2 hodiny, zo dňa 13.02.2020 - 2 hodiny, zo dňa 20.02.2020
- 1 hodina, zo dňa 25.02.2020 - 2 hodiny, b/ úkony v právnej veci bývalej zamestnankyne p. K.: zo dňa 12.02.2020 - 1 hodina, zo dňa 14.02.2020 - 3 hodiny, zo dňa 11.03.2020 - 1 hodina; celkovo 16 hodín á 95 eur bez DPH na, ktoré nevznikol žalobkyni nárok na zmluvnú odmenu.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov J.. V. B., Q.. J.. Q. A. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených stranami sporu do spisu - Zmluva o poskytovaní právnych služieb (Zmluva), faktúra č. 2020012 spolu s výkazom poskytovaných právnych služieb za obdobie február 2020, faktúra č. 2020018 spolu s výkazom poskytovaných právnych služieb za obdobie marec 2020, mailová komunikácia žalobkyne s p. A. zo dňa 21.04.2020, list žalovaného zo dňa - júna 2020 vo veci „ Žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a odovzdanie dokumentácie“, odpoveď žalobkyne na list žalovaného zo dňa 29.06.2020, list žalovaného zo dňa 20.07.2020, Protokol o výsledku kontroly, Záznam z osobného stretnutia uskutočneného 28. októbra 2019 na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, Zápis pre pamäť, Záznam z prerokovania námietky proti služobnému hodnoteniu, písomné stanovisko žalobcu adresované žalovanému dňa 05.09.2019, fotokópia listu z knihy návštev
žalovaného zo dňa 05.03.2020 a 11.03.2020, prílohy k úkonom účtovaným dňa 04.02.2020 a 05.02.2020 (č.l. 106-151), prílohy k úkonom účtovaným dňa 07.02.2020, 10.02.2020, 11.02.2020 a 25.02.2020 (č.l. 152-326), prílohy k úkonom účtovaným dňa 12.02.2020 a 26.02.2020 (č.l. 327-332), prílohy k úkonom účtovaným dňa 13.02.2020 (č.l. 333-335), prílohy k úkonom účtovaným dňa 13.02.2020 a 14.02.2020 (č.l. 336-355), prílohy k úkonom účtovaným dňa 20.02.2020 (č.l. 356-359), prílohy k úkonom účtovaným dňa 25.02.2020 a 26.02.2020 (č.l. 360--366), a zistil nasledovný skutkový stav veci:
15. Žalobkyňa ako advokát uzavrela so žalovaným ako klientom dňa 28.06.2019 ako výsledok verejného obstarávania Zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie právneho poradenstva a právnych služieb s tým, že vecný rozsah právnych služieb a lehoty plnenia boli určené v špecifikácii plnenia, ktoré tvorili prílohu č. 1 Zmluvy. Pre prípad, ak bol vecný rozsah a lehota plnenia určené všeobecne, klient bol oprávnený tieto spresniť v rámci pokynov udelených advokátovi. V bode 5.1 Zmluvy bola dohodnutá odmena advokáta vo výške 95, - eur bez DPH za každú aj začatú hodinu prác a služieb, t.j. 114, - eur spolu s DPH. Maximálny finančný limit pre zmluvu bol 37.000, - eur bez DPH. V bode 5.4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odmena advokáta bude hradená na základe ním vystavených faktúr doručených klientovi s tým, že faktúry budú vystavené vždy po uplynutí posledného dňa kalendárneho mesiaca za prechádzajúci kalendárny mesiac poskytovania právnych služieb. Prílohou faktúry bude výkaz poskytnutých právnych služieb za príslušné fakturované obdobie. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v bode 5.5 Zmluvy na 30 dní od jej doručenia klientovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2020 alebo do vyčerpania zmluvne dohodnutého finančného limitu podľa bodu 5.3 zmluvy.
16. V prílohe číslo 1 - špecifikácia plnenia bol rozsah právnych služieb v oblasti nesporovej agende nasledovný:
- analýza právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností klienta
- vedenie rokovaní so zmluvnými partnermi klienta
- účasť advokáta na zasadnutiach, a na ďalších pracovných stretnutiach v prítomnosti alebo v zastúpení klienta
- poskytovanie konzultácií a právnych rád k jednotlivým právnym veciam
- príprava dokumentov, analýz a stanovísk na základe požiadavky klienta
- analýza aktuálneho právneho stavu dokumentov, posúdenie navrhovaného postupu a analýza dopadov zvoleného postupu
- ďalšie právne služby podľa požiadaviek klienta. Hlavným miestom plnenia predmetu zmluvy je sídlo klienta.
17. Žalobkyňa faktúrou č. 2020012 vyúčtovala žalovanému odmenu za poskytnuté právne služby v mesiaci február 2020 za 34 hodín v celkovej sume 3 876 eur. Faktúra bola splatná do 30 dní od jej doručenia, jej prílohou bol výkaz o poskytovaní právnych služieb za obdobie február 2020.
18. Žalobkyňa faktúrou č. 2020018 vyúčtovala žalovanému odmenu za poskytnuté právne služby v mesiaci marec 2020 sa za 3 hodiny v celkovej sume 342, - eur. Faktúra bola splatná do 30 dní od jej doručenia a jej prílohou bol výkaz o poskytovaní právnych služieb za obdobie marec 2020.
19. Emailom zo dňa 21.04.2020 žalobkyňa v nadväznosti na telefonický rozhovor zaslala p. A. doplňujúce informácie k výkazu, ktoré sa týkali úkonov zo dňa 04. - 05.02.2020, 07.02. - 11.02.2020 a listín doručených jej v čase od 12.02.2020 do 14.02.2020 a potom 20.02.2020 a 25.02.2020: - list z Úradu vlády SR zo dňa 07.02.2020 - Oznámenie právneho zástupcu V.. K. vo veci jej listu zo dňa 11.02.2020 zaslaného rade pre štátnu službu, - Služobné hodnotenie a námietky voči nemu od V.. K.,
- List z rady pre štátnu službu z 19.02.2020.
20. Žalovaný listom z júna 2020 vo veci „ Žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a odovzdanie dokumentácie“ žalobkyňu informoval, že z dôvodu prijímania opatrení smerujúcich k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu súvislosti s dopadmi koronakrízy na hospodárstvo SR prebieha revízia výdavkov štátneho rozpočtu a v tejto súvislosti a po preskúmaní obsahu doručených faktúr č. 2020012 a č. 2020018 vyjadril pochybnosti o efektívnom a hospodárnom nakladaní s verejnými financiami za poskytnuté právne služby, sporné boli úkony v rozsahu 18 hodín za štúdium podkladov a odbornej literatúry bez doručenia výstupov v podobe právnych analýz, rád alebo stanovísk.
21. Žalobkyňa na žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm reagovala listom zo dňa 29.06.2020, v ktorom uviedla, že pochybnosti o efektívnom a hospodárnom nakladaní s verejnými financiami za poskytnuté právne služby nie sú dôvodné, klientovi vyúčtovala len účelne vynaložené hodiny na veci, v ktorých sa na ňu obrátil so žiadosťou o pomoc. Výsledkom práce advokáta nemusia byť vždy len písomné výstupy a ani zmluva to nepredpokladala a žiadnu takúto požiadavku neobsahovala. V liste sa podrobnejšie vyjadrila k úkonom právnej služby vyúčtovaných faktúrou za obdobie február 2020 a to konkrétne k: (i) úprave a finalizácii záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S., W.. v dňoch 04.02.2020 a 05.02.2020 spolu v trvaní 6 hodín, (ii) príprave listu v rozsahu polovice normostrany ako reakcie ministerstva na list p. S. zo dňa 04.02.2020 označený ako „Výzva na ospravedlnenie“ v rozsahu 7 hodín, (iii) štúdiu podkladov a odbornej literatúry v trvaní 17 hodín bez doručenia výstupov v podobe právnych rád analýz alebo stanovísk, pričom išlo o celkovo o 6 rozdielnych vecí, v ktorých sa na ňu klient obrátil.
22. Žalovaný reagoval listom zo dňa 20.07.2020, v ktorom zotrvával na svojich tvrdeniach, že vyfakturovaný počet hodín bol neprimerane vysoký a umelo nadhodnotený a preto požiadal o špecifikáciu pracovnej činnosti spočívajúcej v štúdiu podkladov a odbornej literatúry v trvaní 17 hodín ako aj doloženie zápisov, či iných materiálov zo súvisiacich pracovných stretnutí, na ktorých sa žalobkyňa zúčastnila.
23. Žalobkyňa Q.. P. Y. vo svojej výpovedi k jednotlivým úkonom právnej služby uviedla nasledovné:
- Úkony zo dňa 04.02.2020 a 05.02.2020: výsledkom bol zápis pre pamäť z rokovania žalovaného s p. S. konaného dňa 28.10.2019, následne prebiehala mailová komunikácia medzi právnymi zástupcami ministerstva a p. S. ohľadne textu záznamu (je prílohou Zápisu), v ktorom sa neustále robili zmeny, tieto zmeny musela sledovať a reagovať na ne.
- Úkony zo dňa 07.02.2020, 10.02.2020, 11.02.2020 a 25.02.2020: emailom zo dňa 07.02.2020 jej bol doručený list od bývalého zamestnanca žalovaného p. S., ktorý žiadal ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu, a to so žiadosťou o stanovenie ďalšieho postupu vo veci, vyhodnotenie, či má ísť ministerstvo do sporu alebo či mu má vyplatiť sumu 90 000, - eur. Žalobkyňa kontaktovala p. A. so žiadosťou o vyhľadanie všetkých správ týkajúcich sa p. S.; 11.02.2020 jej boli doručené 2 obsiahle zložky monitoringu (v spise založené na č.l. 167 - 323). Dňa 25.02.2020 mailom odoslala žalovanému znenie listu, ktorý ako reakciu navrhla zaslať p. S.. Dňa 26.02.2020 sa zúčastnila veľkého pracovného stretnutia, na ktorom došlo k vyhodnoteniu celej záležitosti; aké konkrétne znenie listu ministerstvo p. S. zaslalo žalobkyňa uviesť nevedela.
- Úkony zo dňa 12.02.2020 a 26.02.2020: tieto úkony sa týkali zamestnankyne žalovaného p. K.; dňa 12.02.2020 bol žalobkyni ministerstvom predložený podnet p. K. adresovaný Rade pre štátnu službu v rozsahu 10 strán, ktorý si musela naštudovať, rovnako aj zákony, ktoré sa na vec vzťahovali. Dňa 26.02.2020 sa žalobkyňa zúčastnila porady, na ktorej sa záležitosť vyhodnotila, ale len ústne bez písomného výstupu.
- Úkony zo dňa 13.02.2020 a 26.02.2020: išlo o úkony týkajúce sa p. S. (v inej veci ako žiadosť o ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy), ktorý sa obrátil s podnetom na Úrad vlády, ktorý následne zaslal ministerstvu list. P. S. robil mnohé podania, ktoré sa križovali a robili celú vec neprehľadnou. Na porade konanej dňa 26.02.2020, z ktorej nebol písomný výstup bola zhoda na tom, že v danej veci nemá ministerstvo čo riešiť.
- Úkony zo dňa 13.02.2020, 14.02.2020, 26.02.2020, 28.02.2020 a 03.03.2020: tieto úkony sa týkali služobného hodnotenia p. K., ktorej právny zástupca poslal ministerstvu list, ktorý doručil na Úrad vlády. Žalobkyňa uviedla, že prvý krát sa dostala do kontaktu s námietkami p. K. dňa 12.02.2020, musela sa s ich obsahom oboznámiť a naštudovať si príslušné zákonné ustanovenia. Na deň 26.02.2020 bolo dohodnuté osobné prerokovanie námietok na ministerstve, žalobkyňa bola požiadaná, aby sa rokovania zúčastnila v prípade, ak sa ho zúčastni právny zástupca p. K.. Zasadnutia sa zúčastnila a bol z neho urobený záznam, na ktorom bola podpísaná. Na základe žiadosti p. A. doručenej jej mailom dňa 28.02.2020, žalovaná mailom zo dňa 03.03.2002 zaslala zapracované pripomienky do „Vyhodnotenia námietok proti služobnému hodnoteniu a oznámenie výsledku služobného hodnotenia“. Dňa 05.03.2020 mala žalobkyňa stretnutie so zamestnankyňou žalovaného p. W., nespomenula si, k akej téme sa malo stretnutie uskutočniť, avšak v diári mala zapísané, že sa mala u nej zastaviť.
- Úkony zo dňa 20.02.2020 (2 listy od p. S.) a dňa 26.02.2020: tieto úkony sa týkali štúdia obsahu listov a podkladov k nim; žiaden písomný výstup urobený nebol, žalobkyňa iba ústne prezentovala svoje stanovisko a odporúčania ďalšieho postupu, na základe ktorého p. W. resp. p. B. rozhodli, ako s takouto informáciou ďalej naložia.
- Úkony zo dňa 25.02.2020 a 26.02.2020: dňa 25.02.2020 bolo žalobkyni predložené Odporúčanie Rady pre štátnu službu v súvislosti s podnetom p. S. o rozsahu 12 strán, ktoré musela naštudovať. Predmetnej záležitosti sa podrobne venovala, nakoľko p. S. a p. K. využívali všetky možné zákonné ustanovenia na svoju ochranu. Písomný výstup vyhotovený nebol, stanovisko žalobkyne bolo prezentované na porade dňa 26.02.2020.
24. Po uskutočnení výsluchu žalobkyne pred súdom prvej inštancie zástupkyňa žalovaného uviedla, že vo vzťahu k úkonu zo dňa 20.02.2020 uznáva vyúčtovanie v rozsahu 2 hodiny (do toho času ministerstvo uznalo len jednu hodinu právnej služby).
25. Z fotokópie knihy návštev na ministerstve zo dňa 05.03.2020 mal súd prvej inštancie za preukázané že v čase od 10.15 hod do 11.25 hod. Žalobkyňa navštívila p. B. a nie p. W., ako uviedla vo výkaze poskytovaných právnych služieb za marec 2020.
26. Žalobkyňa sa k stretnutiu zo dňa 05.03.2020 vyjadrila tak, že niekedy, keď išla na ministerstve pracovne za viacerými osobami, tak sa nahlásila len k prvej v poradí. V uvedený deň išla na rozkladovú komisiu, ktorej predsedníčkou bola Q.. B.L. a až následne išla za V.. W..
27. Svedok J.. V. B. vo svojej výpovedi uviedol, že na ministerstve pracoval do 23.04.2020 v pozícii GTSÚ, keby bol odvolaný. Vo vzťahu k žalobkyni existovali 2 skupiny aktív a to telefonické a emailové, pričom boli akceptované aj ústne konzultácie. Bolo pravdou, že väčšinou sa požadoval nejaký písomný výstup, ale obvyklé boli aj telefonické komunikácie. So žalobkyňou mohli byť stretnutia na ministerstve cca 2 krát týždenne a telefonické kontakty si pamätal v rozsahu 2-3 krát týždenne po 15 až 45 minút. Úlohy a práce žalobkyni telefonicky zadával on, p. A. a p. W.. Schvaľovanie faktúr prebiehalo tak, že po zaevidovaní faktúry táto absolvovala tzv. kolečko, proces schvaľovania príslušnými zložkami ministerstva (osobný úrad, ekonomický útvar, kancelária GT) a keď s faktúrou súhlasil, pripojil svoj podpis aj svedok ako GTSÚ. Pripustil, že vo všeobecnosti dochádzalo niekedy ku korektúram na faktúrach, a to napr. vo vzťahu k počtu vyúčtovaných hodín, resp. niekedy sa niektoré položky presúvali do iného obdobia, ale vo vzťahu k predmetným 2 faktúram si takéto úpravy nepamätal. Na základe toho, ako mu boli na pojednávaní predložené faktúry za účelom posúdenia uplatnených položiek svedok uviedol, že sa mu javili ako primerané a počty hodín adekvátne.
28. Svedkyňa Q.. J.. Q. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala ako riaditeľka kancelárie GTSÚ p. B., ktorý preberal práce a služby po formálnej stránke, pričom komunikoval aj s ostatnými útvarmi ministerstva. Ku každej faktúre bolo potrebné zabezpečiť podpisový oboh ako podmienku jej úhrady. Nebolo vôbec neobvyklé, že v niektorých prípadoch bolo potrebné upraviť rozsah fakturovaných služieb, dialo sa tak aj vo vzťahu k iným dodávateľom. Schvaľovací proces doručených faktúr v zásade prebiehal v rámci lehoty ich splatnosti, kedy boli buď uhradené alebo bol kontaktovaný dodávateľ s nejakou konkrétnou výhradou. Svedkyňa tiež vysvetlila, že v rámci zjednodušeného fungovania sa doručená faktúra niekedy s jej dodávateľom telefonicky vykomunikovala, upravili sa prípadné nezrovnalosti a takto opravená faktúra sa potom ďalej procesovala. Ak niekto z kompetentných nepripojil v rámci tzv. „kolečka“ podpis na „košieľku“, písomne to odôvodnil a takáto faktúra sa potom u dodávateľa reklamovala. Faktúra za služby poskytnuté vo februári sa riešila v marci, v tom čase bolo celé vedenie ministerstva v karanténe, preto táto konkrétna faktúra nebola v lehote jej splatnosti sprocesovaná. K obsahu listu žalovaného z júna 2020 vo veci „Žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a odovzdanie dokumentácie“ svedkyňa uviedla, že tento list bol pripravený v súlade s usmernením Ministerstva financií po vypuknutí koronakrízy s tým, že bolo potrebné prehodnocovať výdavky. Výzve na prehodnotenie výdavkov zrejme predchádzala telefonická komunikácia so žalobkyňou ohľadne výšky fakturovaných súm, resp. počtu vyúčtovaných hodín, na ktorú žalobkyňa reagovala mailom zo dňa 21.04.2020, v ktorom poskytla vysvetlenie a doplňujúce informácie k výkazu, ktorý bol prílohou faktúry za mesiac február.
29. Žalobkyňa vo svojej reakcii na výsluch svedkyne uviedla, že predmetom telefonického rozhovoru s p. A. nebola reklamácia faktúry, ale vysvetlenie k fakturácii, a to na základe pokynu novovymenovaného GTSÚ.
30. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o
právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).
31. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ako výsledok verejného obstarávania uzatvoril žalovaný ako klient so žalobkyňou ako advokátom Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s dohodnutou výškou odmeny 114, - eur s DPH za každú aj začatú hodinu právnych služieb s maximálnym finančným limitom pre zmluvu 37.000, - eur bez DPH. Podľa prílohy č. 1 predmetom Zmluvy bolo všeobecné právne poradenstvo na základe požiadaviek klienta, pričom v rámci špecifikácie predmetu zmluvy bol príkladmo uvedený rozsah právnych služieb v oblasti nesporovej agendy, išlo predovšetkým o analýzu právnych vzťahov, vedenie rokovaní so zmluvnými partnermi klienta, účasť advokáta na zasadnutiach a pracovných stretnutiach, poskytovanie konzultácií a právnych rád, prípravu právnych dokumentov, analýz a stanovísk, posúdenie navrhovaného postupu a dopadov zvoleného postupu, analýzu aktuálneho právneho stavu a ďalšie právne služby podľa požiadavky klienta. Žalobkyňa v súlade s bodom 5.4 Zmluvy vystavila faktúru č. 2020012 na sumu 3.876, - eur za 34 hodín právnych služieb v mesiaci február podľa Výkazu, ktorý bol prílohou faktúry a faktúru č. 2020018 na sumu 342, - eur za 3 hodiny právnych služieb v mesiaci marec rovnako podľa Výkazu, ktorý bol prílohou vystavenej faktúry. Žalovaný faktúry v lehote ich splatnosti neuhradil, nakoľko spochybňoval rozsah právnych služieb v počte 16 hodín, ktoré pripadli na štúdium podkladov, odbornej literatúry a právnych predpisov bez toho, aby bol vypracovaný písomný výstup v podobe analýzy alebo stanoviska. Takéto úkony žalovaný nepovažoval za hospodárne a neúčelne vynaložené a v rozpore so Zmluvou a ust. § 1 ods. 2 zákona o advokácii. Vykonaným dokazovaním mal však súd prvej inštancie preukázané, že požiadavka písomných výstupov z uzatvorenej Zmluvy nevyplývala, v žiadnom ustanovení Zmluvy alebo prílohy č. 1 nebola advokátke uložená povinnosť uskutočniť analýzy, stanoviská písomne. V tejto súvislosti súd poukázal predovšetkým na výpoveď svedka J.. V. B., GTSÚ v čase poskytovania služieb žalobkyňou, ktorý vypovedal, že hoci sa väčšinou žiadal písomný výstup, tak bolo bežné, že sa veci riešili aj cestou telefonických konzultácií, konkretizoval, že telefonické kontakty boli bežné 2-3 krát týždenne v rozsahu 15-40 minút. Uvedená svedecká výpoveď potvrdzovala tvrdenie žalobkyne o tom, že výsledky analýz a štúdia boli veľa krát odkomunikované zadávateľovi úloh telefonicky, pričom vychádzala zo svojich poznámok, ktoré nebola povinná odovzdať protistrane, nevyplývalo to zo žiadneho ustanovenia Zmluvy a ani zo zákona o advokácii. V kontexte uvedeného k jednotlivým namietaným úkonom právnej služby po vykonanom dokazovaní uviedol súd prvej inštancie nasledovné:
- 05.02.2020 finalizácia záznamu pre pamäť; žalovaný neuznával vyfakturované 2 hodiny s odôvodnením, že nešlo o úkon právnej služby a navyše z predchádzajúceho dňa si za rovnakú činnosť žalobkyňa vyúčtovala 4 hodiny, ktoré žalovaný uznal. Uvedenú aktivitu bolo možno jednoznačne podriadiť pod „ďalšie právne služby podľa požiadavky MŠVV a Š SR“, čiže išlo o právnu službu v zmysle špecifikácie uvedenej v prílohe č.1 k Zmluve. Z listinných dôkazov založených v spise (č.l. 111 - 151) ako aj z výsluchu žalobkyne mal súd prvej inštancie za preukázané, že Záznamu pre pamäť predchádzali početné rokovania o konečnej podobe Záznamu zo stretnutia s V.. W.. V. S., W.., ktoré sa konalo dňa 28.10.2019 a ktoré prebiehali od októbra 2019 až do konca roka 2019 na úrovni právnych zástupcov strán; dôvodom vypracovania Záznamu bola príprava lepšej dôkaznej situácie žalovaného v prípade súdneho sporu s bývalým zamestnancom tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky fakty a skutočnosti, ktoré na stretnutí dňa 28.11.2019 odzneli a boli prerokované. Vypracovaniu Záznamu pre pamäť predchádzala rozsiahla emailová komunikácia medzi právnymi zástupcami ministerstva a p. S. ohľadne textu Záznamu, v ktorom sa neustále robili zmeny, ktoré musela žalobkyňa sledovať a reagovať na ne. Z týchto zmien vyplynula potreba mnohých úprav, ktoré bolo potrebné zapracovať do Záznamu. Vzhľadom na rozsah dokumentácie mal súd prbej inštancie za to, že počet hodín celkovo účtovaných žalobkyňou v súvislosti so Záznamom pre pamäť bol opodstatnený.
- Úkon zo dňa 07.02.2020 štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci - Výzvy na ospravedlnenie uplatnenej zo strany V. S. v počte 3 hodiny; žalovaný uvedený úkon neuznal v uplatnenom rozsahu, ale iba v rozsahu jednej hodiny. Z listinných dôkazov ako aj z výsluchu žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.02.2020 jej bola zo strany žalovaného doručená „Výzva na ospravedlnenie a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 90.000, - eur“ so žiadosťou o stanovenie ďalšieho postupu vzhľadom na hroziaci súdny spor. Právny úkon nespočíva iba v prečítaní listu, ale aj v jeho analýze na základe naštudovania príslušnej právnej úpravy a dostupnej judikatúry a preto súd prvej inštancie považoval vyúčtovaný rozsah hodín za účelný a primeraný. Po oboznámení sa s obsahom listu následne požiadala žalobkyňa p. A. o zabezpečenie všetkých príspevkov z tlačových správ a besied týkajúcich
sa jeho osoby. Uvedený postup bol preukázaný textom mailu Q. A. zo dňa 07.02.2020. Na úkon zo dňa 07.02.2020 nadväzoval právny úkon zo dňa 11.02.2020 vo forme tvrdenej telefonickej a preukázanej mailovej komunikácie s klientom v rozsahu 2 hodiny, ktorý žalovaný neakceptoval, nakoľko ho nemal preukázaný. Listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 11.02.2020 po vzájomnej mailovej komunikácii boli žalobkyni doručené 2 obsiahle zložky monitoringu (v spise založené na č.l. 167
- 323), ktoré musela preštudovať. Bolo teda zrejmé, že k takejto komunikácii došlo a rovnako došlo aj k mailovému doručeniu rozsiahleho monitoringu, ktorý musela žalobkyňa naštudovať. Výstupom zo štúdia týchto podkladov bol list, ktorý ako reakciu navrhla zaslať p. S.. List dňa 25.02.2020 mailom odoslala žalovanému. Bolo nelogické, ak žalovaný spochybnil mailovú komunikáciu z dvoch po sebe idúcich dňoch týkajúcu sa tej istej právnej veci, nakoľko komunikácia pri vzájomnej spolupráci dvoch subjektov prebiehala počas celého trvania zmluvného vzťahu a preto nebolo nič výnimočné, ak prebiehala dva dni po sebe, t.j. 10.02.2020 a 11.02.2020. Komunikácia z 11.02.2020 bola súdu preukázaná listinnými dôkazmi v podobe mailovej komunikácie v súvislosti s požiadavkou na zabezpečenie všetkých príspevkov z tlačových správ a besied a jej následným upresňovaním.
- Úkon zo dňa 12.02.2020 štúdium podkladov vo veci listu - Oznámenia právneho zástupcu V.. K. zaslaného Rade pre štátnu službu a žalovanému na vedomie v rozsahu 2 hodiny, pričom žalovaný neakceptoval daný úkon v uplatnenom rozsahu. Dňa 12.02.2020 bol žalobkyni doručený podnet adresovaný p. K. Rade pre štátnu službu v rozsahu 10 strán, išlo o odborný právny text, ktorý si musela naštudovať, rovnako ako aj príslušné zákony a vzhľadom na rozsah dokumentu považoval súd prvej inštancie vyúčtované 2 hodiny právnej služby za adekvátne a primerané.
- Úkon zo dňa 13.02.2020 štúdium podkladov vo veci listu z Úradu vlády SR v rozsahu 2 hodiny; pričom žalovaný neakceptoval daný úkon v uplatnenom rozsahu; dňa 13.02.2020 bol žalobkyni doručený list Úradu vlády Slovenskej republiky adresovaný žalovanému vo veci opakovaného vyžiadania vyjadrenia a dokumentácie k sťažnosti v rozsahu 4 strany, ktorý sa týkal V. S. (išlo o inú vec ako Výzvu na ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy). Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobkyňa neštudovala identický dokument ako dňa 12.02.2020, ktorý sa týkal V.. K., a preto súd prvej inštancie vzhľadom na rozsah doručeného listu považoval 2 hodiny štúdia za primerané a odôvodnené.
- Úkon zo dňa 14.02.2020 štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia V.. K. v uplatnenom rozsahu 3 hodiny; žalovaný úkon neakceptoval, nakoľko totožný úkon si žalobkyňa vyúčtovala aj dňa 13.02.2020 v počte 3 hodiny. Z listinných dôkazov založených v spise súd prvej inštancie zistil, že dňa 04.02.2020 bola žalovanému doručená námietka V.. K. proti služobnému hodnoteniu v rozsahu 6 strán, žalobkyňa si dňa 13.02.2020 vyúčtovala 3 hodiny právnej služby za štúdium týchto podkladov a rovnako aj dňa 14.02.2020. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietky žalovaného boli oprávnené, štúdium námietok o rozsahu 6 strán v počte 6 hodín bolo neadekvátne a keďže išlo o totožný úkon ako dňa 13.02.2020, ktorý žalovaný uznal a nenamietal, súd žalovanej nárok za úkon zo dňa 14.02.2020 v rozsahu 3 hodiny nepriznal.
- Úkon zo dňa 20.02.2020 štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listov bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.. v rozsahu 2 hodiny; žalovaný úkon akceptoval maximálne v rozsahu 1 hodiny. Úkony sa týkali štúdia obsahu listov a podkladov k nim; žiaden písomný výstup urobený nebol, žalobkyňa iba ústne prezentovala svoje stanovisko a odporúčania ďalšieho postupu. V priebehu konanie žalovaný vo vyfakturovanom rozsahu dvoch hodín nárok žalobkyne uznal.
- Úkon zo dňa 25.02.2020 štúdium listu - Rady pre štátnu službu zo dňa 19.02.2020 v rozsahu 4 hodiny; žalovaný úkon akceptoval maximálne v rozsahu 2 hodín. Dňa 25.02.2020 bolo žalobkyni predložené Odporúčanie Rady pre štátnu službu v súvislosti s podnetom p. S. o rozsahu 12 strán, ktoré musela naštudovať, rovnako ako zákony, ktoré sa danej veci týkajú; išlo o rozsiahly odborný právny text, ktorý musela vyhodnotiť a navrhnúť žalovanému ďalší postup. Hoci písomný výstup urobený nebol, vzhľadom na rozsah listu a zložitosť problematiky súd prvej inštancie považoval 4 hodiny potrebné na štúdium za primerané a odôvodnené. Stanovisko žalobkyne bolo prezentované na porade dňa 26.02.2020.
- Úkon zo dňa 26.02.2020 pracovné stretnutie s GTSÚ, účasť na prerokovaní námietok V.. K. voči jej služobnému hodnoteniu v rozsahu 4 hodiny; hoci pôvodne žalovaný neakceptoval úkon v uplatnenom rozsahu, vo vyjadrení zo dňa 22.10.2021 ako aj na pojednávaní konanom dňa 28.03.2022 zástupkyňa žalovaného po výsluchu Q.. Y. uznala úkon v rozsahu 4 hodiny.
- Úkon zo dňa 05.03.2020 rokovanie s V.. V.T. W. v rozsahu 1 hodina; žalovaný úkon ako nepreukázaný neakceptoval. Z knihy návštev zo dňa 05.03.2020 mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase od 10.15 hod do 11,25 hod navštívila žalobkyňa pani B., predsedníčku rozkadovej komisie a ak aj po tomto stretnutí išla na stretnutie s V.. W. a preto do knihy návštev uviedla iba jednu z navštívených osôb, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla a rokovanie s V.. W. v rozsahu 1 hodiny nepreukázala a preto súd prvej inštancie uvedený úkon žalobkyni nepriznal.
- Úkon zo dňa 11.03.2020 pracovné stretnutie s J.. V. B.; žalovaný pôvodne tento úkon ako nepreukázaný namietal, avšak vo vyjadrení zo dňa 22.10.2021 po overení skutočností potvrdil, že žalobkyňa skutočne stretnutie s vtedajším GTSÚ absolvovala, a to v rozsahu 2 hodín.
32. Po vykonanom dokazovaní teda dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nepreukázala úkon právnej služby zo dňa 14.02.2020 v rozsahu 3 hodín a úkon zo dňa 05.03.2020 - stretnutie s V.. W. v rozsahu 1 hodiny, čiže jej 4 hodiny právnej služby po 114, - eur nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. 3 hodiny právnej služby sa týkali faktúry č. 2020012, ktorú súd prvej inštancie nepriznal vo výške 3.876,
- eur, ale len vo výške 3.534, - eur a jedna hodina sa týkala faktúry č. 2020018, ktorú súd prvej inštancie znížil zo sumy 342, - eur na sumu 228, - eur. Vo zvyšku žalobe vyhovel, nakoľko predovšetkým z listinných dôkazov mal za preukázané, že služby za mesiac február a marec 2020 boli vyúčtované v súlade s náročnosťou týchto úkonov, keď žalobkyni boli doručené rôzne podania, či už listy a námietky V. S. alebo V.. K., resp. listy a podnety z orgánov štátnej správy, na ktoré sa so svojimi sťažnosťami obrátili ako Úrad vlády alebo Rada pre štátnu službu. Keďže predovšetkým p. S. využíval všetky prostriedky na svoju ochranu a požadoval rôzne nároky (ospravedlnenie alebo náhradu nemajetkovej ujmy), s tým bolo spojené jednak štúdium samotných žiadostí ako aj príslušnej zákonnej úpravy, čo možno podriadiť pod špecifikáciu právnej služby uvedenú v prílohe č. 1, a to analýza a príprava stanovísk a z toho vyplývajúci návrh postupov a poskytovanie právnych rád, pričom písomný výstup ako podmienka vyúčtovania jednotlivých úkonov zmluvne zakotvená nebola. Svedeckou výpoveďou p. B. bolo preukázané, že analýzy, stanoviská a právne rady boli opakovane odkomunikované prostredníctvom telefonických hovorov alebo na osobných stretnutiach so žalobkyňou. Tak z listu žalovaného z júna 2020 ako aj z výpovede svedkyne Q.. J.. Q. A. sa súdu prvej inštancie javilo ako veľmi pravdepodobné, že dôvodom, pre ktorý žalovaný pristúpil k námietkam voči vyúčtovanému rozsahu právnych služieb bolo prijímanie opatrení smerujúcich k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti s dopadmi koronakrízy na hospodárstvo SR, a to na základe usmernenia Ministerstva financií SR, ktoré bolo záväzné pre všetky orgány štátnej správy.
33. Bolo nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobkyňa okrem istiny uplatnila aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. O nároku žalobkyne v časti príslušenstva istiny súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O výške úrokov z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. s tým, že podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 0,00% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
34. Voči napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 15.12.2022, a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 3.762 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.534 € od 05.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 228 € od 06.05.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 78% zmení tak, že nárok žalobkyne na zaplatenie istiny vo výške 1.824 € s príslušenstvom vyúčtovaných faktúrou za mesiac február č. 2020012 zo dňa 04.03.2020 a faktúrou za mesiac marec č. 2020018 zo dňa 01.04.2020, zamietne a žalobkyni náhradu trov konania v podobe úkonov právnej služby neprizná. V časti výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 35. Odvolanie žalobca podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, proti časti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný bol povinný zaplatiť
žalobkyni istinu 3.762 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.534 € od 05.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 228 € od 06.05.2020 do zaplatenia a proti časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 78%. 36. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 11.05.2021 sa žalobkyňa voči nemu domáha zaplatenia istiny vo výške 4.218 € vrátane úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.876 € od 05.04.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 342 € od 06.05.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
37. Predmetný nárok mal žalobkyni vzniknúť na základe Zmluvy, za poskytnutie právnych služieb nesporovej agendy, ktoré si vyúčtovala faktúrou č. 2020012 zo dňa 04.03.2020 v rozsahu 34 hodín a faktúrou č. 2020018 zo dňa 01.04.2020 v rozsahu 3 hodín, spolu v rozsahu 37 hodín.
38. Žalovaný peňažný nárok žalobkyne neuznal v rozsahu istiny vo výške 1824 € s príslušenstvom, predstavujúcej 16 hodín právnej služby, vyúčtovaných na základe zmluvy, za ktoré podľa žalovaného nevznikol žalobkyni nárok na zmluvnú odmenu.
39. Žalovaný v konaní namietal, že rozsah žalobkyňou vyúčtovaných hodín za poskytnutie právnych služieb na základe zmluvy za obdobie február 2020 a marec 2020 bol neprimerane vysoký. Žalobkyni podľa žalovaného nevznikol nárok na zaplatenie ňou vyúčtovaných úkonov právnej služby v nasledovnom rozsahu: a) úkony v právnej veci bývalého zamestnanca žalovaného V.. W.. V. S., W..: úkon zo dňa 05.02.2020
- finalizácia záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S., W.. dňa 28.11.2019 - 2 hodiny, úkon zo dňa 07.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W. zo dňa 04.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 11.02.2020 telefonická a mailová komunikácia s klientom a štúdium zaslaných podkladov vo veci listu bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W. zo dňa 04.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 13.02.2020 štúdium podkladov vo veci listu z Úradu vlády SR zo dňa 07.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 20.02.2020- štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listov bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., 1 hodina, úkon zo dňa 25.02.2020 - štúdium listu Rady pre štátnu službu zo dňa 19.02.2020 č. 1416/4192/2020/RSS vo veci podnetov bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W., príprava na pracovné stretnutie s GTSÚ J.. B. - 2 hodiny b) úkony v právnej veci zamestnankyne žalovaného V.. Q. K.: úkon zo dňa 12.02.2020 - štúdium podkladov vo veci oznámenia právneho zástupcu V.. Q. K.Ň. zaslaného Rade pre štátnu službu a MŠVVaŠ SR na vedomie - 1 hodina, úkon zo dňa 14.02.2020 štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia V.. Q. K. a jej námietok voči služobnému hodnoteniu - 3 hodiny, úkon zo dňa 05.03.2020 - rokovanie s riaditeľkou osobného úradu V.. V. W. - 1 hodina.
40. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu sumy vo výške 3.762 € s príslušenstvom, predstavujúcu 33 hodín právnych služieb á 114 € s DPH za 1 hodinu poskytovania právnej služby a žalobkyni nepriznal sumu v celkovej výške 456 € za 2 úkony právnej služby v trvaní 4 hodiny, a to za úkon zo dňa 14.02.2020 - štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia V.. Q. K. a jej námietok voči služobnému hodnoteniu v rozsahu 3 hodiny, ktorý vyúčtovala duplicitne a úkon zo dňa 05.03. 2020 - rokovanie s riaditeľkou osobného úradu V.. V. W. v rozsahu 1 hodina, ktoré nebolo zaznamenané v knihe návštev žalovaného. V prípade ostatných 13-tich namietaných úkonov mal súd za to, že žalovaná si ich vyúčtovala oprávnene.
41. S uvedeným právnym posúdením prvostupňového súdu sa žalovaný nestotožnil, pričom v podanom odvolaní podrobne zdôvodnil svoje výhrady voči napadnutému rozhodnutiu. Predovšetkým, žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie neposúdil všetky skutočnosti komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
42. Podľa žalovaného sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal s argumentom procesnej obrany žalovaného, a to že štúdium podkladov a odbornej literatúry nemohlo byť samo o sebe považované za právnu službu, pokiaľ nebolo spojené s poskytnutím konkrétneho úkonu právnej služby vo veci, ktorej sa štúdium podkladov týkalo. Súd prvej inštancie vzal bez ďalšieho za svoje tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozsahu poskytovania úkonov právnej služby, spôsobu ich poskytovania ako aj času, stráveného poskytovaním jednotlivých úkonov, ktoré žalovaný namietal.
43. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyplýval z jeho zdôvodnenia opodstatnenosti jednotlivých úkonov, vyúčtovaných za štúdium podkladov a odbornej literatúry.
44. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie neposudzoval jednotlivé úkony vo vzájomnom kontexte, ako aj vo svetle skutočnosti, že žalobkyňa bola k februáru 2020 podrobne oboznámená s prípadom pána S.. Nebola to pre ňu nová vec, ale prípad na ktorom pracovala už od roku 2019, prakticky od uzatvorenia zmluvy. O uvedenom svedčil aj výkaz k faktúre za január 2020 (dôkaz predložený žalovaným do konania na pojednávaní dňa 14.07.2022), kde si žalobkyňa v súvislosti so štúdiom podkladov k prípadu pána S. vyúčtovala úkony minimálne v rozsahu 15 hodín právnej služby.
45. Z predmetného výkazu vyplývalo, že väčšina úkonov vyúčtovaných vo faktúre za január 2020 (15 hodín z celkovo vyúčtovaných 24 hodín), bolo vo výkaze označených ako štúdium podkladov (a odbornej literatúry). Žalovaný v tejto súvislosti na pojednávaní dňa 14.07.2022 poukázal na duplicitu niektorých úkonov, konkrétne poukázal na úkon zo dňa 24.01.2020, vo výkaze za január 2020 označený ako príprava záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S. W.. dňa 28.11.2019.
46. Obdobné úkony si žalobkyňa vyúčtovala faktúrou za mesiac február 2020, pričom úkony boli vo výkaze označené ako úprava záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S. W.. dňa 28.11.2019 - úkon zo dňa 04.02.2020 a finalizácia záznamu pre pamäť k rokovaniu s V.. W.. V. S. W.. dňa 28.11.2019 - úkon zo dňa 05.02.2020. S námietkou duplicity týchto úkonov sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal a žalobkyni priznal náhradu aj za úkon zo dňa 05.02.2020, ktorý žalovaný rozporoval.
47. V súvislosti s úkonmi zo dňa 04. a 05.02. 2020 žalovaný uviedol, že nemal za preukázané, že tieto úkony žalobkyňa reálne vykonala dňa 04.02.2020 a 05.02.2020, a to vzhľadom k tomu, že listinné dôkazy
- maily, ktoré žalobkyňa do konania predložila ako dôkaz označený ako č. 1, úkony účtované dňa 04. a 05.02.2020 a ktorých prílohou bol upravovaný záznam pre pamäť, boli datované z novembra a decembra 2019. Ani s týmto argumentom sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
48. Z napadnutého rozsudku zároveň vyplývalo, že vyúčtovaný rozsah hodín týkajúci sa úkonov zo dňa 07.02.2020 (žalovaný uznal v rozsahu 1 hodiny), 10.02.2020 (žalovaný uznal v uplatnenom rozsahu 1 hodiny) a 11.02.2020 (žalovaný neuznal), ktoré boli všetky štúdiom podkladov vo veci listu V.. W.. V. S. W.. zo dňa 04.02.2020, označeného ako „Výzva na ospravedlnenie“ - žiadosť o ospravedlnenie sa a o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody za porušenie práv na ochranu osobných údajov, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelný a primeraný.
49. Žalovaný sa s takýmto posúdením súdu prvej inštancie nestotožnil, v súvislosti s predmetnými úkonmi mal za to, že čas, ktorý žalobkyňa strávila štúdiom podkladov v tejto veci bol neprimeraný rozsahu aj obsahu samotného listu pána S. zo dňa 04.02.2020. Žalovaný mal za to, že štúdium listu ako aj mailová komunikácia v tejto veci zodpovedala rozsahu 2 hodín, ktoré žalovaný akceptoval. Nemohol obstáť ani argument súdu o tzv. obsiahlom štúdiu monitoringu, vzhľadom na skutočnosť, že dohľadávanie článkov, resp. tlačových príspevkov, v ktorých by sa mohla vyskytnúť osoba V.. W.. V. S. W.., vykonávali zamestnanci žalovaného. Zamestnanci žalovaného taktiež poskytli žalobkyni informáciu o tom, že meno pána S. sa v komunikácii žalovaného navonok nevyskytlo. Uvedené vyplývalo z mailovej komunikácie predloženej do konania žalobkyňou ako dôkaz.
50. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na úkon zo dňa 25.02.2020 - návrh odpovede na list V.. W.. V. S. W.. zo dňa 04.02.2020, ktorý žalovaný uznal a ktorý žalobkyňa skoncipovala v rozsahu 16 strany a s časovým odstupom dvoch týždňov od tvrdeného štúdia podkladov k tejto veci dňa 07., 10. a 11.02.2020. Súd úkon zo dňa 25.02.2020 označil za výstup štúdia podkladov, vyúčtovaných úkonmi dňa 07., 10. a 11.02.2020. Žalovaný tu však nevidel súvislosť, a to vzhľadom na značný časový odstup medzi týmito úkonmi. Nebolo možno sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval vyúčtovaný rozsah vyúčtovaných hodín vo veci úkonov zo dňa 07.02.2020, 10.02.2020 a 11.02.2020 za primeraný.
51. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplývalo, že súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyni patrila náhrada aj za štúdium zákonov, ktoré sa danej veci týkali. Žalovaný mal naopak za to, že klient vstupuje do zmluvného vzťahu s advokátom práve z dôvodu, že tento má znalosť zákonov ako aj
príslušnej odbornej literatúry. Klient platí advokátovi odmenu za jeho výstupy (či už v podobe analýz, rozborov alebo konzultácií), nie za štúdium zákonov a odbornej literatúry.
52. Žalovaný žiadal primerané zníženie odmeny za úkon zo dňa 25.02.2020, kde bolo žalobkyni predložené Odporúčanie Rady pre štátnu službu zo dňa 19.12.2020 práve z dôvodu, že štúdium sa premietlo do pracovného stretnutia s GTSÚ J.. B., ktoré sa konalo nasledujúci deň 26.02.2020, a na ktorom žalobkyňa prezentovala svoje právne stanovisko k tejto veci. Za účasť na tomto pracovnom stretnutí si žalobkyňa vyúčtovala 4 hodiny právnej služby, ktoré žalovaný akceptoval.
53. Žalovaný konštatoval, že v absolútnej väčšine prípadov, ktoré v ňom vzbudili pochybnosť o rozsahu poskytnutia právnej služby žalobkyňou sa jednalo o úkony ktoré mali spočívať v štúdiu podkladov a odbornej literatúry, pričom však rozsah štúdia podkladov nezodpovedal následným výstupom v podobe úkonov právnej služby a zároveň, v niektorých prípadoch ich ani nebolo možné spojiť so zadaním úlohy zo strany žalovaného či už v písomnej alebo ústnej forme.
54. Podľa čl. VII bod 7.2 zmluvy „Zmluvné strany sa dohodli, že ak ide o odovzdanie dokumentov, ktoré obsahujú podklady a vecné zadanie potrebné na poskytovanie právnych služieb, komunikácia sa uskutočňuje spôsobom, ktorý umožňuje trvalá zachytenie jej obsahu, a to elektronickou poštou alebo poštovou zásielkou.“ Z uvedeného ustanovenia Zmluvy vyplývalo, že vecné zadanie úloh advokátke malo byť písomné. Svedok J.. V. B., bývalý generálny tajomník služobného úradu žalovaného na pojednávaní dňa 14.07.2022 uviedol, že pri zadávaní zákaziek žalobkyni ministerstvo postupovalo striktne v súlade s uvedenou Zmluvou. Toto tvrdenie svedka sa tak javilo v rozpore s ďalším ním uvedeným tvrdením, že úlohy boli žalobkyni zadávané aj ústne. S touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nevysporiadal.
55. Odhliadnuc od uvedeného, zadávanie úloh v ústnej forme prostredníctvom telefonických rozhovorov podľa názoru žalovaného vôbec nezdôvodňovalo úkony spočívajúce v štúdiu podkladov a odbornej literatúry, nakoľko tu naďalej nebola splnená podmienka konkrétneho výstupu v podobe analýzy alebo právneho stanoviska.
56. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že požiadavka písomných výstupov z uzatvorenej zmluvy nevyplývala. Súd v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka J.. V. B., ktorý vypovedal, že hoci sa od žalobkyne väčšinou žiadal písomný výstup, tak bolo bežné, že sa veci riešili aj cestou telefonických konzultácií, 2-3 krát týždenne.
57. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že netvrdil, že výstup žalobkyne musel vždy byť striktne písomný. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve (Špecifikácia plnenia), predmetom Zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb žalobkyňou pre žalovaného v podobe všeobecného právneho poradenstva a právnych služieb vo veciach súvisiacich s plnením úloh a povinností žalovaného na základe požiadaviek žalovaného. V rámci komplexného zabezpečenia právneho poradenstva mali byť poskytované najmä nasledovné služby: analýza právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností klienta, vedenie rokovaní so zmluvnými partnermi klienta, účasť advokáta na zasadnutiach a na ďalších pracovných stretnutiach v prítomnosti alebo zastúpení klienta, poskytovanie konzultácií a právnych rád jednotlivým právnym veciam a otázkam súvisiacich s predmetom zadaných právnych vecí, príprava právnych dokumentov, predovšetkým analýz, stanovísk na základe požiadavky MŠVVaŠ SR, analýza aktuálneho právneho stavu dokumentov, posúdenie navrhovaného postupu a analýza dopadov zvoleného postupu, ďalšie právne služby podľa požiadavky MŠVVaŠ SR.
58. Žalovaný uviedol, že si bol vedomý skutočnosti, že žalobkyňa mohla a aj poskytla právne poradenstvo aj inak než v písomnej forme. Mal však za to, že keby žalobkyňa poskytla právnu službu v podobe telefonickej konzultácie, logicky by si ju vyúčtovala v podobe úkonu označeného ako „poskytnutie konzultácie“ alebo „porada s klientom“ vzhľadom k tomu, že na takéto úkony sa Zmluva vzťahovala. Keďže sa však z o strany žalobkyne evidentne jednalo o štúdium podkladov a odbornej literatúry, túto činnosť aj podľa toho pomenovala.
59. Žalovaný poukázal na to, že už v žiadosti o prehodnotenie výšky faktúr z júna 2020, a následne počas konania namietal, že samotná činnosť, spočívajúca v štúdiu podkladov a odbornej literatúry, bez toho, aby bola spojená s akýmkoľvek zodpovedajúcim výstupom či už v podobe právneho poradenstva
(ktoré môže byť poskytnuté aj ústne), analýzy, stanoviska alebo iného úkonu právneho poradenstva, sa podľa názoru žalovaného, ktorý vychádzal z obsahu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nespájala s finančnou náhradou.
60. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu keď prijal záver, že štúdium podkladov a odbornej literatúry sa v prípade žalobkyne automaticky vždy premietlo do úkonu právnej služby podľa Zmluvy. Žalovaný mal tiež za to, že žalobkyňa nepreukázala hospodárnosť, účelnosť, najmä však riadne nepreukázala právny podklad pre vyúčtovanie tých právnych služieb, ktoré spočívali v štúdiu podkladov a odbornej literatúry. Celkovo - 16 hodín, 1 hod. á 95 € bez DPH, za ktoré podľa žalovaného nevznikol žalobkyni nárok na zmluvnú odmenu.
61. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalovaného namietané úkony vyúčtované za mesiac február 2020 a marec 2020 posudzovať v kontexte predchádzajúcej faktúry za mesiac január 2020, v ktorej si žalobkyňa opakovane účtovala odmenu za štúdium podkladov a odbornej literatúry v obdobných veciach, pričom bolo dôvodné predpokladať, že tak tomu bolo aj vo faktúrach za predchádzajúce mesiace.
62. Žalobkyňa do konania predložila dôkaz - Žiadosť o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a odovzdanie dokumentácie z júna 2020 č. 2020/12476:3-B0210. V žiadosti bolo okrem iného uvedené, že „z dôvodu prijímania opatrení smerujúcich k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti s dopadom koronakrízy prebieha revízia výdavkov štátneho rozpočtu.“
63. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že mala za to, že to bola práve koronakríza, prípadne zmena vo vedení ministerstva, ktoré mali byť dôvodom neuhradenia faktúr žalobkyne. Súd prvej inštancie taktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa mu javilo ako pravdepodobné, že dôvodom, pre ktorý žalovaný pristúpil k námietkam voči vyúčtovanému rozsahu právnych služieb bolo prijímanie opatrení smerujúcich k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti dopadmi koronakrízy.
64. Tento názor však podľa žalovaného neobstojí a ani nemal oporu v skutkovom stave. Predmetný list č. 2020/12476:3-B0210 z júna 2020 obsahoval najmä zdôvodnenie, prečo žalovaný tam špecifikované úkony právnej služby žalobkyne považoval za nehospodárne a rozsah vyúčtovania za neprimeraný. Šetriace opatrenia boli jedným z dôvodov, prečo oprávnené osoby žalovaného začali podrobnejšie skúmať výdavky ministerstva; žalovaný však vyhodnotil niektoré z úkonov účtovaných žalobkyňou ako neprimerané a nehospodárne bez ohľadu na okolnosti spôsobené pandemickou situáciou. Žalovaný od žalobkyne nežiadal, aby mu poskytla zľavu na svoje služby, ale ju vyzval, aby faktúry znížila o neoprávnene fakturované úkony právnej služby. Z výsluchu svedkyne žalovaného - Q.. J.. Q. A., na pojednávaní dňa 14.07.2022 vyplynulo, že k písomnej žiadosti o úpravu výšky faktúr žalovaný pristúpil až potom, čo žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť sporných úkonov právnej služby, ani neupravila fakturované sumy za poskytnuté právne služby, na čo bola vyzvaná žalovaným telefonicky v apríli 2020.
65. Ani svedkyňa ani žalobkyňa neuviedli, že by sa počas predmetnej telefonickej konverzácie spomínala koronakríza alebo opatrenia smerujúce k znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu. Táto argumentácia sa tak žalovanému javila ako účelová.
66. Záverom žalovaný dodal, že skutočnosť, že faktúry žalobkyne neboli žalovaným vrátené neznamenalo, že žalovaný by bol automaticky povinný k úhrade úkonov právnej služby, o ktorých mal pochybnosť, či boli v uvedenom rozsahu vykonané. Žalovaný sa v prvom rade snažil o korektnú komunikáciu so žalobkyňou, pričom očakával, že žalobkyňa aspoň čiastočne bude akceptovať výhrady žalovaného k jej vyčísleniu úkonov právnej služby, čo bola koniec koncov bežná prax v rámci dodávateľsko - odberateľských vzťahov.
67. Taktiež, žalovaný mal za to, že aj výdavky v súdnom konaní by mali spĺňať atribút odôvodnenosti a účelnosti. O odôvodnenosti sa hovorí, ak bol výdavok zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní cieľa. Jednou zo základných zásad konania je hospodárnosť, na ktorú musí súd nielen pri rozhodovaní o trovách konania za každých okolností prihliadnuť. Preto žalovaný nesúhlasil s posúdením prvostupňového súdu, čo do priznania náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyni v rozsahu 78% a žiadal odvolací súd, aby žalobkyni nepriznal náhradu trov konania v podobe úkonov
právnej služby vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola advokátka a to, že v konaní sa nechala zastupovať právnym zástupcom považoval za účelové konanie spôsobujúce zbytočné navyšovanie trov konania.
68. Žalobkyňa podala dňa 13.03.2023 vyjadrenie (repliku) k odvolaniu žalovaného s tým, že napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti považuje za správny a zákonný a podané odvolanie za nedôvodné. Tvrdenie žalovaného o tom, že štúdium podkladov a odbornej literatúry nemôže byť samo osebe považované za právnu službu, pokiaľ nie je spojené s poskytnutím konkrétneho úkonu právnej služby vo veci žalobkyňa nepovažovala za správne. Podotkla, že štúdium bolo zahrnuté iba v úkonoch zo dňa 07.02.2020 a 20.02.2020 - celkovo 5 hodín. Žalobkyňa nepokladala za správne tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie vzal bez ďalšieho za svoje tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozsahu poskytovania úkonov právnej služby, spôsobu ich poskytovania ako aj času stráveného poskytovaním jednotlivých úkonov. V tejto súvoslosti poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku a v spore vykonaného dokazovania. Podľa žalobkyne žalovaný ničím nepreukázal svoje domnienky, že ňou vyučtovaný počet hodín právnych služieb nebol primeraný. Kvalita a rozsah žalobkyňou poskytnutých právnych služieb nebol nikdy zo strany žalovaného reklamovaný. Žalovaný dôkazné bremeno ohľadom svijích skutkových tvrdení neuniesol, pričom doposiaľ neuhradil jej ani tú časť faktúr, ktorú sám uznal (splatnosť nastala 04.04.2020 a 06.05.2020).
69. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.
70. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie je možné mu vyhoveť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
71. Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
72. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
73. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
74. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
75. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
76. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/20190615>).
77. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., (1) Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena).
78. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).
79. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného sa z veľkej časti zhodujú s jeho skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podal jasné a logické odpovede, z ktorých vyvodil svoj prijatý záver. Predmetom sporu je nárok uplatnený žalobkyňou na zaplatenie faktury č. 2020012 znejúcej na sumu 3 876 eur za poskytovanie právnych služieb za mesiac február 2020 v rozsahu 34 hodín a faktury č. 2020018 - 342 eur za mesiac marec 2020 v rozsahu 3 hodiny. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov (J.. B., Q.. J.. A.), oboznámil sa s listinnými dôkazmi (bod 13 napadnutého rozsudku, resp. bod 14 tohto rozsudku) a dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku v zmysle faktúry č. 2020012 v rozsahu 31 hodín právnej služby, t. j. vo výške 3 534 eur (nepriznal 3 hodiny - úkon zo dňa 14.02.2020 štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia V.. K.) a o dôvodnosti nároku žalobkyne v zmysle faktúry č. 2020018 v rozsahu 2 hodín vo výške 228 eur (nepriznal 1 hodinu za úkon zo dňa 05.03.2020 rokovanie s V.. W.). V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný žalobkyňou uplatnený nárok čiastočne uznal, a to v prípade faktúry č. 2020018 za úkon zo dňa 11.03.2020 pracovné stretnutie s J.. B. v rozsahu 2 hodín (v plnej výške) a v prípade faktúry č. 2020012 za úkon zo dňa 26.02.2020 pracovné stretnutie s GTSÚ v plnom uplatnenom rozsahu 4 hodín, za úkon zo dňa 25.02.2020 štúdium listu Rady pre štátnu službu a to v rozsahu max. 2 hodín z uplatnených 4 hodín, za úkon zo dňa 20.02.2020 štúdium podkladov vo veci listov V.. W.. S., W.. V plnom uplatnenom rozsahu 2 hodín, za úkon zo dňa 07.02.2020 štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci Výzvy na ospravedlnenie zo strany p. S. a to v rozsahu 1 hodiny, pričom uplatenené boli 3 hodiny. V podanom odvolaní žalovaný namietal celkovo 16 hodín úkonov vyučovaných žalobkyňou vo výške 1 824 eur, nakoľko tieto úkony nepokladal za poskytnuté žalobkyňou v súlade s uzatvorenou Zmluvou a zároveň spochyňoval aj časový rozsah týchto úkonov právnej služby. Žalovaný neuznával nárok za nasledovné úkony: 1/ vo veci bývalého zamestnanca V.. W.. V. S., W.., a to za úkon zo dňa 05.02.2020 - finalizácia záznamu pre pamäť k rokovaniu zo dňa 28.11.2019 - 2 hodiny, úkon zo dňa 07.02.2020 - štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listu bývalého zamestnanca p. S. zo dňa 04.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 11.02.2020 telefonická a mailová komunikácia s klientom a štúdium zaslaných podkladov vo veci listu bývalého zamestnanca p S. zo dňa 04.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 13.02.2020 štúdium podkladov vo veci listu z Úradu vlády SR zo dňa 07.02.2020 - 2 hodiny, úkon zo dňa 20.02.2020- štúdium podkladov a odbornej literatúry vo veci listov bývalého zamestnanca p S., 1 hodina, úkon zo dňa 25.02.2020 - štúdium listu Rady pre štátnu službu zo dňa 19.02.2020 č. 1416/4192/2020/ RSS vo veci podnetov bývalého zamestnanca p. S. príprava na pracovné stretnutie s GTSÚ J.. B. - 2 hodiny a úkony 2/ v právnej veci zamestnankyne žalovaného V.. Q. K., a to úkon zo dňa 12.02.2020
- štúdium podkladov vo veci oznámenia právneho zástupcu p. K. zaslaného Rade pre štátnu službu a MŠVVaŠ SR na vedomie - 1 hodina, úkon zo dňa 14.02.2020 štúdium podkladov vo veci služobného hodnotenia p. K. a jej námietok voči služobnému hodnoteniu - 3 hodiny, úkon zo dňa 05.03.2020 - rokovanie s riaditeľkou osobného úradu V.. V. W. - 1 hodina.
80. K žalovaným vzneseným odvolacím námietkám odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 31 a 32 napadnutého rozsudku, resp tie isté body tohto rozsudku), vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti uplatneného nároku za žalobkyňou poskytnuté úkony právnej služby vyčíslené v predmetných faktúrach za mesiace február a marec 2020, kde sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal po uskutočnenom rozsiahlom dokazovaní s jednotlivými uplatnenými úkonmi právnej služby, ktorých opodstatnenosť namietal žalovaný a podal jasné a logické vysvetlenie prečo každý jeden namietaný žalobkyňou uplatnený úkon právnej služby pokladal za dôvodný a to aj z hľadiska jeho časového rozsahu.
81. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje uvádza, že napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (ako aj v zmysle podaného odvolania voči napadnutému rozsudku) uznal opodstatnenosť časti žalobkyňou uplatneného nároku (neuznaval 16 hodín právnej služby - 1 824 eur), doposiaľ ani túto uznanú časť uplatnenej odmeny žalobkyni neuhradil.
82. Vo vzťahu k jednotlivým namietaným neuznaným úkonom zo strany žalovaného odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku pri týchto úkonoch právnej služby ako aj v nasledujúcom bode tohto rozsudku uvedené odôvodnenie. Zároveň odvolací súd má za to, že v prípade úkonu (2 hodiny) vo veci p. S. - 05.02.2020 záznam pre pamäť s rokovania, išlo o finalizáciu takéhoto písomného výstupu, ktorému predchádzali uplatnené úkony z 24.01.2020 označený ako príprava takéhoto záznamu a z 04.02.2020 - úprava záznamu. Pri posudzovanom úkone bolo bezpochyby potrebné zohľadniť celý priebeh viacerých rokovaní s p. S. od októbra 2019, početnú emailovú komunikáciu medzi žalovaným a p. S. ako aj potrebu reagovania na postoje strán rokovaní. Odvolací súd poukazuje na dôkladné a logické zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku (bod 31 strany 24-25), kde je dôvod priznania tohto úkonu ako aj jeho rozsahu 2 hodiny dostatočne precízne odôvodnený a to aj v kontexte predchádzajúcich úkonov vykonaných a uplatnených v tejto veci žalobkyňou. Taktiež aj ostatné žalobkyňou uplatnené úkony vo vzťahu k p. S. (07.02., 11.02., 13.02, 20.02 a 25.02.2020) predstavujúce úkony štúdia podkladov čiastočne aj štúdia odbornej literatúry, telefonickej a emailovej komunikácie a listu Rady pre štátnu službu boli v napadnutom rozsudku (bod 31) boli dostatočne jasne vysvetlené a to aj vo vzťahu v časovej náročnosti veci a žalobkyňou uplatneného času, ktorý strávila pri týchto úkonoch právnej služby. Toto isté platí aj v prípade úkonov vo veci p. K. z 12.02.2020 štúdium podkladov vo veci listu Oznámenia právneho zástupcu p. K. a 14.02.2020 - štúdium podkladov vo veci jej služobného hodnotenia, pričom aj podľa odvolacieho súdu časová dĺžka uplatnených úkonov právnej služby žalobkyňou plne zodpovedá náročnosti posudzovaného listu a služobného hodnotenia. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Zmluvy nárok na odmenu v plnej výške vzniká žalobkyni za každú aj začatú hodinu poskytovania právnej služby z čoho vyplýva, že nebolo potrebné, aby žalobyňa, napr. za uplatnený úkon v rozsahu 2 hodiny aj skutočne vykonala tento úkon (napr. štúdium podkladov) v plnom rozsahu 2 hodín, ale ak daný úkon právnej služby prekočil dĺžku 1 hodiny aj nová začatá hodina v nižšom časovom rozsahu predstavovala nárok na odmenu vo výške plnej jednej hodiny. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie pri určení časovej náročnosti vyučtovaných úkonov právnej služby, ktorá plne korešpondovala s povahou daných úkonov právnej služby a ich náročnosťou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal s procesnou obranou žalovaného pri jednotlivých ním namietaných úkonoch právnej služby, pričom treba zdôrazniť, že žalovaný nijako nepreukázal ním namietanú neopodstatnenosť časového rozsahu jednotlivých úkonov. Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňou vyučtovaný počet hodín pri jednotlivých úkonoch plne zodpovedal ich časovej náročnosti.
83. K námietke žalovaného o tom, že štúdium podkladov a odbornej literatúry nie je možné samo osebe, bez následného výstupu (písomného, ústenho) pokladať za úkon právnej služby, za ktorý by prináležala žalobkyni odmena v zmysle dojednanej Zmluvy, odvolací súd uvádza, že takýto názor žalovaného neobstojí. Odvolací súd má za to, že pod poskytnutím právnych služieb v zmysle Zmluvy a jej Prílohy č. 1 bolo potrebné zahrnúť aj štúdium podkladov, odbornej literatúry a právnych predpisov priamo sa vzťahujúcich na žalobkyňou riešenú (posudzovanú) situáciu v prípade p. S. a p. K.. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné od advokáta (žalobkyne) vyžadovať, aby bez náležitého oboznámenia sa s príslušnými podkladmi, právnymi predpismi, resp. judikatúrou vzťahujúcimi sa na ňou posudzovanú situáciu bol schopný žalovanému poskytnúť právne relevantný pohľad, resp. názor a to na zodpovedajúcej profesionálnej úrovni. Žiadny výstup v podobe napr. písomnej analýzy nie je možné na požadovanej úrovni vytvoriť bez detailnej znalosti posudzovanej veci, ktorú je tým pádom nutné dôkladne naštudovať z obsahového hľadiska a zároveň komparovať s príslušnou právnou úpravou, prípadne na vec sa vzťahujúcou judikatúrov (v prípade, ak by sa vec dostala do štádia súdneho sporu). Bez náležitého naštudovania veci (podkladov) a príslušných právnych predpisov, resp. odbornej literatúry (judikatúry) nie je možné poskytovať právne služby na zodpovedajúcej úrovni a ak by k tomu žalobkyňa ako advokátka pristúpila vystavila by sa riziku poskytnutia možného nesprávneho právneho poradenstva žalovanému, ktorý by jej nemusel takýto úkon právnej služby akceptovať a priznať jej naň dojednanú odmenu a zároveň by porušila svoje zákonné povinnosti (§ 18 ods. 1, 2, 5 zákona č. 586/2003 Z. z.). Tiež je potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa poskytovala právne služby na nie zodpovedajúcej odbornej úrovni a že by mu jej zavinením vznikla škoda. Potom je potrebné pokladať štúdium podkladov, právnych predpisov a judikatúry (odbornej literatúry) a to aj bez ďalšieho prípadného výstupu v písomnej podobe (analýza), resp. bezprostredne nasledujúcej ústnej konzultácie ako plnohodnotný úkon právnej služby v zmysle Zmluvy a za takýto úkon aj prináleží žalobkyni dojednaná odmena.
84. Odvolací súd uvádza, že v zmysle konštatntnej judikatúry súdov Slovenskej republiky (vrátane Ústavného súdu SR) je každý účastník súdneho konania, a to aj v prípade, ak sa jedná o advokáta, oprávnený sa dať zastúpiť zvoleným právnym zástupcom (iným advokátom), ktorému v prípade úspechu v súdnom konaní samozrejme prináleží aj právo na náhradu trov konania a potom, ak takýto advokát (účastník súdneho konania) sa dá zastúpiť iným advokátom nie je možné takýto postup vyhodnotiť ako účelový a nepriznať mu právo na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v spore tak, ako tomu bolo v danom prípade.
85. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobkyne v časti, v ktorej žalobe vyhovel. Zároveň odvolací súd uvádza, že samotný žalovaný v priebehu konania časť žalobkyňou uplatneného nároku uznal (vo výške cca polovice súdom prvej inštancie priznanej sumy), avšak napriek tomu k úhrade tejto (uznanej) časti pohľadávky doposiaľ nepristúpil. 86. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobkyni, ktorá bola u´spesˇná v odvolacom konani´ priznal na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).