Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/36/2010

Potvrdené rozhodnutím 4Co/100/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. O., bytom Z. X., L. XXX/XX, 2/ P. O., bytom X., J. A. XXX/X, 3/ U. O., bytom Z. X., F. XXX/XX, 4/ B. O., bytom Z. X., F. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. L. F., advokátom so sídlom X., O. X proti odporcovi: P. G., bytom Z. X., L. XXX/XX, o odstránenie stavby a o určenie vecného bremena, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. novembra 2011, č. k. 4C/36/2010-98, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 125,01 eur do troch dní k rukám JUDr. L. F., advokáta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr.Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z.., L. občan SR, 2/ P. O., nar. XX. X. XXXX, bytom X. J.. občan SR, 3/.. nar. XX. X. XXXX, bytom I.. občan SR, 4/ B. O., nar. XX. X. XXXX., bytom Z. X. F. občan SR, všetci navrhovatelia zast. JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom AK Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti odporcovD. G. nar. X. X. XXXX, bytom Z... občan SR, o odstránenie stavby a o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto rozhodol

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovateľom v 1. - 4. rade ako podielovým spoluvlastníkom rodinného domu s. G. na pT. pozemku parc. č. C. zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. G., zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. C. záhrady, zapísaných na E. patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. G., zastavené plochy a nádvoria zapísaný na E. pre A.. tak, ako je vyznačené pevnou a bodkočiarkovanou čiarou na Geometrickom pláne G. vyhotovenom dňa XX.X.XXXX znalcom D. a overeným Q. Odporca j e p o v i n n ý strpieť výkon práva navrhovateľov v 1. - 4. rade prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc G. zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na E. Z.

Súd konanie o návrhu navrhovateľov v 1. - 4. rade na odstránenie oplotenia z a s t a v u j e . Po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vec postupuje H.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v 1. - 4. rade oprávneným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.257,36 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 25,86 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovatelia svojim návrhom podaným dňa 26. 2. 2010 žiadali určiť, že im patrí ako vlastníkom rodinného domu s. G., X. pozemku parc. č. 1249 a pozemku parc.. zapísaných na E. pre k. ú. Z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. G. Žiadali tiež rozhodnúť o povinnosti odporcu strpieť výkon práva navrhovateľov prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. G. pre A. Ďalej žiadali rozhodnúť o povinnosti odporcu na vlastné náklady odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na hranici pozemkov parc. G. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na E.ričom odporca je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľnosti zapísaných na E. X., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a pozemok parc. G. ktorý je vo vlastníctve odporcu bezprostredne susedia a spolu vytvárajú dvor medzi ich rodinnými domami. Tento dvor v šírke 2 m, čo predstavuje vzdialenosť medzi rodinnými domami, bol od postavenia rodinných domov využívaný

vždy ako spoločný dvor. Rodinné domy účastníkov boli postavené pred 2. svetovou vojnou, pričom dom navrhovateľov postavili rodičia manžela navrhovateľky v 1. rade a dom odporcu postavil strýko manžela navrhovateľky v 1. rade. Predmetný dvor je jedinou prístupovou cestou do záhrady navrhovateľov a ich garáže postavenej na parc. G. ale aj do garáže odporcu. Pôvodný vlastníci domu sa dohodli, že priestor medzi domami sa bude využívať ako spoločný dvor, cez ktorý budú mať vlastníci rodinných domov právo prechodu a prejazdu za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Všetci doterajší vlastníci a užívatelia oboch rodinných domov a pozemkov X. rešpektovali vzájomné právo prechodu a prejazdu cez tieto pozemky. Navrhovatelia a ich právni predchodcovia ako vlastníci rodinného dom Q. nerušene a nepretržite vykonávali právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez susednú parcelu G.. Odporca v dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov medzi účastníkmi vybudoval v roku 2009 na hranici pozemkov parc. G. drevené oplotenie, ktorým došlo k rozdeleniu dvora na dve samostatné časti. Vybudovaním tohto oplotenia odporca navrhovateľom úplne znemožnil prístup do ich garáže a záhrady motorovým vozidlom a podstatne sťažil aj prístup do rodinného domu navrhovateľov. Keďže navrhovatelia a ich právni predchodcovia nerušene a nepretržite vykonávali právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez susednú parcelu G. po dobu viac ako 10 rokov, pričom výkon tohto práva bol oprávnený na základe dohody právnych predchodcov účastníkov, nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem. Navrhovatelia svoj nárok odvodili z § 151n ods. 1, § 151o odsek 1 veta druhá O. Z..

Navrhovatelia sa domáhali ochrany svojich práv v rámci stavebného konania, ktorý navrhovateľov odkázal na súd s ich námietkami prekračujúcimi rozsah právomoci stavebného úradu.

Naliehavý právny záujem na návrhu navrhovatelia odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia súdu bude možné vykonať jeho zápis do katastra nehnuteľností. Bez určenia práva vecného bremena by bol znemožnený výkon práva vecného bremena.

Odporca s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že jeho rodičia P. a P. kúpnou zmluvou z 18. 4. 1972 kúpili nehnuteľnosť zapísanú na E. bez tiarch a obmedzení. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na E. darovali jemu darovacou zmluvou zo dňa 26. 7. 2009 bez tiarch a obmedzení. Susedské vzťahy s navrhovateľkou v 1. rade sú narušené hlavne kvôli jej partnerovi E. pre neustále napádanie detí odporcu, odporca postavil plot na oplotenie svojho pozemku - dvora. Stavebné povolenie si vybavuje dodatočne. Nevidí dôvod, aby jeho nehnuteľnosť bola zaťažená vecným bremenom. Má za to, že si rieši oplotenie vlastného pozemku na ochranu svojho súkromia a súkromia jeho rodiny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov: D. L. P. oboznámením sa s rozhodnutím obce Z. zo dňa 4. 1. 2010, V. pre k. ú. Z. kópiou katastrálnej mapy, fotografiami predmetných nehnuteľností, kúpnou zmluvou zo dňa 18. 4. 1972, darovacou zmluvou zo dňa 26. 7. 2006, obsahom spisu obce Z., osvedčením o dedičstve z veci sp. zn. D 425/00 tunajšieho súdu, ohliadkou miesta samého, listom obce Z. obsahom spisu sp. zn. 425/00, D83/1963 tunajšieho súdu. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, písomný znalecký posudok bol podaný D. znalcom z H.. Na základe horeuvedených dôkazov zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia v 1. - 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 u nehnuteľností zapísaných na E. parc. č. CKN 1248, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. CKN XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX mX,..áhrady vo výmere XXX mX a rodinného domu s. č. XXX na parc. č. CKN XXXX. . Vyplýva to z E. pre k. ú. Z. a tiež z osvedčenia o dedičstve vydaného P., notárom ako súdnym komisárom č. k. D - 18 zo dňa 26. 9. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. 10.2000. Z obsahu spisu sp. zn. D 425/00 tunajšieho súdu vyplýva, že v danej veci sa viedla dedičská vec po nebohom U. a zomrelom X. X. XXXX.. Dedičmi po tomto poručiteľovi boli manželka M. a deti: P. osoby totožné s navrhovateľmi v 1. - 4. rade. Nehnuteľnosti zapísané na E.oli predmetom dedenia v celosti.

Z obsahu spisu sp. zn. D 83/1963 tunajšieho súdu vyplýva, že v danej veci sa viedla na bývalom tunajšom ŠN dedičská vec po nebohej V. nar. XX. X. XXXX a zomrelej XX. X. XXXX.. V. zomrela ako vdova a jej manželom bol U. O. a deťmi U. mladší (predchodca navrhovateľov v 1. - 4. rade),. a P. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v k. ú. Z. parc. G. v celosti, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudli U.,

vtedy mal. P. každý v 1/3. Tieto nehnuteľnosti s domom č. 231 boli V. nadobudnuté prídelovou listinou zo dňa 16. 2. 1963 po bývalom vlastníkovi V. a spol.

Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na E.re k. ú. Z. a to pozemkov parc. G. zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. CKN XXXX, . záhrady vo výmere 386 m2 a rodinného domu s. G.. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 26. 7. 2006. Tieto skutočnosti vyplývajú z E. z darovacej zmluvy zo dňa 26. 7. 2006.

Darovacou zmluvou zo dňa 26. 7. 2006, u ktorej bol povolený vklad Q. X. nar.1X. X. XXXX a jeho manželka P., Z. ako darcovia darovali JW. nar. X. X. XXXX nehnuteľnosti zapísané na E. pre k. ú. Z. v celosti. P. a P.á sú rodičmi odporcu. Z darovacej zmluvy vyplýva, že darcovia nadobudli darované nehnuteľnosti do BSM na základe kúpnej zmluvy registrovanej na V. a že nehnuteľnosti sa darujú obdarovanému v celosti do jeho výlučného vlastníctva v hraniciach, v akých sa doposiaľ darované nehnuteľnosti užívali. Kúpnou zmluvou zo dňa 18. 4. 1972 predávajúca T. Z. predala kupujúcim P. a jeho manželke P.H. a prísl. a vedľajšími budovali nachádzajúcimi sa na nehnuteľnostiach zapísaných na E.re k. ú. Z. ako parc. G. záhrada vo V., parc. G. a dvoJ. Nehnuteľnosti boli predávané v celosti bez tiarch a obmedzení. NT. nie sú zapísané žiadne ťarchy.

Podľa kópie katastrálnej mapy pozemky parc. G.usedia.

Z obsahu spisu obce Z.9 vyplýva, že obec Z. ako stavebný úrad dňa 7. 5. 2009 zahájila konanie podľa stavebného zákona vo veci posúdenia drobnej stavby „oplotenie“ nachádzajúcej sa v k. ú. Z. na hranici pozemkov parc.. zrealizovaného bez ohlásenia drobnej stavby na príslušnom stavebnom úrade. Konanie bolo zahájené výzvou zaslanou stavebníkovi JW. (osoba totožná s odporcom). V spise sú obsiahnuté stanoviská účastníkov konania, pričom navrhovatelia nesúhlasili s vydaním dodatočného staveného povolenia na oplotenie. Rozhodnutím zo dňa 4. 1. 2010 obeC. odkázala účastníkov konania

- navrhovateľov v 1. - 4. rade s námietkami prekračujúcimi rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov na súd s tým, že kópiu podaného návrhu na rozhodnutie v spornej veci a jej prevzatie potvrdené súdom je nutné predložiť stavebnému úradu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.. Súčasne konanie prerušil.

Z výsluchu navrhovateľky v 1. rade bolo zistené, že navrhovatelia v 2. - 4. rade sú jej synmi a synmi nebohého U. ( Z. Navrhovateľka v 1. rade tvrdila, že dom G.ostavili starí rodičia jej nebohého manžela U. ktorí sa volali V. T. L. a to pred 2. svetovou vojnou. Starých rodičov manžela navrhovateľky v 1. rade deportovali do Z. Ich dcérT. spolu so svojim manželom U. prišli bývať do domu G. Boli to rodičia manžela navrhovateľky v 1. rade, ktorí mali 3 deti, manžela navrhovateľky v1. rade - U., P.. V. I. jej manžel v roku 1957. Pred rokom 1954 bývali v predmetnom dome rôzni ľudia, ktorí už zomreli. Navrhovateľka v 1. rade sa za Gejzu Hrabovského vydala v roku 1959 a od vtedy až doteraz býva v predmetnom dome. Jej svokrovci V. a U. do svojej smrti. Navrhovateľka v 1. rade vie, že tento dom bol postavený ešte pred 1935 a susedný dom, v ktorom býva odporca, bol postavený v roku 1935 alebo 1937 a staval ho syn V. Syn V. zahynul v J. jeho žena s deťmi B. V danom dome býval F. neskôr M. neskôr P. a potom odporca. V roku 1959, kedy prišla bývať do domu G. bol stav taký, že v susednom dome (dom odporcu) býval F. a medzi oboma domami existoval spoločný dvor. Každý dom mal svoj chodník a medzi ním bola vybetónovaná plocha tak ako pretrváva do súčasnosti. Od ulice bol dvor chránený drevenou bránou vymenenou neskôr za plechovú. Plocha medzi rodinnými domami sa používala ako spoločný dvor s prechodom na pešo, káričkou, fúrikom, ale i osobným autom. Cez dvor sa prechádzalo stredom. Prechod autom sa používal do roku 2000, 2001, kedy navrhovateľka v 1. rade po smrti manžela auto predala. Garáže však stoja dodnes. V prípade garáží ide o dvojgaráž, pričom pravá časť sa používala ako garáž a ľavá ako dielňa. Garáž na pozemku odporcu už stála v roku 1959. F. používal spoločný dvor na prechod autom do svojej garáže. Navrhovateľka v 1. rade tvrdila, že v období čo v dome bývala od roku 1959, neboli medzi ňou, jej manželom, svokrovcami a susedmi F. M.lebo predchodcom odporcu P. žiadne spory. Aj otec odporcu a rovnako i rodina navrhovateľky rešpektovali jeden druhého, pokiaľ ide o užívanie spoločného dvora. Dvor sa užíval ako spoločný. Právo prechodu využívala s tým, že jej toto právo patrí. Nemala o tom žiadne pochybnosti. Toto právo vyvodzovala z toho, že oboma stranami bol prechod užívaný rovnako a z toho, že medzi susedmi neboli žiadne spory. Spory začali v roku 2006. V súčasnosti je stav taký, že môže prechádzať cez svoju bráničku k svojmu rodinnému domu po ploche širokej 0,80 m. Malá bránička bola osadená po tom, čo si odporca postavil v spoločnom dvore plot. Chodníkom môže prechádzať pešo, káričkou a fúrikom len tesne, autom sa prejsť nedá.

Navrhovateľ v 2. rade potvrdil v plnom rozsahu výpoveď navrhovateľky v 1. rade.

Navrhovateľ v 3. rade sa stotožnil s výpoveďou navrhovateľky v 1. rade a doplnil, že dvor sa používal ako spoločný a používal ho takto aj otec odporcu a príbuzní odporcu na prechod autom, spoločné užívanie dvora sa oboma stranami rešpektovalo a navrhovatelia do prechodu odporcom nezasahovali.

Navrhovateľ v 4. rade sa stotožnil s výpoveďou navrhovateľov v 1. - 4. rade.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že do domu 405 prišiel bývať ako syn svojich rodičov, ktorí kúpili tento dom v roku 1972, nepoprel tvrdenia navrhovateľky v 1. rade o používaní spoločného dvora s tým, že takýto stav bez konfliktov pretrvával do roku 2006. Problémy s druhom navrhovateľky v 1. rade ho viedli k rozhodnutiu postaviť plot. Na geodézii zistil, že spoločný dvor nie je spoločný pozemok, ale že je jeho pozemkom. Dal si vyhotoviť vytyčovací náčtz a zistil, kadiaľ vedie hranica medzi parc. G.. Vytyčovací náčrt je obsiahnutý v spise obce Z. a je vyhotovený 13. 8.2008. Ide o vytyčovací náčrt vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. G. Odporcom postavený plot je postavený na hranici medzi týmito pozemkami. Odporca potvrdil, že má auto, ale po postavení plotu neprechádza autom do garáže, prístup cez jeho pozemok popri dome mu umožňuje prístup fúrikom alebo káričkou a na pešo. Jeho rodičia nemali auto, spoločný dvor používali na dovoz materiálu do domu. Potvrdil, že dvor sa používal na prechod stredom a že pred dvorom bola pôvodne jedna spoločná brána.

Ohliadkou miesta samého bolo zistené, že dom G. sa pri pohľade od ulice nachádza vľavo a dom G. vpravo. Každý z domov má drevenú bránu. Šírka medzi domom G. po plot je v rozpätí 0,86 m - 1 m pričom v prednej časti je šírka 0,86 m a v zadnej časti 1 m. Za domom sa nachádza voľný priestor, za ním záhradná šopa a za ňou dvojgaráž s dvoma bránami. Chodník popri domM. je betónový, plot je vysoký 2 m.

Svedok IZ. brat manžela navrhovateľky v 1. rade, majúci k navrhovateľom kladný vzťah, bez pomeru a záujmu k odporcovi potvrdil, že do Z. prišiel so svojimi rodičmi v roku 1957. Z domácnosti svojho brata U. odchádzal v roku 1968. V roku 1957 v susednom dome G. býval F. a P. Od ulice nebola osadená brána, tú postavil niekedy v roku 1959 jeho braK. Spoločný dvor tvorila betónová plocha už v roku 1957 v rovnakom stave ako je i dnes. Medzi domami G. a č..ebol žiaden plot. Cez spoločný dvor bez problémov prechádzali tí, ktorí bývali v oboch domoch. Spoločný dvor sa využíval na prechod pešo i autom. Nikto z bývajúcich v domoch G. nenamietal prechod spoločným dvorom. Nikto z bývajúcich v týchto domoch nespochybňoval právo prechodu osobami bývajúcimi v oboch domoch. Za prechod cez spoločný dvor sa nikdy nič neplatilo. Bývajúci v dome G. považovali svoje právo prechodu za dané a s tým, že im patrí. Osoby bývajúce v dome G. nebránili osobám bývajúcim v dome G. v práve prechodu, žiadne spory neboli a právo prechodu sa navzájom rešpektovalo. Spory ohľadom prechodu začali pred troma až piatimi rokmi. Svedok nevedel, že v súčasnosti postavený drevený plot odporcom, je hranicou medzi pozemkami parc. G. a XXXX. Nevedel, že táto hranica vedie spoločným dvorom. Dozvedel sa to len na základe toho, že odporca začal stavať drevený plot. Skutočnosť, že jeho rodičia, braK. a jeho rodina užívali prechod cez spoločný dvor ako svoj a v dobrej viere, že im patrí, vyvodzuje z minulosti, keď dom č. 404 stavali starí rodičia a susedný dom č. 405 ich syn. Bolo tu teda rodinné prepojenie a dohoda medzi nimi o užívaní spoločného dvora spoločne. Predpokladá, že táto dohoda sa preniesla aj na ďalších nasledujúcich vlastníkov domov G. a že to tak malo byť. Spolu s bratom sa dohodli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudne do svojho vlastníctva brat U. (manžel navrhovateľky v 1. rade).

Svedok L., brat manžela navrhovateľky v 1. rade, bez pomeru a záujmu k odporcovi, potvrdil, že do domu G. prišiel bývať so svojimi rodičmi a bratmi v roku 1957. Dom G.ol voľný a pôvodne patril jeho matke. V roku 1957 bola pred domami G. osadená veľká drevená brána, medzi domami G. bol dvor, ktorý tvoril betónovú plochu. V dome G. býval do roku 1964 a dovtedy tu žiadne spory medzi bývajúcimi v dome G. a bývajúcimi v dome G. V. ohľadom dvora neboli. Nerušené užívanie spoločného dvora v podobe práva prechodu pretrvávalo do obdobia, kým býval v dome č. 404. Od roku 1964 v tomto dome nebýva, zostal bývať v Nitrianskom Pravne a chodieval do predmetných nehnuteľností na návštevu k svojmu bratovi. Do smrti brata v roku 2000 nepočul o sporoch medzi susedmi v domoch XXX a XXX. ohľadom prechodu cez spoločný dvor. Vnímal to tak, že jeho rodičia, on, jeho brat spolu so svojou rodinou užívali spoločný dvor ako právo prechodu, ako vlastné, že im patrí. Cez dvor sa prechádzalo stredom na pešo, káričkou, fúrikom a tiež autom. Takýmto spôsobom prechod používali O. bývajúci v dome č. 404, tiež P.

a pred ním užívatelia domu G. Nikto sa nikoho nepýtal na povolenie prejsť cez dvor a navzájom si nikto nič nevyplácal. Aj P. využíval spoločný dvor na prechod autom. Nikto z bývajúcich v dome G. sa nad tým nepozastavoval. Nevedel, že vedie medzi domami hranica v mieste, kde je dnes postavený drevený plot. Nevie ako dlho trvajú spory medzi účastníkmi ohľadom spoločného dvora.

Svedok P. otec odporcu, nerozprávajúci sa s navrhovateľmi potvrdil, že do Z. sa prisťahoval v roku 1972. Jeho manželka P.omrela. V dome G. býva od roku 1972 doteraz. V čase príchodu do svojej nehnuteľnosti v roku 1972 v dome č. XXX . býval U. O. spolu so svojou manželkou M. a deťmi. V roku 1972 sa od ulice nachádzala veľká dvojkrídlová plechová brána, dvor tvorili betónové platne v stave ako je to v súčasnosti. Medzi susednými pozemkami nebol na dvore žiaden plot až do ohradenia súčasným plotom. Medzi susedmi bolo do roku 2000 do smrti U. všetko v poriadku. Dvor sa používal spoločne. On sám nepotreboval cez dvor chodiť autom, pretože auto mal len asi rok a to až po smrti U. O. Cez dvor potreboval chodiť len káričkou a chodieval stredom, navrhovatelia chodili káričkou i autom tiež stredom, nepovedal im na to nič. Predávajúca T.. mu pri predaji predmetných nehnuteľností nepovedala nič a on sám pri kúpe nehnuteľností si myslel, že dvor medzi domami účastníkov je spoločný pozemok. V roku 2003 zistil, ktorá časť dvora je jeho pozemkom. Do smrtD. O. jemu a ani navrhovateľom nezakazoval chodiť cez spoločný dvor, žiadne spory medzi sebou nemali a navrhovatelia vrátane U. staršieho chodili po dvore ako po svojom. Umožňoval im to, pretože s U. vychádzal dobre. Spory medzi susedmi začali po smrti U.Podľa písomne podaného znaleckého posudkR. A. súčasný vybudovaný drevený plot je umiestnený presne na hranici medzi pozemkami C. Znalec vyhotovil geometrický plán na vyznačenie vecného bremena na prechod a prejazd a to červenou bodkočiarkovanou čiarou v mieste, kde nie je pevná hranica, ktorou sú múry obytných domov a v prednej časti oplotenie so vstupnými bránami. Znalecký posudok bol podaný znalcom z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia. Geometrický plán pod číslom XC/XX/XXXX . bol vyhotovený dňa 31. 5. 2011 a overený Q. Podľa §-u 80 písm.c/ návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §-u 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov o určenie, že navrhovateľom v 1.- 4. rade patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k pozemku parc. G..re k. ú. Z. a o tom, že odporca je povinný strpieť výkon práva navrhovateľov, je dôvodný. Návrh navrhovateľov, že navrhovateľom v 1. - 4. rade patrí právo vecného bremena, je žalobou určovacou v zmysle , ktorou navrhovatelia uplatnili, či tu právo navrhovateľov je alebo nie je. Navrhovatelia preukázali naliehavosť právneho záujmu na určení svojho práva, keď v danom prípade sa nemožno domáhať priamo plnenia a keď právne postavenie navrhovateľov bez takéhoto určenia by bolo neisté. Platí to za stavu, keď odporca bráni navrhovateľom v práve prechodu a keď vecné bremeno viažúce sa k nehnuteľnosti nie je zapísané v KN.

V zmysle O. Z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Pri nadobudnutí práva vecného bremena vydržaním platia ustanovenia obdobne.

Ustanovenie § 134 upravuje vydržanie, ktoré je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Pri vydržaní sa vyžaduje, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, že držba musí byť oprávnená, že držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Pre vydržanie nehnuteľnosti sa vyžaduje doba desať rokov. Subjektom vydržania môže byť aj fyzická osoba. Súd má za to, že predmetná nehnuteľnosť - pozemok parc. G. je spôsobilým predmetom vydržania, keď ide o vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva. Pre naplnenie oprávnenosti držby musia byť splnené podmienky podľa . to znamená, že oprávneným držiteľom je ten, kto fakticky ovláda vec alebo vykonáva právo späté s vôľou nakladať s vecou ako svojou, v dobrej viere, že vec alebo výkon práva mu patrí. Pre oprávnenú držbu platí splnenie náležitostí a to faktického ovládania veci alebo výkonu práva, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi a dobrá viera, že mu vec alebo výkon práva patria. Pritom držiteľom v zmysle je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti navrhovateľov v 1. - 4. rade a to parcela č. C.1 patriaca odporcovi sú susednými pozemkami. Susednými nehnuteľnosťami sú i dom sup. č. 404, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľom a dom G., ktorý vlastnícky patrí odporcovi. Medzi týmito domami a pozemkami je plocha, ku ktorej navrhovatelia v 1. - 4. rade tvrdili, že k nej vykonávali právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami a to nerušene a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov a že nadobudli tak vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to k pozemku par. č. C. Navrhovatelia v 1. - 4. rade tvrdili, že ich právni predchodcovia prišli bývať na nehnuteľnosti t. č. vo vlastníctve navrhovateľov v 1. - 4. rade v roku 1954, pričom táto skutočnosť korešponduje s prídelovou listinou, ktorá je síce datovaná 15. 2. 1963, ale číslo prídelovej listiny je Pôd./8-5259/1957. Na prídelovej listine je uvedený ako bývalý vlastník L. a spol., ktorého meno a priezvisko je totožné s osobou, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľov v 1. - 4. rade bola starým otcom nebohého manžela navrhovateľky v 1. rade a ktorá mala stavať spolu so svojou manželkou T. dom č. XXX pred 2. svetovou vojnou. Susedný dom, súčasný dom G. podľa tvrdenia navrhovateľov bol postavený v 30. rokoch a staval ho syn V. Navrhovateľka v 1. rade prišla bývať do nehnuteľnosti s domom G. Skutočnosť, ktorú navrhovatelia v 1. - 4. rade tvrdili, že totiž plocha medzi rodinnými domami G. sa používala ako spoločný dvor a na prechod na pešo, káričkou, fúrikom i osobným autom bez zásahov, bez sporov a to aj po roku 1972 potvrdil i odporca. Na výkone práva prechodu sa nič nezmenilo ani po roku 1972, kedy susedný dom G.úpil otec odporcu P. Tvrdenia navrhovateľov v 1. - 4. rade potvrdili svedkovia: D. L. s tým rozdielom, že podľa nich do Z. prišli so svojimi rodičmi v roku1957. Títo svedkovia sú bratmi, t. č. nebohého U., nebohého manžela navrhovateľky v 1. rade. Aj keď sa okolnosti ohľadom začatia sporov medzi účastníkmi konania líšili, možno uzavrieť, že prvé spory začali najskôr v roku 2003, 2004 (výpoveď svedka P. G.esp. v roku 2006 (tvrdenie navrhovateľky v 1. rade), resp. v roku 2006 (výpoveď odporcu). Obdobie začatia sporov medzi účastníkmi možno dať do súvisu s vyhotovením vytyčovacieho náčrtu, ktorý vytýčil vlastnícku hranicu medzi pozemkami parc. G. a ktorý je vyhotovený 13. 8. 2008. Postavenie plotu na hranici týchto pozemkov odporca zdôvodnil konfliktami s druhom navrhovateľky v 1. rade. Sám odporca potvrdil používanie spoločného dvora tak, ako ho opísali navrhovatelia od roku 1972, kedy prišiel bývať do domu č.. Možno uzavrieť, že výkon práva u navrhovateľky v 1. rade začal od roku 1959 a u navrhovateľov v 2. -4. rade od ich narodenia s tým, že navrhovatelia v 1. - 4. rade si v súlade s môžu dobu držby započítať aj tú, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe aj ich právny predchodca, t. j. otec a starý otec. Na základe zisteného skutkového stavu tak ako je vyššie uvedený možno konštatovať, že navrhovatelia v 1. - 4. rade nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva - vydržaním. V danom prípade boli splnené podmienky pre vydržanie čo do spôsobilosti predmetu vydržania, oprávnenosti držby a jej nepretržitosti počas doby 10 rokov. Na základe výpovedí navrhovateľov v 1. - 4. rade a vypočutých svedkov vyplýva, že navrhovatelia v 1. - 4. rade ako držitelia boli dobromyseľní, že im právo prechodu patrí a potom sú držiteľmi oprávnenými. Navrhovatelia v 1. - 4. rade tvrdili, že právo prechodu využívali s tým, že im patrí, nemali o tom žiadne pochybnosti a toto právo vyvodzovali z toho, že oboma stranami bol užívaný tento prechod rovnako a z toho, že tu neboli žiadne spory medzi susedmi. O oprávnenosti výkonu práva navrhovateľmi v 1. - 4. rade svedčí aj skutočnosť, že ani navrhovatelia ani svedkovia D. a L. a ani odporca či svedok P. pôvodne nevedeli, že plocha medzi domami č. 404 a 405 a medzi susednými pozemkami parc. č. 1248 a 1251 je spoločným pozemkom. Svedok D. uviedol, že nevedel a ani ho to nenapadlo, že hranicou medzi pozemkami parc. č. 1248 a 1251 je hranica, na ktorej je v súčasnosti drevený plot. Odporca uviedol, že pre problémy s druhom navrhovateľky v 1. rade sa rozhodol postaviť plot a zistil na geodézii, že spoločný dvor nie je spoločným

pozemkom. Hranica medzi parc. č. 1248 a 1251 bola určená geometrami vo vytyčovacom náčrte. Aj svedok P., otec odporcu potvrdil, že keď kupoval svoju nehnuteľnosť v roku 1972, dvor medzi domami XXX a XXX. bol spoločný pozemok. O tom, že cez dvor vedie hranica a v ktorom mieste sa dozvedel v roku 2003. V roku 2005 alebo 2006 sa rozhodol k zameraniu dvora geometrami. Aj z týchto objektívnych okolností a tiež výpovedi navrhovateľov a všetkých svedkov možno vyvodiť, že navrhovatelia a ich predchodcovia fakticky vykonávali právo prechodu, že toto právo vykonávali v tom, že im patrí a v dobrej viere. Z hľadiska splnenia doby 10 rokov súd uvádza, že podľa , až 116 ods. 1 v spojení s vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov.

Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Aj za účinnosti tohto zákona platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa si mohol započítať oprávnenú dobu predchodcu. Navrhovateľom v 1. - 4. rade možno započítať vydržaciu dobu až do účinnosti t.j. do 1. 4. 1964. - t. j. do 1. 4. 1983 neupravoval. Podľa právnej úpravy po 1. 4. 1983 bolo možné vydržať iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, ale vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát. Platný právny stav tak ako je upravený v súčasnosti platí od 1. 1. 1992. Súd poukazuje na , podľa ktorého ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkom, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Na základe horeuvedného s prihliadnutím na dĺžku doby, po ktorú navrhovatelia a ich právny predchodcovia vykonávali právo prechodu, súd má za to, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu a spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XXXX nadobudli vydržaním, pričom účinky vydržania pri splnení podmienok pre vydržanie nastávajú priamo zo zákona. S určovacím výrokom súvisí výrok o povinnosti odporcu strpieť výkon práva navrhovateľov v 1. - 4. rade v zmysle . Rozsah vecného bremena je vyznačený na geometrickom pláne vyhotovenom dňa 31.5.2011 v tejto veci znalcom Ing. Pavlom Krišpinským, ktorý geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku.

Pokiaľ navrhovatelia žiadali rozhodnúť o povinnosti odporcu odstrániť na vlastné náklady oplotenie nachádzajúce sa na hranici pozemkov parc. G. k. ú. Z. súd konanie v tejto časti zastavil a rozhodol o postúpení konania v tejto časti po právoplatnosti tohto rozhodnutia obci Z.. Súd tak rozhodol podľa podľa ktorého kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a podľa O.s.p, podľa ktorého ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Pri skúmaní podmienok konania v tejto časti návrhu súd zistil, že v tomto prípade chýba procesná podmienka konania a tou je nedostatok právomoci súdu, tento nedostatok je neodstrániteľný a ako taký má za následok zastavenie konania. Uplatnený nárok navrhovateľmi odstrániť oplotenie postavené odporcom súvisí s prebiehajúcim stavebným konaním.

Z obsahu spisu Obce Z. č. XXXX/XX . vyplýva, že Obec Z. ako stavebný úrad koná vo veci posúdenia drobnej stavby „oplotenie“ nachádzajúcej sa v k. ú. Nitrianske Pravno, na hranici pozemkov parc. G. bez ohlásenia drobnej stavby, pričom stavebníkom je odporca. Stavebný úrad koná okrem iného i v zmysle a 88a (stavebného zákona). V danom prípade ide zrejme o nepovolenú stavbu a stavebný úrad má rozhodnúť o tejto stavbe. Rozhodnutie patrí do právomoci stavebnému úradu. V tomto konaní bolo preukázané, že plot nie je postavený na pozemku, ktorý by patril navrhovateľom a nepatril odporcovi a teda nejde o stavbu na cudzom pozemku. Súd v zmysle má právomoc rozhodovať v prípade neoprávnenej stavby, ktorou je stavba postavená na cudzom

pozemku, čo nie je tento prípad. Stavebný úrad pri stavbách postavených bez stavebného povolenia rozhoduje o takejto stavbe, o jej dodatočnom povolení, či odstránení. Súd preto konanie v tejto časti zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia ju postúpi Obci Z..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 Os.p. vzhľadom na úspech navrhovateľov vo veci. Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia a náhrade za súdne poplatky v celkovej výške 1.475,05 eur. Uplatnili si trovy konania za zaplatené súdne poplatky z návrhu vo výške 99,50 /určenie vecného bremena/ a 99,50 eur /odstránenie stavby/, za preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,-eur, preddavok na trovy ohliadky 15,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 861,05 eur. Trovy právneho zastúpenia si uplatnili za 6 úkonov právnej služby - prevzatie veci vrátane prvej porady, za návrh zo dňa 25.2.2010, zastupovanie na pojednávaní dňa 24.8.2010, zastupovanie na ohliadke na mieste dňa 21.10.2010, zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2010 po 55,49 eur s tým, že táto odmena sa znižuje o 50 % podľa §-u 13 ods. 2 vyhl. č. a násobí počtom zastúpených - 4 navrhovatelia, ďalej za 1 úkon právnej služby

- zastupovanie na pojednávaní dňa 8.11.2011 po 57,- eur, ktorá odmena sa znižuje o 50% podľa §-u 13 ods. 2 vyhl. č. a násobí počtom zastúpených - 4 navrhovatelia. Ďalej si uplatnili paušálnu náhradu za 6 úkonov po 7,21 eur a za 1 úkon po 7,41 eur, náhradu za stratu času za cestu z Prievidze do Nitrianskeho Pravna a späť za 2 začaté polhodiny po 12,02 eur, náhradu za použitie motorového vozidla 24 km po 0,183 eur, t.j. 4,39 eur a za spotrebu pohonných hmôt 24 km po 7,2 l/100km x 1,20 eur, t.j. 2,07 eur. Súd priznal navrhovateľom trovy konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 / určenie vecného bremena/, za preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,-eur /trovy dôkazu/, preddavok na trovy ohliadky 15,- eur /trovy dôkazu/ a trovy právneho zastúpenia vo výške 742,86 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, podanie návrhu zo dňa 25.2.2010, zastupovanie na pojednávaní dňa 24.8.2010, zastupovanie na ohliadke na mieste dňa 21.10.2010, zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2010 po 55,49 eur ( 1/13 výpočtového základu zo sumy 721,40 eur podľa §-u 11 ods. 1 vyhl.č. ) s tým, že táto odmena sa znižuje o 20 % podľa §-u 13 ods. 2 vyhl. č. v znení účinnom do 31.5.2010 a o 50 % podľa §-u 13 ods. 2 vyhl.č. v znení účinnom po 1.6.2010 a násobí počtom zastúpených - 4 navrhovatelia, ďalej za 1 úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 8.11.2011 po 57,- eur, ( 1/13 výpočtového základu zo sumy 741,-eur podľa §-u 11 ods.1 vyhl.č. ), ktorá odmena sa znižuje o 50% podľa §-u 13 ods. 2 vyhl. č. a násobí počtom zastúpených - 4 navrhovatelia, spolu vo výške 668,90 eur. V zmysle §-u 13 ods. 2 vyhl.č. v platnom znení základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Keďže navrhovatelia žiadali priznať náhradu trov právneho zastúpenia zníženú o 50% aj u úkonov pred 1.6.2010, súd priznal túto náhradu podľa návrhu. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za 5 úkonov právnej služby reálne vykonaných. Súd ďalej priznal navrhovateľom paušálnu náhradu za 5 úkonov po 7,21 eur a za 1 úkon po 7,41 eur, náhradu za stratu času za cestu z Prievidze do Nitrianskeho Pravna a späť za 2 začaté polhodiny po 12,02 eur / spolu 24,04 eur /, náhradu za použitie motorového vozidla 24 km po 0,183 eur, t.j. 4,39 eur a za spotrebu pohonných hmôt 24 km po 7,2 l/100km x 1,20 eur, t.j. 2,07 eur / §-17 /. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vyčíslené v súlade s vyhl. č a sú spolu vo výške 742,86 eur , trovy konania celkom sú vo výške 1.257,36 eur.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa §-u 148 ods. 1 V tejto veci vznikli štátu trovy vo výške 25,86 eur za priznanie znalečnej odmeny a náhrady hotových výdavkov v súvislosti s podaním znaleckého posudku Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec podal znalecký posudok, súd mu priznal znalečné vo výške 432,96 eur, ktoré bolo uhradené z preddavku zloženého navrhovateľmi vo výške 400,-eur a 7,10 eur a vo zvyšku /25,86 eur/ z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Vzhľadom na výsledok konania - úspech navrhovateľov je odporca povinný nahradiť štátu trovy konania v horeuvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len v prípadoch podľa §-u 205 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu