Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-547-2008.pdf
PDF · 120.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/547/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. W. X, I., zastúpený: JUDr. Vladimír Čillo, advokát, Blatnica 241, proti odporcovi: EBA, s. r. o., so sídlom Rusovská cesta 1, Bratislava, IČO: 31 376 134, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume 4.793,40 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15.10.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že 23.03.2007 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonník práce, napriek tomu, že žiadneho porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustil. Dňa 23.02.2007 sa vrátil z týždennej pracovnej cesty z Pezinka do závodu navrhovateľa v Sučanoch pri Martine. Počas týždňa bol v Pezinku ubytovaný u odporcu a keďže sa mal na budúci týždeň zúčastniť školenia, nechal si na ubytovni osobné veci. Neskôr však zistil, že si na ubytovni zabudol doklady, na čo volal na ubytovňu a strážnik mu potvrdil, že sú na ubytovni a v pondelok mu ich vrátil. Na školenie mal navrhovateľ cestovať spoločne s pánom R. motorovým vozidlom odporcu. Vozidlo za účelom cesty na 26.02.2007 prevzal navrhovateľ s tým, že s kolegom R. sa dohodol, že keďže nemá doklady bude viesť motorové vozidlo R.. Bez ďalšieho si R. sadol do auta s tým, že pôjdu ešte do bytu navrhovateľa, ale otec R., ktorý bol opitý, bránil synovi, aby auto šoféroval pokým z auta nevystúpil. Navrhovateľ sa potom s autom zobral späť domov, kde auto zaparkoval a oznámil R., že do Pezinka pôjde vlakom. Otec R. potom zavolal riaditeľovi závodu, ktorý prišiel autobusom asi po troch hodinách, asi po osemnástej hodine, k navrhovateľovi domov. Keď riaditeľ k nemu prišiel domov, riaditeľ ho vyzval, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške na alkohol, na čo mu navrhovateľ odvetil, že má otvorené pivo, je nedeľa, deň odpočinku. Nevidel preto navrhovateľ dôvod, aby sa po takto zažitom nerváku podroboval dychovej skúške. Dňa 26.02.2007 navrhovateľ pricestoval do Pezinka, kde si prevzal zabudnuté doklady a zároveň sa dozvedel, že má ísť späť domov. Navrhovateľ nemal tridsať rokov praxe ako vodič nikdy zistenú kontumáciu alkoholu a nikdy pracovnú disciplínu neporušil. Trpí kardiovaskulárnym ochorením, ktoré zapríčiní, že pri mimoriadnych udalostiach mimoriadne očervenie, čo sa stalo aj v nedeľu 25.02.2007. Bez toho, aby mohol navrhovateľ celú vec vysvetliť mu bolo konštatované porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Po prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru 26.03.2007, počas trvania pracovnej neschopnosti navrhovateľa, žiadal, aby mu odporca naďalej prideľoval prácu, čo však odporca fakticky odmietol.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľom sa pokúsili opakovane vyriešiť vec mimosúdne, avšak márne. Odporca nariadil navrhovateľovi pracovnú cestu, ktorú mal absolvovať s kolegom R., pričom mal nariadené začať cestu 25.02.2007. Podľa vyjadrenia R. a riaditeľa R. bol navrhovateľ v podnapitom stave. Odmietol skúšku na alkohol, správal sa neprofesionálne a v poslednej chvíli odmietol nastúpiť na pracovnú cestu. Na cestu nebol riadne pripravený, pretože nemal doklady. Navrhovateľ po tomto nastúpil pre práceneschopnosť do domáceho liečenia a jeho tvrdenia o podlomenom zdraví sa mu nejavili ako reálne, nakoľko ako vodič z povolania musel absolvovať podrobné lekárske vyšetrenia a odporcovi ako zamestnávateľovi neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by zamedzovali výkonu práce. Po zvážení snahy navrhovateľa o prideľovanie práce, umožnili mu opäť pracovať, aj keď mali za to, že skončenie pracovného pomeru bolo oprávnené. Navrhovateľa však opäť porušil pracovnú disciplínu tým, že 06.06.2008 nastúpil na prácu viditeľne pod vplyvom alkoholu ráno o 7:00 h s 2,90 ‰. Po tom poslali navrhovateľa domov, nakoľko v takom stave nemohol vykonávať prácu vodiča.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pracovnou zmluvou navrhovateľa z 01.08.2006, okamžitým skončením pracovného pomeru z 16.03.2007, potvrdením o práceneschopnosti navrhovateľa, námietkou neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 26.03.2007, výzvou na nástup do práce z 08.10.2007, vyjadrením nesúhlasu so späťvzatím výpovede z 16.10.2007, vypočutím svedka H. Č., I. R., V.. N. R. a zistil nasledujúci skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 01.08.2006 vyplýva, že navrhovateľ vykonával prácu vodiča, strojníka na dobu neurčitú. Pred uzavretím zmluvy sa navrhovateľ oboznámil so svojimi právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovným poriadkom, predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa bodu 09. zmluvy bol navrhovateľ povinný riadiť sa pokynmi nadriadených, prácu vykonávať osobne, svedomito, riadne.
Z okamžitého skončenie pracovného pomeru z 16.03.2007 vyplýva, že odporca podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. účinného k 16.03.2007 skončil s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil na výkon práce - pracovnú cestu pod vplyvom alkoholu, ktorej účelom malo byť absolvovanie školenia ADR v Bratislave. Pracovnú cestu mali absolvovať spoločne so zamestnancom R., ktorý pri nástupe na pracovnú cestu upozornil nadriadeného, že navrhovateľ je evidentne pod vplyvom alkoholu, nie je schopný viesť motorové vozidlo. Na prešetrenie celej udalosti sa dostavil nadriadený R., na ktorého vyzvanie podrobiť sa dychovej skúške, túto odmietol, čo je v rozpore s povinnosťami vodiča, strojníka. Na pracovnú cestu nastúpil pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že na pracovnú cestu prevzal motorové vozidlo. Riadenie motorového vozidla je porušením disciplíny závažným spôsobom.
Navrhovateľ písomne dňa 26.03.2007 oznámil odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a požiadal o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že bol na týždňovke v Pezinku od 23.02.2007, vrátil sa do Sučian a tam mu bolo povedané, že sa vráti do Pezinka a z Pezinka pôjde do Bratislavy na školenie. Dostal služobné auto, ale doklady ostali v Pezinku na ubytovni. Povedal R., aby auto odkaroval z Bystričky do Pezinka. Horňák súhlasil, jeho otec nie. V pondelok ráno 24.02.2007 vyrazil služobným autom. V nedeľu asi okolo 15:00 h mu chcel dať fúkať R., ale odmietol. Bola nedeľa, nebol v službe. Výpoveď dostal 24.02.2007 z dôvodu, že mal vypité, a že odmietol fúkať. V nedeľu nebol v službe, vtedy mu chcel dať fúkať. Navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že bol v službe už od nedele, to len navrhol R., aby išli v noci. Ubytovanie mali zabezpečené, ale iba pre nich dvoch. Pracovná cesta mala začať až v pondelok. Ďalej uviedol, že v prípade, ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, je potrebné príkaz na vykonanie pracovnej cesty, ak mu je pridelené na tento účel auto, musí byť doklad. Nedostal žiaden písomný príkaz a ani nemal doklad o pridelení auta. Jeho pracovná cesta mala začať od pondelka v Pezinku, kam sa dostavil vlakom. Poukázal, že v pracovnej zmluve je uvedené miesto výkonu práce pod bodom 3 - miesto výkonu práce sú všetky prevádzky a organizačné zložky spoločnosti. Mal za to, že nešlo v danej veci ani o pracovnú cestu, nakoľko po týchto prevádzkach chodil na požiadanie vedenia. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, svedok R. mohol týmto autom ísť do Bratislavy sám. Keď volal riaditeľovi,
že ide vlastným autom, tak si mohol s riaditeľom dohodnúť aj to, že môže ísť aj služobným autom, keď tvrdí, že si nepamätá, prečo Y. nemohol šoférovať. R. mal už nastálo prebraté vozidlo. Vozidlo, s ktorým prišiel nebolo napísané na neho, ale na R.. Nezakázal mu zapísať sa do knihy jázd, len chcel zapísať jazdu na seba. Povedal mu, že nemá doklady a že tie štyri km z Ľadovne do Bystričky si napíše na seba a odšoférovať do Pezinku má R.. S tým on nesúhlasil a preto vystúpil z auta. R. vedel, že nemá doklady, telefonoval mu. Doklady, ktoré si zabudol mu dávala v Pezinku ekonómka, jej meno nevedel, dávala mu to z trezora. Dostal ústny príkaz od R., že si môže auto zobrať.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrh nesúhlasí, mal za to, že pracovný pomer bol skončený platne, okamžité skončenie pracovného pomeru odporcovi oznámili listom z 16.03.2007 s tým, že mu ho mal doručiť osobne R., ktorý bol jeho priamy nadriadený na pracovisku. Odporca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru a tak mu bolo doručené poštou, ktoré prevzal 22.03.2007. Podľa doručenky si navrhovateľ prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 22.03.2007. R. bol priamym nadriadeným navrhovateľa na prevádzke Sučany, ktorý mal právo a povinnosť mu prideľovať prácu. Tento mu nariadil, aby dňa 25.02.2007 vo večerných hodinách nastúpil na výkon práce, absolvovanie pracovnej cesty do Pezinku za účelom, že na druhý deň v pondelok ráno o 07:00 h sa malo konať školenie z ADR prípravy vodičov, ktoré sa aj konalo. Navrhovateľ mal nariadenú pracovnú cestu od nedele večera. Uvedenú pracovnú cestu mal absolvovať s R.. R. osobne telefonoval R. s tým, že navrhovateľ je zjavne pod vplyvom alkoholu a odmietol s ním absolvovať pracovnú cestu. R. sa preto osobnej dostavil k navrhovateľovi s tým, že preverí situáciu, na čo odmietol navrhovateľ fúkať do testeru na preverenie prítomnosti alkoholu v krvi. Bolo zjavné, že navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu a v takomto stave nemohol nastúpiť na pracovnú cestu. Na túto pracovnú cestu mali nastúpiť v nedeľu cca. 18:00 h, nakoľko školenie malo začať v pondelok o 07:00 h v Bratislave. Zamestnanci mali mať na ubytovni v Pezinku zabezpečené bývanie. Toto ubytovanie zabezpečoval vedúci prevádzky v Pezinku Č.. Mali tam šoférov z celého Slovenska. Majú sedem prevádzok a na každej sú asi traja vodiči. Auto nepreberal R., ale Y., preto ho mal odšoférovať navrhovateľ. Je možné, že R. v tom čase ešte nemal pouzatvárané zmluvy o zverení a používaní osobného vozidla. Ďalej poukázal na to, že v pracovnej zmluve je uvedené miesto výkonu práce pod bodom 3 - miesto výkonu práce sú všetky prevádzky a organizačné zložky spoločnosti. Odporca mal za to, že nejde z princípu v danej veci ani o pracovnú cestu, nakoľko navrhovateľ po týchto prevádzkach chodil na požiadanie vedenia. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, svedok R. mohol týmto autom ísť do Bratislavy sám. Keď volal riaditeľovi, že ide vlastným autom, tak si mohol s riaditeľom dohodnúť aj to, že môže ísť aj služobným autom, keď tvrdí, že si nepamätá, prečo Y. nemohol šoférovať.
Svedok H. Č. na pojednávaní uviedol, že odporcu pozná ako svojho zamestnávateľa a navrhovateľa ako zamestnanca. Vodiči, ktorí boli z Pezinka a okolia nemali zabezpečené ubytovanie, tí, ktorí boli cezpoľní, mali zabezpečené ubytovanie. Keď nastupuje vodič v pondelok, znamená, že je v službe od pondelka a nie v noci. Čo sa týka zabudnutia si dokladov navrhovateľom, príp. podrobnosti ohľadne prejednávanej veci si nepamätal. Nepamätal si vôbec žiadne problémy s doručovaním dokladov. Nedostal pokyn od H., aby poslal navrhovateľa domov. Svedok uviedol, že v čase školenia obvykle zabezpečoval ubytovanie pre vodičov z prevádzky Sučany. Vodič môže ísť max. deväť hodín, tak keď aj ide napr. do Bratislavy a nevychádza to, tak ostane u nás na noc. Pokyn na ubytovanie vodiča dostáva od jeho vedúceho, ktorý mu zavolá, či má voľné a svedok to zabezpečí. V prípade navrhovateľa ubytovanie zabezpečoval R.. Vodiči neplatia tento nocľah.
Svedok I. R. na pojednávaní uviedol, že to bolo v nedeľu, mali nastúpiť v pondelok s navrhovateľom na školenie. R. im povedal, že majú cestovať už v nedeľu, lebo školenie začínalo už o 07:00 h v Bratislave a aby sme to v rannej špičke stihli. Navrhovateľ mal prebraté auto a on čakal na telefonát, že ho vyzdvihne a pôjdu večer spolu do Pezinku. Ten, kto má prebraté auto, ten šoféruje, mal šoférovať navrhovateľ. Zavolal mu, bol mimo bydliska, že už ho čaká v Bystričke na rázcestí. Nevedel kde presne ho čaká, došiel domov, zobral si veci a s otcom, ktorý mu pomáhal s vecami išli hľadať navrhovateľa. Potom ho našli, vyšiel z jedného podniku. Sadol si do auta a navrhovateľ mu povedal, že má šoférovať on bez ďalšieho vysvetlenia. Bol udivený prečo, keď on má prebraté auto, prečo mal šoférovať lebo bol už večer a túto cestu svedok nepoznal. Tak súhlasil, že pôjde, skontroloval si vozidlo, či je diaľničná známka, nebola diaľničná známka, tak sa opýtal, prečo nie je, tak išiel zapísať jazdu do notesa, to mu však navrhovateľ nedovolil, nevedel prečo. Chcel to zapísať preto, aby bolo zaznačené, že šoféruje od
tých kilometrov, ktoré skutočne sú. Keď mu to nedovolil zapísať, povedal mu, že nejde, pretože tým by tie kilometre zobral na seba aj zodpovednosť a všetko. Vyložil si veci a dal si ich späť do svojho auta. S otcom išli domov a zavolal R., že cestuje domov a že bude cestovať svojim vlastným vozidlom, pýtal sa ho na dôvod a svedok mu to nepovedal. Nevedel prečo mu nepovedal riadny dôvod. R. bol nahnevaný, nevedel, čo mu vtedy povedal. Večer išiel sám svojim autom do Pezinka. Navrhovateľ prišiel v pondelok, ale už si nepamätal o čom sa rozprávali. Nepamätal si koľko bolo hodín, keď sa stretli s navrhovateľom, tma ešte nebola. Jeho otec bol v aute, nepamätal si, či došlo k slovnému stretu otca a navrhovateľa. Nepamätal si, či mu navrhovateľ povedal, prečo nechce šoférovať. Keď mali nastúpiť na pracovnú cestu, navrhovateľ vychádzal z nejakej krčmy. Nevedel, či navrhovateľ vykazoval známky požitia alkoholu. Alkohol z neho necítil, nepamätal si. Nevykazoval evidentné známky opitosti, tak že by padal na zem určite nie, nevedel potvrdiť ani vylúčiť, že navrhovateľ požil alkohol. Nepamätal si dôvod prečo ho požiadal navrhovateľ, aby šoféroval on, pamätal si iba to, že odmietol šoférovať, lebo mu nepovolil zapísať si jazdu do knihy jázd.
Svedok V.. N. R. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol jeho priamym podriadeným a odporca bol jeho zamestnávateľom. Týždeň pred tým ako sa mal zúčastniť na školení vodičov ADR v Bratislave mu bolo odsúhlasené použitie služobného auta. Navrhovateľ bol v piatok na služobnom nákladom aute v Pezinku. Následne keď sa mal vrátiť naspäť do Sučian na prevádzku, mal odovzdať nákladné auto s tým, že v pondelok ide na školenie, preberie si auto služobné. Navrhovateľ si ho v sobotu prevzal, kedy sa vrátil, s tým, že v nedeľu poobede pôjde aj s R. do Pezinka, kde prespia na prevádzke a následne ráno sa zúčastnia školenia. Na služobnej ceste bol navrhovateľ od nedele poobedia. Skutočnosť bola taká, že v nedeľu poobede mu volal R., že navrhovateľ nechce šoférovať, lebo má vypité a keďže som zodpovedal za auto a za všetko, išiel za navrhovateľom, pričom navrhovateľ už bol doma, vyzval ho, aby mu odovzdal kľúče od auta, doklady a auto prevzal svedok od neho späť. To bolo vo večerných hodinách, nepamätal si kedy presne. Keď prišiel k navrhovateľovi, evidentne javil známky požitia alkoholu, keď sa ho opýtal, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške, povedal, že nie. Svedok následne auto odovzdal R. a vrátil sa domov. Navrhovateľ si prevzal auto s tým, že v nedeľu poobede bude odchádzať do Pezinka, tým pádom bol v službe už od nedele, nie od rána, ale od chvíle kedy nastúpil na služobnú cestu. Tým, že si sadol do služobného auta, bol v práci už v nedeľu. Na otázku súdu, či bol navrhovateľ honorovaný aj za nedeľu, svedok uvádza, že diéty sa vyplácali po skončení pracovnej cesty na základe vyúčtovania služobnej cesty. Nebol si vedomý, že mal navrhovateľ problémy s alkoholom aj predtým. Ako zamestnanec bol v poriadku, čo bolo treba, to urobil, nevyskytovalo sa, že by pochybil v pracovnej disciplíne. Bol štandardným pracovníkom. Navrhovateľ mal vypísaný „záznam o prevádzke vozidla“. Navrhovateľ ho pri preberaní vozidla neupozornil, že si v Pezinku nechal doklady a nemôže šoférovať, v tom prípade, ak by mu to bol povedal, by to riešil inak. R. mu povedal, že navrhovateľ je opitý a nemôže šoférovať. Formálne služobnú cestu na požiadavku schvaľoval generálny riaditeľ, s tým, že v tomto prípade musela byť schválená vzdelávacia aktivita, použitie služobného auta, zabezpečenie nocľahu v Pezinku. Všetko musel odsúhlasiť generálny riaditeľ a v archíve odporcu sa toto odsúhlasenie musí nachádzať. Aj napriek tomu, že v pracovnej zmluve je uvedené, že miestom výkonu práce sú všetky prevádzky a zložky spoločnosti, na to, aby sa navrhovateľ premiestnil z jednej prevádzky do druhej bolo potrebné, aby to mal náležite zdokladované, preto dostal k dispozícii auto za účelom účasti na školení. Navrhovateľ určite vedel, že mali v nedeľu poobede nastúpiť na služobnú cestu mali zabezpečené ubytovanie v Pezinku kam sa mali dostaviť v nedeľu večer tak, aby sa vyspali a v pondelok ráno nastúpili do Bratislavy.
Podľa Čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej len „ZP“) zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa § 57 ZP zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Podľa § 221 ods. 1 ZP cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
Podľa § 220 ods. 2 ZP v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené 23.03.2007 osobným prevzatím. Návrh na určenie neplatnosti bol doručený súdu 18.04.2007, teda v zákonnej lehote v zmysle § 77 ZP.
Pri skúmaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP súd zistil, že bolo dané zamestnancovi písomne, v lehote dvoch mesiacov od zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Zo strany navrhovateľa bolo namietané nenaplnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda, že konanie navrhovateľa opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru sa nestalo a nezakladá možnosť jeho posúdenia ako závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ prevzal od odporcu služobné motorové vozidlo za účelom prepravy seba a kolegu R. na školenie v Bratislave, ktoré sa malo konať v pondelok 26.02.2007. Odporca kvalifikoval odmietnutie vykonania dychovej skúšky ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odmietnutie potvrdzuje, že chcel viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Výpoveďami navrhovateľa ako aj svedka R. bolo potvrdené, že navrhovateľ s prevzatým motorovým vozidlom (napriek tomu, že nemal pri sebe potrebné doklady) viedol v nedeľu 25.02.2007 na miesto stretnutia s kolegom R.. Na tomto mieste došlo k nezhode medzi nimi, čo vyústilo, že z pôvodného zámeru ísť spoločne do Pezinka zišlo a navrhovateľ sa s autom vrátil do miesta bydliska, kde sa neskôr stretol so svojím nadriadeným V.. R., ktorý ho vyzval na vykonanie dychovej skúšky, ktorej vykonanie odmietol.
Nie je sporné, že k preprave na školenie (do ubytovne v Pezinku) malo dôjsť už v nedeľu 25.02.2007 a to služobným motorovým vozidlom prevzatým navrhovateľom. Uvedenú skutočnosť potvrdil výpoveďou sám navrhovateľ.
Rozhodujúcim pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo kvalifikovanie odmietnutia vykonania dychovej skúšky na alkohol v čase kedy mal navrhovateľ síce pracovné voľno, ale služobným motorovým vozidlom sa mal prepraviť do miesta plnenia pracovných povinností (školenia).
Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že mu odporca nariadil pracovnú cestu, ktorá sa však mala započať až v Pezinku s cieľom dopravy na miesto konania školenia v Bratislave. Z pracovnej
zmluvy navrhovateľa totiž vyplýva, že miestom výkonu práce sú všetky prevádzky a organizačné zložky spoločnosti.
Navrhovateľ sa mal najprv z miesta bydliska prepraviť na miesto ubytovania, ktoré zabezpečil odporca vo svojej organizačnej zložke v Pezinku a následne na druhý deň sa mal navrhovateľ zúčastniť školenia v Bratislave. V zmysle § 221 ods. 2 ZP vyplýva, že cesta z obce bydliska zamestnanca do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení, čo je v zmysle § 220 ods. 2 ZP činnosťou v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Súd vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach ako aj jednotlivo dospel k záveru, že odmietnutím vykonať dychovú skúšku navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu.
Súd pre vyššie uvedené skutočnosti, že cesta do ubytovne odporcu bola činnosťou v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, neakceptoval tvrdenie navrhovateľa, že mal právo odmietnuť vykonať dychovú skúšku.
Ak navrhovateľ chcel so služobným motorovým vozidlom cestovať (a je právne irelevantné, či mu bolo pridelené písomne alebo nie) do ubytovne odporcu hoci aj v deň pracovného pokoja bol povinný plniť si všetky povinnosti mu vyplývajúce z pracovnej zmluvy ako aj Zákonníka práce, najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú a hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Bolo právom odporcu ako zamestnávateľa vyžiadať si od navrhovateľa ako zamestnanca vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu za účelom kontroly plnenia pracovných povinností, keďže v danom čase navrhovateľ vykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností, naviac mal zverené osobné motorové vozidlo. Teda odporca si vyzvaním na vykonanie dychovej skúšky preveroval spôsob používania zverených majetkových hodnôt, v tomto prípade motorového vozidla. Okolnosti, ktoré predchádzali žiadosti priameho nadriadeného voči navrhovateľovi dávali dostatočné dôvody pre opodstatnenosť podozrenia z požitia alkoholických nápojov pri používaní služobného motorového vozidla.
Odmietnutie vykonania dychovej skúšky bolo s ohľadom na pracovné zaradenie navrhovateľa ako vodiča a strojníka podľa názoru súdu správne odporcom kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri vyhodnotení konania navrhovateľa, že závažne porušil pracovnú disciplínu, prihliadol súd na okolnosti konkrétneho prípadu, intenzitu porušenia pracovnej disciplíny k pracovnej činnosti, ktorú pre odporcu vykonával, k možným dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre odporcu, možnosti vzniku škody na majetku odporcu, zdraví navrhovateľa, kolegu R..
Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd považoval okamžité skočenie pracovného pomeru za dané v súlade so Zákonníkom práce a preto návrh navrhovateľa na určenie jeho neplatnosti vyhodnotil ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP. Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.