Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27P/26/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou vo veci starostlivosti súdu o mal. O. O., A.. X.X.XXXX Y. S. O., A.. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice IV, detí rodičov: H.. U. Q. F.., H.. P., A.. X.X.XXXX, W. S. XXXX/XX, O., zast. JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátkou so sídlom AK Mäsiarska ul. č. 4, Košice a ML.. F. O., A.. X.X.XXXX, W. Q. Č., M., P. XXX/XX, F. X, v konaní o zníženie a zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Návrh na zníženie výživného zamieta.

Zastavuje konanie o zvýšenie výživného.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom, ktorý doručil na tunajší súd 22.3.2011 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na mal. Kristínu zo 125 eur na 40 eur mesačne a na mal. Tibora zo 70 eur na 30 eur mesačne od 1.1.2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že k 30.12.2010 má ukončený pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa Labrys, o.p.s. a od 31.12.2010 je vedený v evidencií nezamestnaných, doposiaľ mu výška podpory v nezamestnanosti nebola stanovená, skutočnú výšku sa dozvie až 6.4.2011.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a vo svojom vyjadrení doručenom súdu 19.4.2011 žiadala zvýšiť výživné na mal. Kristínu na 150 eur a Tibora 100 eur mesačne od 1.4.2011 do budúcna.

Matka pred začatím pojednávania, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, svoj návrh na zvýšenie výživného zobrala späť.

Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnúť, lebo nie je v záujme maloletých.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.3.2009 pod č. k. XXC XXX/XXXX-XX bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené a na čas po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť na mal Kristínu sumou 125 eur a Tibora 70 eur mesačne, počnúc

právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva rodičov, od 13.5.2009. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že mal. Kristína navštevovala 1. ročník základnej školy a Tibor materskú školu. Otec mal priemerný čistý mesačný príjem 18.500,- Kč, avšak za február 2009 mu poklesol na 15.983,- Kč, matka mala 18.400,- Sk (610,77 eur).

Z výpovede matky vyplýva, že mal. Kristína navštevuje 4. ročník ZŠ, navštevuje aj ZUŠ - odbor klavír, kde uhrádza 129,70 eur ročne. Mal. Tibor navštevuje 1. ročník ZŠ, za školský klub matka uhrádza 45 eur polročne. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde im matka platí osobitne po 20 eur mesačne. Mal. navštevujú od 9/2011plávanie, kde matka uhrádza 70 eur mesačne. Matka okrem týchto 2 detí iné dieťa nemá. V 9/2009 uzavrela manželstvo s D. Q., ktorý je zamestnaný na UPJŠ s príjmom 900 eur mesačne. Rodina býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo výlučnom osobnom vlastníctve matky maloletých, kde uhrádzajú výdavky vo výške 190 eur mesačne. Matka uviedla, že otec jej nad rámec doteraz určeného výživného ničím neprispieva.

Z opisu mzdového listu od zamestnávateľa matky J. Q. O., Š. X, O. vyplýva jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od 1-9/2011 vo výške 650,23 eur.

Z výpovede otca maloletých vyplýva, že okrem maloletých iné dieťa nemá. Býva sám v 1-izbovom družstevnom byte, kde uhrádza mesačne 3.500,- Kč. Uvedený byt je predmetom súdneho sporu o vyporiadanie BSM s matkou maloletých. Okrem toho má spoluvlastnícky podiel s bratom na rekreačnej chate v Jizerských horách, ktorý dostali darom od svojej matky v roku 1991. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že u posledného zamestnávateľa mal rozviazaný pracovný pomer k 30.12.2010 dohodou pre neprekonateľné názorové rozpory so zamestnávateľom. Má za to, že spoločnosť svojou činnosťou napĺňa znaky trestného činu organizovaného zločinu, ide o klasický prípad tunelovania jednej spoločnosti druhou. Podal aj trestné oznámenie ohľadom uvedeného, avšak konanie bolo odložené pre nedostatok dôkazov. Okrem toho otec uviedol, že nevyhovovala mu aj skutočnosť, že mal uzavretú pracovnú zmluvu na činnosť antropológa, ale približne od roku 2008 tam robil aj iné činnosti, a to vodiča, viezol materiál, náradie, zamestnancov na výskumné miesta, a preto bol v meškaní so svojou antropologickou prácou, za čo dostal aj napomenutie od riaditeľa. Z práce odišiel aj z toho dôvodu, že nechcel ohroziť svoju bezúhonnosť, keďže jeho meno bolo zárukou kvality v uvedenej spoločnosti a mal za to, že kvalita spoločnosti klesala, čo by malo vyplývať zo správ o výskume odovzdávaných archeologickému výskumu, avšak v uvedených správach to nebude, pretože archeológovia si navzájom nechcú škodiť. K poberaniu podpory v nezamestnanosti otec uviedol, že vzhľadom na to, že jeho bývalý zamestnávateľ neodovzdal určité doklady, začal ju poberať až od 4/2011, kedy dostal vyplatené za predošlé obdobie. Od 7/2011 nemá žiadny príjem. Sociálne dávky nežiadal, pretože má za to, že by nedostal, keďže má družstevný byt.

Z dokladu o rozviazaní pracovného pomeru dohodou z 30.12.2010 vyplýva, že otec bol zamestnaný v D., E..F..X.. X. X. P. Š. XXXX/XX, F. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.2006, ako antropológ. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru dohodou sú neprekonateľné názorové rozpory medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré bránia ďalšiemu trvaniu pracovného pomeru.

Zo správy Úradu práce ČR, Krajská pobočka pre hlavné mesto Prahu z 29.9.2011 vyplýva, že otec je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 31.12.2010, doposiaľ poberá podporu v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená vo výške 26.864,- Kč za 4/2011, vo výške 7.373,- Kč za 5/2011 a 6.443,- Kč za 6/2011.

Podľa , o rod., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa o rod., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , , , , o rod., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že otcom uvedený dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. deti, a to rozviazanie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa pre názorové nezhody, nie je dôvodom na zníženie výživného, preto jeho návrh súd zamietol. Otec ako dôvod rozviazania pracovného pomeru uviedol, že jeho zamestnávateľ vykonával trestnú činnosť a nechcel sa na tom spolupodieľať, avšak o uvedenom doklady nepredložil a z jeho výpovede vyplýva, že trestné stíhanie začaté na základe jeho podnetu, bolo odložené pre nedostatok dôkazov. Ako ďalší dôvod rozviazania pracovného pomeru uviedol nedostatočnú kvalitu práce spoločnosti, avšak nepredložil ani neoznačil o uvedenom dôkaz, naopak uviedol, že archeologický ústav, kde sú správy o výsledku spoločnosti, uvedené nepotvrdí. Ako ďalší z dôvodov, pre ktorý otec odišiel zo zamestnania uviedol, že okrem antropologickej činnosti vykonával aj ďalšie organizačné činnosti, takisto nie sú dôležitým dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru v prípade, ak otec nemá možnosť sa inde zamestnať, preto súd uvedené konanie otca zhodnotil ako vzdanie sa pracovného pomeru a príjmu zo mzdy bez dôležitého dôvodu.

Matka návrh na zvýšenie výživného zobrala späť, preto súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení konanie v tej časti zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.