Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/609/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa: Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom: Štúrova č.7, 080 01 Prešov, proti odporcovi v 1. rade Mesto Kežmarok, zastúpené advokátkou JUDr. Zdenkou Kuzárovou, so sídlom: Za vodou č. 9, Stará Ľubovňa, v 2. rade Technické služby spol. s.r.o., so sídlom: Poľná č.1, Kežmarok, zastúpené JUDr. Helenou Paputovou, so sídlom: Baštová č.28, Kežmarok o zaplatenie 871,53 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 1981,38 EUR a to do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 153,59 EUR a to do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov po úprave okruhu účastníkov na strane žalovanej na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu spôsobenej škody na služobnom vozidle navrhovateľa a mal zato, že k tejto škode došlo tým, že dňa 1.4.2000 zhruba o 13.00 hod. smerom od Južnej ulici po ulici Gen. Štefánika došlo k dopravnej nehode z dôvodu závady na komunikácii a táto nehoda bola šetrená ODI v Kežmarku s výsledkom, že bezprostrednou príčinou nehody bola závada na komunikácii. Súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal uhradiť žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia a žalovanému v 2. rade trovy konania nepriznal. Po podaní odvolania žalobcom bola vec predložená na rozhodnutie krajskému súdu v Prešove, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť vzhľadom na tvrdenia žalobcu v ďalšom konaní predovšetkým dôsledne vypočuť pracovníkov žalobcu, ktorí vykonali jazdu už spomínaným osobným motorovým vozidlom dňa 1.4.2000 a následne dňa 4.4.2000 do Bratislavy a späť a tento výsluch zamerať predovšetkým na zistenie aký bol spôsob ich jazdy týmto motorovým vozidlom v uvádzaných dňoch, akou rýchlosťou sa pohybovali a zároveň by mali popísať aj vznik a rozsah poškodenia vozidla. Účelom dokazovania je preukázanie, že existuje súvislosť medzi dopravnou nehodou z 1.4.2000 a následným zistením poškodenia pravej zadnej nápravy pre vykonanie cesty totožným motorovým vozidlom do Bratislavy dňa 4.4.2000. Nepochybné zistenia týchto súvislosti sa zrejme nezaobídu tak ako to uvádza Krajský súd bez znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru cestnej dopravy. Tento by podľa výpovedí svedkov a rozsahu zistených poškodení vozidla mal sa vyjadriť k tomu, či pri jazde osobným motorovým vozidlom mohlo dôjsť dňa 1.4.2000 k neskôr zistenému poškodeniu zadnej pravej nápravy. Pokiaľ by sa v tomto smere preukázala súvislosť takto vzniknutej škody súd 1. stupňa posúdi jej výšku a napokon aj rozsah zodpovednosti oboch žalovaných. Úlohou súdu bolo tiež zaoberať sa aktívnou legitimáciou žalobcu so zreteľom nato, že ako vlastník sporného motorového vozidla je uvádzané Ministerstvo vnútra SR v Bratislave. Po vrátení veci súd postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu, pričom veľký problém bol predovšetkým s vypočutím vodiča motorového vozidla, ktorý ho dňa 1.4.2000 riadil D. nakoľko sa jedná o utajovaného svedka. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná zriaďovacou listinou, kt. na výzvu súdu zástupca navrhovateľa predložil a síce ide o zriaďovaciu listinu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 8.10.1996 vydanú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Súd doplnil dokazovanie aj vypočutím svedkov bývalých pracovníkov žalobcu a to vypočutím svedka K., ktorý uviedol, že je pravdou, že vozidlo bolo pridelené jemu, avšak o predmetnej nehode nemá vedomosť, k tomu by sa vedel bližšie vyjadriť p. Ján Jankura, ktorý bol zodpovedný za vozový park v tom čase. Po nahliadnutí do knihy prevádzky tohto vozidla uviedol, že prvý po nehode jazdil dňa 3.4.2000 Juraj Nadanyi, potom následne svedok spolu s F. išli s týmto vozidlom do Bratislavy. Svedok uviedol, že nie je hazardér. Keby vedel, že vozidlo je vážne poškodené tak by s ním nešiel 776 km do Bratislavy. Keďže vozidlo bolo pridelené jemu mal povinnosť vykonávať údržbu dotankovať pohonné hmoty. Vozidlo stálo pred OR PZ a ak niekto potreboval tak dostal súhlas, išiel na operačné stredisko a zapísal sa do knihy o prevádzke motorového vozidla. Nevedel identifikovať podpisy ľudí, ktorí dávali súhlas na jazdu s vozidlom dňa 1.4. a 14.4. 2000. Nepamätal sa to odpovedal na otázku PZ odporcu v 2. rade, žeby mu bol p. W. ktorý s vozidlom jazdil oznámil, že je vozidlo nejako poškodené alebo, že sa niečo s ním stalo. Bolo to jeho povinnosťou oznámiť mu to resp. túto povinnosť mal nadriadenému. Vypočutý svedok C. uviedol, že na Okresnom riaditeľstve PZ pracoval od 15.01.1997. V auguste odchádzal do civilu a od 1.9.1997 nastúpil ako občiansky pracovník. Robil vodiča a neskôr referenta dopravy do 31.12.2003. Za vozidlový park bol v apríli roku 2000 zodpovedný B. ktorý už je nebohý. Svedok v tom čase vydával len benzín a bola to tichá dohoda medzi ním a riaditeľom a čo sa týka nehôd to zapisoval a vybavoval práve B. Ak mal popísať postup, ktorý sa realizoval pri preberaní vozidla pred jazdou pri jeho odovzdávaní, nehode a podobne uviedol, že každý vodič, ktorý šiel s vozidlom si vypísal jazdu. Túto mu podpísal riaditeľ, zástupca alebo iný poverený pracovník a vodič v prípade nejakej nehody mal povinnosť túto nahlásiť podľa pokynov Ministerstva vnútra alebo krajského riaditeľa. Vodiči boli preškolovaní a vedeli o týchto pokynoch. PO ukončení jazdy sa odpísali kilometre dotyčným vozidlom a druhý, ktorý vozidlo preberal si ho prekontroloval, či nie je poškodené a podobne. Vozidla stáli vonku pred budovou polície. Pamätal sa, že o nehode zo 4.4.2000 sa rozprávalo, že keď išiel v noci Q. s W. tak vošli do nejakej jamy a bolo to na ulici niekde okolo súdu. Pýtal sa či to nahlásili viac sa o to nezaujímal. Vzhľadom na odstup času ani presne nevedel, či to boli títo dvaja príslušníci polície a po nahliadnutí do knihy prevádzky ozrejmil, že ako používateľ je uvádzaný ten kto je veliteľom hliadky. Meno vodiča je napísané ako 2 člena hliadky. To, že tam nebolo uvedené meno používateľa v daný deň, ale bolo tam uvedené OKP nebolo v súlade s ich predpismi. Užívateľ je podpísaný svojím menom.

Svedok C. po nahliadnutí do originálu knihy prevádzky uviedol, že si skutočne nepamätá čo bolo 3.4, či s vozidlom niečo bolo. Bolo to dávno nevedel sa k tomu vyjadriť. Uviedol, že pred jazdou si vždy vypíše jazdu, skontroluje si vozidlo vizuálne a takisto keby sa niečo stalo počas jazdy. Na konkrétne okolnosti daného prípadu si nepamätal. Svedok F. nevedel uviesť nič ohľadom nehody dňa 1.4.2000. Vypovedal, že dňa 4.4. išli do Bratislavy pre nejakého páchateľa a cestou späť pred Ružomberkom išli 20 niečo haprovalo s kolesom a báli sa, že už nedôjdu a či sa to pokazilo už cestou tam sa nevedel vyjadriť. Došli pred OR PZ v Ružomberku tam auto odstavili a prišli pre nich iným vozidlom. Čo bolo následne s autom nevedel. Mal zato, že šoférom bol Q. a on telefonicky vybavoval hlásenie nadriadenému, nakoľko mali so sebou aj páchateľa. Nevedel sa vyjadriť ani k rozsahu poškodenia len že sa niečo začalo robiť s kolesom. Následne súd opätovne vypočúval svedka Q., ktorý trval na svojej predchádzajúcej výpovedi, ktorú doplnil len, že je pravdou, že počas 1 cesty z Kežmarku do Bratislavy a späť resp. na spiatočnej ceste stál v Ružomberku a pripustil, že to mohlo byť toho 4.4.2000. Nepamätal sa vzhľadom na odstup času kto preňho do Ružomberku prišiel na akom vozidlo, ale to by sa dalo zistiť v prevádzkovej knihe. Po nahliadnutí do nej zistil, že 10.4.išiel do Košíc, kde sa vozidlo opravovalo. Nepamätal si už či s vozidlom jazdil alebo či bolo odtiahnuté, ale keď je tam napísaná jazda musel s týmto vozidlom jazdiť. K nehode samotnej dňa 1.4.2000 sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa ani vyjadriť akým spôsobom sa vozidlo dostalo z Ružomberka do Kežmarku, či bolo ťahané lanom, tyčou alebo či išlo po vlastnej osi. Svedok C. sa vyjadriť k predmetnej veci nevedel vôbec. Pracoval v Kežmarku od roku 1997 do roku 1999. Súdu sa nakoniec podarilo vypočuť aj svedka W., ktorý je zaradený do programu ochrany svedkov prostredníctvom technických zariadení účinných na prenos obrazu a zvuku. Mal to byť kľúčový svedok, nakoľko on podľa dostupných záznamov a zistení bol vodičom predmetného motorového vozidla dňa 1.4.2000 keď k dopravnej nehode malo dôjsť. Tento svedok však na každú otázku, ktorá mu bola položená odpovedal, že sa na dopravnú nehodu nepamätá, nepamätá sa ani, či bol v tom čase príslušníkom OO PZ v Kežmarku alebo odboru kriminálnej polície v Kežmarku, či bol vo vozidle sám, či menil nejaký defekt, koľkokrát jazdil po danej ceste a akou rýchlosťou išiel. Nevedel sa ani vyjadriť o následnej ceste do Bratislavy, k poškodeniu vozidla ani iným skutočnostiam, na ktoré sa ho súd pýtal. V závere pojednávania súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, nakoľko tento dôkaz vzhľadom na zistené okolnosti považoval za nadbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade žalobu navrhla zamietnuť, ako aj návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Považovala to za neefektívny návrh, nakoľko nebolo presne určené ani miesto, kde k dopravnej nehode došlo a preto znalec by sa mohol len teoreticky vyjadrovať k poškodeniu vozidla v jame, ktorá je vo fotodokumentácii. Zástupkyňa žalovaného v 2 rade vypovedala obdobne. Uviedla, že v priebehu konania nebolo dokázané, kde vlastne k dopravnej nehode došlo a teda nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nehodou poškodenou vozovkou, vznikom škody na vozidle, vozidlo naviac od nahlásenia dopravnej nehody do 14.4.2000 prešlo niekoľko ciest a to aj dlhších.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu zástupcov účastníkov, svedkov, z protokolu o nehode v cestnej premávke, z faktúry o oprave vozidla, z priestupkového spisu, zo zmluvy o rozsahu VPP a služieb na roku 2000, z príloh v zmluve, z Dodatku, zo zmluvy o dielo uzavreté medzi žalovaným v 1. a 2. rade, z mandátnej zmluvy, z knihy prevádzky predmetného motorového vozidla, zo správy inžinierských stavieb a.s., Košice, z technického preukazu vozidla, zo zriaďovacej listiny KR PZ v Prešove, z rozkazu riaditeľa KR PZ v Prešove, z pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra SR, z faktúry za opravu motorového vozidla, z objednávky motorového vozidla zo dňa 10.04.2000, zo zákazkového listu, z hlásenia o nehode služobného vozidla zo dňa 4.4.2000 ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 1.4.2000 viedol pracovník žalobcu D. služobné motorové vozidlo, pričom zadným pravým kolesom mal vojsť do výtlku na ceste. Tieto skutočnosti zhodne vyplývajú tak z protokolu o nehode v cestnej premávke spísaného dňa 14.4.2000 ako aj z hlásenia o nehode služobného vozidla zo dňa 4.4.2000. Tieto 2 doklady si však protirečia v tom odkiaľ kam mal vodič služobného vozidla D. ísť, ako aj v mieste, kde k tejto nehode malo dôjsť. V hlásení o nehode služobného vozidla sa uvádza, že vozidlo išlo po ceste smerujúcej od ulici Trhovište na ulicu Generála Štefánika, kde za križovatkou malo dôjsť k vjazdu do výtlku na ceste a k poškodeniu pneumatiky a spôsobeniu defektu. V protokole o nehode cestnej premávky je uvedený úplne opačný smer jazdy vozidla a síce od ulice Južná v Kežmarku po ulici Generála Štefánika. Tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani doplnením dokazovania, výpoveďami svedkov ani listinnými dôkazmi, ktoré do spisu buď boli doložené alebo boli predložené k nahliadnutiu a zaznamenaný ich obsah v súdnych zápisniciach z pojednávaní. Kľúčový svedok D., teda vodič v tom čase predmetného vozidla si nepamätal na žiadnu z okolností v súvislosti s touto nehodou a poškodením služobného vozidla, dokonca si nepamätal ani, kde v rozhodnom čase pracoval. Nebolo ani jednoznačne preukázané, či k poškodeniu motorového vozidla, ktoré sa prejavilo na ceste späť z Bratislavy dňa 4.4.2000 došlo v súvislosti s vojdením pravej zadnej pneumatiky do výtlku dňa 1.4.2000. S vozidlom dňa 3.4.2000 jazdil vypočutý svedok C. ktorý si nepamätal na okolnosti jazdy dňa 3.4.2000, avšak uviedol, že keď ide na jazdu a preberá vozidlo tak si vozidlo vizuálne skontroluje, keby zistil nejakú závadu tak to nahlási, rovnako by postupoval aj keby sa stalo niečo počas jazdy. Žiadny záznam v knihe prevádzky sa v tejto súvislosti nenachádzal. Tu treba poukázať na svedeckú výpoveď svedka K., ktorý týmto vozidlom práve do Bratislavy išiel dňa 4.4. a ako uviedol nie je hazardér a keby vedel, že vozidlo je vážne poškodené tak by s ním nešiel 776 km do Bratislavy. Je teda zrejmé, že žiadne viditeľné závady sa na vozidle neprejavovali a vozidlo prešlo bezproblémovo cestu z Kežmarku do Bratislavy a späť do Ružomberka, kde sa pokazilo. Spolujazdcom p. Zreľáka pri ceste do Bratislavy a späť bol vypočutý svedok F., ktorý si spomínal, že pri návrate s Bratislavy tesne pred Ružomberkom išli asi 20 km rýchlosťou, pretože niečo haprovalo s kolesom a báli sa, že nedôjdu. Auto odstavili pred OR PZ v Ružomberku a prišlo pre nich náhradné vozidlo, čo bolo ďalej s motorovým vozidlom sa vyjadriť nevedel ani bližšie k iným okolnostiam v súvislosti s nehodou, ktorá sa mala stať 1.4.2000. Ani táto svedecká výpoveď teda neozrejmila relevantné dôkazy pre unesenie dôkazného bremena žalobcom. Z objednávky teda zákazky opravy ako aj zákazkového listu je zrejmé, že vozidlo bolo dané do opravy dňa 10.04.2000 a prevzaté dňa 14.04.2000, kedy aj došlo k spísaniu protokolu o nehode v cestnej premávke. Súd mal na pojednávaní k dispozícii aj protokol udalostí z roku 2000 v originále, ktorý bol po nahliadnutí a zaprotokolovaní do zápisnice vrátený navrhovateľovi a z ktorého zistil, že žiaden záznam o spomínanej dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa 1.4.2000 sa v tomto protokole nenachádza a takýto záznam sa nenachádza ani dňa 4.4.2000, kedy malo dôjsť k nahláseniu tejto nehody čo je zrejmé z hlásenia o nehode služobného vozidla vodičom p. D.. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie predovšetkým vypočutím svedkov bývalých alebo aj súčasných pracovníkov navrhovateľa, ktorí v rozhodnom období mali čo dočinenia s predmetným služobným vozidlom a mohli mať vedomosti o nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa 1.4.2000 a ktorí tiež sa vyjadrovali k okolnostiam preberania, odovzdávania služobného vozidla, k záznamu v knihe prevádzok a k následnej jazde po 1.4.2000 s predmetným motorovým vozidlom. Treba zdôrazniť predovšetkým skutočnosť, že žiadnym relevantným spôsobom nebolo preukázané, kde vôbec k dopravnej nehode, teda k vjazdu pravým zadným kolesom motorového vozidla do výtlku a k údajnému následnému poškodeniu motorového vozidla malo dôjsť. Neboli preukázané základné atribúty k tomu, aby súd mohol navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody. Keďže sa nepodarilo navrhovateľovi uzniesť dôkazné bremeno ohľadom tejto elementárnej skutočnosti súd aj ďalšie doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne v súvislosti s dôkaznou situáciou. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Práve tieto atribúty vzniku zodpovednosti za škodu žalobcom, na ktorom leži dôkazná povinnosť preukázané neboli.

Podľa súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a teda návrh zamietol, pričom snáď na záver je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že od vzniku údajnej dopravnej nehody do jej nahlásenia takisto prešiel značný časový odstup, pričom z predloženej zbierky pokynov generálneho riaditeľa Všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra SR, čl. 7 a hlásenia, kt. bolo súdu takisto predložené žalobcom je zrejmé z bodu 2 tohto hlásenia, že v prípade dopravnej nehody okrem iného táto sa musí neodkladne nahlásiť. K dopravnej nehode malo dôjsť 1.4.2000 a k vypísaniu hlásenia až 4.4.2000.

O trovách konania súd rozhodol podľa a pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, nakoľko bol v konaní úspešný a bol zastúpený advokátkou. Trovy pozostávajú z týchto úkonov prevzatie veci a príprava žaloby vo výške 47,72 €, z pojednávaní konaných dňa 18.11.2002, 17.12.2002, 23.01.2003 a dňa 4.2.2003 po 47,72 € z režijného paušálu 3x 100,-Sk t.j., 9,96 € prepočítané na aktuálnu menu, 2x 128,11 Sk t.j. 8,50 €, vyúčtovanie služobnej cesty 4 x t.j. 68,49 €, náhrady za premeškaný čas 215,55 €, vyjadrenia k odvolaniu z 8.10.2003 47,72 €, režijný paušál 4,25 € (kópia technického preukazu a vyúčtovanie služobnej cesty 4x boli súdu doručené v prílohe listu z 6.2.2003, doručené súdu 10.0.2003.), účasť na pojednávaní dňa 14.2.2006 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla 22,64 €, z náhrady za premeškaný čas t.j. 36,25 €, z účasti na pojednávaní dňa 16.05.2006 t.j., 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla t.j.,36,25 €, z podania zo dňa 15.05.2006, doručené súdu 19.05.2006 t.j. 51,45 €, z účasti na pojednávaní dňa 27.06.2006 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla t.j. 23,17 €, z náhrady za premeškaný čas t.j., 36,25 €, z účasti na pojednávaní dňa 14.9.2006 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla 22,74 €, z náhrady za premeškaný čas t.j. 36,25 €, z účasti na pojednávaní dňa 7.11.2006 t.j.,51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla t.j.,22,37 €, z náhrady za premeškaný čas 36,25 €, z účasti na pojednávaní dňa 8.6.2009 t.j.51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla 19,60 €, z náhrady za premeškaný čas 46,36 €, z účasti na pojednávaní dňa 7.9.2009 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla 20,11 €, z náhrady za premeškaný čas 46,36 €, z účasti na pojednávaní 16.12.2010 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla t.j., 20,50 €, z náhrady za premeškaný čas t.j.,48,08 €, z účasti na pojednávaní 13.09.2011 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla t.j. 21,43 €, z náhrady za premeškaný čas 49,40 €, z účasti na pojednávaní 9.11.2011 t.j. 51,45 €, z náhrady za použitie motorového vozidla 21,43 €, z náhrady za premeškaný čas 49,40 €, režijný paušál 7x 164,- Sk t.j. 37,11 €, režijný paušál 2x 6,95 €, režijný paušál 1x 7,21 € a režijný paušál 2x 7,41 €, teda trovy konania spolu 1981,38 EUR.

Odporcovi v 2. rade ako úspešnému účastníkovi súd priznal v súlade s náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady ceny práce a to nasledovne:

1./ 17.12.2002 - od 10,45 do 11,50 - 1,05 hod.

2./ 04.02.2003 - od 10,15 do 10,45 - 0,30 hod.

3./ 14.02.2006 - od 9,15 do 10,20 - 1,05 hod.

4./ 06.04.2006 - od 10,00 do 10,50 - 0,50 hod.

5./ 16.05.2006 - od 10,00 do 11,15 - 1,15 hod.

6./ 27.06.2006 - od 10,30 do 11,45 - 1,15 hod.

7./ 14.09.2006 - od 11,00 do 11,15 - 0,15 hod.

8./ 07.11.2006 - od 9,00 do 9,55 - 0,55 hod.

9./ 08.06.2009 - od 8,15 do 8,40- 0,25 hod.

10./ 07.09.2009 - od 9,00 do 9,45 - 0,45 hod.

11./ 16.12.2010 - 9,00 do 9,35 - 0,35 hod.

12./ 13.09.2011 - od 10,00 do 10,45 - 0,45 hod.

13./ 09.11.2011 - od 9,30 do 10,35 - 1,05 hod.

Náhrada za 10,45 hod x 14,6981 EUR = 153,59 EUR

Náhradu je potrebné poukázať na účet vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., č.ú XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).