Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-38-2022.pdf
PDF · 113.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 313 64 501, korešp. adresa ŽSR – Správa majetku ŽSR Bratislava, Oblastná správa majetku Košice, Štefánikova 60, Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XXX, D. E., v konaní o zaplatenie 715,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2022 domáhal aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu 715,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 7.12.2021 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým , že je správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky a to železničnej zastávky Štrbské Pleso. Dňa 5.12.2020 v čase okolo 17 hod. žalovaná neúmyselným konaním poškodila sklenenú výplň posuvných vchodových dverí v železničnej zastávke Štrbské pleso, čím spôsobila železniciam SR (ďalej len ŽSR) škodu v celkovej výške 715,80 eur. Vzhľadom na jej neúmyselné konanie, vec nebola daná do priestupkového riešenia. Vo vyrozumení orgánu objasňujúceho priestupky sa uvádza, že žalovaná sa pri ponáhľaní sa na vlak, narazila hlavou do posuvných dverí. Bola jej zavolaná rýchla zdravotná pomoc za účelom ošetrenia. Pretože spôsobená škoda nebola preplatená z poistného krytia, pre nedosiahnutie minimálnej čiastky zazmluvnenej spoluúčasti, žalobca listom zo dňa 18.11.2021 žalovanej predložil dohodu o uznaní dlhu. Z odkazom na ustanovenie § 420 OZ. žalovaná listom zo dňa 6.12.2021 dohodu odmietla uzavrieť s odôvodnením, že žalobca nedostatočne zabezpečil priestor a navrhla úhrady sumy vo výške 75,-- eur. Tento návrh žalobca neakceptoval, pretože je presvedčený, že neporušil žiadny právny predpis, týkajúci sa bezpečnosti a ochrany zdravia. Žalobca žalobu právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 123, 415 OZ. - porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej. Žalobca definoval porušenie tejto povinnosti zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od žalovanej očakávať, vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie. Tu odkázal na rozsudok KS Nitra sp. zn. 7Co/239/219. Výška škody je zrejmá z konečného vyúčtovania škody zo dňa 9.3.2021 a predstavuje náklady vo výške 708. - eur a sumy 7,80 eur – náklad spojený s administratívou škodovej udalosti. Žalovaná sa dopustila škodovej udalosti z dôvodu, že sa ponáhľala na vlak, pričom zanedbala prevenčnú povinnosť. Je otázne, aký vplyv na spôsobenie tejto udalosti mohla mať skutočnosť, že dvere v tom čase neboli označené v úrovni očí. Osvetlenie čakárne v čase udalosti fungovalo. Žalovanou citované zákonné normy sa vzťahujú na zistenie bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci zamestnancov, a nie na verejný priestor. Jen na mieste otázka či vzhľadom k tvrdeniu žalovanej, že o druhých dverách nemohla vedieť, či cez rovnaké dvojo
dverí neprechádzala žalovaná už pri svojom príchode na Štrbské Pleso. Poprel, aby škodová udalosť podobného charakteru sa stala v uvedenej stanici niekedy v minulosti. Vyjadril ľútosť nad zdravotnými ťažkosťami žalovanej. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z listu vlastníctva, evidenčný list budovy, fotodokumentáciu, návrh dohody o uznaní dlhu, zákazkový list, predsúdnu žalobu, doručenku, hlásenie ku škodovej udalosti, list žalobkyni, mailovú komunikáciu, faktúru a zápis o vykonaní opravy. Poistnú zmluvu, záznam, o kontrole prevádzke schopnosti dverí.
2.Na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaná nijakým právnym relevantným spôsobom nepreukázala zanedbanie povinnosti týkajúcej sa bezpečnosti na strane žalobcu, a preto jedinou príčinou, ktorá spôsobila škodovú udalosť bolo zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany žalovanej.
Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Udalosť zo dňa 5.12.2020 popísala tak, že uvedeného dňa chcela cestovať vlakom. Vchádzala do čakárne vlakovej stanice Štrbské Pleso. Pri vstupe do budovy, ktorá v tom čase nebola osvetlená, sa jej neotvorili druhé celosklenené posuvne dvere, ktoré neboli nejako označené ( rovnako neoznačené boli aj prvé dvere). Dverám chýbali bezpečnostné prvky označenia dverí vo výške oči prechádzajúcej osoby. Jediným osvetleným miestom bol spodný schodiskový priestor kam smerovala. Tak sa stalo, že neočakávane narazila do druhých neosvetlených dverí a do tých narazila hlavou. Pri škodovej udalosti si odlomila kúsok zo zuba, narazila si nos, predné zuby a mesiac ju bolela chrbtica. Bola v šoku, pretože uvedené dvere vôbec nevidela, nepredvídane a prekvapujúco do nich narazila. Za dverami ju po náraze oslovila službu konajúca upratovačka, ktorá rozsvietila v čakárni, začala ju obviňovať zo spôsobenej škody a prišla za ňou aj do vlaku, aby ju výpravcovi identifikovala. Službu konajúcim pracovníkom bola spísaná zápisnica. Pracovníci železničnej stanice jej spomenuli, že aj v minulosti mali problém z rozbitím tých istých dverí, a uistili ju, že takéto prípady sú hradené z poistky. Bola jej privolaná rýchla zdravotná pomoc. Asi po roku jej bol doručený návrh na uzavretie dohody o úhrade škody. Návrh neprijala, pretože necíti zodpovednosť za škodu. Nehodová udalosť sa stala vo verejnom dostupnom priestore. Žalobca porušil bezpečnostné predpisy pre spoločné priestory tým, že neoznačil celosklenené posuvne automatické dvere vo výške očí. (NV SR 391/2006 Z. z. pr. číslo 1 odsek, odsek 11.2, 11.4. Žalobca nedostatočne zabezpečil osvetlenie priestorov prechodového vstupu do čakárne, čím porušil vyhlášku MV SR 541/2007 Z. z. porušenie ďalej špecifikuje ako neotvorenie dverí pri jej vstupe do prechodového priestoru, respektíve nevykonanie údržby alebo opravy týchto dverí (zákon č. 124/2006 Z. z. § 6 ods. 1 písmeno D. Žalobca ďalej nedostatočne označil priestor s možnosťou nebezpečenstva nárazu osoby do sklenených dverí pri vstupe do čakárne ( NV SR č. 387/206 Z. z.). K poškodeniu dverí došlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany ŽSR. Sama nijakú povinnosť neporušila. A to ani prevenčnú. Nemohla vôbec vedieť, že vo vstupe do budovy sa nachádza dvoje dverí,. Tieto neboli označené, priestor nebol dostatočne osvetlený, a preto nemohla čakať, že sa za prvými dverami nachádzajú ďalšie celosklenené posuvne automatické dvere, ktoré sa navyše neotvoria. Z opatrnosti poukázala na ustanovenie § 441 OZ, kedy súd pri určení výšky náhrady škody má prihliadať aj k zavineniu poškodeného. Na záver uviedla, že v dôsledku škodovej udalosti mala zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali ďalšiu liečbu. Na preukázanie svojich tvrdení predložila fotodokumentáciu miesta poškodenia dverí a fotodokumentáciu miesta po vykonanej oprave a vypočutie svedkov F. G. a A. H..
3.V ďalšom písomnom podaní uviedla, že záznam o priebehu škodovej udalosti zapísala na inom dokumente ako dokumente predloženom žalobcom. Poprela, aby nemala záujem nahlásiť škodovú udalosť. Vchodové dvere mohli byť preverené vzhľadom na ich funkčnosť, no nie vzhľadom na ich bezpečnosť.
4.Na pojednávaní ďalej uviedla, že v kritický deň sa spolu s kolegyňami vracala z turistického výletu z Popradského plesa na Štrbské pleso z ktorého sa mali odviesť na miesto ubytovania. V uvedený deň na Štrbskom plese bola vlakom prvýkrát. Po prekročení prahu prvých vchodových dverí sa pred ňou otvoril prázdny priestor a videla už iba svetlo zo spodnej časti schodov zo železničnej stanice. Preto vybočila z priameho smeru a chcela pokračovať v smere schodiska. V obzore nemala žiadnu prekážku, vykročením narazila do posuvnej časti sklenených dverí, kedy sa táto časť začala otvárať. Aj fixná aj posuvná časť dverí bola priehľadná. Do budovy vstupovala ako posledná. Z miesta činu nemala v žiadna úmysle utekať, chcela iba oznámiť kolegyniam čo sa jej stalo. Zakrátko po vstupe do vlaku sa za ňou dostavila pracovníčka železníc a oznámila jej, že pokiaľ ju nebude nasledovať do kancelárie, vlak sa nevypraví. V kancelárii stanice bola obvinená zo spôsobenia škody. Kolegyňa ktorá ju odprevádzala
navrhla zavolať železničnú políciu a lekársku pomoc. Polícia privolaná nebola. Nastupujúca, nová službu konajúca situáciu upokojila a zmienila sa o tom, že v minulosti už k takejto udalosti došlo a škoda bola hradená z poistenia. Poprela aby v daný deň požila alkoholické nápoje.
5.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade prednesených strán vypočutím svedkýň A. H., I. F. G., oboznámením listinných dôkazov a to skenov fotografií ,výpisu z listu vlastníctva, evidenčného listu budovy, fotodokumentácie, návrhu dohody o uznaní dlhu, zákazkového listu, predsúdnej žaloby, doručenky, hlásenia ku škodovej udalosti, listu žalobkyni, mailovej komunikácie, faktúry a zápis o vykonaní opravy , poistnej zmluvy, záznamu o kontrole prevádzke schopnosti dverí zistil nasledovný skutkový stav :
6.Podľa LV číslo XXXX.C. J. Slovenská republika je vlastníkom stavby – budova železníc a dráh postavenej na parcele č. XXXX. správcom nehnuteľnosti sú ŽSR.
7.Podľa evidenčného listu budovy stavba klasifikovaná pod č. XXXX je výpravná budova postavená na ulici K. X.
8.Podľa skenov fotografií tieto okrem iného zachytávajú praskliny na posuvných vnútorných dverách budovy z miestom šírenie prasklín v ľavej časti sklenenej výplne. Na skle nie sú nalepené, žiadne piktogramy.
9.V presne nezistený deň, žalobca vyhotovil návrh na uznanie dlhu medzi ŽSR a A. B. a to škody vo výške 715,80 eur za ktorú zodpovedá dlžník A. B.. Dňa 9.3.2021 správca majetku ŽSR Bratislava vyhotovil zákazku pozostávajúcu z opravy posuvných dverí ŽS Štrbské Pleso s vyčíslením celkovej hodnoty 715,80 eur.
10.Listom zo dňa 18.11.2021 ŽSR vyhotovili adresátovi A. B. predsúdnu výzvu na uzavretie dohody o uznanie dlhu. Podľa obsahu, ktorej adresát zodpovedá za škodu v zmysle § 415 a 420 O.Z. ktoré spôsobil dňa 5.12.2020 neúmyselným konaní spočívajúcom v poškodení sklenenej výplne posuvných vchodových dverí v budove železničnej zastávke Štrbské Pleso. Výzvu prevzal syn adresáta dna 6.12.2021.
11.Listom doručeným oblastnej správy majetku Košice dňa 13.12.2021 žalovaná podala odvolanie voči výzve na uzavretie dohody o uznaní dlhu. Podľa obsahu výzvy pri udalosti zo dňa 5.12.2020 utrpela zranenia no doposiaľ si neuplatnila náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú predbežne odhadla na 550,-- eur. Navrhla započítať vzájomne záväzky, náhradu škody počítať zo sumy 150,-- eur a úhradu 75,-- eur by realizovala v dvoch splátkach. Cenu práce za výmenu skla vo výške 293,- eur pokladá za neprimeranú. Podľa vnútro podnikovej mailovej komunikácie pracovníkov žalobcu, výpravca ŽSR Štrbské Pleso o 17:33 hod. oznámil prasknutie skla posuvných dverí s tým, že menovaná A. B. výpravcovi uviedla, že sa ponáhľala na vlak a dvere sa nestihli otvoriť a tak narazila hlavou do dverí, čím celá časť popraskala. Menovaná bola v šoku odvezená na ošetrenie. Pretože udalosť vznikla z nedbanlivosti, nebolo možné realizovať priestupok.
12.Faktúrou zo dňa 11.1.2021 firma ADVES s. r. o. Trenčín, vyúčtovala železnici 708,-- eur za opravu automatických dverí v objekte ŽSR, práce 293 eur a materiál – bezpečnostné sklo 415,-- eur.
13.Dňa 30.12.2020 pracovník firmy ADVES s. vyhotovil zápis o vykonanie opravy aut. dverí na železničnej stanici Štrbské Pleso.
14.Podľa fotografii predloženej žalovanou, podľa jej vyjadrenia táto zachytáva schodište na ktorom je v spodnej a hornej časti nalepený pás čierno žltej farby značne ošúchaný. Vonkajšie a vnútorné dvere horného vstupu do stanice sú vo výške cca. v hornej Polovice dverí opatrené modrou čiarou a to vonkajšie dvere prerušovanou čiarou a vnútorné dvere celou čiarou. Podľa mailovej komunikácie žalobcu a pracovníka poisťovne zo dňa 17.12.2020 poisťovňa potvrdzuje prijatie hlásenia škody s predpokladanou výškou 700,-- eur. Pretože výška škody nedosiahla výšku zmluvne dojednanej spoluúčasti 20.000,-- eur, nie je možné túto škodu uplatniť z poistenia poškodeného z poistnej zmluvy 411027138.
15.Dňa 24.2.2020 žalobca uzavrel so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa Slovenská poisťovňa ako hlavným spolu poisťovateľom, poistnú zmluvu o poistení majetku.
16.Dňa 5.12.2020 bol vyhotovený záznam, že pracovníčkou osobnej pokladne pani L., neznáma žena na staničnej budove rozbila v čakárni sklenené dvere na fotobunku. Daná osoba je ochotná poskytnúť osobné údaje, nie je potrebná asistencia polície. Dvere boli označené piktogramom. Záznam podpísal prednosta železničnej stanice. Vec vzala na vedomie A. B..
17.Dňa 23.7.2020 bola vyhotovená kontrola prevádzky schopnosti automatických dverí na železničnej stanici Štrbské Pleso. Servisnou firmou ALAVES. Podľa záveru kontroly zariadenie vyhovuje, je prevádzky schopné a bez nedostatkov.
18.Svedkyňa A. H. uviedla, že je dlhoročnou priateľkou žalovanej. Zúčastnila sa s ňou pobytu v Tatrách s ubytovaní v Novom Smokovci. Dňa 5.12.2020 spolu s ďalšími osobami vykonali túru zo Smokovca na Popradské Pleso a Štrbské Pleso. Po príchode na Štrbské Pleso oko 16,30 hod. sa zastavili v kaviarničke a následne pomalým tempom presúvali na železničnú stanicu. V čase keď už sedela vo vlaku sa dostavila žalovaná a prvé čo uviedla bolo, že asi si rozbila zuby. Samú ju pri vchádzaní do ŽSR prekvapilo veľké šero až prítmie v železničnej stanici. Po otvorení prvých dverí sa zarazila prečo je tam taká tma. V diaľke videla iba osvetlené schody. Sama nečakala druhé dvere. Schodište jej pripadalo strmé, šikmé a nebezpečné. Čakala by jeho označenie žltočiernou páskou. Pri vstupe budovy si všimla upratovačku, ktorá umývala podlahu. Pri vchodových dverách nevidela žiadne piktogramy. Pred druhými vchodovými dverami zastavila a čakala kým sa otvoria. Sama do objektu vchádzala v skupinke. Dvere pri pomalej dochádza si človek vníma, pri zrýchlenej chôdzi ich tam nečaká.
19.Svedkyňa I. F. G. uviedla, že jedna z priateliek na charitatívnej akcii vyhrala pobyt v )Tatrách na ktorý pozvali aj žalovanú. Jej osobný pocit pri vchádzaní do ŽSR bol ten ako keby vchádzala do jaskyne. Najhorší pocit nadobudla zo schodov. Do vlaku nastúpili prvá, žalovaná sa zdržala. Následne vbehla do vlaku, držala si tvár a oznámila im, že hlavou narazila o dvere, ktoré nevidela. Mala obavy zo straty zubov. Medzi tým prišiel do vlaku zamestnanec železníc, vyzval ich aby vystúpili ináč vlak nevypraví. Žalovanú sprevádzala pri vstupe do kancelárie stanice. Žalovaná bola vyzvaná aby sa priznala k rozbitú dverí s tým, že bude znášať škodu. Za žalovanú sa vyjadrila, že škodu hradiť nebude a dožadovala sa privolanie polície. Nastupujúca pracovníčka do zmeny sa vyjadrila, že udalosť bude hradená z poistky. Niekto sa zmienil o tom, že dvere takýmto spôsobom v minulosti boli už rozbité. Žalovanej bola prizvaná zdravotná pomoc. Sama spísala priebeh udalostí na čistý papier. Žalovaná záznam podpísala. Následne ofotili poškodené dvere a odviezli sa do miesta ubytovania. Poprela by aby vchodové dvere boli opatrené piktogramom. Poškodené dvere sa jej javili ako s dymovým nádychom. Asi po dvoch alebo troch týždňoch spolu s manželom absolvovali pobyt v tatrách kedy navštívila miesto udalostí. Dvoje dverí už boli vymenené a z určitosťou vie, že tieto už boli označené modrou páskou vo výške očí. Do stanice už vchádzali za tmy. Sama do objektu vchádzala v skupinke niekde vzadu, preto sa nevie vyjadriť či vnímala, že je tam dvoje dverí.
Podľa § 415 O.z.
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 O.z.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 O.z.
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 450 O.z.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 5.12.2020 v odpoludňajších hodinách neúmyselným konaním a to porušením prevenčnej povinnosti spôsobila škodu poškodením sklenenej výplne posuvných vchodových dverí na železničnej zastávke Štrbské Pleso. Právne žalobca žalobu odôvodnil ustanovením § 415 a § 420 OZ. Ako dôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovanej, že škodu nezavinila. Ustanovenie § 420 OZ predpokladá zavinenie škodcu minimálne vo forme nedbanlivosti, či už vedomej alebo nevedomej. 21.Otázka zavinenia v občiansko-právnom konaní nie je osobitne upravená, preto je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení definovaných § 16 trestného zákona pri definícii nedbanlivostného konania. Sám žalobca v podanej žalobe vylúčil úmyselné konanie na strane žalovanej, v dôsledku ktorého malo dôjsť ku škode. 22.Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu. Nechce ho však spôsobiť a ani s jeho spôsobením nie je uzrozumený a naopak, spolieha sa, že ho nespôsobí. Dôvody, pre ktoré sa páchateľ spoliehal, že nespôsobí následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu však boli neprimerané na to, aby sa na ne bol oprávnený spoliehať, že zabránenia vzniku takéhoto následku. Vedomá nedbanlivosť vždy vyžaduje, aby okolnosti, na ktoré sa páchateľ spolieha, mali povahu reálnych okolností, ktoré podľa mienky subjektu boli prekážkou spôsobilou zabrániť ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného trestným zákonom, aj keď objektívne na to dostačujúce neboli. 23.Predpokladom naplnenia zavinenia z nevedomej nedbanlivosti je, aby po zohľadnení objektívnych a súčasne subjektívnych kritérií bol dôvodný záver, že páchateľ v dôsledku nezachovania potrebnej miery opatrnosti nevedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom. Povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo hrozenie záujmu chráneného trestným zákonom teda musia byť dané súčasne, aby bolo možné páchateľovi klásť za vinu zavinenie z nevedomej nedbanlivosti. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený. Pri nevedomej nedbanlivosti si páchateľ neuvedomoval, že môže spôsobiť ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného trestným zákonom, hoci to vedieť mal a mohol. Takúto nevedomosť páchateľ nemal z dôvodu, že nezachoval potrebnú mieru opatrnosti. 24Súd s prihliadnutím k dôkaznému bremenu zaťažujúceho žalobcu skúmal, či vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam žalobcu je daná všeobecná zodpovednosť žalovanej za škodu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 OZ je potrebné, aby boli splnené nasledovné predpoklady: -protiprávny úkon -škoda -príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou -zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby predpokladá / prezumuje/. 25.Protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Protiprávnosť možno spájať len so správaním sa osoby. Ani ust. § 415 OZ nemožno interpretovať tak, že každý, kto si počínal tak, že došlo ku škode, automaticky konal protiprávne. Protiprávny delikt sa obvykle spája s porušením povinnosti vyplývajúcej zo zákona. V širšom význame zahŕňa aj náhradu škody v záväzkových vzťahoch. Protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď protiprávnym konaním, zneužitím práva prípadne konaním proti dobrým mravom. Nerozlišuje sa, či išlo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Právna povinnosť môže byť stanovená priamo zákonom, vyplýva zo zmluvného vzťahu alebo spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ). Ust.§ 415 je potrebné vyložiť tak, že protiprávnosť podľa daného ustanovenia prichádza do úvahy len tam, kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Nie každé konanie, ktoré má za následok vznik škody treba považovať za protiprávne. Ust. § 415 OZ nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa na prípady, kedy vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, že môže dôjsť ku škode.(viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1400/2000). Prevenčnú povinnosť je potrebné chápať ako povinnosť, ktorá sa viaže len k tým okolnostiam, či situáciám, ktoré je možné pri bežnej opatrnosti predvídať. Nejde o povinnosť predvídať a uniesť zodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu v živote
nastať. (viď rozhodnutie NS ČR 25Cdo 4195/2013). Z uvedeného vyplýva, že chápanie § 415 OZ ako ustanovenia upravujúceho protiprávnosť v konaní vedie k istému prekrývaniu protiprávnosti (posúdenia správania vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam) so zavinením. Protiprávnosť správania je vylúčená ak právo určité konanie dovoľuje. 26.Od každého je možné zásadne očakávať, že sa bude správať ako primerane rozumná osoba. Za škodu môže niekto zodpovedať aj preto, lebo sa správal nepozorne či neopatrne. Každý má povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať, a ktorý je objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví, majetku a i. Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívna s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť prichádza do úvahy vtedy, ak určitý spôsob správania nie je zákonom zakázaný. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že škodca pri svojej činnosti nevyvinul (objektívne) dostatočnú starostlivosť, vyžadovanú § 415. Škodcovi ostáva možnosť preukázať, že škodu nezavinil a teda, že vzhľadom na svoje osobné pomery od neho nemožno očakávať, že by túto starostlivosť bol schopný dodržať. 27.Pri preukázaní zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, škodca sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škodu nezavinil. V danom prípade je však dôkazné bremeno už na osobe škodcu. 28.V prejednávanom prípade je nepochybné, že žalovaná žalobcovi dňa 5.12.2020 spôsobila škodu rozbitím sklenenej výplne posuvných vchodových dverí železničnej zastávky Štrbské Pleso hlavou tak, že touto narazila do prehľadnej sklenenej výplne vnútorných posuvných dverí . Výšku škody žalobca preukázal faktúrou. 29.Žalobca sám konanie žalovanej definuje ako neúmyselné a nešpecifikuje právny predpis, ktorý by mala žalovaná v súvislosti so vznikom škody porušiť. Protiprávnosť konania žalovanej odôvodňuje porušením prevenčnej povinnosti žalovanou, ktorá v spechu na vlak narazila hlavou do posuvných dverí. Dvere podľa tvrdenia žalobcu s odvolaním sa na úradný záznam boli opatrené piktogramami, vnútorný priestor staničnej budovy bol riadne osvetlený a žalovaná nebola v daných staničných priestoroch v daný deň prvýkrát. 30.Z vykonaných dôkazov súd nemal preukázané, aby žalovaná na danom mieste a čase porušila prevenčnú povinnosť, teda povinnosť predchádzania hroziacim škodám, teda, že si nepočínala neopatrne tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Žalovaná podrobne popísala a z jej popisu súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal, že na železničnej stanici Štrbské Pleso bola v daný deň prvýkrát, do objektu železničnej stanice vstupovala v zimnom období v podvečerných hodinách už za tmy sama, neprimerane sa neponáhľala a vzhľadom k podmienkam panujúcim na železničnej stanici (ani prvé a ani druhé vnútorne posuvné vchodové dvere boli bez akýchkoľvek piktogramov, nerozsvietený horný vnútorný priestor, osvetlený až ďalší priestor ), si uvedené dvere nevšimla, tieto prehliadla, svoj pohyb nasmerovala ku schodišťu , preto sa zrejme nestihli otvoriť a do týchto dverí narazila. Daný skutkový stav je potvrdený tak výpoveďami oboch vypočutých svedkýň, pripojenou fotodokumentáciou. Záznam vyhotovený pracovníkom žalobcu súd vyhodnotil ako účelový / tvrdené vyznačenie dverí piktogramom, neprimeraný spech žalovanej/, zrejme v obave pred možnou zodpovednosťou organizácie za škodu na zdraví. Žalovaná sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania ani iného konania, ktoré k okolnostiam prípadu by bolo možné posúdiť ako správanie nepozorné alebo neopatrné, vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 31.Pretože nebola naplnená už prvá zákonná podmienka pre zodpovednosť žalovanej za škodu, nie je možné určiť zodpovednosť žalovanej za jej vznik. 32.S prihliadnutím k procesnej obrane žalovanej a vykonaným dôkazom súd prijal záver, že nie je splnená ani podmienka zavinenia žalovanej na vzniknutej škode. Žalovaná preukázala, že škodu nezavinila a nie je možné jej konaniu pričítať, či už vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť. V podstate dané konštatovanie sa určitým spôsobom prelína so zákonnými podmienkami pre uplatnenie náhrady škody s odkazom na ust. § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počítať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku a i. 33.Vzhľadom k uvedenému sa súd osobitne nezaoberal skutkovými tvrdeniami žalovanej, podľa ktorých škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, ktorý mal porušiť definované právne normy a i. Dané ustanovenie § 441 OZ je možné aplikovať v prípade, ak by žalovaná zodpovedala za vznik škody. Rovnako sa preto súd nezaoberal možnou aplikáciou moderačného práva súdu v zmysle ust. § 450 OZ, kedy súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže náhradu škodu primerane znížiť. Zo skutkových okolností je však nepochybné, že pri zohľadnení okolností, za ktorých ku škode došlo, by bola aplikácia moderačného práva namieste.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.