Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-98-2023.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/98/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Romana Hargaša , v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. D. E., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhanému pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 6.12.2023 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 20T/19/2029 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 20T/19/2029 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.05.2023 v čase približne od 20:00 hod. do 22:00 hod. v mieste svojho trvalého bydliska, a to v byte nachádzajúcom sa v E. D. E. D. F. C. D. G. XXX/XX neoprávnene znemožnil voľný pohyb poškodenej H. B. tým spôsobom, že ako s ním spoločne a dobrovoľne poškodená vstúpila do bytu postavil ihneď v chodbe k hlavným vstupným dverám drevený stôl tak, aby sa nedali dvere otvoriť a poškodená nemohla opustiť byt, kde ju následne začal viackrát počas tejto doby opakovane fackať a fyzicky jej bránil pokusom o opustenie bytu tým, že ju opakovane rukou odťahoval od týchto dverí a nútil ju proti jej vôli zotrvať v byte, počas čoho ju žiarlivo žiadal, aby sa viac nestýkala s iným mužom, o ktorom mal vedomosť, že u poškodenej prespal zo dňa 19.05.2023 na 20.05.2023. Za to bol odsúdený podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona aplikujúc § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal v zákonnej lehote proti nemu písomne odvolanie proti výroku o treste. Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu, ktorý mal byť vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností uložený v dolnej polovine upravenej trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhla mu vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, z obsahu dôvodov odvolania vyplýva, že v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o treste.
Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta neprimeranú prísnosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. S uvedenou odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k), l) a n) Tr. zákona (obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti ) nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený) uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici pri strede zákonom zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov. Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd zohľadňoval predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a jeho trestnú minulosť, z ktorých okolností okresný súd vyvodil záver o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Po preskúmaní zákonnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou skutkových a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra bol obžalovaný v minulosti opakovane odsudzovaný za úmyselnú násilnú trestnú činnosť, za ktorú mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že doterajšie výkony trestov odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v krátkej dobe po prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, u ktorého zistená dlhotrvajúca recidíva zásadným spôsobom zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia nápravy u obžalovaného v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona by uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu v zásade odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pretože okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovine zákonom upravenej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu tak konal v prospech obžalovaného v dôsledku nesprávneho priznania poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Záver okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona je v rozpore so zistenou viacnásobnou recidívou úmyselnej trestnej činnosti vyplývajúcou zo sklonov obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Ďalším pochybením okresného súdu bolo, ak ospravedlnenie obžalovaného poškodenej na hlavnom pojednávaní nesprávne považoval za poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. k) Tr. zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody
vzhľadom na okresným súdom ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nemožnosť nápravy obžalovaného nesie práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti. Uvedené pochybenie v prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu odvolania prokurátora proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného.
Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovine zníženej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu, takýto trest nevykazuje znaky obžalovaným namietanej neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.