Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-47-2023.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, D., 2. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., 3. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., o zaplatenie 38.414,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 07. februára 2023 č.k. 36Csp/156/2022-206
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1. až 3. zaplatiť žalobcovi sumu 29.986,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29.986,57 Eur od 13.7.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných žalovaných (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 3. v rozsahu 56,12 % (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 38.414,08 Eur spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovaným poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2455554 7 03 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1. ako dlžníkom a žalovanými 2. a 3. v postavení ručiteľov dňa 14.04.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2455554 7 03, v zmysle ktorej bol žalovanému 1. ako dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 37.000 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať na účet konta stavebného sporenia vždy k 15. dňu v mesiaci pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 211,96 Eur v počte 228 s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.05.2045. Z dohodnutej celkovej sumy medziúveru vo výške 37.000 Eur bola žalovanému 1. vyplatená suma 36.556 Eur a zostávajúci rozdiel vo výške 444 Eur bol dňa 17.04.202015 zúčtovaný ako poplatok za spracovanie medziúveru. Žalobca evidoval na daný úverový vzťah jednak vklady stavebného sporenia, ktoré k 12.07.2019 predstavovali nasporenú sumu 149,93 Eur a jednak vklady zúčtované priamo na medziúver v sume 6.419,50 Eur za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru. Pretože žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, napriek tomu, že žalobca listom zo dňa 27.05.2019 žalovaných vyzval na doplatenie omeškaných splátok a žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred
dohodnutou dobou splatnosti, omeškané splátky neboli doplatené, a tak žalobca dňa 12.07.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru.
3. Vec právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods.1 prvá veta, § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), § 1, § 2, § 4 písm. a), § 7 ods. 2 až 5, § 8 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 9, § 54a, § 101, § 103, § 517, § 565, § 546, § 548 OZ. Po podrobení posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy súdnej kontrole súd dospel k záveru, že v zmluve nie je určito a zrozumiteľne uvedená výška poskytnutého úveru, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalovanému 1. bola poskytnutá len suma 36.556 Eur a nie vo výške 37.000 Eur ako je uvedené v zmluve. Žalobca si zvyšných 444 Eur stiahol ako poplatok za poskytnutie úveru, čím bola výška úveru znížená, tým pádom nesprávne uvedená v zmluve a z toho dôvodu nemohli byť správne uvedené ani ďalšie údaje v zmluve. Rozhodol tak s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022, v ktorom vyslovil, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Súd nevyhovel námietke premlčania vznesenej žalovanými, keď zhodnotil, že v danom prípade žalobca zosplatnením úveru neodstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale len od zmluvy o stavebnom sporení, a teda k uplatneniu nároku na súde dňa 03.12.2021 došlo pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Tvrdenia žalovaných o existencii neprijateľných zmluvných podmienok súd považoval za nedôvodné. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci.
4. Proti predmetnému rozsudku podali jedným podaním v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a rozsudok vo výroku III. zrušil. Opakovane vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu uplynutia dvojročnej premlčacej subjektívnej doby, na ktorú súd prvej inštancie absolútne neprihliadal, nevykonal dokazovanie s ohľadom na vznesenú námietku premlčania rozhodnutiami súdov SR vyššej inštancie, na základe čoho došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznili, že súd nesprávne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanými, nakoľko vychádzal zo záveru, že sa jedná o plnenie zo zmluvy a nie o plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré v danom prípade išlo, nakoľko zmluva o úvere bola od počiatku zrušená vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom dňa 12.07.2019. Podľa názoru žalovaných žaloba podaná na súde 03.12.2021 bola podaná už po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 12.07.2021. Žalovaní poukázali na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd v bode 72. rozsudku konštatoval, že sankciou za to, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy je, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a strany sú povinné vrátiť si to, čo si plnili, avšak vo výroku I. napadnutého rozsudku zaviazal žalovaných 1. až 3. zaplatiť žalobcovi sumu 29.986,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 13.7.2019 do zaplatenia. Žalovaným nie je jasné, prečo ich súd zaviazal výrokom I. aj na zaplatenie úroku z omeškania, keď sám konštatoval, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté výroky ako vecne správne. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaných a mal za to, že žalovanými vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Stotožnil sa s názorom súdu, ktorý konštatoval, že právo uplatnené žalobou nie je premlčané, nakoľko k uplatneniu nároku na súde došlo ešte pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Názor žalovaných, podľa ktorého vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bola zmluva zrušená od počiatku, a preto sa nejedná o plnenie zo zmluvy ale o plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, považoval za nesprávny.
6. Odvolatelia v odvolacej replike zopakovali svoje námietky uvedené v odvolaní a požiadali žalobcu a súd o vysvetlenie, na základe čoho si uplatňuje žalobca zaplatiť celý zosplatnený úver vrátane úrokov z omeškania, ak podľa jeho tvrdenia nedošlo k zrušeniu zmluvy od počiatku vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Na podporu svojich skutkových tvrdení ohľadom premlčania práva predložili viaceré rozhodnutia súdov SR.
7. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov.
8. Odvolatelia odvolaním napadli len vyhovujúci výrok rozsudku a s tým súvisiaci výrok o trovách konania. Zamietavý výrok rozsudku preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.
9. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Odvolatelia podaným odvolaním uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP, t.j. namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
11. Podstata podaného odvolania spočíva v namietaní súdom posúdenej námietky premlčania, ktorú žalovaní vzniesli už v priebehu konania majúc ta to, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zanikol zmluvný vzťah ex tunc a medzi stranami nastal režim bezdôvodné obohatenia, v rámci ktorého bolo podľa nich potrebné uplatniť právo na súde v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a nie vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
12. Odvolací súd konštatuje, že odvolatelia nijakým spôsobom v podanom odvolaní nereflektujú na odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom súd jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a v odvolaní len konštatovali nesúhlas s právnym posúdením súdu a zopakovali svoje vyjadrenia z konania v prvej inštancii.
13. Odvolací súd má za to, že odvolateľmi uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak žalovanými vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú a zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.
14. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd dopĺňa nasledovné.
15. Predmetom konania je zaplatenie sumy 38.414,08 Eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.04.2015, ktorú uzatvorili žalovaní a žalobca.
16. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca úver účinne zosplatnil a tiež, že zmluva o stavebnom sporení ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zanikla, avšak zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, aby žalobca zároveň odstúpil od zmluvy o úvere ako tvrdia odvolatelia. Nakoľko zmluva o úvere a zmluva o stavebnom sporení nie sú vzájomne závislými zmluvami podľa § 52a OZ, zánik zmluvy o stavebnom sporení nespôsobil aj zánik zmluvy o úvere.
17. V prejednávanom prípade poskytnutého úveru odvolatelia nesprávne spájajú právne následky, ktoré nastupujú v prípade, kedy sa zmluva ruší od začiatku (napr. v prípade jej odstúpenia) s úkonom zosplatnenia úveru. Na základe toho vychádzajú z nesprávnej premisy, že zosplatnením
úveru (vyhlásením o mimoriadnom zosplatnení úveru) dochádza k zrušeniu zmluvy od jej začiatku. Zosplatnenie úveru totiž nemožno stotožňovať s odstúpením od zmluvy.
18. Z uvedeného vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, nie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdenom odvolateľmi a že k uplatneniu nároku na súde žalobcom došlo včas pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. V danom konaní nebolo preukázané účinné odstúpenie od zmluvy o úvere, a preto nemožno aplikovať odvolateľmi predložené rozhodnutia na podporu tvrdení o premlčaní nároku žalobcu.
19. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 12.07.2019, všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac marec 2019 (16.06.2019), a nakoľko k uplatneniu nároku na súde dňa 03.12.2021 došlo ešte pred jej uplynutím (16.06.2022), k jeho premlčaniu (v trojročnej lehote) nedošlo. Odvolací súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, v ktorom najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec vyslovil, že „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).“
20. Žalovaní porušili svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, čím sa dostali do omeškania. Súd preto rozhodol správne, keď v súlade s § 517 ods. 2 OZ a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. žalobcovi na základe jeho návrhu priznal tiež úroky z omeškania, aj keď vyslovil, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Odvolací súd uvádza, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri samotnom plnení aj úroky z omeškania (ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z poskytnutého a nevráteného úveru). Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu a tieto sú sankciou za porušenie povinnosti plniť dlh riadne a včas.
21. Preto nebolo možné pripísať relevanciu ani tej odvolacej námietke, ktorou odvolatelia namietali, že napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ich súd zaviazal k povinnosti platiť z dlžnej sumy úroky z omeškania.
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie v jeho napadnutom výroku I. ako vyhovujúcom výroku vecne správne vrátane výroku III. ako závislého výroku o trovách konania (zohľadňujúceho pomer úspechu a neúspechu strán sporu), preto odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Žalovaní ako odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní a úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, z toho dôvodu odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).