Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-71-2022.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/71/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko a. s., so sídlom v Žiline, Hodžová č. 11 proti žalovanej A. B. A., bytom v B. C. XX, o zaplatenie 1.684,75 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.3.2022 č. k. 7Csp/113/2018-531 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumu 1684,75 eura titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru.
2. Pri rozhodovaní vyhádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci dňa 13.3.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie na účte ako zmluvu uzavretú na diaľku, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej limit povoleného prečerpania vo výške 1.500,00 eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,95% ročne.
3. Po právnom posúdení vecí v zmysle § 497, § 710 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, § 2 písmeno f/, § 9 ods. 1 až 10, § 10 ods. 3, §11 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2 zák. č. 29/2010 Z.z. dospel názoru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
4. Námietku premlčania znesenú zo strany žalovanej považoval za nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 23.7.2018, žalovaná sa dostala do povoleného prečerpania po dátume 30.7.2016, preto je zrejmé, že do podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto považoval tento úver za bezúročný bez poplatkov a preto žalobkyni vznikol iba nárok na vrátenie debetných prostriedkov bez úrokov a poplatkov vo výške 101.051,34 eura (debet 102.900,52 eura mínus poplatky za transakcie v sume 188,71 eura mínus poplatok za balík služieb v sume 361,75 eura mínus poplatok za upozornenie debet v sume 90,00 eur mínus úroky v sume 1.140,15 eura).
6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mala v zmysle žaloby kredit 101.215,77 eura, čo prevyšuje skôr uvedenú sumu 101.051,34 eura, žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie žiadnej sumy, a preto žalobu o zaplatenie sumy 1.684,75 eura ako nedôvodnú zamietol.
7. Za nedôvodnú považoval žalobu aj v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % zo žalovanej sumy. Uvedený úrok vyplýval len zo Všeobecných obchodných podmienok v spojení s Výveskou úrokových sadzieb. Bol preto toho názoru, že uvedená náležitosť spotrebiteľskej zmluvy (výška úrokovej sadzby pre nepovolené prečerpanie vo výške 28 % - obligatórna náležitosť) musí byť uvedená zreteľne a vyslovene v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojím podpisom, pričom tento údaj sa v rámci zmluvy nenachádza.
8. Súd skonštatoval, že Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník navyše nie sú podpísané žalovanou. V danom prípade ide o obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá nie je uvedená priamo v zmluve.
9. Výšku trov konania odôvodnil s poukázaním na ustanovenie § 253 ods.11 C.s.p. úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolenie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. V odvolaní uviedla, že zmluva obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti a tieto sú upravené priamo v texte zmluvy a niektoré záležitosti sú upravené v texte Všeobecných obchodných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. e/ zák. č. 129/2010 ako doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach, účinných ku dňu uzavretia zmluvy. Je preto zrejmé, že zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti a opačné tvrdenie súdu neobstojí. Preto nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, a to vzhľadom na text zmluvy, ktorý Všeobecné obchodné podmienky uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom a inak tiež odkazom na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka. Žalovaná preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s jeho obsahom potvrdila svojim podpisom na zmluve. Tým sa preukázateľne oboznámila so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Jeden podpis žalovanej na konci zmluvy je postačujúci a kvantita podpisov neznamená a nezaručuje vyššiu právnu silu, respektíve silnejšie vyjadrenie vôle. Súkromné právo ako aj právny poriadok SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je preto nepochybné, že Všeobecné obchodné podmienky sú platnou súčasťou zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia krajských súdov. V odvolaní nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úroková sadzba, platná pre nepovolené prečerpanie vo výške 28% mala byť priamo uvedená v zmluve. V zmysle bodu 1 Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte bola dohodnutá variabilná úroková sadzba tohto typu úveru vo výške 19,9% a teda zákonom vyžadovaná náležitosť bola splnená. Úroková sadzba 28% platí pre prípad nepoleného prečerpania respektíve prekročenia a jej výška nemusí byť priamo v zmluve. Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného jej bol znížený limit povoleného prečerpania 29.5.2018 na 0,00 eur. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššej uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu, vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,00 eur sa dlh žalovanej navýšil z právneho titulu prekročenia v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami a v spojení s výveskou úrokových sadzieb produktov časť „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Z uvedeného vyplýva, že aj celkom bez osobitných ustanovení v zmluve o bežnom účte by sa prekročenie žalovanej spravovalo ustanoveniami zákona o prekročení, pričom v prípade prekročenia nemusí zmluva ako obligatórnu náležitosť obsahovať dokonca ani údaje o výške úroku.
12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Krajský súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že preskúmavaný spotrebný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
14. Správne súd prvej inštancie preskúmal obsah zmluvy z hľadiska splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a za správne potrebné považovať aj záver opierajúci sa o výsledky vykonaného dokazovania, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti ustanovené zákonom, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak ako vyplýva z § 9 ods.2 písm. f/ spomínaného zákona, ale tiež výška dojednaného úroku, ktorá nie je zreteľne a vyslovene uvedená v písomnom vyhotovení zmluvy.
15. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale aj tiež výška dojednaného úroku sa stali súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy. Niet pochýb o tom, že Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva sú tzv. typovými, kde ich obsah, rozsah a to, čo v nich bude, alebo nebude a v akej forme a podobe určuje výlučne žalobkyňa ako dodávateľ, ktorá tieto podmienky aj formuluje. Žalovaná, ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Pokiaľ hodlá spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ide pritom o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ust. zák. č. 29/2010 Z.z., ale tiež ustanovenie Občianskeho zákonníka.
16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany v zmysle spomínaných ustanovení zákonov je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, formou cestou formulárových zmlúv. V spotrebiteľskom práve vo všeobecnosti je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne aj vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Uvedená zásada poctivosti dopadá aj na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné podmienky pritom v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv slúžia predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dopisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej formy ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa významné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Zmluvné dojednania, ktoré zákon ustanovuje za obligátorné náležitosti zmluvy, a ktoré majú pre spotrebiteľa osobitný význam sú okrem iných doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale aj výška dojednaných úrokov. Tieto náležitosti zmluvy ako vyplynulo z vykonaného dokazovania sa nestali obsahom písomného vyhotovenia zmluvy, ale sú obsiahnuté len vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za súčasť zmluvy.
17. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že takéto dojednania sa nemôžu stať súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Nakoľko ide o dojednania osobitného významu, ktoré sú pre spotrebiteľa pri uzavretí zmluvy tak závažné, že významným spôsobom môžu ovplyvniť jeho vôlu vstúpiť do daného zmluvného vzťahu, postup dodávateľa, ktorý sa v tomto smere nechoval poctivo a takéto dojednania „ukryl“ do obsahu Všeobecných obchodných podmienok nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález Ústavného súdu ČR I US 351 2/11).
18. Na základe týchto úvah odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátene výroku o trovách konania ako vecne správny.
19. O trovách odvolávacieho konania rozhodol odvolávaci súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolávacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).