Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-57-2011.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: Q. O., H.. F., A.. XX.X.XXXX, trv. bytom XXX XX X. W. XXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, zastúpenej splnomocneným zástupcom Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 00 Bratislava 1, adresa na doručovanie: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, P.O.BOX B10, 011 00 Žilina, proti odporcovi: P. O., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom ako navrhovateľka, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: T. O., nar. XX.X.XXXX, F. O.Á., nar. XX.X.XXXX a A. O., nar. XX.X.XXXX, všetkým bytom ako rodičia, štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, všetkým v konaní zastúpeným súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľky Q. O., H.. F., nar. XX.X.XXXX a odporcu P. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v X. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce X. W. vo zväzku 4, ročník 2005, na strane 146, pod poradovým číslom 4, r o z v á d z a .
Súd maloleté deti účastníkov: T. O., nar. XX.X.XXXX, F. O., nar. XX.X.XXXX a A. O., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. O., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého F. O.Á., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej A. O., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletých detí.
Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 21.3.2011, navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom, uzavretého dňa 09.4.2005 v Starej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce Stará Bystrica, spolu s návrhom na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletým deťom T. O., nar. XX.X.XXXX, F. O., nar. XX.X.XXXX a A. O., nar. XX.X.XXXX. Za hlavné dôvody podania svojho návrhu navrhovateľka označila nezodpovedný prístup odporcu k plneniu si svojich manželských a rodičovských povinností. Odporca v posledných rokoch vo zvýšenej miere požíva alkohol a míňa peniaze na stávkovanie, zadlžuje sa a rodinu ponecháva bez prostriedkov, na chod spoločnej domácnosti ani na výživu maloletých detí neprispieva už od r. 2007, sama navrhovateľka bola nútená v r. 2009 si na úhradu
nevyhnutných výdavkov domácnosti a vyplatenie dlhov na bývanie vziať pôžičku. Odporca okrem toho, že si napožičiaval peniaze od viacerých kamarátov a známych v obci pod zámienkou, že sú určené pre deti, spôsobil dlhy aj z titulu živnosti v odbore stavebných prác, ktorú prevádzkoval od r. 2006 do r. 2010, v súčasnosti nepracuje. Navrhovateľke finančne vypomáha sestra a otec odporcu. Najmä v dôsledku neustálych finančných problémov vzťahy medzi manželmi ochladli, manželia sa odcudzili a navrhovateľka nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželskom zväzku s odporcom.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky (ktorý mu bol po predchádzajúcom tzv. náhradnom doručení za podmienok ust. § 47 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“ znovu súdom riadne do vlastných rúk doručený dňa 13.9.2011) napriek výzve a poučeniu súdu podľa ust. §§ 5 ods.1, §§ 114 a nasl. OSP v súdom určenej lehote ani dodatočne v celom priebehu konania písomne nevyjadril. Nedostavil sa opakovane ani na pojednávania súdu vo veci samej v určených termínoch dňa 12.10.2011, ani dňa 09.11.2011, na ktoré bol vždy riadne a včas predvolaný a to bez toho, aby svoju neúčasť ospravedlnil alebo požiadal z prípadných vážnych dôvodov o odročenie pojednávania.
Súd preto z vyššie uvedených dôvodov vec na pojednávaniach v určených termínoch prejednal i v neprítomnosti odporcu a za jeho procesnej nečinnosti v konaní, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods.1,2 OSP, majúc skutkový stav veci vrátane pomerov maloletých detí účastníkov za dostatočne zistený výpoveďou navrhovateľky, prostredníctvom šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom maloletých detí a oboznámením navrhovateľkou predložených a súdom vyžiadaných listinných dôkazov a správ.
Na pojednávaniach vo veci samej - po tom, ako úsilie súdu o zmierenie manželov, postupom podľa ust. § 100 ods.2 OSP (i vzhľadom na zmienenú pasivitu odporcu v konaní) zostalo bezvýsledné, keď navrhovateľka trvala na rozvode manželstva účastníkov z dôvodov uvedených v citovanom písomnom návrhu a žiadajúc súd o prejednanie veci bez poskytnutia ďalšej lehoty účastníkom na ten účel
- súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a zástupcu súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletých detí (vo veci prešetrenia pomerov v rodine účastníkov, o ktoré ho súd požiadal), oboznámením listinných dôkazov, potvrdení a správ predložených obomi účastníkmi a zabezpečenými súdom najmä pre potreby rozhodovania o úprave pomerov rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal z takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu jestvujúceho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP).
Súd v konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine. Návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov i za procesnej nečinnosti odporcu v konaní (ktorá takisto má vypovedaciu hodnotu o postoji odporcu k spoločnému manželstvu účastníkov) rozviedol, konštatujúc splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo už dlhší čas neplní zákonom sledovaný účel - najneskôr od r. 2010, kedy odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť a odvtedy si nenašiel dlhodobejšie a stálejšie zamestnanie ako zdroj pravidelného príjmu na zabezpečenie nevyhnutných potrieb spoločnej domácnosti účastníkov a výživu troch maloletých detí, naopak (vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, proti ktorým odporca v priebehu konania nenamietal) venuje sa morálne zavrhnutiahodným činnostiam (zadlžovanie sa na účel stávkovania a peňazí na alkohol), vystavujúcim rodinu neprimeraným ekonomickým rizikám a stresom i pri vymáhaní dlhov odporcu jeho veriteľmi a bez existencie vážneho a morálne opodstatneného dôvodu sa doslova necháva vydržiavať svojou manželkou, ktorá popri osobnej starostlivosti o tri maloleté deti útleho veku bez jeho prispenia zo svojho invalidného dôchodku a štátnych prídavkov na deti uhrádza náklady spoločnej domácnosti. Za takýchto podmienok (dlhodobého nezáujmu odporcu o rodinu a plnenie si povinností vyplývajúcich mu zo Zákona o rodine najmä voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva) nemožno od navrhovateľky spravodlivo očakávať ani žiadať ďalšie zotrvanie v spoločnom manželstve s odporcom a zrušenie manželstva účastníkov rozvodom vzhľadom na takýto stav neohrozí ani záujem ich maloletých detí.
Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), vrátane podmienok styku otca s maloletými deťmi, súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,4, § 25 ods.2 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Súd, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, vrátane správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine účastníkov, nemal pochybnosti o tom, že v prípade rozvodu spoločného manželstva účastníkov majú byť všetky ich maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke - zhodne s jestvujúcim faktickým stavom starostlivosti o maloleté deti, odporučením kolízneho opatrovníka maloletých detí a s vyššie deklarovaným najlepším záujmom maloletých detí. Osobná starostlivosť matky o maloleté deti v danom veku detí účastníkov je nevyhnutná a prioritná, v podstatnej miere nahradzujúca povinnosť matky plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým vo finančnej forme (§ 62 ods.4 Zákona o rodine).
Navrhovateľka ako matka maloletých detí navrhla pre prípad rozvodu manželstva účastníkov styk otca s maloletými deťmi neupraviť. Kolízny opatrovník maloletých detí ani odporca voči tomuto návrhu matky nenamietali. Súd konštatuje, že v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP), keďže obaja rodičia spolu s deťmi naďalej žijú v spoločnej domácnosti, akákoľvek forma prípadnej úpravy podmienok styku otca s maloletými deťmi by zatiaľ nemala opodstatnenie, preto za splnenia podmienok podľa ust. § 25 ods.2 Zákona o rodine rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje. Súd dodáva, že právo rodiča na styk so svojim dieťaťom a naopak je jedným zo základných, prirodzených i cit. právnymi normami upravených vzájomných práv rodičov a detí - v prípadoch starostlivosti o maloletých pritom však vždy stojí v popredí ich záujem a je predovšetkým na rodičoch, aby toto právo druhého rodiča rešpektovali a súčasne pri jeho realizácii vždy sami podľa konkrétnych okolností citlivo reagovali na potreby svojho dieťaťa.
Rovnako so zreteľom na zákonom preferovaný záujem maloletých detí súd postupoval i pri posudzovaní výšky výživného na maloleté deti, vychádzajúc pritom opäť z rozhodných pomerov oboch rodičov ako povinných a maloletých detí ako oprávnených, zistených v čase rozhodnutia súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP).
Matka maloletých detí je v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci invalidná dôchodkyňa, s invalidným dôchodkom 164,70 eur mesačne ako v súčasnosti jediným zdrojom vlastného príjmu. Okrem toho poberá už len prídavky na deti spolu vo výške 66,03 eur mesačne, osobne zabezpečuje starostlivosť o tri maloleté deti účastníkov vo veku do 6 rokov, aktuálne už bez rodičovského príspevku na najmladšie dieťa a bez poskytovania dávok v hmotnej núdzi. Zo svojho príjmu uhrádza nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním účastníkmi prenajatého dvojizbového obecného bytu vo výške 125,87 eur mesačne (matka podľa predložených dokladov aktuálne uhrádza 151,74 eur mesačne - zvýšenou sumou určenou i na úhradu nedoplatku z predchádzajúceho obdobia), za elektrinu a plynu v priemere 60,- eur mesačne a spláca pôžičku nebankovému subjektu (Provident) v sume 20,- eur mesačne. Najstaršia dcéra T. navštevuje predškolské zariadenie.
Otec maloletých detí v rozhodnom čase nie je podľa evidencie Sociálnej poisťovne pre účely sociálneho poistenia vedený ako zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa, ani ako tzv. samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa údajov verejného živnostenského registra podnikal ako živnostník vo viacerých odboroch stavebných prác v období od 01.5.2006 do 31.3.2010, kedy ukončil podnikateľskú činnosť. V zmysle navrhovateľkou predložených písomných výziev dlhoval ku dňu 22.12.2009 Sociálnej poisťovni na poistnom 942,90 eur a ku dňu 08.9.2009 Všeobecnej zdravotnej poisťovni na poistnom 1.374,91 eur. Podľa písomnej správy správcu dane - Daňového úradu Čadca otec maloletých detí ako živnostník podľa údajov daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za obdobie r. 2009 vykázal pri dosiahnutých príjmoch (13.424,42 eur) a výdavkoch (5.369,76 eur) zo živnosti a daňovom bonuse (707,76 eur) základ dane 8.054,66 eur. V r. 2010 vykázal už len príjmy zo zamestnania, v celkovej výške 480,- eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, odboru služieb zamestnanosti, otec maloletých detí bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 21.4.2010 do 01.5.2011, za ten čas mu nebolo ponúknuté žiadne voľné miesto v jeho profesii (mechanik - stroje a zariadenia). V r. 2010 bol otec
maloletých detí zamestnaný v čase od 11.5.2010 - 31.8.2010 a potom od 08.11.2010 do 10.11.2010 ako pomocný robotník na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa H. C. s miestom podnikania v X. W., u ktorého dosiahol celkový príjem vykázaný v daňovom priznaní v zmysle cit. správy správcu dane. Zamestnávateľ ho hodnotil kladne, v druhom prípade bola dohoda ukončená bezprostredne po jej uzavretí z dôvodu nepotvrdenia zákazky, na ktorej mal otec maloletých pracovať, odberateľom. Naposledy podľa zistenia súdu otec maloletých detí pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v období od 03.5.2011 do 08.9.2011 u zamestnávateľa F., s.r.o. so sídlom v Čadci, za čistú mzdu 97,20 eur mesačne; podľa správy zamestnávateľa brigádnická činnosť otca maloletých bola ukončená z dôvodu ukončenia práce, na ktorú bol prijatý.
V časti rozhodnutia o určení výživného na maloleté deti ich otcovi ako rodičovi, ktorému deti neboli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti a ktorý na rozdiel od matky deťom neposkytuje dennú osobnú starostlivosť (ako už je uvedené, v danom veku všetkých detí účastníkov v podstatnej miere nahradzujúcu povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým vo finančnej forme - čo je výslovne vyjadrené v ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine), súd aplikoval ustanovenia §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, pri posudzovaní opodstatnených potrieb oprávnených maloletých detí a možností a schopností oboch rodičov ako povinných tiež v spojení so spoločným ustanovením § 75 ods.1 Zákona o rodine.
Podľa zistenia súdu spočíva nielen každodenná osobná starostlivosť o maloleté detí, ale i finančné zabezpečenie základných potrieb nielen maloletých detí, ale celej rodiny, vrátane nepracujúceho otca maloletých detí výlučne na matke maloletých detí, odkázanej na nízky príjem z invalidného dôchodku a z tohto titulu ako aj titulu osobnej starostlivosti o tri maloleté deti v predškolskom veku objektívne bez možnosti zabezpečenia si iného vlastného stáleho príjmu. Otec maloletých detí však má rovnako ako matka vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, vyplývajúcu mu z ust. §§ 62 a nasl. Zák. o rodine, trvajúcu až dovtedy, kým deti nebudú schopné samé sa živiť. Ako rodič, ktorý na rozdiel od matky deťom neposkytuje dennú osobnú starostlivosť (alebo len v obmedzenej miere, v zmysle vyjadrení matky maloletých detí v priebehu konania) a ktorého preto v podstatnej miere zaťažuje povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vo finančnom vyjadrení, pri obdržaní akéhokoľvek príjmu a majetkového prospechu s ním preto musí naložiť tak, aby okrem svojich vlastných potrieb (a to i ich obmedzením, uskromnením sa) zabezpečil z titulu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti nevyhnutnú výživu svojich troch maloletých detí, so svojou výživou v tomto veku výlučne odkázaných na svojich rodičov a ak je jeho príjem ako povinného rodiča nedostatočný, spravodlivo sa od neho očakáva nie pasivita, či dokonca zadlžovanie sa a míňanie takto získaných peňazí na vlastné pochybné pôžitky, ale naopak vynaloženie maximálneho zvýšeného úsilia; súd pritom dodáva, že v prípade otca maloletých detí súd nezistil existenciu žiadnych vážnych prekážok, ktoré by mu v tom bránili.
Z hľadiska sledovania najlepšieho záujmu maloletých detí a v zákone výslovne vyjadrenej prednosti výživného pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods.5 Zákona o rodine) súd ako primeranú všetkým zákonným hľadiskám uvedeným v ust. §§ 62 a nasl. v spojení so spoločným ustanovením § 75 ods.1 Zákona o rodine preto považoval výšku výživného v sume 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa - nepochybujúc o tom, že je v skutočných možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí ako povinného podieľať sa na ich výžive v takomto rozsahu, zodpovedajúcom jeho kvalifikácii a už v minulosti reálne preukázaným schopnostiam, vychádzajúc z cit. správy o jeho príjmoch zo živnosti za r. 2009, zodpovedajúcich priemernému čistému príjmu 670,- eur mesačne, z ktorého príjmu súd vychádzal pri určení výšky výživného - za podmienok ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine a to na základe záveru, že otec maloletých detí v priebehu konania nepreukázal a ani súd sám vykonaným dokazovaním nezistil existenciu dôležitého dôvodu, pre ktorý sa otec troch maloletých detí v r. 2010 vzdal možnosti takéhoto príjmu, ktorý predtým preukázane najmenej v takejto výške bol schopný dosahovať a dosiahnuť.
Záverom poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine a § 163 ods.2 OSP umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá OSP, nezisťujúc dôvody pre priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov podľa ust. § 144 veta druhá OSP vzhľadom na zistené okolnosti veci, výslovné vyhlásenie navrhovateľky o vzdaní sa nárokov na náhradu trov konania proti odporcovi, na
strane ktorého súd vzhľadom na jeho procesnú nečinnosť v konaní vznik prípadných trov konania zo spisu nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).