Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_1T-147-2011.pdf
PDF · 79.78 KB
No categories available
1T/147/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Škvárom v trestnej veci obžalovaného Z. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, c, Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 9.11.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. W., nar. XX.X.XXXX v O., v A. N., trvale bytom F. okres M. J.
je vinný, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti Z. nar. X.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX W. a rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 9C 276/03-76 zo dňa 11.11.2004 je zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 99,57 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky J. W. bytom J. nad M. číslo XXX okres Q. Zámky, vyživovaciu povinnosť si neplnil pravidelne mesačne napriek tomu, že od 10.7.2007 až do 12.11.2009 bol zamestnaný vo firme KAM-ON Zlaté Moravce, mal príjem, od tejto doby nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, zdržiaval sa v mieste bydliska, čím za obdobie od 1.4.2007 do 31.12.2010 vznikol na výživnom dlh v sume 4.480,65 eur, z ktorého uhradil 1.394,16 eur a na výživnom dlhuje 3.086,49 eur napriek tomu, že
- trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 1T 40/07 zo dňa 30.3.2007 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov a podľa § 49 odsek 1 písmena a, Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu tri roky a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona je obvinený povinný uhradiť dlžné výživné počas skúšobnej doby,
- rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 3T 3/2010-119 zo dňa 6.9.2010 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, písmena c, Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený .
Tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, (s poukazom na ustanovenie § 138 písmena b, Trestného zákon) písmena c, Trestného zákona
Za to mu súd ukladá
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 odsek 8 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolností podľa § 36 písmena l, Trestného zákona a neexistencii okolností priťažujúcich v zmysle § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok ktorý vykoná podľa § 48 odsek 2 písmena a, Trestného zákona v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia .
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie horeuvedeného skutku, bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí svedkyne (matky maloletých detí) J. W. a prečítaním spisového materiálu.
Obžalovaný doznával, že v období uvedenom v obžalobe, neprispieval, okrem určitých čiastok na výživné, svojich detí s odôvodnením, že nemal a nemá peniaze.
Skutočnosť, že odsúdený si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť potvrdzovala aj matka maloletých detí J. W. a to jednak v trestnom oznámení, pri výsluchoch v prípravnom konaní aj pri výsluchu pred samosudcom.
Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C 276/03 z 11.11.2004 je preukazované, že obžalovaný bol zaviazaný v rámci rozvodového konania prispievať na výživu dcére Z. W. nar. X.X.XXXX sumou 2.000,- Sk mesačne a na výživu syna J. W. nar. XX.X.XXXX sumou 1.000,- Sk mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky (J. W.).
Za úmyselné neplnenie tejto zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti Z. a J. W. bol obžalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 40/07 , ktorý bol vydaný 30.3.2007 a ktorý nadobudol právoplatnosť 19.4.2007. Uvedeným trestným rozkazom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky s povinnosťou uhradiť najneskoršie do uplynutia skúšobnej doby dlh na výživnom 78.000,- Sk. Súd doteraz nerozhodol, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo neosvedčil najmä s poukazom na doterajšie trestné stíhanie, pre teraz prejednávanú trestnú činnosť.
Súd mal ďalej preukázané, že obžalovaný dňa 4.1.2011 nastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý v trvaní 1 rok mu bol uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b,c, Trestného zákona za neplnenie si vyživovacej povinnosti na maloleté deti Q. nar. XX.X.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX W. za obdobie od 1.1.2008 do 6.9.2010. Z výkonu uloženého trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 11.8.2011.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra potvrdzoval, že obžalovaný od 19.3.2002 do 12.8.2011 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie ihneď po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňom 12.8.2011.
V období od právoplatnosti horeuvedeného trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 40/07 do nástupu výkonu uloženého trestu odňatia slobody 4.1.2011 nebol obžalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a pokiaľ v uvedenom období bol občas zamestnaný, vyživovaciu povinnosť si neplnil ani túto zamestnávateľom neoznamoval. V určitých obdobiach pracoval občas na dohodu u firmy KAM-ON, kde sa k pracovných povinnostiam staval nezodpovedne. Od 29.1.2007 do 13.6.2007 pracoval u firmy SHOE s.r.o.
Na základe čestných prehlásení mal súd preukázané, že obžalovaný dňa 11.4.2007 uhradil J. W. 78.000,- Sk (dlh vyplývajúci z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 40/07) dňa
25.7.2007 uhradil výživné za 4 mesiace v sume 12.000,- Sk, 9.11.2007 uhradil výživné za 3 mesiace vo výške 9.000,- Sk a dňa 6.5.2008 uhradil výživné za 3 mesiace vo výške 9.000,- Sk. Po odpočítaní úhrady 78.000,- Sk, čo je, ako je uvedené, úhrada výživného za obdobie do 31.3.2007, jedná sa o úhradu výživného spolu 42.000,- Sk k rukám J. W., čo v súčasnosti v prepočte na eur prestavuje sumu 1.394,16 eur.
Obžalovaný za obdobie od 1.4.2007 do nástupu výkonu trestu odňatia slobody mal uhradiť výživné na svoje deti Z. a J. k rukám ich matky J. W. spolu 4.480,65 eur . Uhradil však iba 1.394,16 eur a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom na deti Z. a J. 3.086,49 eur. Tento obžalovaným zavinený dlh vznikal najmä v období rokov 2008,2009 a 2010 t.j. po dlhší čas - čo je závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písmena b, Trestného zákona.
Súd uvedené konanie obžalovaného, t.j. neplnenie si vyživovacej povinnosti, považoval za úmyselné konanie, pretože v obdobiach, keď bol občas zamestnaný a mal zárobok, výživné neuhrádzal a ani sa nesnažil získať riadnu prácu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Preukázané konanie t.j. neplnenie vyživovacej povinnosti , súd kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona pretože obžalovaný viac ako tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti Z. a J., ktorá povinnosť mu vyplýval jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, jednak z rozhodnutia súdu (Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C 276/03).
Pretože obžalovaný vyživovaciu povinnosť si neplnil dlhší čas, súd jeho konanie kvalifikoval aj podľa písmena b, odseku 3 § 207 Trestného zákona. Zároveň súd konanie obžalovaného kvalifikoval aj podľa písmena c, odsek 3 § 207 Trestného zákona, pretože obžalovaný sa teraz prejednávaného neplnenia vyživovacej povinnosti dopustil napriek dvom predchádzajúcim odsúdeniami za takú istú trestnú činnosť (bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený).
Pretože obžalovaný po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával od 4.1.2011 do 11.8.2011 sa zaevidoval na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nenesie do dňa hlavného pojednávania trestnú zodpovednosť za neplnenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 11.8.2011 do 9.11.2011 tak, ako ju nenesie za obdobie výkonu trestu odňatia slobody.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska nepoznajú, pretože sa tam nezdržiava, za priestupky postihovaný nebol, má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd však nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pretože predchádzajúce odsúdenia sú alebo zahladené alebo sú znakom skutkovej podstaty prečinu teraz prejednávaného. Poľahčujúcu okolnosť súd videl v doznaní sa obžalovaného a v jeho prejavenej ľútosti (§ 36 písmena l, Trestného zákona).
Súd pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo všetkých horeuvedených skutočností ako aj z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona. Prihliadal na výšku zavineného dlhu, na dobu po ktorú dlhu vznikal, na skutočnosť, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť na ďalšie deti, že najmä v roku 2007 mal určitú snahu vyživovaciu povinnosť si plniť. Zistil prevahu poľahčujúcej okolnosti pri neexistencii okolností priťažujúcej. Dospel k presvedčeniu, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby upravenej podľa ustanovenia § 38 odsek 8 Trestného zákona t.j. jeden rok až tri roky a osem mesiacov odňatia slobody, bude dostatočný vzhľadom k osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy. Súd pri tom poukazuje aj na určitý účinok predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody (od 4.1.2011 do 11.8.2011).
Pretože obžalovaný pred spáchaním teraz prejednávaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon teraz ukladaného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.