Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Er/79/2002

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., Na M. XXXX/ X, v konaní o vymoženie sumy 189,21 eur s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnej exekútorke Mgr. Márii Krasňanovej vo výške 198,74 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.07.2011, súdna exekútorka JUDr. Mária Krásňanová žiadala, aby súd postupujúc podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekučné konanie zastavil s to z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorú súdna exekútorka zistila rôznymi šetreniami a ktoré sú preukázateľné z exekútorského spisu sp.zn. EX 25/2002. Súdna exekútorka ďalej uviedla, že k dátumu podania predmetného návrhu nebola oprávnenému poukázaná žiadna čiastka. Súdna exekútorka si pre prípad zastavenia exekúcie uplatnila trovy podľa predloženej špecifikácie vo výške 524,17 €.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konania, ktoré sa začali do 01. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa účinného do 01. februára 2002, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa účinného do 01. februára 2002, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené súdnou exekútorkou, súd po preskúmaný exekútorského spisu EX 25/2002 postupujúc podľa , v spojení s , exekúciu zastavil. Hoci účinný do 01.02.2002 explicitne neuvádza ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd tento dôvod, ktorý je priamo uvedený v ustanovení účinného od 01.02.2002, subsumoval pod ust. účinného do 1. februára 2002, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri zastavení exekúcie

inak ako to teraz upravuje v platnom znením, preto dôvod zatavenia exekúcie - majetnosť povinného, súd aplikoval aj na predmetné exekučné konanie.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa platného do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa platného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek absencii ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že súdny exekútor zistí, že povinný je nemajetný, je potrebné aplikovať normu vyššej právnej sily (v danom prípade Ústavu SR) a súd sa pri rozhodovaní opieral o nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 17.12.2004, kde je uvedené: „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať , resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“

Podľa vyššie citovaného ustanovenia , súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v exekučnom konaní EX 25/2002 v prospech oprávneného preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“. V citovanom náleze sa ďalej uvádza „každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“

V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, je nemajetný, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia per analogiam na ich úhradu zaviazal oprávneného. Podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie inak ako to upravuje platné znenie Exekučného poriadku, ktoré v stanovuje, že trovy exekúcie znáša oprávnený, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

.

Súd teda s poukazom na uvedené skutočnosti uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnej exekútorke JUDr. Márii Krásňanovej v celkovej výške 198,74 €.

Čo sa týka určenia výšky trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky účinnej do 30.04.2008. Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Trovy, ktorých špecifikáciu predložila súdna exekútorka, a ktoré súd priznal, pozostávajú z odmeny súdnej exekútorky podľa , Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) vo výške 33,20 € (1. výzva povinnému zo dňa 26.02.2002 - 20 min., 2. oznámenie pre povinného zo dňa 22.03.2002 - 20 min., 3. žiadosť o poskytnutie súčinnosti, povinný, zo dňa 16.05.2002 - 20 min., 4. zápisnica zo dňa 003.06.2002 + súpis hnuteľných vecí - 30 min., 5. výzva zo dňa 25.07.2002 - 20 min., 6. žiadosť o poskytnutie súčinnosti, Okresný úrad DK, zo dňa 04.03.2003 - 20 min., 7. žiadosť o poskytnutie súčinnosti, povinný, zo dňa 10.05.2005 - 20 min., 8. žiadosť o poskytnutie súčinnosti, Mestský úrad DK, zo dňa 12.01.2006

- 20 min., 9. výzva pre povinného zo dňa 28.09.2006 - 20 min., 10. podnet zo dňa 02.12.2010 - 20 min., 11. vyčíslenie trov - 20 min., 12. zrušenie blokácie na účte povinného, kataster, ODI - 20 min., spolu 250 min., t.j. 5 začatých hodín), z odmeny podľa , a vo výške 79, € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, doručenie exekučného príkazu zrážkami z iných príjmov, 13x zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 6x zisťovanie bydliska povinného). Súd priznal súdnej exekútorke aj náhradu hotových výdavkov v zmysle vo výške 56, € (poštovné vo výške 23, € a cestovné náhrady vo výške 33, €). Súd nakoniec súdnej exekútorke priznal DPH 20 % z odmeny priznanej súdom a hotových výdavkov (s výnimkou poštovného), teda vo výške 29,22 €.

Odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania priznal len za 1 hodinu, pretože z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6, €, mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 € (ak netrval viac ako hodinu), hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti, postačuje niekoľko minút. Toto ustanovenie podľa názoru súdu treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas zo strany exekútora na exekúciu a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, priznať odmenu. Súd má za to, že vzhľadom na citované ustanovenie , ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených v ust. , ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s , . Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. , a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Súd, vychádzajúc zo skúseností v obdobných exekučných veciach, priznal účelne vynaložený čas trvania každého exekútorkou uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút za každý jeden.

V zmysle ustanovenia platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto nepovažoval

„zaslanie poverenia a vrátenie poverenia“ za úkon exekučnej činnosti, za ktorý súdna exekútorka žiadala priznať odmenu vo výške 6,64 €, preto jej zaň odmenu nepriznal.

Súd v rámci tzv. paušálnej odmeny nepriznal súdnej exekútorke odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu VÚB banke a.s., Istro banke a.s., Slovenskej sporiteľni a.s., OTP banke a.s., Dexia banke a.s., Poštovej banke a.s., ČSOB a.s., Volksbank a.s., TATRA banke a.s. a UniCredit banke a.s. v uplatnenej vo výške 10 x 13,28 €, keďže súd nemá z obsahu exekútorského spisu preukázané doručenie týchto písomností uvedeným subjektom, nakoľko sa doručenky ohľadom doručovania uvedených písomností v exekútorskom spise EX 25/2002 nenachádzajú. Z totožného dôvodu súd súdnej exekútorke nepriznal odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážka z iných príjmov zo dňa 19.05.2008.

V rámci náhrady hotových výdavkov súd súdnej exekútorke priznal náhradu poštovného vo výške 23,40 € (z obsahu exekútorského spisu mal súd prostredníctvom poštových doručeniek preukázané doručovanie osemnástich písomností, t.j. 18 x 1,30 €). Súd zároveň priznal súdnej exekútorke cestovné náhrady a náhrady za stratu času spolu vo výške 33,24 € za cesty z Považskej Bystrice do Dolného Kubína a späť uskutočnené dňa 03.06.2002, 21.08.2002 a 10.11.2004 za účelom zisťovania majetku povinného. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vyúčtovaných za „telefón, poštové poukážky, vytlačený papier, obálky a spisový obal“, nakoľko súdna exekútorka žiadnym spôsobom výšku týchto výdavkov nepreukázala a ani z obsahu spisu si súd nemal ako overiť skutočnú výšku týchto výdavkov.

Súd zároveň nepriznal súdnej exekútorke DPH z hotových výdavkov - poštovného, nakoľko v zmysle ust. v platnom znení, sú univerzálne poštové služby a dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 198,74 € (33,20 € + 79,68 € + 56,64 € + 29,22 €), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa je odvolanie

vždy p r í p u s t n é ( ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.