Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/56/2023

Uznesenie

Okresný súd Galanta v sporovej veci žalobkyne: Mária H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX, Š.A., v konaní zast. JUDr. Filipom Petrincom, PhD., advokátom so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovanému: G. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. F. XXX, Š., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek prejavov správania ponižujúceho ľudskú dôstojnosť žalobkyne, verbálnych, neverbálnych útokov a invektív adresovaných žalobkyni, narúšania pokojného stavu domácnosti v rodinnom dome na ulici F. N., R. Č. G. XXX, Š., vykonávaním úderov a násilnej manipulácie s nábytkom, predmetmi a príslušenstvom domácnosti a narúšať pokojný stav domácnosti, vyvolávaním hluku nad rámec 45db a to denne v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod (výrok I.); povinnosť rešpektovať dôstojnosť žalobkyne ako svojej manželky, pomáhať jej a prispievať k vytváraniu zdravého rodinného prostredia (výrok II); uložil povinnosť zúčastniť sa v najbližšom možnom termíne, najneskôr však v období 6 mesiacov od doručenia tohto neodkladného opatrenia mediácie za súčasnej prítomnosti žalobkyne so zameraním na riešenie manželských nedorozumení a zásahov do osobnostných práv žalobkyne (výrok III.). 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný voči žalobkyni vykonáva rôzne prejavy konfrontačného správania, ktoré majú pôvod v tom, že žalobkyňa odmieta vyhovieť neobvyklým sexuálnym požiadavkám žalovaného. Jeho reakcia na postoj žalobkyne sa následne prejavuje kontinuálnym krikom adresovaným voči žalobkyni, neochotou vykonávať bežné domáce práce a poskytovať pomoc v domácnosti, narúšaním pokojného prostredia domácnosti zámerným realizovaním úderov s dverami, súčasťami kuchynskej linky a iného hnuteľného príslušenstva domácnosti, ako aj rôznych iných prejavov konfrontačného správania verbálnej a neverbálnej povahy, ktoré žalovaný realizuje v priamej príčinnej súvislosti k postoju žalobkyne a ktoré žalovaný zjavne vykonáva ako odvetu voči postojom žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný narúša jej dôstojnosť a osobnostnú sféru aj neustálymi verbálnymi útokmi v podobe invektív a ponižujúcich odkazov adresovaných žalobkyni, ktorými žalobkyňu vykresľuje ako osobu, ktorá nie je ochotná sa zamestnať, je lenivá, nemá priateľov a v živote nič nedosiahla. Správanie žalovaného sa prejavuje aj v podobe vyvolávania nadmerného a neopodstatneného hluku v nočných hodinách, ktorého cieľom je žalobkyňu traumatizovať, vyvíjať odvetu, či nátlak na jej osobu. Uvádza, že správanie žalovaného sa prejavuje aj v podobe následkov na jej psychickom stave a zdraví. Žalovaný sa odmieta zúčastniť mediácie (so zameraním na tzv. manželskú poradňu) s cieľom urovnania nedorozumení v manželskom vzťahu. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidí tom, že prejavy žalobcovho správania presahujú spoločnosťou akceptovanú mieru konfrontácie v manželských vzťahoch a súčasne

sa aj prejavujú dlhotrvajúcim poruchovým následkom na jej psychickom stave. Má za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k zabezpečeniu ochrany jej základných osobnostných práv a dosiahnutia preventívneho účinku voči žalovanému, keďže vzhľadom dlhodobú trvalosť skutkového stavu vyvolaného a udržiavaného žalovaným, dobrovoľné upustenie od poruchového konania, nemožno od neho očakávať. 3. Na osvedčenie skutočností tvrdených v návrhu žalobkyňa označila nasledovné dôkazy: lekársku správu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 11.7.2019, lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.2.2019, 20.1.2020, 13.2.2023 a 26.10.2023, potvrdenie Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, svoju písomnú výpoveď. 4. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými mal za osvedčený nasledovný skutkový stav: 5. Žalobkyňa a žalovaný sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti. V manželskom vzťahu strán sporu prebiehajú v domácnosti už dlhšiu dobu nezhody, ktoré sa prejavujú verbálnymi konfrontáciami. Žalobkyňa trpí zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v minulosti, ako aj v poslednom roku (2 x) navštívila psychiatrickú ambulanciu, zo záverov vyšetrení vyplýva, že má nízku toleranciu stresu a záťaže, je liečená na psychickú poruchu. 6. Podľa (ďalej ako ,P“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

13. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov z tvrdenej skutočnosti, že správanie žalobcu presahuje spoločnosťou akceptovanú mieru konfrontácie v manželských vzťahoch a súčasne sa aj prejavuje dlhotrvajúcim poruchovým následkom na jej psychickom stave. Neodkladným opatrením sa potom domáhala uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek prejavov správania

ponižujúceho ľudskú dôstojnosť žalobkyne, útokov a invektív adresovaných žalobkyni, narúšania pokojného stavu domácnosti vykonávaním úderov a násilnej manipulácie s nábytkom a narúšania pokojný stav domácnosti vyvolávaním hluku nad rámec 45db v určenom čase. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť rešpektovať dôstojnosť žalobkyne ako svojej manželky, pomáhať jej a prispievať k vytváraniu zdravého rodinného prostredia a ďalej aby súd uložil žalovanému povinnosť zúčastniť mediácie za súčasnej prítomnosti žalobkyne so zameraním na riešenie manželských nedorozumení a zásahov do osobnostných práv žalobkyne.

14. Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a že nejde o nárok očividne vylúčený.

15. V zmysle článku 19 SR má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Ľudskú dôstojnosť môžeme chápať ako vyjadrenie predstavy o hodnote každého človeka, či už osobnostnej alebo sociálnej. V právnom štáte a myslení jeho obyvateľov by mala byť ľudská dôstojnosť nerozlučne spojená s podstatou každého jedinca ako súčasť jeho osobnosti a neopakovateľnej individuality. Účel ochrany ľudskej dôstojnosti sa v súčasnom slovenskom práve vymedzuje ako ochrana pred zaobchádzaním, ktoré ponižuje dôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti. V občianskom práve je základom ochrana pred urážkami, ohováraním a inými, najmä verbálnymi prejavmi a znevažujúcimi názormi o jednotlivcovi. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku možno dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Je však nevyhnutné, aby zásah do ľudskej dôstojnosti človeka nebol zamieňaný so situáciou konfliktov. V samotnom návrhu sa žalobkyňa sústreďuje na riešenie otázky jej vnímania správania žalovaného voči nej. Tvrdené skutočnosti svedčia však skôr o konfliktoch medzi manželmi z dôvodu dlhšie trvajúcich manželských nezhôd, príčinou ktorých sú vzťahové problémy. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že má zdravotné problémy, navštevuje psychiatrickú ambulanciu a lieči sa. Súd však nemá za osvedčené, že tvrdené dlhodobé správanie žalovaného voči žalobkyni je dôsledkom zdravotného stavu žalobkyne, tak ako to tvrdí žalobkyňa. Vychádzajúc z toho, že tak žalobkyňa, ako i žalovaný sú manželia žijúci v spoločnej domácnosti, majú právo domácnosť spoločne užívať, súd žalobkyňou tvrdené správanie sa žalovaného nevyhodnotil vo vzťahu k žalobkyni ako správanie závažne narúšajúce jej život, fyzickú a psychickú integritu, prípadne slobodu. Súd dodáva, že žalobkyňa neosvedčila takú mieru zásahov do dôstojnosti, keďže predložila len vlastné vyhlásenie a lekárske správy ohľadom jej zdravotného stavu, ktoré síce evokujú, že medzi žalobkyňou a žalovaným existujú manželské problémy, avšak išlo o vyjadrenie subjektívneho vnímania žalobkyne, ktoré neposkytuje objektívne posúdenie jednak zásahov do dôstojnosti žalobkyne a narúšania pokojného stavu domácnosti vyvolávaním hluku. Súd dodáva, že žalobkyňa neosvedčila žiadne konkrétne objektívne hodnoty hluku, resp. intenzitu hluku, t. j. ktoré by bolo možné vzhľadom na dĺžku, intervaly a spôsob vyvolávania hluku žalovaným považovať za obťažujúce, odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené návrhu nevyhovel.

16. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť rešpektovať dôstojnosť žalobkyne ako svojej manželky, pomáhať jej a prispievať k vytváraniu zdravého rodinného prostredia. Súd k uvedenému uvádza, že ani tomuto návrhu nemohol vyhovieť. Povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie vyplýva z § 18 zákona o rodine. Nie je cieľom neodkladných opatrení, aby „dupľovali“ to, čo už je ustanovené (prikázané či zakázané) zákonom. Ak existuje povinnosť nejakého konania, ťažko možno dospieť k záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov v zmysle uloženia tej istej povinnosti neodkladným opatrením.

17. Rovnako súd zamietol návrh v časti uloženia povinnosti zúčastniť sa mediácie za súčasnej prítomnosti žalobkyne so zameraním na riešenie manželských nedorozumení a zásahov do osobnostných práv žalobkyne. Mediácia predstavuje neformálny, mimosúdny postup, založený na pochopení príčin sporu a na ochote spoločne hľadať možnosti ako dosiahnuť dohodu i napriek

prechádzajúcim neúspešným pokusom. Súd môže stranám mediáciu len odporučiť a vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

18. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami ( ) vo vzťahu k nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana takým spôsobom, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah vo forme jeho nariadenia, a preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd považuje za potrebné na záver uviesť, že ľudsky je pochopiteľná nepríjemná situácia žalobkyne, avšak spôsob jej riešenia, aký zvolila v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezodpovedá požiadavkám kladeným na neodkladné opatrenia.

19. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by mať nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa () elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora ( ).