Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Ek-2217-2022.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Subarea
13Ek/2217/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Universal spol. s r.o., so sídlom 95, 985 58 Radzovce, IČO: 31 599 656, právne zastúpený: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému AKBARIES, s.r.o., so sídlom 22, 086 37 Andrejová, IČO: 36 461 695, o vymoženie 11.246,40 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, sp. zn. XXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s vyjadrením zo dňa 23.09.2022 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s vyjadrením zo dňa 23.11.2023 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 177,35 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
IV. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.10.2022 .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.08.2022 domáhal od povinného vymoženia 15.246,40 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 24.03.2021, vykonateľný dňa 10.09.2021 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Súd dňa 19.08.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXX XXX/XX.
2. Dňa 26.09.2022 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 05.10.2022 rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že výrokom I. exekúciu v časti istiny vo výške 4.000 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000 eur od 22.10.2022 do zaplatenia zastavil, výrokom II. exekúciu v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 43,26 eur zastavil a výrokom III. návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.
3. Povinný podal voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.10.2022 sťažnosť, na základe ktorej sudca výrok III. zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné sa vysporiadať s dokumentom „Jednostranné započítanie časti pohľadávky“ a trovami konania, vrátane sťažnostného konania.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené, posúdil súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka návrh povinného na zastavenie exekúcie opätovne.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
10. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
11. Jednou zo skutočností, ktorú povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal bolo jednostranné započítanie časti pohľadávky. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie označil ako dôkaz dokument Jednostranné započítanie časti pohľadávky, ktorý následne na výzvu súdu doplnil do spisu.
12. Dôvodom na zastavenie exekúcie má byť zánik vymáhaného nároku jednostranným započítaním pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Jednostranný zápočet je jednostranným právnym úkonom, na ktorého platnosť a účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu v ako sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
13. Súd poukazuje nato, že s účinnosťou od 01.04.2017 bola do Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá „po začatí exekúcie“ obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t. j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Inak povedané, § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby k započítaniu došlo „až po začatí exekúcie“, pričom „začatím exekúcie“ sa rozumie až „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie exekútorovi“ v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a aby povinný predložil vykonateľný exekučný titul, v ktorom je povinnému priznaná započítavaná pohľadávka. Pokiaľ by k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“, nemožno postupovať podľa § 61e Exekučného poriadku. Na započítací prejav, ktorý bol uskutočnený pred začatím exekúcie sa ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nevzťahuje. A preto musí v takomto prípade exekučný súd vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku. Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom, že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 - 40 zo dňa 22. 06.2021).
14. Po preštudovaní spisového materiálu spolu s predloženými dôkazmi súd k námietke jednostranného započítania pohľadávok uvádza, že aj prípadné posúdenie jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, vykonaného povinným pred začatím exekúcie, by zo strany exekučného súdu bolo vzhľadom na charakter exekučného konania možné len v prípadoch skutkovo a právne nesporných pohľadávok, teda pohľadávok, ktorých posúdenie čo do dôvodu a výšky by záviselo len od jednoduchého právneho posúdenia. Avšak vzhľadom na charakter pohľadávky povinného ako aj sporné skutočnosti uvádzané účastníkmi konania, je podľa názoru súdu v danej veci zrejmé a nepochybné, že posúdenie pohľadávky povinného patrí do sporového konania, a nie konania exekučného, ktorého podstatou je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. V rámci exekučného konania nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní, nakoľko sa v exekučnom konaní neuplatňujú ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku ani o prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii v súlade s § 200 Exekučného poriadku (v tejto časti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR 359/2020 zo dňa 22.06.2021). Nakoľko však v tomto exekučnom konaní je započítanie medzi stranami sporné, pretože oprávnený popiera existenciu pohľadávky, ktorú povinný započítal na judikovanú pohľadávku oprávneného, súd preto na takéto započítanie neprihliada. Súd pre úplnosť v tomto bode ešte dodáva, že žiadnym spôsobom nespochybňuje predmetný nárok povinného, pričom povinnému nič nebráni si tento uplatniť voči oprávnenému v civilnom sporovom konaní.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
16. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2023 žiadal súd, aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 735,39 eur (prevzatie, príprava – 135,27 eur, podanie návrhu na uskutočnenie exekúcie – 135,27 eur, vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie - 135,27 eur zo dňa 23.09.2022, vyjadrenie k odvolaniu povinného zo dňa 16.12.2022 – 135,27 eur, vyjadrenie povinného zo dňa 23.11.2023 – 135,27 eur, režijný paušál 4 x 11,63 + 1 x 12,52 eur).
24. K náhrade trov právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené zo strany právneho zástupcu oprávneného súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o náhradu trov konania za prevzatie, prípravu a podanie návrhu na vykonanie exekúcie tieto boli oprávneným uplatnené v rámci návrhu na vykonanie exekúcie a nesúvisia s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Súd ďalej konštatuje, že oprávnený si vo vyjadrení zo dňa 23.09.2022 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie náhradu trov súvisiacu s týmto vyjadrením k návrhu povinného nevyčíslil a ani len neuplatnil. Oprávnený si tieto trovy uplatnil a vyčíslil až v rámci vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného dňa 16.12.2022, t.j. dodatočne po rozhodnutí súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré súd vydal dňa 05.10.2022. Oprávnený si trovy uplatnil vo výške 176,28 eur. Súd uvádza, že uplatňované trovy právneho zastúpenia oprávneného mu nemožno priznať, keďže si ich povinný neuplatnil, ani nevyčíslil včas. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného (vo vyjadrení zo dňa 23.09.2023 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie), aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v uznesení zo dňa 05.10.2022 nerozhodoval. Súd v tomto bode ešte dáva do pozornosti, že v exekučnom konaní platí koncentračná zásada a exekučné konanie sa primerane riadi zásadou rovnosti účastníkov konania. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný tak pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon musí uplatniť všetky svoje nároky a argumenty v zákonnej 15 dňovej lehote. Rovnako to platí aj pre oprávneného s poukazom na zásadu rovnosti účastníkov konania.
26. K aplikácii ustanovení CSP ohľadom náhrady trov konania, súd dodáva, že úprava trov exekučného konania v Exekučnom poriadku je v zásade komplexná a je odlišná od úpravy trov podľa ustanovení CSP. O náhrade trov pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie súd postupuje rovnako ako pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie, keď podľa § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku si oprávnený, ktorý žiada vymôcť trovy exekúcie, tieto musí uplatniť už v elektronickom návrhu na
vykonanie exekúcie. V opačnom prípade by mu ich súd nepriznal (neboli by uvedené v poverení na vykonanie exekúcie). Súd teda opätovne uvádza, že súd pri trovách v exekučnom konaní nepostupuje ex offo, ale len na návrh účastníka konania. Platí to tak pri návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom štádiu - v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným vyjadrením zo dňa 23.09.2022 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. (výrok II.)
28. V podaní zo dňa 23.11.2023 si právny zástupca oprávneného zároveň uplatnil náhradu výdavkov za vyjadrenie k výzve súdu nadväzujúcej na návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia zo dňa 23.11.2023 a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 177,35 eur (1 polovičný úkon vo výške 135,27 + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok III.)
29. Právny zástupca oprávneného si v súvislosti so sťažnosťou povinného uplatnil trovy exekučného konania za 1 úkon právnej služby za podané vyjadrenie k sťažnosti v celkovej výške 176,28 eur. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený na ich náhradu nemá nárok z dôvodu, že v sťažnostnom konaní nebol úspešný. (výrok IV.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.