Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-61-2010.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom K., Z. XX p r o t i žalovanému: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, posledne bytom K., Z. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M. Z., bytom Y.H. XXX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a prísl. takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e účastníkom právu spoločného nájmu k dvojizbovému družstevnému bytu č. 10, nachádzajúcemu sa v K., ul. Z.Č. XX, K. podlažie s tým, že za výlučnú nájomkyňu tohto ako členku Bytového družstva v Prešove u r č u j e žalobkyňu.
Žalovaný n e m á nárok na bytovú náhradu.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.3.2010 domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v K. na ul. Z. XX, po rozvode manželstva so žalovaným. Uviedla, že žalovaný od roku 2004 v byte nebýva a keďže žalobkyňa má záujem o odkúpenie bytu, v ktorom býva sama a sama uhrádza aj všetky platby spojené s jeho užívaním žiadala, aby bola určená za jeho výlučnú nájomkyňu.
Žalovaný sa už niekoľko rokov zdržiava na neznámom mieste. Jeho pobyt nevedeli uviesť ani jeho najbližší príbuzní - súrodenci a matka M. Z., ktorú ustanovil súd za jeho opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie opakovane nedostavila, aj keď predvolanie jej bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť síce ospravedlnila zdravotnými dôvodmi, avšak nežiadala o odročenie pojednávania. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne X. I., vyjadrením Bytového družstva Prešov, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu č. XXXXX, dohodou o užívaní družstevného bytu, spisom tohto súdu XXC XX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov trvalo od X.X.XXXX do X.X.XXXX, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tohto súdu č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Z príslušného rozvodového spisu vyplýva, že žalobkyňa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla aj to, že žalovaný ju viackrát fyzicky napadol.
Žalovaný k tomuto jej obvineniu sa nevyjadril a popieral iné skutočnosti, o ktorých vypovedala žalobkyňa. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti X., nar. X.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX. V čase vyhlásenia rozvodového rozsudku obe dcéry účastníkov boli už plnoleté.
Rozhodnutím OSBD v Prešove č. XXXXX zo dňa X.X.XXXX bol na meno žalobkyne pridelený dvojizbový družstevný byt č. XX nachádzajúci sa v K. na ul. Z. XX, K. podlaží. V tom čase účastníci riadne spolu ako manželia žili. Následne bola uzavretá medzi OSBD v Prešove a žalobkyňou aj písomná dohoda o užívaní tohto bytu (č.l. 45). Podľa vyjadrenia žalobkyne žiadosť o pridelenia bytu mala žalobkyňa na OSBD v Prešove ešte pred uzavretím manželstva.
Po rozvode manželstva sa účastníci na ďalšom nájme bytu nedohodli. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný už počas manželstva neplatil výživné na ich dve maloleté dcéry napriek súdnemu rozhodnutiu a tento dlh vyčíslila na 180.000,- Sk. Po rozvode žalovaný oznámil žalobkyni, že z bytu odíde za podmienky, že žalobkyňa nebude svoje nároky (podľa nej dlh na výživnom) uplatňovať na súde. Dňa 18.8.2004 sa žalovaný skutočne z bytu vysťahoval, zobral so sebou všetky svoje osobné veci, ale navyše aj vežu ich dcéry X., ktorú za pomoci polície neskôr našli v záložni.
Od uvedenej doby žalovaný niekoľkokrát ešte prišiel do bytu pre svoju poštu, naposledy žalobkyňu vyhľadal toho roku pred Veľkonočnými sviatkami a prejavil záujem podpísať žalobkyni dohodu ohľadom bytu. Žalobkyni uviedol len to, že je v Čechách, susede však povedal, že žije v Nemecku. V auguste toho roku však nebol ani na pohrebe svojho otca.
Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný sa počas manželstva choval k nej a deťom agresívne, vulgárne nadával, postrihal jej kvety, hodil vázu do dverí tak, že ich poškodil a niekoľkokrát ju aj fyzicky napadol. V jednom prípade musela vyhľadať lekárske ošetrenie kvôli bolestiam hlavy. Viackrát volala aj políciu. Žalovaný však nikdy nebol ani priestupkovo stíhaný, keďže žiadne oznámenie na políciu žalobkyňa na neho nepodávala.
Svedkyňa X. I. - dcéra účastníkov potvrdila, že spolužitie rodičov nebolo dobré kvôli agresivite otca. Uviedla, že im vulgárne nadával, hádzal po nich taniere. V jednom prípade sa vyhnal na ňu stoličkou a bola svedkom viacerých fyzických útokov zo strany otca na žalobkyňu. V jednom prípade žalobkyňa musela vyhľadať aj lekárske ošetrenie na pohotovosti. Tieto fyzické útoky sa udiali vtedy, keď žalobkyňa žiadala po žalovanom, aby prispieval na domácnosť a aby si našiel nejaké zamestnanie. Dodala aj to, že žalovaný nedodržal dohodu rodičov o platení poplatkov za elektrinu, takže v dvoch prípadoch im bola odstavená dodávka elektriny. Všetky platby spojené užívaním bytu uhrádzala žalobkyňa.
Podľa potvrdenia Bytového družstva Prešov účastníci sú spoločnými členmi družstva a spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu. V ďalšom stanovisku bytové družstvo Prešov uviedlo, že nepozná pomery účastníkov, preto nemá záujem poškodiť ani jedného z nich pri rozhodovaní o ďalšom výlučnom nájme bytu.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712 ods. 1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712 a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
V danom prípade je nepochybné, že účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu ako aj ich spoločné členstvo v Bytovom družstve Prešov. Keďže po rozvode sa na ďalšom nájme bytu nedohodli, o zrušení práva spoločného nájmu musel rozhodnúť súd. Za ďalšiu nájomkyňu a zároveň členku Bytového družstva Prešov určil pritom žalobkyňu. V byte totiž od rozvodu a to od roku 2004 býva len žalobkyňa. Žalovaný o byt neprejavil záujem a zdržiava sa na neznámom mieste. Všetky platby spojené s nájmom a užívaním bytu pritom v minulosti a aj v súčasnosti uhrádza žalobkyňa. Pri rozhodovaní možno zohľadniť aj skutočnosť, že žalobkyňa sa väčšou mierou pričinila o získanie bytu, keďže žiadosť o jeho pridelenie podala ešte pred uzavretím manželstva. Preto súd považoval za dôvodné s poukazom na ustanovenie § 705 ods. 2 vety druhej a ods. 3 OZ rozhodnúť o zrušení práva spoločného nájmu a určení výlučného nájomcu tohto bytu v osobe žalobkyne.
Aj keď žalobkyňa v žalobe neuvádzala výrok o bytovej náhrade, pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného nájmu a teda tým zániku práva nájmu bytu je potrebné rozhodnúť aj o bytovej náhrade, tá je upravená v § 712 a OZ.
V danom prípade súd mal za preukázané, že žalovaný počas manželstva sa dopúšťal voči žalobkyni fyzického násilia, čo jednoznačne potvrdila ako svedkyňa aj dcéra účastníkov, ktorej výpoveď súd nemal dôvod spochybniť. Preto s poukazom na ustanovenie § 712 a ods. 8 veta druhá OZ súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že úspešná žalobkyňa si neuplatnila nárok na ich náhradu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.