Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/43/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2011, v trestnej veci obžalovaného L. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27.06.2011, sp. zn. , jednohlasne, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému

L. A., nar. XX.XX.XXXX v B. E. T., okres S., trvale bytom B. E. T. č. XX, okres S.,

u k l a d á:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. zohľadniac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jedného) roka.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného L. A. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2/ písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.11.2010 v čase okolo 10.00 hod. vošiel z miestnej komunikácie do neuzavretého a neoploteného dvora rodinného domu č. XX v obci B. E. T., okres S., kde s nožom v ruke pribehol k O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. T. č. XX, okres S., invalidnému dôchodcovi a tomuto sa vyhrážal slovami „zarežem Ťa“, čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnástich) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hladnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, že aj napriek jeho žiadosti poverený príslušník policajného zboru sa počas vykonávania ohliadky miesta činu nezameral na zaisťovanie trasologických stôp v čerstvo napadnutom snehu, kedy by musel konštatovať, že jeho stopy sa na dvore otca poškodeného nenachádzajú, rovnako tak sa nezaoberal jeho návrhom na vypočutie svedkov, podľa jeho názoru vyšetrovanie viedol jednostranne v jeho neprospech. Žiadal, aby súd pri rozhodovaní zobral do úvahy vyjadrenie susedy O. G., ktorá uviedla, že deti O. Z. st. sa ho boja, poslúchajú ho na slovo, a preto aj O. Polačko ml. krivo svedčí, tvrdila, že O. Z. st. je neznášanlivej, konfliktnej, výbušnej povahy, často si vypije a aj z tohto dôvodu od neho odišli jeho rodičia a bývajú u jeho brata, pričom jeho syn A. aj jej poškodil auto, naopak obžalovaný by podľa jej názoru „ani muche neublížil“, susedom pomáha, stará sa o svoju matku, v minulosti nemal s nikým v dedine konflikt a je šikanovaný za niečo, čo neurobil. Obžalovaný v podanom odvolaní ďalej poukázal na výpoveď svedka Ing. A. Z., ktorý uviedol, že v deň, kedy malo dôjsť ku konfliktu bol doma, no žiaden krik nepočul, potvrdil, že otec poškodeného mal počas ním popísaného konfliktu vypité, čo O. Z. st. nepoprel. Poukázal na výpoveď svedka A. Z., že s otcom poškodeného sa nerozpráva, bez toho, aby mal na tom vinu, ako aj na výpoveď svedkyne W. A., ktorá potvrdila, že v kritický deň sa nikto nikomu nevyhrážal, pričom keďže je hlboko veriaca, zo zásady neklame, pretože klamstvo pociťuje ako ťažký hriech. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na rozpory vo výpovediach poškodeného a jeho otca, ktorí raz tvrdili, že mal v rukách nôž a inokedy, že mal v rukách len niečo lesklé a neprihliadol na výpovede ostatných svedkov, ktorí Jozefa Z. hodnotia ako osobu konfliktnú, ktorá si rada vypije. Vzhľadom na to, že sa cíti byť nevinným navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa, po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v prejednávanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Aj keď obžalovaný spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu, v celom rozsahu poprel tvrdiac, že v kritický deň sa v žiadnom prípade poškodenému nevyhrážal a už vôbec nie s nožom, pričom pripustil len, že mal slovný konflikt s otcom poškodeného, ktorý bol opitý a vulgárne mu nadával, čo povedal svojej matke, ktorá ho poslala nakŕmiť hydinu, je zo spáchania skutku tak ako sa mu kladie obžalobou za vinu usvedčovaný výpoveďami samotného poškodeného O. Z. ml. a maloletého svedka A. Z.. Poškodený O. Z. ml. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom na svojich tvrdeniach zotrval aj počas konfrontácie s obžalovaným, v podstate zhodne uviedol, že v kritický deň po tom, čo sa na bicykli vrátil s bratom A. do ich dvora všimol si, že rýchlejším krokom ide za ním obžalovaný, ktorému sa v ruke niečo blyslo a kričal „zarežem ťa, zarežem ťa“, čo ho vystrašilo, pričom v zhode s týmito tvrdeniami vypovedal aj svedok A. Z. uvádzajúc, že v kritický deň na dvore ich rodinného domu videl ako obžalovaný ide k bratovi sediacemu na bicykli s nožom v ruke a kričí „zarežem ťa, zarežem ťa“, bál sa, že bratovi ublíži.

Je pravdou, že poškodený v prípravnom konaní na začiatku konfrontácie s obžalovaným jednoznačne uviedol, že obžalovaný mal v rukách nôž a následne ho popísať nevedel tvrdiac, že videl len, že sa niečo blyslo, no tento rozpor vo svojich tvrdeniach zdôvodnil tým, že obžalovaný kričal zarežem ťa, a preto sa zľakol. Je logické, že pokiaľ svedok videl v rukách obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal slovami „zarežem ťa“ niečo lesklé, domnieval sa, že ide o nôž, ktorého existenciu napokon jednoznačne potvrdil svedok A. Z., a preto počiatočné jednoznačné vyjadrenie poškodeného, že videl v rukách obžalovaného nôž nespochybňuje vierohodnosť jeho výpovede a ani nenasvedčuje tomu, že by chcel obžalovanému priťažiť. Navyše z lekárskej správy psychiatričky MUDr. A. E., ktorá poškodeného vyšetrila, vyplýva, že

intelektové schopnosti poškodeného sú v pásme priemeru až podpriemeru so zníženou schopnosťou abstrakcie a logických operácii. Je preto skôr málo pravdepodobné, aby si poškodený sám počas konfrontácie vymyslel logické zdôvodnenie rozporu vo svojich tvrdeniach, pokiaľ by nezodpovedalo skutočnosti. Rovnako tak je málo pravdepodobné, aby otec poškodeného, keďže výsluchy oboch svedkov boli realizované v ten istý deň, v krátkom čase potom, čo ku skutku, naučil obe svoje deti, ako majú vypovedať bez zásadných rozporov v ich výpovediach, hoci v osobe poškodeného ide o osobu s nižším intelektom a u svedka A. Z. ide o maloletú osobu.

Krajský súd pri svojich úvahách neprihliadol na výpoveď otca poškodeného, teda svedka O. Z. st., pre pochybnosti o hodnovernosti jeho výpovede vyvolané ale postupom orgánov činných v trestnom konaní. Zo zápisnice o výpovedi svedka A. Z. zo dňa 28.11.2010, konkrétne z podpisov na konci zápisnice, vyplýva, že jeho výsluchu sa zúčastnil jeho otec, teda svedok O. Z. st., ktorý bol následne ako svedok vypočutý dňa 29.11.2010. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že vychádzajúc z ust. účasť rodiča pri výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov nie je povinná, a to ani za situácie, že sa jej rodič domáha, orgán činný v trestnom konaní realizujúci výsluch ho prizve len vtedy, ak dospeje k záveru, že prítomnosť rodiča prispeje k správnemu vykonaniu výsluchu, pričom jeho účasť, pokiaľ nie je k dispozícii druhý rodič, je nutné zvlášť dôkladne zvážiť, pokiaľ rodič, ktorý by sa mal výsluchu zúčastniť, prichádza do úvahy ako svedok, čo si musí orgán činný v trestnom konaní overiť už pred realizáciou výsluchu svedka mladšieho ako 15 rokov. Pokiaľ teda O. Z. st. bol dňa 28.11.2010 prítomný pri výsluchu svojho syna A. a následne bol ako svedok vypočutý až dňa 29.11.2010, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že to, čo vo svojej výpovedi popisuje, naozaj aj vlastnými zmyslami vnímal, alebo len opakuje tie skutočnosti, s ktorými sa oboznámil pri výsluchu svojho syna. Napriek uvedenému táto skutočnosť nič nemení na závere, že vina obžalovaného bola dostatočným spôsobom preukázaná výpoveďou poškodeného a svedka A. Z..

V prospech obžalovaného síce vypovedala jeho matka svedkyňa W. A., jej výpovedi však nebolo možné pre zásadný rozpor s výpoveďou obžalovaného uveriť. Uvedená svedkyňa vypovedala, že osobne bola prítomná pri konflikte medzi jej synom a otcom poškodeného, pričom nevidela, že by sa obžalovaný jeho synovi vyhrážal. Z výpovede obžalovaného však vyplýva, že jeho matka pri konflikte s obžalovaným prítomná nebola, keďže ho poslala na dvor nakŕmiť hydinu a bol jej len povedať, čo sa medzi ním a otcom poškodeného odohralo. Navyše z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky poškodenej MUDr. W. I. vyplynulo, že v osobe svedkyne ide o osobu ťažko zdravotne postihnutú, ktorá okrem iného trpí aj stavmi dezorientácie pri aterosklerotickej chorobe mozgu, na podklade čoho ani neodporúča jej účasť ako svedka, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o jej spôsobilosti správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov Ing. A. Z., A. Z. a vyjadrenie susedy O. G., tieto osoby pri inkriminovanej udalosti osobne prítomné neboli, nemohli teda ozrejmiť, či k žalovanej udalosti došlo alebo nedošlo. Zo skutočnosti, že otec poškodeného má neusporiadané vzťahy s rodinou, o čom ale tvrdí, že ich nezavinil, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, čo ani nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, keďže túto skutočnosť, okrem obžalovaného uvádzala len matka obžalovaného, ktorej s ohľadom na vyššie uvedené nebolo možné uveriť a suseda O. G., ktorej tvrdenia tiež nie je možné nekritický akceptovať, keďže z jej vyjadrenia je okrem iného zrejmé, že mala s rodinou poškodeného konflikt, navyše svedok Ing. A. Z. ani netvrdil, že otec poškodeného sa opakovane opíja ale len, že mal vypité v čase incidentu, ktorý sa odohral, keď svedok čistil potok, čo určite v nedeľu, keď k žalovanej udalosti došlo, nebolo, nie je možné vyvodiť záver, že jeho synovia klamú. Aj keby bolo v konaní preukázané, že otec poškodeného je konfliktný typ, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, je nutné zdôrazniť, že žalovaný konflikt prebehol medzi obžalovaným a poškodeným, nie jeho otcom.

Pokiaľ svedok Ing. A. Z. tvrdil, že v kritický deň žiaden krik nepočul, toto jeho tvrdenie nemôže dostatočným spôsobom preukazovať, že k inkriminovanému konfliktu nedošlo, keďže aj z výpovede samotného obžalovaného, ktorý aj keď spáchanie skutku poprel, vyplýva, že v kritický deň naňho otec poškodeného mal kričať, čo pripustil aj otec poškodeného, avšak svedok Ing. Z. ani tento krik nepočul. Ak teda nepočul hádku, ku ktorej preukázateľne došlo, nemusel počuť ani žalovaný incident.

K námietkam obhajoby, že policajt preverujúci oznámenie o trestnom čine nereflektoval na jeho návrhy vypočuť svedkov a zabezpečiť trasologické stopy a teda realizoval vyšetrovanie jednostranne v neprospech obžalovaného sa žiada uviesť, že v odpore proti vydanému trestnému rozkazu doručenom

súdu prvého stupňa dňa 05.04.2011 obžalovaný namietal, že policajt neakceptoval len jeho návrh na vypočutie svedkyne W. A., neuvádzal, že by policajt neakceptoval aj ďalšie jeho návrhy na vypočutie ďalších svedkov alebo, že by navrhol zabezpečiť trasologické stopy, čo policajt neakceptoval. Na podklade uvedeného potom odvolacie tvrdenie obžalovaného, že policajt neakceptoval jeho návrhy vyznieva nepresvedčivo a skôr naznačuje, že obžalovaný prispôsoboval svoje návrhy výsledkom vykonaného dokazovania.

Obhajobu obžalovaného pre jej rozpornosť s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, považoval potom aj krajský súd za nevierohodnú, účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súd prvého stupňa teda skutkový stav ustálil správne a dospel aj k správnemu záveru, že obžalovaný tým, že sa vyhrážal poškodenému takým spôsobom, že to uňho vzbudilo dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, teda chorej osobe, keďže na poškodenom, invalidnom dôchodcovi, trpiacom mozgovou obrnou je jeho ochorenie na prvý pohľad zrejmé a závažnejším spôsobom konania, teda so zbraňou - nožom, dopustil sa prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súde trestaný, teda poľahčovalo mu, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom žiadne priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä jeho doterajší život a z toho vyplývajúcu priaznivú prognózu jeho nápravy, aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestom na nápravu obžalovaného primeraným, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Tieto okolnosti potom aj podľa názoru krajského súdu odôvodňovali záver, že bezpodmienečný výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného nie je potrebný a na jeho nápravu postačí hrozba jeho výkonu, a preto je na mieste podmienečné odloženie uloženého trestu na primeranú skúšobnú dobu.

V tejto súvislosti sa ale žiada uviesť, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa vydal dňa 10.03.2011 trestný rozkaz, v ktorom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka. A aj keď súd nie je ani skutkovými, ani právnymi závermi uvedenými v trestnom rozkaze a ani uloženým trestom viazaný, uložiť iný trest ako v už vydanom trestnom rozkaze môže len vtedy, ak by sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti majúce vplyv na druh alebo výmeru ukladaného trestu. Podľa názoru krajského súdu k takým podstatným zmenám v okolnostiach, oproti situácii pri vydávaní trestného rozkazu, pre ukladanie trestu nedošlo, a preto ani nebol dôvod pre uloženie prísnejšieho trestu.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom podľa , , zrušil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný