Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-274-2011.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
11Co/274/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, Z., zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď, proti odporcovi: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený JUDr. Imrichom Hrebíčkom, advokátom, Vajanského 7, Trnava, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. mája 2011, č.k. 20C 12/2011-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke sa s účinnosťou od 15.4.2011 zvyšuje zo sumy 90,- eur na sumu 100,- eur mesačne, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta,č.k. 8C 136/2009-32 zo dňa 19. novembra 2009.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.4.2011 do 9.11.2011 vo výške 65,33 eur sa odporcovi povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky o zvýšenie výživného na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 15.4.2011. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného, s čím však odporca nesúhlasil. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. §§ 62, 65, 75, 77, 78 Zákona o rodine súd prvého stupňa dospel k záveru, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke ako plnoletej dcére nedošlo na strane navrhovateľky ani na strane odporcu k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala meniť súdom určený rozsah vyživovacej povinnosti. Súd totiž už pri ostatnom rozhodovaní o výške výživného v novembri 2009 vychádzal z toho, že navrhovateľka študuje na vysokej škole v Nitre s tým má spojené výdavky na cestovné a štúdium, výdavky na strane navrhovateľky sa od ostatného rozhodnutia súdu výrazne nezmenili, naopak zmenila sa jej príjmová situácia keď jej bolo priznané sociálne štipendium vo výške 145,- eur mesačne. Na strane rodičov došlo k určitej zmene na strane príjmov. Matke sa príjem znížil, keď v čase ostatnej úpravy mala príjem 464,- eur mesačne, aktuálne poberá dávky hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur mesačne. Odporca dosahuje rovnaký príjem, a to opatrovateľský príspevok vo výške 206,- eur a príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 276,30 eur mesačne, čo predstavuje mierny nárast. Takto zistené zmeny pomerov neodôvodňujú po tak krátkom čase - po 1,5 roku od ostatného rozhodnutia súdu opätovne meniť výšku výživného bez toho, že by bola preukázaná podstatná zmena pomerov. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že je názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, avšak nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sociálne štipendium, ktoré ovplyvnilo jej finančnú situáciu, jej bolo určené iba na dobu určitú. Nie je isté, či ho bude poberať aj v budúcnosti. Do spisu boli založené všetky dôkazy, ktoré preukazujú jej osobné a majetkové pomery, ako aj pomery jej matky a z nich vyplývajúca skutočnosť, že nebolo v reálnej moci navrhovateľky, aby si zabezpečila vyššiu životnú úroveň iným spôsobom než zvýšením výživného. Navrhla preto jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, obsahom celého spisového materiálu, pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod spisovou značkou 20C/ 12/2011 je zvýšenie výživného odporcu voči navrhovateľke ako plnoletej dcére. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietnutý.
Výživné súd určí podľa stavu, zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily k dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a ktoré je výživou odkázané na svojich rodičov.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 8C 136/2009-32 zo dňa 19. novembra 2009 sumou 90,- eur mesačne. V tej dobe navrhovateľka bola študentkou 1. ročníka Filozofickej fakulty Konštantína Filozofa v Nitre. Žila spolu v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 464,- eur mesačne a iné vyživovacie povinnosti nemala. Odporca dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 392,- eur a okrem navrhovateľky mal vyživovaciu povinnosť k dcére K. O., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z terajšieho manželstva odporcu a bola študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie v Trnave.
V súčasnosti navrhovateľka stále študuje na Vysokej škole - filozofickej fakulte Konštantína Filozofa v Nitre, a to tretí ročník, kde denne dochádza. Stále žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je od 9.9.2011 zamestnaná v spoločnosti J. S., s.r.o., I. s priemerným čistým mesačným zárobkom 228,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Predtým bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala len dávky v hmotnej núdzi. Odporca je ženatý, z manželstva pochádza dcéra K., ktorá navštevuje 4. ročník strednej školy. Manželka odporcu je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 360,- eur. Príjem odporcu pozostáva z opatrovateľského príspevku 206,- eur mesačne a z prenájmu nebytových priestorov vo výške 276,- eur mesačne, takže spolu jeho príjem je mesačne 482,- eur. S navrhovateľkou sa nestretáva, iným spôsobom ako určeným výživným na jej výživu neprispieva. Navrhovateľka v školskom roku 2011/2012 poberá sociálne štipendium 160,- eur mesačne.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu, avšak vo veci nesprávne rozhodol. Od poslednej úpravy výživného do rozhodovania odvolacieho súdu uplynula doba 2 rokov, pričom došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov plnoletého dieťaťa, teda matky, navrhovateľky i odporcu. Na strane navrhovateľky sa pomery podstatne nezmenili. Navrhovateľka stále študuje na vysokej škole, v súčasnosti navštevuje 3. ročník, poberá sociálne štipendium mesačne vo výške 160,- eur, okrem toho iný príjem nemá. Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky navrhovateľky, s ktorou táto žije v spoločnej domácnosti, tak tejto sa zmenili pomery tým, že sa jej o 236,- eur mesačne znížil príjem, nie jej zavinením. Takže v súčasnosti dosahuje príjem 228,- eur mesačne, z ktorého príjmu viac ako 50,- eur nie je schopná poskytnúť navrhovateľke na zabezpečenie jej výživy. Pokiaľ sa týka odporcu, tak od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem zvýšil i keď nepatrne, a to o 92,- eur mesačne. Odvolací súd za takto zistenej zmeny pomerov, keď príjem navrhovateľkinej matky sa podstatne znížil a príjem odporcu sa nepatrne zvýšil, považoval po uplynutí doby od poslednej úpravy 2 rokov pri podstatne nezmenených pomeroch navrhovateľky za dôvodné zvýšenie výživného, a to v minimálnom rozsahu o sumu 10,- eur mesačne, pričom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka ako plnoletá sa pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia, takže nemá možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky iné okrem poberania sociálneho štipendia. Sumu 100,- eur tak odvolací súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že iným spôsobom ako súdom určeným výživným sa odporca na výžive svojej plnoletej dcéry nepodieľa.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvýšil výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 90,- eur na 100,- mesačne s účinnosťou od 15.4.2011, teda od podania návrhu, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 8C 136/2009-32 zo dňa 19.11.2009.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu spätne od 15.4.2011, pričom odporca za obdobie od 15.4.2011 do 9.11.2011 prispieval na výživu svojej dcéry súdom určenou sumou 90,- eur, vznikol mu na výživnom nedoplatok vo výške 65,33 eur (5,33 eur za apríl 2011 a 6 mesiacov po 10,- eur), ktorý nedoplatok odvolací súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku nedoplatku a zistené osobné a majetkové pomery odporcu povolil tomuto uhradiť ho v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo, keďže navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.