Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-96-2010.pdf
PDF · 117.11 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/96/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky T. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v W., D.. O. X, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody vo výške 3.485,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Košice I dňa 7. apríla 2010, neskôr postúpeným tunajšiemu súdu, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 105.000,-Sk (3.485,36 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 4.3.2002, ako aj na náhradu trov konania titulom všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. Dôvodila, že s nebankovým subjektom BMG Invest, s.r.o. (ďalej len "nebankový subjekt") uzavrela zmluvu o pôžičke a investovala do neho bona fide peňažné prostriedky. Vláda Slovenskej republiky, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných osôb v nebankovom subjekte, čím ju značne poškodili na ústavných právach zakotvených v článkoch 12, 19 ods. 1, článku 20 ods.1 a 3, čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci porušila uvedené články Ústavy Slovenskej republiky tým, že včas nekonala a nezakročila voči činnosti nebankových subjektov tak ako jej to ukladá Ústava Slovenskej republiky a Trestný poriadok. Rovnako zostalo pasívne aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky a daňové úrady, ktoré napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti nebankovými
subjektami od nich naďalej vyberali dane a nepostavili ich činnosť mimo zákon. Podľa navrhovateľky vláda Slovenskej republiky a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o
- 2 -
porušovaní zákona nebankovými subjektami, mali aj dostatok nástrojov na zamedzenie tohto porušovania. Tým, že nekonali, resp. konali povrchne a zdĺhavo, de facto umožnili páchanie trestnej činnosti a sú povinní niesť za to zodpovednosť.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 6. júla 2010 a 12. novembra 2010 rozšírila svoj pôvodný návrh a žiadala zaplatenie sumy celkom vo výške 8.699,43 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 3.485,36 Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 5.214,07 Eur. Od svojho návrhu na rozšírenie žalobného
petitu navrhovateľka ustúpila ústnym podaním do zápisnice dňa 9. novembra 2011a žiadala na neho neprihliadať.
Odporca v rámci prípravy pojednávania vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania s týmto nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že činnosť investičných spoločností a investičných fondov bola upravená zákonom č. 248/1992 Zb., ktorý jednoznačne definoval investičnú spoločnosť a investičný fond. Od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával na základe zákona č. 329/2000 Z.z. účinného od 1.11.2000 Úrad pre finančný trh. Predmetný zákon o kolektívnom investovaní jasne definoval správcovskú spoločnosť a tieto podmienky navrhovateľkou označená firma nespĺňala. Spolu s ďalšími spoločnosťami ako Drukos a.s. a Horizont Slovakia, o.c.p., nebankový subjekt BMG Invest, s.r.o. nespĺňal charakter banky v zmysle zákona o bankách, a preto nepodliehal dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Pri uzatváraní zmlúv o pôžičke, ktoré vychádzali zo slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle ich účastníkov, si každý sám musí zvážiť riziká z toho plynúce; ide totiž o dobrovoľný záväzkový vzťah. Zodpovednosť za škodu, ktorá následne vznikla účastníkom zmlúv, nie je možné preniesť na štát z dôvodu, že si títo neoverili, do akej spoločnosti sa rozhodli vložiť svoje finančné prostriedky. Štát prijal v tejto oblasti viaceré legislatívne opatrenia, keď novelou zákona č. 252/1999 Zb. o bankách zamedzil prijímanie peňažných prostriedkov subjektami poskytujúcimi služby ekvivalentné bankovým, bez príslušného povolenia. Bol prijatý zákon č. 384/1999 Zb. o kolektívnom investovaní, ktorý zaviedol definíciu kolektívneho investovania a možnosť jeho vykonávania len s povolením Úradu pre finančný trh. Vláda schválila 12.1.2000 Ministerstvom financií SR pripravený návrh opatrení na zamedzenie podnikania takýchto subjektov. V priebehu roku 2000 uskutočnilo Ministerstvo financií SR vysvetľovaciu kampaň s osobitným dôrazom na riziká investovania do nebankových subjektov. A napokon novelou Obchodného zákonníka boli sprísnené ustanovenia o tichom spoločenstve a bol prijatý zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., ktorý určil základný regulačný mechanizmus pre činnosť tzv. nebankových subjektov. Z uvedeného dôvodu žiadal odporca návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Odporca namietal aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore, keď dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 9. novembra 2011, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania. Pojednávanie viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnil a ani
- 3 -
nepožiadal o odročenie pojednávania. Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, a to najmä Zmluvou o pôžičke PZ-KO-2001 09 24/09 03 03/OS- OS z 24.9.2001, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002, listom Ministerstva financií adresovaný Občianskemu združeniu SVOJPOMOC zo dňa 23. mája 2003, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2004, sp. zn. 6Ndt 6/2004, návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR z 24.4.2002, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka N.. Y. T., nakoľko jeho výsluch považoval za nadbytočný, nehospodárny a na ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie o veci postačovali dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka uzatvorila s nebankovým subjektom B.M.G. Invest, s.r.o. ako veriteľka dňa 24. septembra 2001 v priestoroch pobočky v Košiciach zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička peňažných prostriedkov vo výške 3.485,36 Eur (105.000,-Sk). Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na dobu určitú (3 mesiace). Finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka získala predajom chaty, odovzdala nebankovému subjektu na mieste samom, v prítomnosti jej manžela a nebohého otca, s prísľubom, že jej ich vráti spolu s úrokmi, k čomu však z jeho strany nedošlo. Na uzavretie zmluvy ju naviedol jej nebohý otec a aj
reklama v televízii. Samotnú zmluvu o pôžičke uzatvárala dobrovoľne, neodstúpila od nej, ani si nebola vedomá, že by tak učinil nebankový subjekt, avšak pri jej uzatváraní ju nik, ani štát, neupozornil na prípadné hroziace riziká. Navrhovateľka sa presne nepamätala, od koho sa dozvedela o vzniku škody, osobne však navštívila pobočku nebankového subjektu a zistila, že táto je už zatvorená. Keďže nemala vedomosť o konkurznom konaní na majetok nebankového subjektu, navrhovateľka si neuplatnila formou prihlášky svoju pohľadávku do konkurznej podstaty úpadcu. Navrhovateľka mala vedomosť o trestnom konaní voči konateľom spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o., avšak ako poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní.
Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2004, sp. zn. 6Ndt 6/2004, vyplýva, že súd nepripustil účasť poškodených v trestnej veci proti obvinenému Vladimírovi Frunimu a spol. vedenej na prezídiu Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ pod sp. zn. PPZ-7/BPK-V-2004.
Z výpisu z Obchodného registra vedeného na spoločnosť B.M.G. INVEST s.r.o. súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.9.2002, č.k. 5K 12/02-125, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST .s.r.o. a ako správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Františka Hadušovského.
Uznesením č. 1943 z 13.3.2002 zobrala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky a požiadala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj zmluvných vzťahov a finančných operácií spôsobilých poškodzovať veriteľov a predložiť Národnej rade Slovenskej
- 4 -
republiky vyhodnotenie nákladov subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila v apríli 2002 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o jednorazovom odškodnení osôb postihnutých nedôslednou kontrolou štátu nad činnosťou nebankových finančných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky v rokoch 1992-2001.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo listom z 23.mája 2003 občianskemu združeniu SVOJPOMOC zotrvanie na stanovisku ohľadne "komplexnej informácie vlády SR o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády SR". Nebankové subjekty podnikali v právnej forme akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným podľa Obchodného zákonníka a štát im neudelil žiadne povolenie, resp. licenciu na výkon ich činnosti, pričom samotná činnosť nepodliehala štátnemu dozoru.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon o zodpovednosti štátu") štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 3 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch (ďalej len "zákon č. 248/1992 Zb."), investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Investičná spoločnosť a investičný fond môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nemôžu byť založené na základe výzvy na upisovanie akcií.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 248/1992 Zb. ak ministerstvo zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo
- 5 -
investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25. 000.000 Sk.
Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 385/1999 Zb. o kolektívnom investovaní, správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona, môže mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nesmie zmeniť predmet svojej činnosti, ani svoju právnu formu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách (ďalej len "zákon č. 21/1992 Zb.") sa bankami na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav podľa tohto zákona, ktoré: a) prijímajú vklady a b) poskytujú úvery a ktoré na výkon činností podľa písmen a) a b) majú povolenie pôsobiť ako banka.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Podľa obsahu sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi náhrady škody, a to tak titulom jeho zodpovednosti v zmysle všeobecných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj titulom zodpovednosti za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za vzniknutú škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podrobne upravená v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb., je osobitným druhom zodpovednosti za škodu. Má teda prednosť pred úpravou všeobecnej zodpovednosti za škodu nachádzajúcou sa v ustanoveniach § 420 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť súd právne posudzoval nárok navrhovateľky podľa zákona o zodpovednosti štátu (č. 58/1969 Zb.).
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to:
- 6 -
1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu
2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.
Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.
Zákon č. 284/1992 Zb. presne definoval, aký subjekt možno považovať za investičnú spoločnosť a investičný fond, a tiež akým spôsobom mohla taká právnická osoba vykonávať svoju činnosť. Išlo o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými zákonom, teda predajom podielových listov a upisovaním alebo vydávaním akcií. Iné osoby nesmeli túto činnosť vykonávať. Zákon upravoval aj povinnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri zistení, že túto činnosť vykonávala iná právnická osoba ako investičná spoločnosť alebo investičný fond, a to tak, že zakázal spoločnosti túto činnosť.
Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, odporca mohol v rámci výkonu štátneho dozoru v medziach svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona č. 284/1992 Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. Muselo by však nepochybne ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade zo strany nebankového subjektu B.M.G. Invest s.r.o., nešlo. Odporca preto nemal oprávnenie činnosť vykonávanú daným subjektom zakázať.
Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Zb. v období od 1.1.2000 do nadobudnutia účinnosti zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh mohol odporca zakázať vykonávanie činnosti, ktorú bola podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom táto činnosť bola vymedzená vo vyššie citovanom § 5 tohto
- 7 -
zákona. Ani v tomto prípade však činnosť spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. nezodpovedala tej, ktorá bola zákonom zverená správcovskej spoločnosti; odporca teda nemohol ani v tomto prípade uplatniť túto zákonnú právomoc. Nemohol tak urobiť ani Úrad pre finančný trh. Keďže nebankový subjekt nespĺňal ani charakter a znaky banky v zmysle zákona o bankách, odporca nemal oprávnenie zasahovať do jeho činnosti, keďže jeho činnosť nepodliehala dozoru štátu.
Nečinnosť zo strany odporcu nemohla založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu totiž v tomto ohľade nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené, a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.
Naviac, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovateľka uzatvorila s nebankovým subjektom zmluvu o pôžičke podriadené režimu Občianskeho zákonníka. Išlo teda o dvojstranný právny úkon, ktorý vznikol v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ešte pred jej uzavretím sa navrhovateľka mohla aspoň laicky presvedčiť už z označenia spoločnosti, s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu, že táto nie je investičnou spoločnosťou, ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti a nemala ani formu a znaky banky. I napriek tvrdeniu, že nebola nikým, ani štátom, inštruovaná a poučená o možných hroziacich rizikách v súvislosti s jej vkladom do nebankového subjektu, súd je toho názoru, že navrhovateľka mala postupovať s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika investovania svojich vkladov do nebankového subjektu. Na základe slobodného rozhodnutia však vstúpila do dvojstranného vzťahu, v ktorom prevzala na seba určité práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že medzi ňou a obchodnou spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. vznikol súkromnoprávny vzťah, štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky do tohto vzťahu nemohol žiadnym spôsobom zasahovať.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by sa odporca dopustil vytýkaného nesprávneho úradného postupu, a teda nepreukázala splnenie hneď prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu.
Súd sa domnieva, že navrhovateľka nepreukázala splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu, a to samotný vznik škody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na majetok nebankového subjektu B.M.G. Invest s.r.o. bol uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5K 12/02 vyhlásený konkurz. Navrhovateľka si ako konkurzná veriteľka mohla prihlásiť svoju existujúcu pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v konkurznom konaní, ku ktorému úkonu, ako sama uviedla na pojednávaní súdu, nepristúpila. Z výpisu z obchodného registra predmetnej spoločnosti mal súd za preukázané, že konkurzné konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Cz 110/84, vo veci sp. zn. 4Cdo 199/2005) môže byť nárok na náhradu škody voči štátu úspešne uplatnený v občianskom súdnom konaní až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto pokiaľ navrhovateľka evidovala voči nebankovému subjektu
- 8 -
pohľadávku a malo ísť o prospech, ktorý bol povinný tento subjekt vydať, pokiaľ nepreukázala bezúspešné domáhanie sa vydania tohto majetkového prospechu od nebankového subjektu, nemôže
byť daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb.; nie je daný predpoklad existencie škody.
So zreteľom na vyššie uvedené možno teda zhrnúť, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, ktorej sa mal dopustiť v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Súd preto posúdil návrh navrhovateľky za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadne nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, túto súd nepovažoval za dôvodnú. Je zrejmé, že Úrad pre finančný trh, ktorý bol zriadený zákonom č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a do ktorého kompetencie patrila (v určitom období) aj kontrola kapitálového trhu, nebol ústredným orgánom štátnej správy (zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), a preto orgánom kompetentným konať v mene Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Naviac, tento úrad bol zrušený prijatím zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.
O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporca nepodal návrh na ich priznanie a z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
- 9 -
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 9. novembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.