Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-102-2009.pdf
PDF · 122.94 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-7C/102/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňu JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX a navrhovateľky v 2. rade J. A., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpení advokátom Mgr. Andrejom Bartovičom, so sídlom Kukučínova 8, 921 01 Piešťany, proti odporkyni T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená BAJO LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860 581, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, o ochranu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa písomným návrhom domáhali, aby odporkyňa odstránila časť strechy domu súp.č. XX, ktorý je postavený na parc.č. XX/X vedený na LV č. XXX a to v celom rozsahu v akom zasahuje do pozemku parc.č. XX/X vedenom na LV č. XXX pre katastrálne územie U., ďalej aby odstránila kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parc č. XX/X vedenom na LV č. XXX a nahradila navrhovateľom trovy konania. V návrhu uviedli, že navrhovatelia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej parcele je postavený rodinný dom súp.č. XXX vedený Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX pre okres Topoľčany, katastrálne územie U.. Odporkyňa vlastní vo výlučnom vlastníctve pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, na ktorom je postavená stavba rodinný dom súp.č. XX vedené Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX, katastrálne územie Krtovce. Odporkyňa v roku 2008 v rozpore so Stavebným zákonom realizovala prestavbu strechy domu a odkanalizovanie domu. Dňa 24.3.2009 na podnet navrhovateľov vykonal stavebný úrad stavebný dohľad a zistil, že stavba bola vykonaná bez stavebného povolenia. Následne bolo začaté dodatočné stavebné konanie. Navrhovatelia boli ochotní sa s odporkyňou dohodnúť, avšak táto s dohodou nesúhlasila a požiadala geodeta o vytýčenie hraníc pozemkov, nakoľko sa domnievala, že celá strecha a odkanalizovanie domu sa nachádza na jej pozemku. Geodet Ing. Bohumil Ondruška zistil, že hranicou medzi pozemkami je prienik múru domu a terénu. Stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 80/2009- Me/1 zo dňa 23.9.2009 stavebné konanie prerušil a navrhovateľov odkázal vzhľadom na to, že ide o námietku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva na riešenie súdnou cestou.
Právny zástupca navrhovateľov 1,2 na pojednávaní uviedol, že sú ochotní sa mimosúdne dohodnúť tak, že budú vybudované na streche lapače snehu a znovu umožnený navrhovateľom prechod, ktorý im bol odporkyňou zamedzený cez parc. č. XX/X vo vlastníctve odporkyne. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že by pôvodná strecha presahovala až o 60 cm múr domu, presah pôvodnej strechy mohol byť max. 30 cm. Presah strechy nad pozemok navrhovateľov ohrozuje týchto zosuvom snehu a ľadu. Preto žiadajú odstrániť tú časť strechy, ktorá zasahuje do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov. Pôvodne na tom
dome odkvap nebol, bol dodatočne vyhotovený pri prvej rekonštrukcii. Po namontovaní lapačov snehu je riziko ohrozenia majetku nižšie, nakoľko sneh je vo väčšej miere zachytávaný týmito lapačmi. Trvajú na tom, že prídavný múrik s kanalizáciou na pozemku navrhovateľov bol vybudovaný v roku 2001, o čom svedčí sťažnosť navrhovateľov na obecný úrad. Nie je preto pravdou, že by betónový múr bol súčasťou základu - nosného múru, nakoľko dom je z roku 1905 a vtedy sa betón nepoužíval. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.8.2011 uviedol, že z celého konania žalovanej je zrejmé, že nemohla nadobudnúť žiadne právo vydržaním, nakoľko u nej chýba dobrá viera, že jej právo patrí. Rovnako nespĺňa ani ďalší predpoklad a to dobu 10 rokov, nakoľko nelegálnu stavbu zhotovila v roku 2001( prídavný múr), resp. 2008 ( rozšírenie strechy).
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa s umožnením prechodu nesúhlasí. Odporkyňa následne na strechu dala namontovať zachytávače snehu. Čo sa týka prídavného múrika a kanalizácie, poukazuje na to, že zo sťažnosti navrhovateľky nevyplýva, že by sa týkala kanalizácie. Predložili súdu jednak čestné prehlásenia D. a U. V. o budovaní kanalizácie, ako aj vyjadrenie obce o tom, kedy sa vodovod v obci budoval. To znamená, že v čase, keď sa robili tieto práce, aj odporkyňa využila túto skutočnosť a predmetné prípojky si vyhotovila vtedy, t.j. v roku 1987. Na fotografiách vidno, že prvá časť prídavného múrika je robená tak, že je tam naliaty betón a pod ním je kameň. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2009 právny zástupca odporkyne uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že hranica pozemkov nie je sporná, preto je potrebné, aby hranicu medzi pozemkami súd posúdil ako predbežnú otázku, aby bolo možné určiť koľko cm presahuje strecha rodinného domu na pozemok žalobcov. Rodinný dom žalovanej je postavený v roku 1905, pričom rodičia odporkyne bývajú v predmetnom dome od roku 1974, pričom betónový múr, ktorí by sa mal odstrániť, tvorí časť nosného múru rodinného domu, ktorého odstránenie by spôsobilo narušenie statiky domu. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2010 (po vyhotovení znaleckého posudku) uviedol, že žalovaná uskutočnila rekonštrukciu strechy, pričom konala v dobrej viere, že koná na vlastnom pozemku. Strecha presahovala na susedný pozemok od samého začiatku, pričom typovo zhodná stavba stojaca za rodinným domom žalovanej má rovnaký presah strechy ako strecha domu žalovanej po rekonštrukcii. Keďže presah strechy pretrváva od samého začiatku od roku 1905 možno konštatovať, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu vo forme povinnosti žalobcov strpieť presah strechy a múru rodinného domu na pozemok žalobcov, nakoľko sú splnené všetky podmienky § 151o OZ v spojení s § 135 ods. 1 a ods.3 OZ. Žalovaná navyše nechala na strechu namontovať zachytávače snehu, čím zamedzila ďalšiemu zosúvaniu snehu na pozemok žalobcov.
Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporkyňa pri prerábke zmenila charakter strechy. Oni odporkyni v prerábke domu nebránili, vykonávala ju však bez stavebného povolenia. Natiahol sa okraj strechy odkvap, teraz z toho padá sneh, ide tu o sneholamy, ktoré riešia zadržiavanie snehu, aby nepadol na cudzí pozemok. Keď sa vykonala rekonštrukcia, bolo mu zo strany odporkyne povedané, že 80 cm z pozemku je jej, neskôr na stavebnom konaní povedala, že jej je 1,5 až 2 metre, že si to dá zamerať. Po zameraní sa zistilo, že nemala pravdu, ale mali pravdu oni a hranicou pozemku je múr domu. Staré domy v minulosti mali odkvap 30 cm maximálne a nie 80 cm. Pokiaľ ide o kanalizáciu, tá je tam nešťastne riešená, je to neupravený kus betónu a argumentácia, že ide o časť starého domu nemôže byť, nakoľko v tom čase, keď sa starý dom staval sa nepoužíval betón, ale iný materiál napr. kameň. Je pravda, že v roku 1987 sa robila v obci voda, dohodol sa s otcom odporkyne, že sa s nimi pripojí na vodovodnú prípojku. V roku 2001 bol z domu odporkyne vyvedený kanalizačný odtok a vtedy sa robil aj celý prídavný múrik.
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že kanalizácia cez ich pozemok bola robená v roku 2001, oni s tým už vtedy nesúhlasili, preto dali sťažnosť na obecný úrad zo dňa 7.9.2001. Potom bol vyhotovený ten betónový múrik, ktorým sa čiastočne prekrylo vedenie kanalizácie, táto potom zachádza do domu odporkyne. Tento múrik bol urobený v čase, keď neboli doma a boli v práci, v tom čase nemali oplotenie.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že má k dispozícii kópiu pozemkovej mapy z roku 1904 s tým, že v tej dobe sa hranice odkvapov nezakresľovali. Pokiaľ ide o strechu, predmetný dom kúpili rodičia v roku 1974, bývajú tam 36 rokov, v roku 2008 bol havarijný stav strechy v dôsledku zatekania. Bola vykonaná rekonštrukcia zostali pôvodné hranoly, urobil sa nový veniec a znížil sa sklon strechy na 18 stupňov. Keď rodičia kupovali dom vedľa bol prázdny pozemok, ktorý potom v roku 1980-83 kúpili navrhovatelia.
Keď ho navrhovatelia kupovali, vedeli, že tam je strecha trčí a je tam základ, ktorý bol z kameňa, ale keďže na túto stranu vyhadzovali sneh, otec túto časť zabetónoval. Keď bola ukončená rekonštrukcia, nemali námietky, nepodali si sťažnosť, že im padá sneh. Po rekonštrukcii v roku 2008 si ohradila parc. XX/X, ktorú zakúpila v dražbe. Po vyhotovení oplotenia ju navrhovateľ napadol, pováľal jej stĺpiky, za čo bol i riešený. Pokiaľ ide o strechu, táto je pôvodná, znížil sa sklon na 18 stupňov, podľa vyhlášky sa lapače snehu dávajú na plechové strechy pri sklone 25 stupňov a pokiaľ ide o šírku presahu strechy je tam 57,5 cm nie 80 cm. Keď dom jej rodičia kúpili, neboli na dome odkvapy a pokiaľ navrhovateľom presahujú, môžu ich dať dole. Pokiaľ ide o betónový múrik, za rodinným domom je mezonetový kameň, ktorý bol hranicou, dom je postavený pred 120 -130 rokmi, vzhľadom k tejto dobe sa hranice do mapy nezakresľovali, čo jej uviedli geodeti. Jedinú mapu našla v archíve v Bratislave, ktorú predložila, dala i vytýčiť hranice Ing. Ondruškom. Čo sa týka kanalizácie, jej rodičia v roku 1987 za domom kopali spolu s p. A. vodu, aby sa mohli napojiť na obecný vodovod, vznikla tam spoločná vodovodná prípojka. Pán A. s tým vtedy súhlasil. Betónový múrik otec vymuroval kvôli tomu, aby v pivnici nemali spodnú vodu, nakoľko dom je postavený z kameňa a voda zatekala do pivnice a v súčasnosti stále aj zateká.( fotografia čl. 113 spodnej časti, časť betónového múrika). Druhá časť múrika predstavuje základ z kameňa, ktorý tam tak bol aj v minulosti, tzn. už pri kúpe domu jej rodičmi. Tento základ sa vtedy tiahol po celej dĺžke domu, ale keď sa robila voda a otec tú časť rozkopal, tak sa ten základ z kameňa rozsypal a následne to spevnili z tej zvyšnej časti betónom.
Svedok M.. Y. A. po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 112-113 uviedol, že hranicou pozemkov je múr, nie prídavný múrik, ktorý vidno na fotografiách. Vytyčovací plán si dala vyhotoviť pani V. - odporkyňa a keď jej povedal, že hranicou je múr tak sa to neuskutočnilo. Pri starších domoch sa vyskytovalo to, že boli bez okapov, ale on neriešil strechu vo vytyčovacom pláne, ale hranicu. Ohliadku robil už po vykonanej rekonštrukcii. Ak bol odkvap na dome, tak na pôvodnom meracom nákrese bol odkvap zakreslený tak, že tam boli dve čiary, ale tu na pôvodnom nákrese nebol, dom, keď sa postavil nemal odkvap.
Svedok G. A. uviedol, že bol vlastníkom domu, ktorý predal asi v roku 1974 V.. On nevie, kto je teraz jeho vlastníkom. Po nahliadnutí na fotografiu č.l. ll3 v spodnej časti svedok uviedol, že kým bol on vlastníkom, žiaden múrik tam nebol, on osobne žiaden múrik nestaval, stena mala rovné zakončenie. Keď bol on vlastníkom predmetného domu, strecha mala presah na druhý pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve navrhovateľov, nevie presne, či to bolo 30cm, on si to už nepamätá, strechy sa tak stavali v tom čase. On presah strechy nemeral. Nepamätá si, či v predmetnom dome bola kanalizačná prípojka zavedená v r. 2001. On vedel, že hranicou medzi pozemkami bol múr domu.
Svedok E. A. na pojednávaní uviedol, že je synom navrhovateľov. V rodinnom dome navrhovateľov býval od r. 1987 do r. 2010. Prídavky múrik, ktorý sa nachádza na pozemku jeho rodičov bol postavený asi pred l0 rokmi, ráno tam ešte múrik nebol a potom večer, keď išiel domov, nemohol sa riadne dostať do dvora autom. Ešte povedal matke, že prečo to nejako nerieši, pamätá sa, že potom asi o týždeň sa na to sťažovali. Myslí si, že presah strechy je väčší, neviem však o koľko.
Svedok D. V. uviedol, že je brat odporkyne. Uviedol, že prídavný múrik a kanalizačnú prípojku robil aj on, bolo to v roku 1987, keď sa robila aj vodovodná prípojka. Keď robili vodovodnú prípojku, navrhovateľ sa chcel tiež pripojiť na ich vodovodnú prípojku, tak sa dohodli. Prídavný múrik robili tak preto, lebo dom je starý, základy sú zo starej surovej nepálenej tehly a základy boli robené tak, že základový múr trčal niekoľko cm do pozemku navrhovateľov. Keďže tento kameň sa nedal rozbiť a nedal sa vytrhať, urobilo sa to tak, že na časť kameňa bol vyliaty betón. Inak sú pod tým základy domu. Pán A. bol pri tom, keď to robili. Druhá časť múrika, tá, ktorá je užšia, je povrchovo upravená betónom, ale aj pod týmto múrikom je základový kameň, ktorý sa sčasti rozbil. Všetky takéto domy sú robené tak, že majú základový kameň, ktorý presahuje múr domu, múr domu nemôže končiť bez tohto základového kameňa. Čo sa týka kanalizačnej prípojky, je to len 40cm hadica, ktorá sa viedla pod týmto múrikom. Nie je problém tam spraviť sondy, aby sa preukázalo, že tam naozaj presahuje ten základový kameň. Uviedol, že práce sa robili, keď navrhovatelia boli doma a na svojom pozemku môže robiť čo chce a nemusí si pýtať súhlas. Napriek tomu sme vždy súhlas pýtali. Podľa neho betónový múrik možno odstrániť, nemožno však odstrániť kamene, ktoré sú pod múrikom ako základ domu. Pod celým rozsahom múriku sú tieto základové kamene, čiže možné odstrániť len povrchovú úpravu a nie základové kamene. Podľa neho pôvodný presah strechy bol väčší ako je súčasný presah.
Svedok U. V., otec odporkyne uviedol, že kanalizačná prípojka - odtok z kúpeľne sa kopal alebo robil v tom istom roku ako voda, teda v r. l987. Vykopala sa jama, keď sa to už robilo na vodu, tak urobili aj odtok alebo kanalizačnú prípojku, ktorá sa viedla nad vodovodnou prípojkou, je to v tej istej jame. Robili to naraz, aby sa to nemuselo dva krát rozkopávať. Vtedy sa robil aj múrik, keďže ich dom je starý a nemá betónový základ, ale je robený zo starých nepálených tehál. Nemohli ani hadicu ako odtok dať hlbšie do zeme, nakoľko ich nepustil tento základový kameň. Preto aj teraz vidno hadicu na povrchu zeme, lebo normálne sa odtoky dávajú pod úroveň zeme, aby zbytočne nemrzol. Odtok sa teda robil spolu s vodou, pán A. bol pri tom, keď sa to kopalo. Vtedy nemal proti tomu žiadne námietky. Keď sa robili tieto prípojky prišiel starosta a vodári, ktorí sami povedali, že sa to musí viesť čo najkratšou cestou k prípojke. Každý musel predložiť plán, kadiaľ vedie voda, toto bol najlepší spôsob napojenia sa na prípojky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom a všetkým listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovatelia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, na ktorej parcele je postavený rodinný dom súp.č. XXX vedený Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX pre okres Topoľčany, katastrálne územie U.. Odporkyňa vlastní vo výlučnom vlastníctve pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, na ktorom je postavená stavba rodinný dom súp.č. XX vedené Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX, katastrálne územie U..
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1974 predávajúci G. A. a kupujúci U. V. a manželka T. V. kúpili parc. č. XX/X - dvor, parc.č. XX/X - záhrada, parc.č.XX/X - dom , parc.č. XX/X - záhrada a parc..č. XX/X - cesta. Podľa darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.3.2002 darcovia U. V. a manž.T. V. darovali obdarovanej T. V. pozemok p.č.XX/X a dom s.č. XX na pracele č. XX/X.
Zo sťažnosti navrhovateľky v 2. Rade zo dňa 7.9.2001 adresovanej starostovi obce Krtovce vyplýva, že podáva sťažnosť na svojho suseda U. V. ohľadom prestavby, ktorú vykonáva pán V. na svojom dome a zároveň sa nedovolene pohybuje po jej pozemku a nereaguje ani na viaceré napomenutia z ich strany. Preto žiada starostu obce o nápravu. Z vyjadrenia Obce Krtovce zo dňa 16.9.2011 vyplýva, že sťažnosť, ktorú si podala dňa 7.9.2001 na Obecný úrad pani A. J. prevzal predchádzajúci starosta, avšak túto sťažnosť nedal zapísať do podacieho registratúrneho denníka, preto nie je vedená na Obecnom úrade. Či bola sťažnosť riešená starostom obce nie je známe, nakoľko nie sú žiadne spisové dokumenty.
Listom zo dňa 3.4.2008 odporkyňa ohlásila údržbu strechy Obecnému úradu Krtovce. Oznámením starostu obce Krtovce zo dňa 15.4.2008, starosta súhlasil s údržbou strechy na rodinnom dome č. XX. Z námietok účastníkov stavebného konania o dodatočné povolenie stavby spojeného s kolaudačným konaním zo dňa 31.7.2009 vyplýva, že navrhovatelia podali stavebnému úradu námietky ohľadom údržby - rekonštrukcie strechy odporkyňou, kde namietajú, že nejde o údržbu, ale o kompletnú rekonštrukciu, v projekte sú nesprávne zakreslené hranice pozemkov ( v prospech stavebníčky) a že prestavba strechy je vykonaná tak, že zasahuje do ich pozemku o 60-70 cm, pričom na to stavebníčku upozorňovali, avšak táto vec nijako nerieši. Zo záznamu zo dňa 3.8.2009 o dodatočnom povolení stavby „ Úprava strechy rod.domu súp.č. XX vyplýva, že predmetom dodatočného stavebného povolenia je : stavebná úprava strechy, ktorá bola realizovaná nad rámec ohlásenia údržby strechy, odkanalizovanie rodinného domu vedľa obvodového muriva do dažďovej obecnej kanalizácie, okno z kuchyne v obvodovom murive smerom do dvora. Navrhovatelia namietali sklon strechy odporkyne a jej presah na ich pozemok ako aj umiestnenie kanalizácie vedľa obvodového muriva stavebníčky a obava zo zásahu do vlastníckych práv. Uviedli, že sú ochotní akceptovať presah strechy, ak bude opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní vstup a prechod cez pozemok parc.č. XX/X s osadením bránky. Rozhodnutím Obce Krtovce zo dňa 21.9.2009 č. Výst.80/2009-Me stavebný úrad konanie prerušil na dobu 30 dní, nakoľko námietky sú občiansko - právneho charakteru a prináleží o nich rozhodnúť súdu. V danej veci ide o námietky neoprávneného zásahu do vlastníckych práv k pozemku, preto stavebný úrad odkázal stavebníčku na súd. V odôvodnení je uvedené, že z vyjadrenia geodeta Ing. Bohumila Ondrušku zo dňa 21.9.2009 vyplýva, že sporná hranica medzi parc. č. XX/X, XX/X a parc. č. XX/X je prienik múru a terénu na stavbe stojacej na parc. č. XX/X kat. úz. X.. V zmysle § 88 a odseku 3 stavebného
zákona preukázanie práv k pozemku stavebný úrad skúma v konaní o vydaní dodatočného povolenia, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. V zmysle § 58 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stav. zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Vykonanou ohliadkou a fotodokumentáciou bol zachytený prídavný betónový múr na fotgrafii čl. 112- 113 spodná časť a čl. 114 horná časť a presah strechy na čl. 113 v hornej časti. Znaleckým posudkom č. 4/2010 znalca Ing. Ivana Ištvánffyho bolo určené, že hranica medzi pozemkom parc.č. XX/X, zapísanom na LV č. XXX a pozemkom parc.č. XX/X, zapísanom na LV č. XXX v katastrálnom území U. v okrese Topoľčany prebieha po okraji múra domu stojaceho na parc. č. XX/X. Z uvedeného vyplýva, že odkvap na tejto strane domu sa nachádza nad parc.č. XX/X.
Podľa Doplnku k znaleckému posudku č. 4/2010, múrom domu stojacom na pozemku parc.č. XX/X bol myslený v ZP múr samotného domu a nie „prídavný“ múrik okolo domu. Rozsah presahu strechy domu súp.č. XX nad pozemkom parc.č. XX/X je vyjadrený na grafickej prílohe a jeho výmera : samotná strešná rímsa -7,5 m2 a strešná rímsa aj s rínou - 11,2 m2. Presah „prídavného“ múrika k domu súp.č. XX na pozemok parc.č. XX/X je - 6,3 m2.
Písomným návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 4.10.2011 právny zástupca navrhovateľov navrhol súdu pripustiť zmenu žaloby a to: 1. Súd určuje, v zmysle Znaleckého posudku na určenie hranice medzi pozemkom parc. č. XX/X a pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U., v okrese Topoľčany číslo 4/2010 a Doplnku k znaleckého posudku č. 4/2010 na určenie hranice medzi pozemkom parc. č. XX/X a pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U., v okrese Topoľčany číslo 6/2011, ktoré vyhotovil Ing. Ivan Ištvánffy, Ukrajinská č. 2 Bratislava, a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, že hranica medzi pozemkom parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XXX a pozemkom parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XXX v katastrálnom území U. v okrese Topoľčany prebieha po okraji múru samotného domu súpisné č. XX (v náčrte Doplnku k znaleckého posudku č. 4/2010 vyjadreného hrubou čiarou) stojaceho na pozemku parc. č. XX/X a nie „prídavného múrika“ okolo tohto domu. 2. Žalovaná je povinná odstrániť časť strechy domu so súpisným č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, vedený v katastri nehnuteľností Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre okres Topoľčany, obec a katastrálne územie U., a to v celom rozsahu v akom zasahuje do pozemku parcelné č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 vedenom v katastri nehnuteľností Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre okres Topoľčany, obec a katastrálne územie U.. 3. Žalovaná je povinná odstrániť kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parcelné č. XX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 vedenom na katastri nehnuteľností Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre okres Topoľčany, obec a katastrálne územie U..
Súd na pojednávaní zo dňa 17.10.2011 pripustil zmenu petitu v hore uvedenom znení na základe návrhu navrhovateľov zo dňa 4.10.2011.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 135 c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Súd vykonal dokazovanie, ktorým bolo zistené, že odporkyňa v roku 2008 urobila rekonštrukciu strechy, pričom obecnému úradu nahlásila údržbu strechy a starosta súhlasil s údržbou strechy na rodinnom dome č. XX, obec U.. Navrhovatelia podali stavebnému úradu námietky ohľadom údržby - rekonštrukcie strechy odporkyňou. Začalo stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby spojeného s kolaudačným konaním, ktorého predmetom bola na základe námietok navrhovateľov - stavebná úprava strechy, ktorá bola realizovaná nad rámec ohlásenia údržby strechy, odkanalizovanie rodinného domu vedľa obvodového muriva do dažďovej obecnej kanalizácie. Navrhovatelia namietali sklon strechy odporkyne a jej presah na ich pozemok ako aj umiestnenie kanalizácie vedľa obvodového muriva stavebníčky a obava zo zásahu do vlastníckych práv. Uviedli, že sú ochotní akceptovať presah strechy, ak bude opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní vstup a prechod cez pozemok parc.č. XX/X s osadením bránky. Rozhodnutím Obce Krtovce zo dňa 21.9.2009 č. Výst.80/2009-Me, stavebný úrad konanie prerušil na dobu 30 dní, nakoľko námietky sú občiansko - právneho charakteru a prináleží o nich rozhodnúť súdu. Uviedol, že v danej veci ide o námietky neoprávneného zásahu do vlastníckych práv k pozemku, preto stavebný úrad odkázal stavebníčku na súd.
Súd sa po zmene petitu právnym zástupcom navrhovateľov zaoberal dôvodnosťou všetkých troch výrokov. Čo sa týka výroku určenia hraníc v zmysle Znaleckého posudku medzi pozemkom parc. č. XX/X a pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U. súd mal za to, že tento nie je dôvodný. Súd sa v tomto konaní okrem iného zaoberal predbežnou otázkou a to zistením hraníc medzi uvedenými pozemkami. Z vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že navrhovatelia presne vedeli, že hranicou medzi pozemkami je múr domu odporkyne. Táto skutočnosť však nebola zrejmá odporkyni, ktorá po celý čas až do vyhotovenia Znaleckého posudku bola v presvedčení, že hranica medzi pozemkami nie je múr domu, ale táto je posunutá min. o 80 cm. Znaleckým posudkom č. 4/2010 ( ako aj jeho doplnku č.1) znalca Ing. Ivana Ištvánffyho však bolo jednoznačne vyjadrené, že hranica medzi pozemkom parc.č. XX/X a pozemkom parc.č. XX/X v katastrálnom území U. prebieha po okraji múra domu stojaceho na parc. č. XX/X. Znalec ďalej uviedol, že „ hranica medzi pozemkom navrhovateľov a odporkyne nebola od pôvodného katastrálneho mapovania de iure zmenená a teda prebieha tak, ako bola pri pôvodnom katastrálnom mapovaní zameraná.“ Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola zistená nová hranica medzi uvedenými pozemkami a preto nie je dôvod na súdne rozhodnutie o určenie hranice. „ Vo všetkých prípadoch, keď v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je v mapových podkladoch evidenčne zachytená, treba vyhotoviť znalecký plán, ktorý má náležitosti geometrického plánu a ktorý bude súčasťou vydaného rozsudku“ ( R 65/1972).
Navrhovatelia ďalej žiadali, aby žalovaná odstránila časť strechy domu so súpisným č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. XX/X, a to v celom rozsahu v akom zasahuje do pozemku parcelné č. XX/X. Vzhľadom na to, že odstránenie časti strechy je vlastne odstránením časti stavby, ktorá sa nachádza nad cudzím pozemkom, pričom táto stavba je nepovolená ( čo vyplynulo z vykonaného dokazovania), súd ju posúdil podľa § 135 c ods. 1 OZ. Podstatné bolo zistenie v akom rozsahu zasahuje neoprávnená stavba - presahujúca časť strechy do pozemku navrhovateľov a ako obmedzuje výkon ich vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodná strecha domu odporkyne tiež presahovala na pozemok navrhovateľov, v čom sa zhodli všetci účastníci konania a čo potvrdili aj všetci svedkovia. Sporná bola otázka v akom rozsahu ( koľko cm) presahovala. Podľa vyjadrenia navrhovateľov to bolo max. 30 cm a podľa vyjadrenia odporkyne sa presah strechy po jej rekonštrukcii nezmenil, nakoľko presah strechy je rovnaký ako presah strechy domu stojaceho za jej domom, ktorý je typovo zhodný ( bez odkvapu je to 50 cm). Podľa Dodatku č.1 k ZP je presah strechy odporkyne bez odkvapu od 41 cm do 50 cm a presah s odkvapom je od 61cm do 72 cm. Ďalej mal súd za preukázané, že pôvodný dom, ktorý kúpili právny predchodcovia odporkyne v roku 1974 a čo potvrdil aj pôvodný vlastník domu svedok G. A., tiež časťou strechy presahoval nad pozemok 30/3. Svedok však nevedel uviesť koľko cm bol presah strechy a túto skutočnosť už v konaní nebolo možné presne zistiť, avšak presah strechy minimálne v rozsahu 30 cm po celý čas t.j. od roku 1974 až do roku 2008 nebol nikým namietaný. Súd však nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu odporkyne, že v danom prípade došlo k vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu - povinnosti navrhovateľov strpieť presah strechy rodinného domu odporkyne na pozemok navrhovateľov, lebo boli splnené všetky zákonné predpoklady vydržania a to - oprávnený výkon práva, dobrá viera ( dobromyseľnosť) a uplynutie
vydržacej doby, ktorá začala plynúť v roku 1974. Podmienkou vydržania je aj existencia právneho titulu, ktorým mal oprávnený vecné právo nadobudnúť a tento u odporkyne resp. jej právnych predchodcov chýbal. Súd ďalej vychádzal z pôvodného tvrdenia navrhovateľov, ktorí žiadali túto časť strechy odstrániť z dôvodu, že padaním snehu a ľadu z presahujúcej strechy je ohrozený ich život, zdravie a pod. a sám navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že zadržiavanie snehu riešia sneholamy, ktoré tam chýbajú. Aj v stavebnom konaní navrhovatelia uviedli, že sú ochotní akceptovať presah strechy, ak bude opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní vstup a prechod cez pozemok parc.č. XX/X s osadením bránky. Z toho vyplýva, že navrhovateľom by neprekážal presah strechy v prípade jej opatrenia snehovými zachytávačmi. To, že navrhovatelia zreteľne viackrát vyslovili, že sú ochotní sa dohodnúť, ak sa im umožní prechod cez parcelu č. XX/X iba potvrdili, že účelom tohto konania je dosiahnutie iného cieľu a nie ochrany vlastníckeho práva. V priebehu konania odporkyňa preukázala, že na strechu dala namontovať zachytávače snehu. To znamená, že aj keby strecha mala väčší presah ako strecha pôvodná, negatívne zásahy do vlastníckeho práva navrhovateľov padaním snehu a ľadu boli namontovaním zachytávačov snehu odstránené. Ďalej súd v zmysle ust. § 135 c ods. 1 OZ vychádzal z toho, že odstránenie stavby, v tomto prípade nepatrnej časti strechy, ktorá by však mohla znehodnotiť strechu celú, nie je účelné v súvislosti so záujmom vlastníkov pozemku ( navrhovateľov) využiť pozemok pre nich ekonomicky hospodárnejšie. Navrhovatelia v konaní nijako nepreukázali, že by túto časť pozemku chceli nejako inak využívať ako tomu bolo doteraz a presahujúca strecha im v tom bráni. Jediný dôvod využívania pozemku v súvislosti s padaním snehu a ľadu zo strechy bol v priebehu konania odstránený. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že vlastník stavby - odporkyňa stavala v dobrej viere, že jej pozemok v tejto časti patrí a opak zistila až po geodetickom zameraní. Navyše je treba zdôrazniť, že keď navrhovatelia kupovali pozemok vedeli, že je tam presah strechy susedného domu, ktoré sa v tom čase takýmto spôsobom stavali. Usporiadanie pomerov medzi účastníkmi spôsobmi uvedenými v § 135 c ods. 2,3 OZ nepovažoval súd za primerané, vzhľadom na to, že nejde o neoprávnenú stavbu v celom rozsahu, ale len o jej nepatrnú časť.
Čo sa týka návrhu v časti odstránenia kanalizačnej prípojky a betónového múru z pozemku parcelné č. XX/X, súd mal za preukázané, že tieto vyhotovil otec odporkyne spolu s jej bratom. V konaní nebolo preukázané, či boli múrik i prípojka vyhotovené v roku 2001, ako to uvádzajú navrhovatelia alebo v roku 1987 ako tvrdí odporkyňa. Tvrdenie navrhovateľov podporilo svedectvo ich syna E. A. a tvrdenie odporkyne svedectvo jej brata D. V. a otca U. V.. Navrhovatelia súdu predložili sťažnosť zo 7.9.2001 adresovanú Obecnému úradu ohľadom prestavby, ktorú vykonáva pán V. na svojom dome a zároveň sa nedovolene pohybuje po ich pozemku, avšak z tejto jasne nevyplýva, či sa týka práve kanalizácie a prídavného múrika. Navrhovatelia navrhli ako dôkaz urobenie výkopu, ktorý by preukázal, že kanalizácia nebola robená spolu s vodovodnou prípojkou v roku 1987, tento návrh však súd zamietol, nakoľko ho nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu odporkyne, že ide o stavbu, ktorá tvorí časť nosného múru rodinného domu a je s ním pevne spojený, čo vyvrátilo svedectvo D. a U. V., ktorí tiež uviedli, že základný kameň je pod múrikom, a múrik bol vybudovaný dodatočne. Súd vychádzal z toho, že aj keby bola kanalizačná prípojka spolu s múrikom zhotovená v roku 2001, navrhovatelia sa okrem jedinej sťažnosti ( tiež z roku 2001) po celú dobu až do roku 2009 ( v stavebnom konaní), nedomáhali odstránenia kanalizácie a múriku, to znamená, že po celú túto dobu im neprekážal a nezasahoval do výkonu ich vlastníckeho práva. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa bola po celý čas v presvedčení, že jej táto časť pozemku patrí ( čo uviedol vo svojej výpovedi aj svedok D. V.) a čo chcela preukázať, ked si dala vyhotoviť vytyčovací plán hraníc pozemkov Ing. Ondruškom. Nemožno preto súhlasiť s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov, že odporkyňa konala zlomyseľne vediac, že znehodnotí dvor navrhovateľov, ale práve naopak konala v presvedčení, že kanalizačná prípojka a betónový múrik je na jej pozemku. Týmto samozrejme nie je ospravedlnené konanie odporkyne, ktorá mala vedieť, kde sú hranice medzi pozemkami. Avšak určite nemožno súhlasiť s tým, že konala v rozpore s dobrými mravmi. Nakoniec betónový múrik bol vybudovaný preto, aby zabránili zatekaniu vody do pivničných priestorov. Záverom súd podotýka, že je zaujímavá aj skutočnosť, že v tomto prípade sa navrhovatelia domáhajú ochrany vlastníckeho práva min. po 8 rokoch od zhotovenia kanalizácie a betónového múrika a to práve v čase, keď im odporkyňa zahradila prechod cez parc.č. 37/2, a ktorý im dovtedy bol umožnený. Súd na základe vyššie uvedeného nevidel dôvodnosť ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 OZ ani v tejto časti petitu a návrh zamietol.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.