Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/41/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2011 takto

rozhodol:

Obžalovaný Y. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Z., H. 8,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od apríla roku 2009 do júla roku 2009 v Bratislave na G. ul. č. X sa vyhrážal poškodenému W. I. vulgarizmami a slovami, že ho zbije, poleje ho benzínom a zapáli, podpáli auto, pričom ho chytil pod krk so slovami či ho má udrieť a všade tam kde sa zdržiavala poškodená W. L. sa jej vyhrážal slovami, že je na rade, že ju nechá zbiť, ak otehotnie vyreže jej dieťa z brucha a urobí jej doživotné problémy, ako aj, že zbije poškodeného W. I. čím konanie obvineného vzbudilo u poškodených W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., G. č. X a W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. č. XX dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

teda

- sa inému vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví, takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej W. L., prečítaním nároku na náhradu škody uplatneným zo strany poškodeného W. I. z prípravného konania, výsluchom samotného obžalovaného G. O., ďalej výsluchom svedkov W. I., L. T., prečítaním výpovede svedkyne X. E. z prípravného konania ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem konať o dohode o vine a treste s poukazom na ustanovenie .

Poškodená W. L. na hlavnom pojednávaní po poučení o nároku na náhradu škody uviedla, že žiadnu škodu neuplatňuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že na hlavné pojednávanie, v ktorom súd započal s prejednaním predmetnej trestnej veci sa nedostavil poškodený W. I. súd procesným postupom podľa prečítal nárok na náhradu škody, ktorý uplatňoval v prípravnom konaní.

V prípravnom konaní poškodený W. I. uviedol, že jemu osobne žiadna škoda nevznikla, preto ju ani neuplatňuje.

Obžalovaný G. O. po zákonom poučení zo strany súdu učinil vyhlásenie s poukazom na ustanovenie a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.

K samotnému skutku vypovedal, že sa necíti byť vinný z toho dôvodu, že všetky veci a tvrdenia poškodeného W. I. a W. L. sa nezakladajú na pravde, nikdy v živote sa nikomu nevyhrážal, pretože nie je taký typ človeka. W. I. pozná, nakoľko u neho robil v podniku čašníka a čo sa týka skutku, pre ktorý je podaná obžaloba v tejto súvislosti sa stretli len jedenkrát a to vtedy, keď používal motorové vozidlo, ktoré kúpil on spoločne so svojou bývalou družkou W. L. za ich spoločné peniaze, ktoré potom následne po vzájomnom rozchode ponechal v užívaní W. L. z dôvodu, aby mohla voziť ich spoločnú dcéru. Čo sa týka stretnutia s W. I. tomuto sa nevyhrážal. Od neho len zobral kľúče od vozidla a následne ich odovzdal W. L.. V tejto veci prebiehalo aj trestné konanie, v ktorom bol obvinený W. L. a W. I., že ich lúpežne prepadol a že zobral auto. Kľúče od auta odňal z toho dôvodu, že má vedomosť o tom, že v minulosti aj v súčasnosti I. predáva drogy a nechcel, aby tieto predával pomocou ich spoločného auta. Čo sa týka W. I. tomuto sa pravdepodobne nepáči, to že sa stretáva so svojou bývalou družkou z dôvodu starostlivosti o ich spoločnú dcéru, pričom viackrát mu povedal, že mi urobí zo života peklo. W. I. sa nikdy nevyhrážal zabitím alebo likvidáciou ani vulgárnymi výrazmi, nikdy nedošlo medzi nimi ani k fyzickému kontaktu a pri ich stretnutí žiadnu zbraň nemal. To isté platí aj pri stretnutiach voči poškodenej W. L., s ktorou vychádza dobre, spoločne sa starajú o dcéru, stretávajú sa cca 2 krát, 3 krát do týždňa. Osobne si myslí, že tvrdenia poškodenej W. L. sú účelové, na ktorú ju naviedol W. I.. S poškodenou on má dobrý vzťah, ma ju svojím spôsobom stále rád a je to matka ich spoločnej dcéry. K spôsobu akým došiel ku kľúčom od auta obžalovaný vypovedal, že potom ako zišiel W. I. ku vchodu ho požiadal, aby mu vydal kľúče od vozidla a povedal mu, že s vozidlom jazdiť nebude, jedine, že by ho zrazil, pričom sa mu postavil k vozidlu tak, aby nemohol s vozidlom odísť. W. I. mu kľúče následne vydal, pričom on mu ešte povedal, že ho odvezie ak bude chcieť, keďže mu zobral auto. Potom prišla do miesta jeho trvalého bydliska W. L. aj

za asistencie polície a on jej kľúče od vozidla odovzdal, pričom auto stálo na H. ulici. Čo sa týka vozidla Opel Corza, ktoré obžalovaný odňal W. I. obžalovaný vypovedal, že toto vozidlo bolo vlastníctvom W. L., pretože asi pol roka pred tým ako malo dôjsť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby bolo vozidlo prepísané na W. L.. Ak sa dobre pamätá bolo to už v priebehu roku 2008. Potom čo zobral vozidlo W. I. on s vozidlom jazdil, pretože ho preparkoval spred domu od W. I. ku svojmu domu, kde býva on t. j. na H. 8, tam auto odstavil a predstúpil do svojho druhého auta, ktoré mal.

M. W. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že všetky skutočnosti, ktoré sú popísané v obžalobe sa zakladajú na pravde, skutok sa odohral presne tak, ako popisuje obžaloba, pričom ona už v tejto veci vypočutá bola a na svojej výpovedi v plnom rozsahu zotrváva.

Následne na to súd procesným postupom podľa prečítal výpoveď svedkyne Márie Režuchovej z prípravného konania.

V prípravnom konaní svedkyňa W. L. vypovedala, že dňa 13.07.2009 asi o 16.00 hod. prišiel obžalovaný za jej dcérou O. na návštevu, pričom dcéra mu povedala, že u nich sa nachádza W. I., s ktorým ma ona bližší priateľský vzťah asi sedem mesiacov. Chvíľu sa rozprával s dcérou a potom odišiel. Asi o päť minút sa však vrátil, pričom ona v tom čase bola na balkóne, kde vešala prádlo, pretože bývajú na druhom poschodí. Zdola na ňu kričal, aby zavolala „W.“, čím myslel W. I.. Povedala mu, že odišiel, na čo sa však obžalovaný dostal do vnútra domu a začali zvoniť pri bytových dverách. Nakoľko ich dcéra mala obavy z otcovho chovania, ktoré už dôverne pozná pri stretnutí s matkou otvorila dvere, na čo on vošiel do vnútra a začal na ňu kričať, že jej jasne povedal, že nemá dávať nikomu auto a že ide za W., ktorému rozbije piču. Spomenul, že potom na rade je aj ona a že ju tiež nechá zbiť. Povedal jej ešte aj to, že bude mať s ním problémy do konca života. Po desať minútovej hádke opustil byt asi o 17.30 hod., pričom keď bola s dcérou vonku na základe neprijatého hovoru volala priateľovi W. I., že čo chcel na čo ten jej oznámil, že O. sa mu vyhráža a dal O. k jej telefónu. O. jej povedal, že prečo ho neposlúcha, prečo nerobí to čo jej povie a prečo robí problémy a naprieky keď jasne jej povedal, že nemá vozidlo nikomu dávať. Ďalej povedal, že chce vozidlo hodiť do X. na čo ona mu povedala, že nech to spraví, keď mu to urobí radosť. Tvrdil, že to auto je jeho a nie jej, lebo na kúpno - predajnej zmluve je napísaný on. Čo sa týka G. O. svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že žili spolu ako druh a družka 14 rokov a majú spolu 9 ročnú dcéru, pričom počas tohto vzťahu boli medzi nimi bežné spory, jeho správanie sa zmenilo až pred tromi rokmi, pričom jej aj W. I. sa vyhráža asi 3 mesiace a pred mesiacom ju fyzicky napadol a to tak, že ju po hádke udrel do ramena. Posledné tri mesiace sa jej stále vyhráža a vyhráža sa aj W. I. vyhrážkami čím vzbudzuje v nej obavu o život a zdravie. Stretáva sa s ním asi každý druhý deň, pretože navštevuje ich spoločnú dcéru, čo mu ona vôbec nebráni. Čo sa týka vozidla Opel Corza, červenej farby, EČ: BA XXX CG vypovedala, že toto kúpil G. O. zhruba v roku 1999, nevie za akú sumu a vozidlo prepísal na jej osobu 03.12.2007, pričom vozidlo neužíva asi dva roky. Ona toto vozidlo priateľovi W. I. požičiavala podľa potreby. Po dohovore s políciou zavolala obžalovanému, pričom sa ho pýtala, kde je vozidlo, pričom tento jej povedal, že vozidlo sa nachádza na H., v Bratislave, kde kedysi spolu bývali. Keď sa tam dostavili spolu s políciou obžalovaný už čakal pri dome pri svojom aute, pričom keď k nemu podišla spýtala sa ho či je to nutné na čo jej podal kľúče od Corzy do ruky čo videli aj príslušníci polície. Na dotaz zo strany súdu, svedkyňa vypovedala, že došlo aj k fyzickému útoku na jej osobu zo strany obžalovaného, ktorý sa odohral v jej zamestnaní, bola v kuchyni, obžalovaný za ňou došiel, začal rozhovor, pričom vznikla hádka, ona vtedy povedala kľudným hlasom že už končí, že sa s ním ďalej baviť nebude. Chcel z kuchyne odísť, pričom však obžalovaný stál pri dverách a ako okolo neho musela prejsť, keďže stál vo dverách ju udrel do ramena takou intenzitou, že spadla na zem. V podstate žiadne vážne zranenie neutrpela akurát mala modrinu na ramene.

Svedok W. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že skutok popísaný v obžalobe sa zakladá na pravde. Obžalovaného pozná, pretože je to bývalý druh W. L., pričom obžalovaný sa mu vyhráža rôznymi výrazmi z toho dôvodu, že sa priatelí s jeho bývalou družkou, a vyhrážky sú väčšinou slovného charakteru ako napríklad to, že ho dobije, poleje ho benzínom, odreže mu vajcia a podobne. Mohol by spomenúť viacero konkrétnych prípadov, napríklad taký aký bol v júni alebo v júli 2009, kedy mal požičané auto od priateľky W. L., ktorá mu ho sama požičala a obžalovaný keď videl, že jazdí s týmto autom si na neho počkal, chytil ho pod krk a doslova násilím mu auto zobral. Robí totiž na tom istom

pracovisku ako robí W. L., pričom táto tiež bola svedkom toho, že na neho slovne obžalovaný zaútočil, že sa mu vyhrážal, taktiež obžalovaný sa vyhrážal aj W. L., aj keď osobne si myslí, že vo vzťahu k nej by jej asi neublížil.

Svedok L. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že W. I. pozná, pretože je to jeho bývalý nevlastný brat a taktiež pozná aj obžalovaného, pričom má vedomosť o tom, že W. I. si požičal od obžalovaného 100.000,- Sk ešte v čase, keď mal obžalovaný reštauráciu, a následne na to W. I. spával so ženou obžalovaného aj keď obžalovaný ho bral ako kamaráta. Navyše potom počul, že W. I. rozprával na obžalovaného, že sa mu má vyhrážať. K tomuto on môže uviesť ešte to, že W. I. aj spolu s bývalou družkou obžalovaného, ktorú on pozná pod krstným menom W., z neho spravili bezdomovca, potom ho zavolali k sebe s tým, že vedeli, že je bezdomovec a za jedlo bude ochotný dosvedčiť čokoľvek a chceli odo neho, aby na obžalovaného tvrdil rôzne veci napríklad, že sa vláči s babami, čo vôbec nebola pravda. Toto chceli odo neho z toho dôvodu, že keby ho náhodou volali na políciu, pričom nič iné po ňom nechceli, ale on na polícii ani vypovedať nebol. Vie o tom, že I. aj s bývalou družkou obžalovaného pestujú marihuanu, inhalujú ju, pričom túto činnosť prevádzkuje W. I.. Na dotaz či svedok podľa toho aké informácie má k osobe W. I. a jeho aktivitách pri obchode s drogami resp. pestovaním marihuany takéto niečo niekedy oznámil polícii svedok uviedol, že nič také neoznámil, ale vie, že policajti sa zaujímali o osobu W. I., že tam prebiehalo aj nejaké sledovanie kvôli tomuto, takže má za to, že o tom vedia.

Súd procesným postupom podľa prečítal výpoveď svedkyne X. E. z prípravného konania.

Svedkyňa X. E. v prípravnom konaní vypovedala, že W. I. pozná, nakoľko býva v ich vchode na G. X v Z. a v tomto dome aj vyrastal. Vôbec si nespomína na to, že by ho v júli tohto roku mala vidieť ako pri dome sa rozpráva s nejakým iným mužom a že tento muž by sa mu nejakým spôsobom mal vyhrážať, pokiaľ by sa také niečo dialo a bola by to videla, bola by si to iste zapamätala, ale na takúto situáciu si nespomína.

Vzhľadom ku skutočnosti, že Krajský súd Bratislava svojím rozhodnutím pod číslom konania zo dňa 08.06.2011 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III čk. zo dňa 10.11.2010 v celom rozsahu, pričom opätovne vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal. Súd na základe tohto rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovane naznačením smerom tak ako vyplýva z intencií odôvodnenia citovaného rozhodnutia Krajského súdu, pričom opätovne vypočul ako poškodeného W. I. tak aj poškodenú W. L., pričom na základe výpovede poškodeného W. I. vyplynulo, že tento na svojej výpovedi, ktorú učinil v hlavnom pojednávaní v predchádzajúcom priebehu v plnom rozsahu trvá, obžalovaný sa mu v období apríl 2009 až júl 2009 vyhrážal v troch aj štyroch prípadoch, pričom to začalo postupne, najprv mu hovoril, aby dal pokoj jeho žene, potom sa to stupňovalo, boli vyhrážky cez telefón, že ho dobije, nechá ho dobiť, odreže mu vajcia, poleje ho benzínom a potom nastala tá situácia, keď mu odobral motorové vozidlo čo považuje za najzávažnejšie. Vtedy v tom čase sa ponáhľal do poisťovne s autom, obžalovaný si na neho počkal, chytil ho pod krk, začal sa mu vyhrážať, tak ako uvádzal s tým, že on mu potom kľúč od motorového vozidla vydal, pričom obžalovaný mu ešte povedal, že si má z auta vybrať všetky veci, ktoré si aj vybral. Čo sa týka pôžičky, ktorú mal mať od obžalovaného vo výške 100.000,- Sk, je pravda, že v tom čase sa prerábala krčma, pričom nejaké peniaze požičiaval aj on sám obžalovanému, mohlo to byť cca 35.000,- Sk a viac, na čo obžalovaný mu potom peniaze vrátil, avšak vzápätí zase obžalovaný požičal peniaze jemu vo výške 100.000,- Sk, ktoré mu zase vrátil on. O týchto vzájomných pôžičkách medzi sebou žiadne písomne doklady nevyhotovovali, bola medzi nimi dôvera. Čo sa týka L. T. svedok vypovedal, že sa jedná v tejto osobne o jeho nevlastného brata, s ktorým sa nestýka, pre neho sa jedná o strateného človeka. Je pravdou, že on jeho rodine aj jemu pomáhal 4 roky, keď bol po úraze, dokonca u nich býval, vyhodila ho však jeho matka, keďže domov k nim si doviezol nejakú kurvu, ktorý si zobral na izbu a vymkol jeho matku, ktorá následne na tieto záležitosti ako aj skutočnosť, že im pomizli nejaké cennosti ho jednoducho z domu vyhodila. L. T. si myslel, že je to jeho vina, on však s tým nemá nič spoločné, on tomu človeku, keď mohol tak mu pomohol. Na evidentný a jasný dotaz zo strany súdu, aby svedok uviedol, či vyhrážky, ktoré smerovali na neho od obžalovaného bral vážne a boli spôsobilé vzbudiť u neho dôvodnú obavu, svedok uviedol, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu ako aj vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla a to najmä vtedy, keď sa odohral incident s motorovým vozidlom.

Svedkyňa W. L. na hlavnom pojednávaní na základe doplnenia dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Bratislava ako odvolacieho súdu vypovedala, že v roku 2009 ich spolužitie s obžalovaným vyústilo do krízy s tým, že sa rozdelili a žili samostatne. Ona si našla iného priateľa, ktorým bol W. I.. Obžalovaný vzhľadom k tomu, že s týmto sa nemohol zmieriť na ňu slovne útočil vulgárnymi výrazmi s tým, že išiel za ňou do roboty, kde sa vyhrážal, že ak to neskončí, že ju nechá zbiť resp., že ak bude tehotná, že jej vyreže decko z brucha a že I. odreže vajcia. Vulgarizmy, ktoré používal obžalovaný na jej adresu odzneli aj v prítomnosti ich maloletej dcéry. Jednalo sa o vulgarizmy na jej adresu takého typu, že je piča vyjebaná, že ho má rešpektovať a robiť to čo povie on. V jednom prípade, keď za ňou došiel do práce po vyhrážkach, ktoré už uviedla ju fyzicky napadol tým spôsobom, že úmyselne do nej sotil ako popri ňom prechádzala v úzkej uličke v kuchyne a to tak, že spadla na zem. Pri tomto útoku boli v kuchyni iba ona a obžalovaný. Čo sa týkalo vyhrážok na adresu jej terajšieho partnera W. I. tieto vyhrážky obžalovaný na neho smeroval aj v jej prítomnosti, pričom, keď požičala motorové vozidlo W. I. obžalovaný došiel k nej domov vykrikoval vonku pred domom, aby zavolala W., čím mal na mysli W. I., ktorý však predtým odišiel. Potom čo obžalovaný zistil, že požičala motorové vozidlo W. I., povedal, že pôjde za W. I., že mu železnou tyčou rozbije piču, že tyč má v aute, potom odišiel. Okolnosti kedy malo dôjsť k roztržke medzi obžalovaným a W. I. ohľadne motorového vozidla pri tom nebola, ale mala viacero neprijatých hovorov od obžalovaného a keď s ním následne volala, tak obžalovaný jej následne povedal, že auto hodí do X.. Svedkyňa na dotaz zo strany súdu, aby uviedla, že vzhľadom na to čo popisuje vo svojej výpovedi mala z vyhrážok obžalovaného voči jej osobe dôvodnú obavu t. j. vyšší stupeň tiesnivého pocitu zla, svedkyňa uviedla, že v tom čase ako sa to odohralo samozrejme, že z toho mala dôvodnú obavu. Čo sa týka motorového vozidla, ktoré ona požičala W. I., toto bolo jej vlastníctvom a bolo evidenčne vedené na jej osobu. S obžalovaným sa momentálne stýka minimálne a to iba tým, že mu odovzdá dcéru podľa dohody kedy sa s ňou bude stýkať a keď ju obžalovaný prinesie naspäť, pretože mu nechce brániť v styku s dcérou.

Na základe doplneného dokazovania tak ako naznačil vo svojom rozhodnutí odvolací súd je zrejmé, že k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona konaním obžalovaného jednoznačne došlo a nie je možné vysloviť, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa by bola závažnosť tohto skutku nepatrná a konaním obžalovaného jednoznačne došlo k takému spôsobu vyhrážania voči obom obžalovaným t. j. ako W. L. tak aj W. I., ktoré u nich vyvolali vyšší stupeň tiesnivého pocitu zla, vznikla u nich dôvodná obava.

Je teda úplne zrejmé a zjavné, že došlo k naplneniu zákonných pojmových znakov prečinu nebezpečného vyhrážania sa a teda v konkrétnom prípade nešlo len o použitie „silných slov“ bez konkrétneho obsahu a zmyslu a vyhrážanie obžalovaného malo závažnejší charakter a pre svoju závažnosť objektívne vzbudzovalo dôvodnú obavu u poškodených z realizácie takýchto vyhrážok, navyše je nutné podotknúť aj to, že počas týchto vyhrážok resp. vzápätí po nich došlo aj k fyzickému ataku na poškodenú W. L., ktorá túto okolnosť vo svojej výpovedi uvádza.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal dokazovania aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, pričom ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci vyhodnotil najmä konfrontáciu, zápisnicu o vydaní veci, fotokópiu technického preukazu motorového vozidla, zápisnicu o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu, správy týkajúce sa samotného obžalovaného a to správu z Obvodného úradu, z priestupkového referátu a samozrejme aj odpis z registra trestov obžalovaného.

Z listinných dôkazov je nutné poukázať na zápisnicu o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že obžalovaný G. O. vydal osobné motorové vozidlo Opel Corza, červenej farby, EČ: BA XXX CG polícii, ďalej technický preukaz motorového vozidla - osvedčenie o evidencii motorového vozidla Opel Corza, štátnej poznávacej značky BA XXX CG podľa, ktorého držiteľom a aj vlastníkom vozidla je W. L., nar. XX.XX.XXXX s tým, že osvedčenie o evidencii bolo vydané dňa 05.09.2008.

O osobe obžalovaného súd z listinných dôkazov zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol stíhaný pre spáchanie priestupku v mieste trvalého bydliska a taktiež nebol súdne trestaný, keďže v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zvážení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrnne dospel k záveru, že obžalovaný G. O. tým, že sa inému vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví a to takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona po objektívnej stránke.

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle v zmysle Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý tento zákon chráni.

Obžalovaný spáchanie skutku v plnom rozsahu popiera, pričom uvádza, že s poškodeným ako W. I., tak i W. L. sa nikdy žiadnym spôsobom nevyhrážal ani slovne ani fyzicky na nich nezaútočil. Poškodený W. I. mu vozidlo vydal dobrovoľne z dôvodu, že mu vadilo, že používa toto vozidlo, ktoré on kedysi spoločne kúpil s poškodenou W. L., keď žili spolu ako druh a družka.

Obžalovaný je však zo spáchania žalovaného skutku jednoznačne usvedčovaný výpoveďou oboch poškodených t. j. ako W. I. tak aj W. L., ktorí zotrvali vo svojich výpovediach, popísali skutkový dej v súlade so skutkom, ktorý je predmetom obžaloby, pričom poškodená W. L. okrem týchto skutočností aj uviedla, že obžalovaný ju aj fyzicky napadol, pričom však okrem modriny na ramene nemala žiadne zranenie a obžalovaný je samozrejme usvedčovaný do istej miery aj výpoveďou vlastnou a to tým, že je úplne absurdné, aby poškodený W. I., ktorý vedel, že vozidlo má požičané od poškodenej W. L. toto dobrovoľne vydal obžalovanému, pretože na to nemal žiaden dôvod.

Ďalšie výpovede svedkov, ktoré boli produkované či už v štádiu prípravného konania alebo v konaní pred súdom a to výpovede svedkov L. T. a X. E. sú výpovede, ktoré so žalovaným skutkom nemajú žiaden súvis, nakoľko svedkyňa E. uvádza, že sa nepamätá na to resp. nebola svedkom toho, že by videla alebo počula, že by poškodený W. I. mal nejaký konflikt s iným mužom v blízkosti ich domu na G. X a svedok T. uvádza skutočnosti, ktoré vo vzťahu ku skutku tento žiadnym spôsobom neovplyvňujú a so skutom nesúvisia, pretože samotná okolnosť, že mal byť nahováraný zo strany poškodených W. I. a W. L. na to, aby rozprával o obžalovanom „ že sa vláči s babami“ resp. že I. sa obžalovanému má vyhrážať kvôli pôžičke 100.000,- Sk, poťažne že na vozidle Opel Corza ma poškodený I. „rozvážať marihuanu“ nemá so skutkom žiaden súvis.

Pri určení druhu a výšky trestu pre obžalovaného súd samozrejme posudzoval aj mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti tak ako to má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom zistil, že v danom prípade vo vzťahu k obžalovanému existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo v konečnom dôsledku v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona má vplyv na úpravu trestnej sadzby s tým, že horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa znížila o jednu tretinu.

Následne potom súd v takto upravenej trestnej sadzbe uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého mu s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je plne adekvátny okolnostiam skutku a splní svoj účel trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný bude povinný počas plynutia skúšobnej doby viesť riadny život, nedostať sa do konfliktu so zákonom a v prípade, že tejto podmienke vyhovie súd po uplynutí skúšobnej doby vysloví, že sa osvedčil a bude sa na neho hľadieť ako keby súdne trestaný nebol. V opačnom prípade a to už aj počas priebehu skúšobnej doby však súd môže vysloviť, že odsúdený sa neosvedčil a bude musieť nastúpiť výkon trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou podpísaného súdu.