Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-101-2010.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/101/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého X. R. M. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov V. S., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom F. B., S. XX/XX P. H. R. M. W., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom B. X, XXXX U. A., S. K. o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý X. R. M. W., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom 27. 09. 2010 výživným vo výške 100 Eur mesačne. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok výživného za čas od 27. 09. 2010 do 09. 11. 2011 v čiastke 1 113,30 Eur sa otcovi maloletého p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom november 2011 pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Podaným návrhom matka maloletého žiadala súd, aby jej maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň, aby otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať výživným vo výške 250 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. V návrhu ďalej uviedla, že žiada, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým na základe dohody medzi rodičmi bez obmedzenia za jej prítomnosti. V návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že všetku starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama, otec o maloletého záujem prejavuje sporadicky, navštevuje ho sporadicky a na výživu maloletého prispieva nepravidelne. Priemerne jej platí čiastku 200 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka výdavkov, ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o maloletého jedná sa len o bežné výdavky, ktoré súvisia s jeho potrebami. Tiež uviedla, že je živnostníčkou, avšak v súčasnej dobe zo živnosti žiaden príjem nemá, je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti vo výške 225 Eur mesačne. Okrem maloletého má ešte vyživovacie povinnosti k deťom B., V., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX, ktoré jej obe boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Zároveň tiež uviedla, že otec maloletého je holandským štátnym príslušníkom, pričom v súčasnej dobe býva na adrese v Holandskom kráľovstve a do budúcnosti nie je reálny predpoklad, aby s otcom maloletého obnovila spolužitie. Na pojednávaní sa matka maloletého pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je ona nezamestnaná, na materskej dovolenke a iný príjem okrem rodičovského príspevku a prídavkov na maloletého nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s maloletými deťmi, pričom okrem maloletého má ešte vyživovaciu povinnosť k N. a V. B., na ktoré otec platí výživné po 50 Eur mesačne. Zdravotný stav maloletého X. je dobrý a ona v súvislosti so starostlivosťou o maloletého má len bežné výdavky. Tiež na pojednávaní zároveň
uviedla, že netrvá na úprave styku otca s maloletým z dôvodu, že ona je ochotná kedykoľvek sa s otcom maloletého na tejto otázke dohodnúť a preto nežiadala, aby súd styk otca s maloletým upravoval.
Otec maloletého pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom v meste Utrecht zo dňa 06. 07. 2011 uviedol, že s návrhom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke nesúhlasí a žiadal, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak súhlasil s tým, aby maloletý býval u svojej matky. Pokiaľ sa týka výšky výživného uviedol, že s matkou navrhovaným výživným vo výške 250 Eur nesúhlasí, pričom on by rád prispieval výživným v tejto výške, avšak momentálne nemá žiaden príjem a preto nevie prispievať žiadnou čiastkou. Zároveň uviedol, že keď bude mať príjem domnieva sa, žeby mohol na maloletého platiť podľa platných slovenských noriem. Pokiaľ sa týka otázky styku otca s maloletým uviedol, žeby ho tešilo keby sa mohol s maloletým stretávať mimo bydliska, teda bytu kde býva aj bývalý manžel matky, aby maloletý X. mohol byť tie dni kedy bude na Slovensku s ním. Uviedol, že pravdepodobne to nebude častejšie než dvakrát ročne a nie dlhšie ako týždeň. Pri svojom výsluhu otec maloletého ďalej uviedol, že má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej N. M. W., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú bolo určené výživné vo výške 215 Eur mesačne, pričom však vyživovaciu povinnosť k maloletej v súčasnej dobe si neplní, keďže finančné prostriedky v súčasnej dobe na to nemá. Pri svojom výsluchu uviedol tiež, že v súčasnej dobe nepracuje a nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi i napriek tomu, žeby o ne požiadať mohol to neurobí. Podľa jeho názoru je to zbytočná starosť, pričom zatiaľ vie žiť z peňazí, ktoré mu dávajú jeho príbuzní. Absolvoval školenie na hypnoterapeuta, ktoré ukončil koncom januára 2011 a v súčasnej dobe sa zúčastňuje školenia po absolvovaní ktorého bude môcť začať pracovať. Tiež uviedol, že má veľmi dobrý zdravotný stav, nie je chorý, výdavky v súčasnej dobe nemá žiadne, žije sám, nemá byt, prespáva u rôznych ľudí, napr. u brata, u kamaráta, nevlastní žiaden majetok či už nehnuteľný, hnuteľný ako nábytok sa nachádza na Slovensku kde býva matka maloletého. Tiež nezískal žiadne finančné prostriedky z titulu dedenia, resp. darovania, reštitúcii, výhry v lotérii alebo ináč.
Opatrovník maloletého na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel, maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloletý sa nachádza výlučne v jej osobnej starostlivosti a matka sa o neho stará výlučne sama. Pokiaľ sa týka výživného opatrovník maloletého navrhol, aby bol otec zaviazaný platiť výživným vo výške, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a pokiaľ matka nenavrhla upraviť styk otca s maloletým tento tiež nenavrhuje upraviť, keďže je matka ochotná s otcom maloletého sa na tejto otázke dohodnúť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu otca pred dožiadaným súdom, výškou dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberajú obyvatelia Holandska, výškou minimálnej mzdy v Holandsku, správou o povesti na matku z miesta bydliska, s príjmami matky maloletého z podnikateľskej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2009, výpisom zo živnostenského registra a mailovou komunikáciou matky s otcom zo dňa 16. 02. 2011.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti. Z výsluchu matky súd zistil, že táto žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletými deťmi. V mieste bydliska podľa správy obce F. B. má ona dobrú povesť, je priateľskej povahy a alkoholické nápoje nepožíva, o svoje maloleté deti sa stará dobre. Ďalej súd mal preukázanú tú skutočnosť, že okrem maloletého X. má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom B. a to V., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX, ktoré boli na základe rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18. 11. 2008, č. k. 6P 122/2008 zverené do jej osobnej starostlivosti. Súd ďalej zistil, že matka maloletého bola živnostníčkou, avšak od mesiaca marec 2011 má zrušenú živnosť. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur. Zároveň táto je poberateľkou prídavkov na maloleté deti B. a na maloletého X.. Iný príjem matka maloletým detí nemá. Pokiaľ sa týka ďalších skutočností súd zistil, že maloletý X. je v starostlivosti matky, táto sa o neho dobre stará. Maloletý v súčasnej dobe do materskej školy nechodí a matka má podľa jej vyjadrenia na neho výdavky len v súvislosti s bežnou starostlivosťou, nakoľko zdravotný stav maloletého je dobrý. Súd zároveň zistil, že otec na maloletého neprispieva žiadnou čiastkou, maloletého nenavštevuje, pričom na maloletého zaplatil výživné naposledy v októbri roku 2010. Odvtedy neprispel žiadnou čiastkou. Z výsluchu matky súd zistil, že finančne jej vypomáha jej matka a tiež aj otec maloletých detí B.. Súd zistil, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti asi dva roky, v súčasnej dobe spolu nežijú a matka
ani o obnovenie spolužitia záujem nemá. Ďalej z výsluchu zistil, že otec maloletého videl naposledy keď malo dieťa 7 mesiacov. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že tento je rozvedený, má vyživovaciu povinnosť k dcére N. M. W., na ktorú podľa jeho vyjadrenia bolo súdom stanovené výživné vo výške 215 Eur. V súčasnej dobe podľa vyjadrenia otca tento výživné na maloletú N. neplatí, tiež podľa jeho vyjadrenia súd zistil, že si vyživovaciu povinnosť neplní ani vo vzťahu k maloletému X.. Naposledy z titulu výživného zaplatil matke 200 Eur v októbri roku 2010. Súd zároveň mal preukázané z výsluchu otca, že tento v súčasnej dobe nie je nikde zamestnaný, že nemá žiaden príjem a zároveň z výsluchu otca súd zistil, že tento nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi - sociálnu dávku a to z dôvodu ako sám uviedol, že sa jedná o zbytočnú starosť a zatiaľ vie vyžiť z peňazí, ktoré mu dávajú jeho príbuzní. Uviedol, žeby o dávku požiadať mohol, ale to neurobí. Z jeho výsluchu pred dožiadaným súdom súd zistil, že s matkou maloletého žili spolu, avšak asi 6 mesiacov po narodení X. sa ich spolužitie ukončilo a matka sa podľa jeho vyjadrenia nasťahovala a vrátila späť k bývalému manželovi, k otcovi svojich maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 článku 1 bodu 1 písm. b) toto nariadenie sa uplatní bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu v občianskych veciach týkajúcich sa nadobúdania, výkonu, prenesenia, obmedzenia alebo odňatia rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 8 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa článku 5 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd zistil, že obvyklým pobytom maloletého X. je obec F. B. v Slovenskej republike. Súd Slovenskej republiky konkrétne Okresný súd Veľký Krtíš v obvode, ktorého maloletý s matkou žije má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, keďže toto má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Pokiaľ sa týka právneho poriadku, ktorý súd použil pri rozhodovaní o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov je ním právny poriadok Slovenskej republiky, keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. tieto vzťahy sa spravujú právom štátu na území, ktorého má dieťa obvyklý pobyt. Ako už bolo uvedené maloletý X. sa narodil na území Slovenskej republiky, je štátnym občanom Slovenskej republiky, od narodenia žije na území Slovenskej republiky, v mieste bydliska matky, má trvalé bydlisko spolu s matkou a tam má aj obvyklý pobyt, preto rozhodujúcim právnym poriadkom je právny poriadok Slovenskej republiky. Pokiaľ sa týka úpravy výživného, vo veciach výživného je daná právomoc súdu Slovenskej republiky Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, teda podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, t. j. maloletého dieťaťa. Rozhodovanie podľa § 36 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípadoch keď rodičia maloletého dieťaťa, ktorí neuzavreli manželstvo, nežijú spolu buď vôbec spolu nezačali žiť, resp. spolu prestali žiť, čo sa týka aj vzťahu medzi matkou a otcom maloletého dieťaťa. Naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú nie je závislé od okolností, či sú alebo nie sú manželia, ale ani od okolností, či spolu bývajú alebo nie. Slovenský právny poriadok neukladá povinnosť žiť spolu ani manželom ani rodičom dieťaťa. Splnenie tejto podmienky treba posudzovať komplexne a zisťovať či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby a druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že sa rodičia nedokážu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Súd mal v danom prípade preukázané, že rodičia maloletého X. nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti a podľa zistenia súdu ani neexistuje medzi rodičmi dieťaťa vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať potreby rodiny. Matka maloletého žije sama so svojimi deťmi a otec žije sám mimo územia Slovenskej republiky v Holandsku a podľa vyjadrenia, či už matky alebo otca toto spolužitie skončilo. Súd zistil, že o výchovu maloletého sa v plnej miere stará výlučne matka, táto zabezpečuje jeho osobné potreby, zabezpečuje jeho výživu, výchovu, vytvára mu stabilné rodinné prostredie, pričom otec o dieťa záujem taký akoby otec o dieťa prejavovať mal neprejavuje. Dieťa nevidel vlastne od jeho 7 mesiacov, dieťa ho nepozná, neovláda jeho jazyk a keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine je povinnosťou súdu na návrh niektorého z rodičov určiť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti súd preto potom maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke. Otcom navrhované riešenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v tom smere, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, aby býval u svojej matky, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné. Súd v tejto súvislosti však poukazuje na tú skutočnosť, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, stará sa o neho vlastne od jeho narodenia a otec maloletého starostlivosť o dieťa nezabezpečuje žiadnym spôsobom. Ako už bolo uvedené osobne sa o neho nestará a ani na maloleté dieťa neprispieva žiadnym výživným. Od minulého roku od októbra 2010 kedy zaplatil 200 Eur na maloletého neprispel žiadnou čiastkou, či už finančne alebo v naturálnej forme. Preto potom ako už bolo uvedené a ako je citované vo výrokovej časti rozhodnutia, maloleté dieťa zveril matke. Pokiaľ sa týka výživného súd určil výživné na maloletého počínajúc dňom podania návrhu matkou na súd a to dňom 27. 09. 2010 a to v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné pre maloleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Súdne konanie sa začalo podaním návrhu na súd dňa 27. 09. 2010. Pokiaľ sa týka výšky výživného súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 62 Zákona o rodine, ako aj ustanovenia § 75 Zákona o rodine. Je potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný piliér celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu najslabšej skupine osôb v spoločnosti a to deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa a to matka a otec. Pokiaľ sa týka matky táto sa o dieťa osobne stará a svoju vyživovaciu povinnosť si plní výkonom osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka otca maloletého ako už bolo uvedené tento je povinným
subjektom plniť si túto vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu a preto potom ho súd zaviazal na plnenie si tejto povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona. Pri rozhodovaní o výživnom, o jeho výške, súd vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, jednak zo zárobkových schopností a možností otca maloletého, z jeho majetkových pomerov, životnej úrovni, počtu iných vyživovacích povinností, pričom podľa názoru súdu otec maloletého je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100 Eur mesačne na maloletého a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že i napriek tomu, že je nezamestnaný tento podľa názoru súdu v súlade s ustanovením § 75 Zákona o rodine sa vzdal bez dôležitého dôvodu, zárobku, resp. majetkového prospechu, čo je možné dokumentovať jeho vyjadrením k otázke jeho príjmu kedy pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom v meste Utrecht uviedol, že je nezamestnaný, nedostáva žiadne dávky, pričom by však o dávky požiadať mohol, ale takto neurobí, podľa neho je to zbytočná starosť a zatiaľ vie žiť z peňazí, ktoré mu dávajú príbuzní. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by otec maloletého požiadal o priznanie sociálnych dávok mohol by tento získať dávku vo výške najmenej 500 Eur, keďže výška sociálnej dávky v Holandsku predstavuje 50 % minimálnej mzdy na jednu osobu od 21 do 65 rokov, pričom otec maloletého je vo veku 50 rokov a výška minimálnej mzdy v Holandsku predstavuje v závislosti od veku a odpracovaných rokov 1 000 až 1 290 Eur. Preto potom najnižší príjem z dávky sociálnej starostlivosti by otec mohol mať vo výške najmenej 500 Eur, resp. do 645 Eur a preto potom výživné vo výške 100 Eur zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a to aj s prihliadnutím na potreby maloletého, ktorý je v súčasnej dobe vo veku dvoch rokov, jeho zdravotný stav je dobrý, je s matkou doma, nenavštevuje predškolské zariadenie a matka má v súvislosti s jeho výchovou a starostlivosťou o neho bežné finančné výdavky, ktoré súvisia so zabezpečením ošatenia, stravy a ďalších bežných výdavkov s potrebami dieťaťa v jeho veku. Keďže súd o výživnom rozhodol od podania návrhu matkou 27. 09. 2010 za obdobie od tohto dátumu ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. 09. 11. 2011 vznikol otcovi maloletého nedoplatok na výživnom vo výške 1 113,30 Eur (za mesiac september 2011 13,30 Eur, za mesiace október, november, december 2010 300 Eur, t. j. 3 x po 100 Eur a za mesiace január až október, t. j. 10 mesiacov x 100 Eur t. j. 1 000 Eur, celkom 1 313,30 Eur - 200 Eur zaplatených v októbri 2010 t. j. 1 113,30 Eur), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom november 2011 pod stratou výhody splátok a to v súlade s ustanovením § 160 O. s. p., podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pokiaľ sa týka úpravy styku súd o tejto otázke nerozhodoval a to v súlade s ustanovením § 25 ods. 2, podľa ktorého súd o úprave styku rozhodovať nebude, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že nežiada, aby súd upravoval styk otca s maloletým dieťaťom a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ona nemá u úmysle dieťa otcovi nedať a neumožniť mu stretnúť sa s maloletým, pričom uviedla, že v prípade keď sa otec maloletého dostaví na územie Slovenskej republiky umožní jeho stretnutie s maloletým. Pokiaľ sa týka otca maloletého tento pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy styku s maloletým on nesúhlasí s takou úpravou styku, že by to bolo na základe dohody rodičov bez obmedzenia, čo by znamenalo, že si to určí matka, pričom pokiaľ by on bol na Slovensku navrhol, aby v tie dni mohol byť s ním. Nevedel však presne uviesť o akú dobu sa jedná, uviedol, že sa jedná len o pravdepodobnosť a žeby to nemohlo byť častejšie než dvakrát ročne a nie dlhšie ako týždeň. Presnú úpravu styku nenavrhol. Preto potom súd styk otca s maloletým neupravil a to v súlade s citovaným ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.