Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-90-2011.pdf
PDF · 64.4 KB
No categories available
3Cob/90/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, Hurbanova 14A, Banská Bystrica, proti žalovanej: F. J. - F., Ul. Matice slovenskej 19, Sabinov, IČO: 37 050 672, o zaplatenie 288,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/191/2010-49 zo dňa 10.6.2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 17,- eur.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 288,60 eur s prísl.. Žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 17,- eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia zrušil. V dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok nakoľko vyslovil názor, že napriek osobnému zákonnému oslobodeniu správcu od platenia súdnych poplatkov v tomto prípade žalobca nepostupuje v súlade s osobitnou činnosťou zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a vykonáva činnosť, ktorá nesmeruje len k speňažovaniu majetku úpadcu, ale k nadobúdaniu nových pohľadávok, ktoré následne správca vymáha bez zaťaženia platením súdnych poplatkov a týmto správca obchádza zákon a túto jeho činnosť nemožno považovať za činnosť správcu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca mal za to, že tento výklad prvostupňového súdu, ako aj jeho procesný postup je nesprávny, nakoľko nielen, že abstrahuje od platnej právnej úpravy, ale navyše nerešpektuje najzákladnejšiu zásadu konkurzného konania, ako aj samotnú úlohu správcu v konkurze, a to uspokojenie veriteľov úpadcu v čo najvyššej miere. Prvostupňový súd podľa názoru žalobcu svoju argumentáciu o existencii poplatkovej povinnosti žalobcu vystaval na ústavne nekonformnom dotváraní objektívneho práva. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch s tým, že uvedené ustanovenia nedávajú priestor na sudcovskú interpretáciu práva v akomkoľvek smere. Ďalej poukázal na čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy SR s tým, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Tieto články Ústavy je nutné vykladať i ako zákaz sudcovského dotvárania práva vo veciach daňovej a poplatkovej povinnosti adresáta mocenského pôsobenia štátu, ktorým je v tomto prípade poplatník podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V tejto súvislosti ďalej žalobca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, kde v otázke oslobodenia správcu od poplatkovej povinnosti pri súdnom vymáhaní pohľadávky nadobudnutej do konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu judikoval, že správca je bez ohľadu na okolnosti oslobodený od súdneho poplatku vždy (2Cdo/269/2010 Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2011).
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov má za to, že správca konkurznej podstaty je od poplatku vždy oslobodený a toto zákonné oslobodenie zákonom nie je nijako vecne obmedzené. Ak by malo byť toto oslobodenie správcu konkurznej podstaty vecne obmedzené, vyjadril by to zákonodarca obdobne ako pri oslobodení obcí a vyšších územných celkov od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sú od poplatku oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. Základné právo na súdnu ochranu v tomto prípade znamená rešpektovanie osobného oslobodenia správcu konkurznej podstaty od platenia súdnych poplatkov.
Ak teda súd prvého stupňa zaviazal správcu konkurznej podstaty na zaplatenie súdneho poplatku, postupoval tak v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a preto odvolací súd musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok a to podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.