Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-10Er/67/2004

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, proti povinnej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. č. XXX, v konaní o vymoženie sumy 228,37 eur s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnej exekútorke Mgr. Márii Krasňanovej vo výške 68,86 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.06.2011, súdna exekútorka JUDr. Mária Krásňanová uviedla, že dáva podnet súdu na zastavenie exekúcie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2167/04, zo dňa 13.08.2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, notársky úrad Bratislava, na vymoženie sumy 228,37 eur s príslušenstvom, ktoré je tvorené aj úroky priznanými v neprimeranej výške, kde pri 0,25 % úroku z omeškania denne je ročný úrok 91,25 %. Súdna exekútorka zároveň súdu navrhla, aby zvážil možnosť odložiť exekúciu do dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka nakoniec uviedla, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie podľa priloženej špecifikácie, t.j. vo výške 222,93 €.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Podľa prvá veta (ďalej len „ “) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd Dolný Kubín, ako exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že toto je vedené voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 2167/04, zo dňa 13.08.2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou so sídlom v Bratislave, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto vyhlásenie v mene povinnej urobil advokát JUDr. Tomáš Kušnír. Advokátovi JUDr. Tomášovi Kušnírovi mala pôvodne povinná udeliť plnomocenstvo na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 5550020 zo dňa 02.04.2004, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5550020 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 02.04.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 12.000,-Sk a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.680,-Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 13.680,-Sk vo forme dvoch dvojtýždňových splátok. Podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku, ktorá smie postihnúť celý jeho majetok a to až do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

Následne advokát Mgr. Tomáš Kušnír uznal v mene povinnej dlh v celkovej výške 10.466,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 6.880,-Sk od 14.05.2004 do zaplatenia. O tomto úkone bola dňa 13.08.2004 spísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N 2167/04, NZ 64834/04.

V zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej stránky vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok má všetky náležitosti ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s právom, t.j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa cit. ust. Exekučného poriadku je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tomto prípade povinná na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr. Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), a z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci bolo plnomocenstvo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinnou. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára

úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že povinná nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jej záujmy.

V prípade, že by aj takáto dohoda existovala, skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených na Okresnom súde Dolný Kubín (s poukazom na ), by sa takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, pretože nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinnú a súčasne aj oprávneného. Z ustanovení a nasl. o advokácií vyplýva, že advokát (nepochybne aj v postavení obhajcu) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri zastupovaní pred orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, riadiac sa vyššie uvedenom zásadou, nemôže súčasne hájiť záujmy protistrany (v tomto prípade oprávneného).

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchleho úveru boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

V danom prípade povinná v zmluve o úvere, ktorá je exekučným titulom, vystupuje ako spotrebiteľ. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinná obsah dohody o plnomocenstve, ktorá je priamo spísaná v zmluve o úvere, nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého určil oprávnený. Týmto spôsobom vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, keďže povinná musela pri uzavretí zmluvy o úvere súčasne udeliť plnú moc advokátovi, ktorý v tom čase poskytoval právne služby oprávnenému. Povinná teda nemala žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná.

V danom prípade treba tiež poukázať pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul na to (a to v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č. 18/2000), že zákonodarca kládol dôraz pri spísaní notárskej zápisnice „na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou, rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom samozrejme nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami.“, „.....nebolo by možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.“ Súd z vyššie uvedených dôvodov takto spísanú notársku zápisnicu považuje za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Napriek tomu je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú oprávnený s povinnou uzatvoril, a ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ďalšie pre povinnú nevýhodné podmienky pre ktoré sa priečia dobrým mravom. Súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej zo základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnej a to absenciu účinného exekučného titulu, pre ktorý vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnej za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol jedným

uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania. Postup súdu, ktorý zastaví exekučné konanie (aj bez návrhu) a to po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi z dôvodov rozporu exekučného titulu so zákonom (postupujúc podľa § 57 Exekučného poriadku), korešponduje aj s návrhom na zjednotenie výkladu predloženého ministerkou spravodlivosti občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, cit. „Predovšetkým je potrebné uviesť, že pojem „zastavenie“ je spravidla pojmom procesným (porov. napr. ), zastavením sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo ďalšieho postupu. V terminológii exekučného konania (i výkonu rozhodnutia) je však tento pojem širší. Z ustanovenia EP totiž plynie, že exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods. 1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou používa pojem „zastavenie“, nemožno ho vykladať len v jeho procesnom význame, teda ako postup súdu pri zistení, že nie sú splnené podmienky (ďalšieho) konania. Naopak, dôvodmi „zastavenia“ exekúcie sú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie Exekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach rozlišuje medzi zastavením „exekučného konania“ a „exekúcie“ (porov. napr. a proti EP), keď v prvom prípade ide o zastavenie z dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej neprípustnosti (zákazu) exekúcie.“ Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie pri jej zastavení v celkovej výške 222,93 €.

Podľa EP v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa EP v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Keďže k zastaveniu exekúcie sp.zn. EX 1019/2004 vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Máriou Krasňanovou došlo výlučne zavinením oprávneného (oprávnený inicioval začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom) súd postupujúc podľa EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Márii Krasňanovej.

Čo sa týka určenia výšky trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky účinnej do 30.04.2008. Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Trovy, ktorých špecifikáciu predložila súdna exekútorka, a ktoré súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa , Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) vo výške 13,28 € (1. žiadosť o

doručenie listovej zásielky - 20 min., 2. výzva na úhradu splátok - 20 min., 3. výzva na úhradu splátok - 20 min., 4. výzva na poskytnutie súčinnosti - 20 min., 5. vyčíslenie exekučných trov - 20 min., 6. zrušenie blokácie na účte povinného, kataster, ODI - 20 min., spolu 120 min., t.j. 2 hodiny), z odmeny podľa , a vo výške 36, € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, x zisťovanie bydliska povinnej, 5x zisťovanie platiteľa mzdy povinnej a zisťovanie majetku povinnej). Súd priznal exekútorke aj náhradu hotových výdavkov v zmysle vo výške 9, € (poštovné). Súd nakoniec súdnej exekútorke priznal DPH 20 % z odmeny priznanej súdom, teda vo výške 9,96 €.

Odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania priznal len za 2 hodiny, pretože z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6, €, mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 € (ak netrval viac ako hodinu), hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti, postačuje niekoľko minút. Toto ustanovenie podľa názoru súdu treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas zo strany exekútora na exekúciu a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, priznať odmenu. Súd má za to, že vzhľadom na citované ustanovenie , ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených v ust. , ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s , . Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. , a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Súd, vychádzajúc zo skúseností v obdobných exekučných veciach, priznal účelne vynaložený čas trvania každého exekútorkou uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút za každý jeden.

V zmysle ustanovenia platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto nepovažoval „zaslanie faktúry a vrátenie poverenia“ za úkony exekučnej činnosti, za ktoré súdna exekútorka žiadala priznať odmenu vo výške 13,28 €, preto jej za ne odmenu nepriznal.

Súd v rámci tzv. paušálnej odmeny nepriznal súdnej exekútorke odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu VÚB banke a.s., Istro banke a.s., Slovenskej sporiteľni a.s., OTP banke a.s., Dexia banke a.s., Poštovej banke a.s., ČSOB a.s., Volksbank a.s., TATRA banke a.s. a UniCredit banke a.s. v uplatnenej vo výške 10 x 6,64 €, keďže súd nemá z obsahu exekútorského spisu preukázané doručenie týchto písomností uvedeným subjektom, nakoľko sa doručenky ohľadom doručovania uvedených písomností v exekútorskom spise EX 1019/2004 nenachádzajú.

V rámci náhrady hotových výdavkov súd súdnej exekútorke priznal náhradu poštovného vo výške 9,10 € (z obsahu exekútorského spisu mal súd prostredníctvom poštových doručeniek preukázané doručovanie siedmych písomností, t.j. 7 x 1,30 €). Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vyúčtovaných za „vytlačený papier, obálky a spisový obal“, nakoľko súdna exekútorka žiadnym spôsobom výšku týchto výdavkov nepreukázala a ani z obsahu spisu si súd nemal ako overiť skutočnú výšku týchto výdavkov.

Súd zároveň nepriznal súdnej exekútorke DPH z hotových výdavkov - poštovného, nakoľko v zmysle ust. v platnom znení, sú univerzálne poštové služby a dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 68,86 € (13,28 € + 36,52 € + 9,10 € + 9,96 €), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa je odvolanie

vždy p r í p u s t n é ( ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.