Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/178/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: 1. G. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. C., Y. XXXX/X, 2. Ľ. Z., T.. XX.X.XXXX, H. C., Y. XXXX/X, 3. V.. N. Q., T.. X.X.XXXX, H. C., R. XA, 4. J. Q., T.. X.X.XXXX, H. C., R. XA, zastúpených JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovaným: X. M.. N. V., T.. X.X.XXXX, H. C., G. XXC, 2. B. V., T.. X.XX.XXXX, H. C., G.Á. XXC, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Petko, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, o vydanie bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby, takto

rozhodol:

zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníkov oporného múra stojaceho na parcele č. XXX/X vedenej na LV č. XXX k. ú. Š. za náhradu, ktorý má právo užívania parcely č. XXX/X vedené na LV č. XXX k. ú. Š. v časti označenej ako diel 2 o výmere 6 m2 a diel 6 o výmere 3 m2 na geometrickom pláne číslo XXX/ XXXX vypracovaného Ing. Adriánom Tkáčom - GEOAT overeného dňa XX.XX.XXXX s tým, že vlastník parcely č. XXX/X je povinný v uvedenom rozsahu vecné bremeno strpieť,

žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 610,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

konanie zastavuje v časti o zaplatenie 79,02 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.8.2009 do zaplatenia,

žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 59,04 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 14.10.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.044,62 EUR na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu žalobcov v 1.a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade zamieta,

vo vzťahu žalobcov v 3. a 4. rade a žalovaných v 1. a 2. rade žalobu zamieta a náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,

žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu vo výške 293,33 EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2009 žiadali zaviazať žalovaných v 1.a 2. rade spoločne a nerozdielne na odstránenie betónového oporného múra situovaného na parcele žalobcov KN č. XXX/X vedenej na LV č. XXX pre obec C.Š., k. ú. Š. s povinnosťou vypratania štrku, pneumatík a ostatného odpadu z tejto parcely.

Zároveň žiadali zaviazať týchto na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej parcely vo výške 138,06 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.8.2009 do zaplatenia za obdobie dvoch rokov spätne ku dňu podania žaloby.

Podaním doručeným súdu dňa 4.9.2009 žalobcovia v 1. a 2. rade žalobu upravili v časti vydania bezdôvodného obohatenia a žiadali zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 59,04 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.8.2009 do zaplatenia.

Na základe podania doručeného súdu dňa 30.11.2010 súd uznesením zo dňa 7.12.2010 pripustil pristúpenie ďalších účastníkov konania a to žalobcu v 3. a 4. rade a zároveň nepripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť oporný múr situovaný na parc. KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XX k. ú. Š., ktorý je postavený na hranici s parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX k. ú. Š. vo vlastníctve žalobcov v 3.a 4. rade.

Súd zmenu žaloby v uvedenom znení nepripustil vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania neboli použiteľné pre konanie o zmenenom návrhu spočívajúceho v rozšírení žalobného návrhu vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalobcov v 1., 2., 3. rade, žalovaného v 1. rade, oboznámením geometrického plánu č. XXX/XXXX, znaleckých posudkov Ing. U. D. č. XX/XXXX a Ing. C. N. č. XX/ XXXX, spisového materiálu Mestského úradu Prešove XXX/XXXX, XXX/XXXX a XX/XXXXX/XXXX, Inžiniersko-geologického posudku, svedkov D.Á. G., V.. Z.. Q. N. ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1.a 2. rade sú vlastníkmi parcely XXX/X o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. Š..

Žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi parcely XXX/X a XXX/X vedených na LV č. XX k. ú. Š., na ktorých je umiestnená stavba oporného múra vybudovaná žalovanými bez stavebného povolenia.

Podľa geometrického plánu vypracovaného vyhotoviteľom Z. U. - GEOAT č. plánu XXX/XXXX predmetná stavba oporného múra čiastočne zasahuje do parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade v časti označenej ako diel 2 o výmere X m2 a diel 6 o výmere X m2.

Nakoľko predmetná stavba oporného múra bola žalovanými v 1. a 2. rade vybudovaná bez stavebného povolania a je čiastočne umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, sa títo predmetnou žalobou domáhajú odstránenia predmetnej stavby v časti zasahujúcej do pozemku v ich vlastníctve.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že parcelu č. XXX/X využívajú iba ako záhradu a nakoľko túto nenavštevujú denne, zistili, že žalovaný v 1. rade realizuje na hranici ich pozemkov výkopové práce, ktoré už v tom čase zasahovali aj do pozemku v ich vlastníctve.

Na ich výzvu, aby v prácach nepokračoval nereagoval a naďalej realizoval stavebné práce v súvislosti s budovaním oporného múru. Podľa jej vyjadrenia predmetná stavba je staticky narušená, jej základy nie sú umiestnené v nemrznúcej časti pôdy a zároveň vedú cez hlavné vodovodné potrubie.

Za súčinnosti žalobcu v 3. rade v čase výstavby uvedeného oporného múra zároveň zistili, že žalovaní v 1. a 2. rade jeho výstavbu realizujú bez stavebného povolenia.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že predmetný oporný múr budoval na hranici pozemkov v ich vlastníctve a pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade podľa jej zakreslenia na katastrálnej mape. Nepoprel, že žalobcovia v 1. a 2. rade ho upozornili na skutočnosť, že tento oporný múr zasahuje aj do pozemku v ich vlastníctve, ale nakoľko mu nepredložili žiaden relevantný dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť, pokračoval vo výstavbe oporného múra. Poukázal aj na Inžiniersko-geologický posudok, v zmysle ktorého výstavba oporného múra bola nevyhnutná na uvedenom území z dôvodu pásma zosuvu tak, aby mali zabezpečený prístup k rodinnému domu v ich vlastníctve a zároveň jeho vybudovanie im umožnilo výstavbu garáže.

Popieral, aby dochádzalo k opadávaniu uvedeného oporného múra, ktorého základom je železobetónová konštrukcia, poukázal však na to, že práve vlastníci susediacich pozemkov, okrem iného aj samotní žalobcovia v 1. a 2. rade predmetný oporný múr rozoberajú bez právneho dôvodu, čo bolo aj dôvodom podnetu na prešetrenie políciou.

Vo svojom vyjadrení poukázal aj na inžiniersko-geologický posudok vypracovaný Ing. J. S. v prospech Dr. N. I. pre stavebný pozemok parc. č. XXX/X, ktorý je susedným pozemkom s pozemkom vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, na ktorom je umiestnený oporný múr, z obsahu ktorého vyplýva, že územie, na ktorom sú predmetné stavebné pozemky umiestnené, je charakteristické výskytom rozsiahleho plošného potencionálneho zosuvu.

Aj keď jestvujúce objekty rodinných domov v zástavbe nevykazujú poruchy, je potrebné pri výstavbe objektu rešpektovať jestvujúce stabilitné pomery svahu a každý zásah do svahu ako zárezy, odkopy, priťaženie stavbou eliminovať adekvátnym technickým opatrením - oporným múrom, priťaženie päty svahu a podobne.

Zároveň poukázal aj na posudok Ing. D. G. ako odborne spôsobilého inžiniera vo výstavbe a inžiniersko- geologický posudok Ing. J. S. v spisovom materiále Mestského úradu Prešove o dodatočné povolenie stavby oporného múra začatého na základe žiadosti žalovaného v 1. rade dňa 21.8.2003 pod sp. zn. XXXXX/XX, v zmysle ktorých je stavba opornej steny nevyhnutná jednak kvôli nepriaznivej svahovitosti terénu z hľadiska umiestnenia novostavby rodinného domu a jej prístupovej cesty a jednak z hľadiska geologického, kde z hľadiska stability územia nie sú priaznivé podmienky pre zásahy do terénu.

Jej realizácia umožnila zmenšiť celkový sklon svahu a tým aj sklon prístupovej cesty k pozemku.

Realizovaná stavba umožnila navozenie vyrovnávacej zeminy a po optimálnu výšku upraviť svah terénu pozemku tak, aby vyhovoval prevádzkovým požiadavkám a konštrukcia steny je dimenzovaná tak, aby bola schopná preniesť zemný tlak v súvislosti s náhodilým dopravným zaťažením ako aj hmotnosť stavby garáže.

Prípadná asanácia alebo prestavba uvedenej stavby by bola potencionálnym ohrozením stability zastavaného miesta a tým aj novostavby domu.

Podľa inžiniersko-geologického posudku vypracovaného Ing. J. S. dňa 19.4.2004 by zbúranie jestvujúceho oporného múra a odstránenie jeho základového pásu spôsobilo rozsiahle zemné práce

v úrovni základovej škáry, čím by sa narušilo prirodzené uloženie pôvodných zemín a táto skutočnosť by mala veľmi negatívny vplyv na založenie nového oporného múra, čo by značne skomplikovalo jeho zakladanie a vyžaduje veľmi náročné postupy pri jeho zakladaní.

Ing. D. G. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že predmetný oporný múr navrhoval po realizačnej stránke vrámci projektu pre stavebné konanie a počas doby realizácie jeho výstavby vykonával aj občasný autorský dozor, aby overil zhodnosť návrhu s jeho realizáciou.

V priebehu roka po jeho realizácii bolo z jeho strany zistené zničenie vrchného úseku asi v hĺbke 20 cm až 30 cm, v pravej časti bola zistená trhlina, ktorej vznik, podľa jeho názoru, bol spôsobený dažďami a nie nesprávnym technologickým postupom.

Potvrdil, že uvedenú trhlinu bude potrebné sledovať, či nedochádza k jej rozširovaniu, avšak opakovanými ohliadkami zistil, že je v pasívnom stave, neohrozuje okolie a nezistil zároveň žiadne výchylky.

Pokiaľ išlo o poškodenie vrchnej časti múra, ohliadkou z jeho strany bolo zistené, že časť múra sa pokúsil niekto mechanicky odkopať.

Nakoľko ide o jednoduchú stavbu, postačuje, aby základy takejto stavby boli umiestnené v hĺbke 80 cm v nemrznúcej vrstve.

Svedok Ing. arch. Q. N. uviedol, že v prospech žalovaných v 1. a 2. rade vypracovával projektovú dokumentáciu pre územné a následne stavebné konanie v súvislosti s výstavbou rodinného domu, inžinierskych stavieb a prístrešku garáže. Samotné projektové spracovanie oporného múra nevykonával, vyznačil ho iba v projektovej dokumentácii s tým, že jeho riešenie bolo v plnej kompetencii statika.

Vo svojej výpovedi potvrdil, že bez výstavby oporného múra by vlastník pozemku nemal prístup k tomuto pozemku z dôvodu značnej svahovitosti terénu.

Pokiaľ ide o trasu hlavného vodovodného potrubia, ktorá vedie aj pod stavbou oporného múra, táto v rozhodnom období presne vytýčená nebola, preto pri spracovaní projektovej dokumentácie vychádzal iba z informácií, ktoré mu poskytnuté boli, šírky ochranného pásma a až následne bol zistený niekoľko metrový posun. Podľa jeho názoru je možné na trase hlavného vodovodného potrubia vykonať aj výstavbu oporného múra za stanovených podmienok.

Podľa stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 3.10.2003 k dodatočnému povoleniu stavby oporného múra umiestneného na parc. č. XXX/X a XXX/X vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade táto konštatovala, že oporný múr bol vybudovaný cca vo výške 0,9 m krížom ponad potrubie, avšak zaviazal sa realizovať opravu prípadného poškodenia oporného múra činnosťou nevyhnutnou pre údržbu vodovodu na vlastné náklady a zároveň vyslovila súhlasné stanovisko s dodatočným povolením stavby za predpokladu, že maximálna výška oporného múra a násypu nad vodovodným potrubím nepresiahne 1 m.

Žalobca v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 3.7.2003 podal na stavebný úrad sťažnosť z dôvodu, že oporný múr vybudovaný žalovanými v 1. a 2. rade nebol realizovaný v súlade s územným rozhodnutím ako aj stavebným povolením tým, že výška uvedeného múra dosahuje 2,6 m a z tejto stavby opadávajú kusy betónu a ohrozujú užívateľov jeho pozemku.

Jeho realizáciou došlo k znehodnoteniu pozemku v jeho vlastníctve a keďže vzhľadom na výšku oporného múra dochádza k zatieneniu časti jeho pozemku a zároveň sa prostredníctvom drenážnych trubiek umiestnených v opornom múre dostáva na jeho pozemok znečistená dažďová voda s prímesou rôznych škodlivých látok.

Podľa znaleckého posudku Ing. Tomáša Vargu postavenie oporného múra nebolo v prípade žalovaných v 1.a 2. rade nevyhnutné, ale predstavovalo pre nich optimálne riešenie, ktoré im umožnil zvýšiť úroveň terénu a vyrovnať spodnú časť parcely vrátane prepájacieho pásu tak, aby v spodnej časti parcely im bolo umožnené v budúcnosti vybudovanie garáže.

Kvôli prepájaciemu pásu, ktorý je v spodnej časti parcely žalovaných by nebolo vhodné zníženie sklonu parcely vyspádovaním terénu do prirodzeného sklonu z dôvodu, že týmto by sa prakticky znemožnil žalovaným prístup autom k rodinnému domu.

Pokiaľ išlo o otázku stability oporného múra pre statické posúdenie uvedenej stavby nemal dosť relevantných údajov, napriek tomu konštatoval, že oporný múr je síce realizovaný nedôsledne, ale pri vizuálnej ohliadke nevykazoval na úseku hraničiacom s parcelami žalobcov v 1. a 2. rade žiadne prejavy nestability, napríklad naklonenie na parcelu žalobcov.

Taktiež konštatoval možnosť osadenia oporného múra na hlavnom vodovodnom potrubí Starina - Prešov s tým, že sa nedalo zistiť, či podmienky stanovené Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s. pre účely konania o dodatočnom povolení stavby oporného múra splnené boli.

Zistil významné narušenie oporného múra pozdĺž parcely žalobcov v 1. a 2. rade a to pri hornom okraji oporného múra a stene oporného múra zo strany žalobcov v 1.a 2. rade s tým, že hĺbka základu oporného múra zo strany parcely žalobcov v 1.a 2. rade je cca 350 mm, teda nedosahuje predpísanú nemrznúcu hĺbku s tým, že realizácia nového oporného múra za starým oporným múrom je síce možná, avšak toto riešenie by bolo značne komplikované.

Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

Podľa , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa , ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. (účinného od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády č. , ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stavba oporného múra umiestneného na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade č. XXX/X a XXX/X vedených na LV č. XX k. ú. Š. čiastočne zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade parc. č. XXX/X vedenej na LV č. XXX k. ú. Š. podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX a to v časti označenej ako diel 2 o výmere 6 m2 a diel 6 o výmere 3 m2.

Teda v časti umiestnenia stavba oporného múra na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade spĺňa charakteristiku tzv. neoprávnenej stavby v zmysle ust. . Neoprávnenou stavbou z hľadiska občiansko-právnej úpravy je stavba, ktorá je postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Pre kvalifikáciu stavby ako stavby neoprávnenej nie je potrebné, aby táto bola zriadená na celkom cudzom pozemku, postačuje, pokiaľ je na tomto pozemku zriadená iba v časti.

Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal pre jej realizáciu stavebné povolenie. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.4.2004 sp. zn. ).

Žalobcovia v 1.a 2. rade sa predmetnou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstránenia časti stavby oporného múra umiestnenej na pozemku ich vlastníctve a to parc. č. XXX/X k. ú. Š..

V súlade s ust. súd môže na návrh vlastníka pozemku uložiť vlastníkovi stavby na jeho náklady odstrániť neoprávnenú stavbu, pokiaľ by to nebolo účelné, prikáže uvedenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo môže usporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku zriadením vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnene zriadenej stavby súd prihliada predovšetkým na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla k tomu, či a jeho rodina stavbu obýva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku a či vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla s prihliadnutím na ďalšie využitie stavby.

Je potrebné prihliadnuť i k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel tiež v dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odstránenie časti stavby oporného múra umiestnenej na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade nie je účelné, a to z niekoľkých dôvodov.

Stavba oporného múra čiastočne zasahujúca do pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade nie je oddeliteľnou časťou stavby tak, aby nedošlo k ohrozeniu stability zvyšku stavby.

Podľa inžiniersko-geologického posudku vypracovaného Ing. Durbákom by jeho odstránením vzhľadom na značnú svahovitosť územia došlo k významnému narušeniu uloženia pôvodných zemín, čo by malo negatívny vplyv na založenie nového oporného múra s použitím veľmi náročných postupov pri jeho zakladaní.

Vybudovanie uvedeného oporného múra bolo ním odporúčané aj vlastníkovi susediaceho pozemku s pozemkom žalovaných v 1. a 2. rade ako adekvátne technické riešenie, ktoré umožňuje eliminovať nestabilné pomery daného územia.

Aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní vyplynulo, že vybudovanie oporného múra síce nebolo nevyhnutným riešením svahovitosti pozemku žalovaných, avšak optimálnym tak aby mali zabezpečený prístup k novostavbe svojho rodinného domu. Zároveň neodporúčal úpravu

uvedeného pozemku do jeho prirodzeného sklonu a potvrdil, že výstavba nového oporného múra by si vyžadovala náročné stavebné postupy.

Taktiež Ing. Valerián Straka, ktorý navrhoval ako statik technické riešenie oporného múra a pôsobil ako občasný autorský dozor pri realizácii jeho výstavby potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi ako aj v posudku vypracovaného pre účely konania o dodatočnom povolení stavby, že prípadná sanácia, resp. premiestnenie stavby opornej steny by bola potencionálnym ohrozením stability zastavaného miesta, čím by bol ohrozený jediný prístup k novostavbe rodinného domu vo vlastníctve žalovaných a zároveň môže ohroziť aj samotnú stabilitu rodinného domu. Preto z pohľadu bezpečnosti statickej stability je podľa jeho názoru akákoľvek sanácia opornej steny nevhodným a nedoporučovaným riešením.

Aj podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Tomášom Vargom pri bežnej ohliadke neboli zistené na uvedenom opornom múre na hranici pozemkov žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných také narušenia, ktoré by významným spôsobom ohrozovali samotných žalobcov.

Keďže odstránenie oporného múra z pozemku vo vlastníctve žalobcov a v žalovaných 1.a 2. rade by malo za následok ohrozenie nielen stability pozemku vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ale samotnej stavby rodinného domu, prípadná asanácia tejto stavby by na strane žalovaných spôsobila väčšie hospodárske straty oproti hospodárskym stratám žalobcov v 1. a 2. rade jeho neoprávneným umiestnením na pozemku v ich vlastníctve užívaného ako záhrada.

Na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že odstránenie časti stavby oporného múra vo vlastníctve žalovaných v danom prípade nie je účelné a z uvedeného dôvodu pomery medzi vlastníkmi stavby a vlastníkmi pozemkov súd upravil v súlade s ust. zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby oporného múra tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, t. j. že vlastníci oporného múra stojaceho na parc. č. XXX/X na LV č. XXX k. ú. Š. majú právo užívania predmetnej parcely v časti označenej ako diel 2 o výmere 6 m2 a ako diel 6 o výmere 3 m2 na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX.

Žalobcom v 1. a 2. rade bola priznaná náhrada za riadenie vecného bremena vo výške podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. C. N. č. XX/XXXX predstavujúcu sumu 610,- EUR. Napriek tomu, že znalec vychádzal pri ohodnotení pri určení všeobecnej hodnoty náhrady za zriadenie vecného bremena z parciel č. XXX/X a XXX/X v celkovej výmere 9 m2 súd poukazuje na to, že tieto parcely nie sú na základe citovaného geometrického plánu v katastri nehnuteľnosti vedené ako samostatné pozemky s daným parcelným číslom, ale v zmysle geometrického plánu predstavujú diel 2 a diel 6 parc. č. XXX/X.

Zároveň súd vyhovel žalobe v prospech žalobcov v 1. a 2. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely v ich vlastníctve parc. č. XXX/X o výmere 9 m2 umiestnením stavby oporného múra za obdobie 2 rokov spätne ku dňu podania žaloby vo výške 59,04 EUR, nakoľko podľa vypracovaného znaleckého posudku Ing. Pavlom Jurkom na všeobecnú hodnotu náhrady za zriadenie vecného bremena zodpovedajúcej dobe trvania 20 rokov by pomerná časť tejto náhrady za obdobie dvoch rokov titulom bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 61,- EUR. Z uvedeného dôvodu preto súd považoval uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely žalobcom v 1.a 2. rade umiestnením stavby oporného múra vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade za primeranú.

Keďže žalobcovia v 1.a 2. rade si pôvodne žalobou uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 138,06 EUR, ktorý podaním doručeným súdu dňa 4.9.2009 upravili na sumu 59,04 EUR a to v čase pred začatím pojednávania vo veci samej, súd postupom podľa , konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nad sumu 59,04 EUR vrátane príslušenstva zastavil.

Žalobcovia v 1. a 2. rade si ďalej uplatnili nárok na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia od 29.8.2009 do zaplatenia.

Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v 1. a 2. rade pred začatím konania vo veci samej, za túto výzvu súd považuje až doručenie žaloby, ktoré bolo realizované dňa 12.10.2009 a preto v súlade s ust. bol žalobcom v 1. a 2. rade priznaný uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s Nariadenia vlády č. až počnúc dňom 14.10.2009 a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

Zároveň zamietol žalobu u žalobcov v 3. a 4. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu neexistencie ich právneho pomeru k predmetu konania.

O trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol v zmysle ust. a žalobcom 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania.

Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade, že v konaní boli čiastočne úspešní aj žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodu, že súd nevyhovel žalobe žalobcov v 1. a 2. rade o odstránení časti stavby oporného múra.

Keďže predmetom konania bolo usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby je vždy na rozhodnutí súdu, aký spôsob s poukazom na ust. zvolí.

Z uvedeného dôvodu nemožno povedať, že žalobcovia v 1.a 2. rade v konaní úspešní neboli, keď súd namiesto inštitútu odstránenia stavby vyriešil vzťahy vlastníka neoprávnenej stavby a vlastníka pozemku zriadením vecného bremena. Okrem iného súd pri priznaní náhrady trov konania v prospech žalobcov v 1. a 2. rade prihliadal aj na skutočnosť, že samotní žalovaní zhodne potvrdili, že žalobcami v 1. a 2. rade boli pri výkopových prácach realizovaných v súvislosti s výstavbou oporného múra upozornení, že zasahujú do pozemku žalobcov a namiesto prerušenia prác za účelom geodetického zamerania naďalej pokračovali v realizácii tejto stavby.

Žalobcom v 1. a 2. rade bola priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 116,- EUR, preddavkov na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250,- EUR a trovy právneho zastúpenia.

Súd pri priznaní trov právneho zastúpenia žalobcov v 1. a 2. rade postupoval v súlade s ust. , v zmysle ktorého v predmetnom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade mali postavenie nerozlučných spoločníkov a preto za každý úkon právnej pomoci im patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako pri zastupovaní jednej osoby; a to za tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 17.7.2009

- podanie žaloby 28.8.2009

- upresnenie žaloby 2.9.2009

- účasť na pojednávaní 10.3.2010

- účasť na pojednávaní 7.5.2010

- podanie vo veci samej 11.5.2010

- účasť na pojednávaní 10.11.2010

- účasť na pojednávaní 20.3.2011

- účasť na pojednávaní 9.11.2011

Súd nepriznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za konzultácie 8.11.2010 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nepreukázal realizáciu týchto konzultácií.

Hodnota tarifnej odmeny za úkony právnej pomoci realizované v roku 2009 boli určené v súlade s ust. vyhl. č. ako konanie dvoch spojených vecí vo výške 53,49 EUR určenej podľa vyhlášky + 1 zo sumy 16, EUR podľa , t. j. vo výške 61, EUR za úkon právnej pomoci,

- režijný paušál 3 x 6,95 EUR

- 19 % DPH za úkony právnej pomoci za rok 2009 zo sumy 208,22 EUR vo výške 39,56 EUR,

teda žalobcom za rok 2009 patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 247,78 EUR.

Za úkony právnej pomoci realizované do 31.5.2010 bola určená zhodným spôsobom tarifná odmena vo výške 55,49 EUR + 1 zo sumy 16,60 EUR, t. j. vo výške 63,79 EUR za úkon právnej pomoci a za úkony právnej pomoci za rok 2010 od 1.6.2010 vo výške úkonu právnej pomoci 55,49 EUR + 1/3 zo sumy 16,60 EUR, čo predstavuje sumu 61,02 EUR za úkon právnej pomoci

- režijný paušál 4 x 7,21 EUR

- 19 % DPH za úkony právnej pomoci za rok 2010 zo sumy 219,31 EUR vo výške 41,67 EUR,

teda žalobcom v 1. a 2. rade patrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci za rok 2010 vo výške 260,98 EUR.

Za úkony právnej pomoci za rok 2011 bola žalobcom v 1. a 2. rade priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci vo výške 62,53 EUR za 1 úkon,

- režijný paušál 2 x 7,41 EUR

- 20 % DPH zo sumy 139,88 EUR vo výške 29,98 EUR, teda im bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci za rok 2011 v celkovej výške 169,86 EUR.

Žalobcom v 1. a 2. rade bola priznaná celkovo náhrada trov konania vo výške 1.044,62 EUR.

O trovách konania vo vzťahu žalobcov v 3. a 4. rade a žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa , z dôvodu, že ich neúspešnosť v predmete sporu súvisela síce s neexistenciou ich právneho vzťahu k predmetu konania avšak z dôvodu nepripustenia rozšírenia predmetu súdneho konania o žalobu vo vzťahu žalobcom v 3. a 4. rade a žalovaných v 1. a 2. rade pre nemožnosť použitia doterajších výsledkov konania pre konanie o nároku žalobcov v 3. a 4. rade, ktoré by si vyžadovalo doplnenie ďalšieho, predovšetkým znaleckého dokazovania. Preto podľa názoru súdu boli tu okolností, ktoré v súlade s ust. odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 3. a 4. rade.

Pokiaľ ide o trovy štátu z dôvodov konštatovaných súdom pre priznanie náhrady trov konania v prospech žalobcov v 1.a 2. rade mal súd za to, že je dôvodné priznať náhradu trov štátu v súlade s ust. § 148

pozostávajúcich zo znalečného nekrytého preddavkami na znalecké dokazovanie a na ich náhradu zaviazať iba žalovaných v 1. a 2. rade vo výške 293,33 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.