Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-248-2011.pdf
PDF · 75.07 KB
No categories available
13CoE/248/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: J. N. F., a.s., so sídlom W. XX/A, W., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, H. o vymoženie sumy 89,09 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/216/2011-11 zo dňa 9.6.2011 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. B. E. trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti vo výške 30,27 eur a u k l a d á povinnému trovy exekúcie vo výške 30,27 eur uhradiť súdnej exekútorke JUDr. B. E. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 9.6.2011 exekúciu zastavil, priznal súdnej exekútorke JUDr. B. E. trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti vo výške 48,73 eur a uložil povinnému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdom priznané súdnej exekútorke vo výške 48,73 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 22.3.2011 vydal poverenie na výkon exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného a súdna exekútorka dňa 18.4.2011 predložila žiadosť o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. f/ Exekučného poriadku, pretože počas exekučného konania bolo zistené, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom po začatí exekučného konania pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie a súčasne požiadala, aby súd zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 58, § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a vzhľadom na úhradu pohľadávky povinným, exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a po preskúmaní nároku na úhradu trov exekúcie priznal súdnej exekútorke odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eur, DPH vo výške 6,64 eur a hotové výdavky vo výške 8,90 eur, t.j. celkom v sme 48,73 eur. Ako nepreukázané trovy súd prvého stupňa nepriznal telekomunikačné výdavky vo výške 2,00 eur. Povinného zaviazal uhradiť uvedené trovy exekúcie s poukazom na § 197 Exekučného poriadku, nakoľko k splneniu jeho povinnosti došlo až po začatí exekučného konania.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodu, že pohľadávka bola zaplatená v pobočke J. zdravotnej poisťovni dňa XX.X.XXXX a poisťovňa mala peniaze hneď na účte. Exekútorský úrad poslal upovedomenie o začatí exekúcie 30.3.2011, a preto žiadal o odpustenie dožadovanej sumy od neho, nakoľko zdravotná poisťovňa mala 15 dní na pozastavenie exekúcie.
Oprávnený v podaní zo dňa 8.8.2011 k odvolaniu povinného uviedol, že pohľadávku voči povinnému, priznanú právoplatným výmerom zo dňa 15.12.2010, si uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2011. Uviedol, že výkaz nedoplatkov v celkovej výške 783,58 eur (poistné 694,49 eur a úroky 89,09 eur) bol povinnému doručený dňa 22.12.2010 a povinnú túto povinnosť splnil dňa 30.12.2010 čiastočne, keď uhradil na účet oprávneného sumu 694,49 eur a na zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky podal návrh na vykonanie exekúcie a celú pohľadávku povinný uhradil dňa 15.3.2011, t.j. po začatí exekučného konania a po jej úhrade túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi a súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora zastavil exekúciu a podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o trovách exekúcie. V exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie znáša povinný a len za splnenia podmienok podľa § 203 ods.1, 2 Exekučného poriadku môže súd uložiť úhradu trov exekúcie oprávnenému, pričom v danej veci tieto podmienky neboli splnené a preto oprávnený považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a poukázal na znenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolanie povinného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení oprávneného odvolací súd má za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 10.3.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 89,09 eur, ktorú tvorili úroky za oneskorene uhradené poistné, priznané v právoplatnom a vykonateľnom výkaze zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2010. Povinný pohľadávku na poistnom vo výške 694,49 eur, priznanú exekučným titulom, uhradil dňa 30.12.2010, teda pred začatím exekučného konania a zvyšnú časť tvoriacu úrok vo výške 89,09 eur uhradil dňa 15.3.2011. Súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.3.2010 a na jeho základe súdny exekútor vydal dňa 30.3.2011 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 5.4.2011 a podaním z rovnakého dňa povinný zaslal súdnemu exekútorovi žiadosť o ukončenie exekúcie z dôvodu úhrady pohľadávky oprávnenému, o čom predložil dôkaz. Súdny exekútor následne požiadal oprávneného o preverenie úhrady a oprávnený e-mailom zo dňa 12.4.2011 úhrady pohľadávky potvrdil.
Z uvedeného vyplýva, že predmetom exekučného konania bola pohľadávka oprávneného vo výške 89,09 eur, ktorú povinný zaplatil po začatí exekučného konania a pred vydaním poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) „Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, právna úprava rozlišuje exekučné konanie, ktoré sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekúciu, ktorú môže exekútor vykonávať až udelením poverenia.
Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku „Exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.“
Podľa § 5 ods. 2 vyhláčky č. 288/1995 Z.z. „Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.“
V prejednávanej veci povinný vymáhanú pohľadávku vo výške 89,09 eur uhradil po začatí exekučného konania, avšak pred začatím samotnej exekúcie, t.j. pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Ak teda súdna exekútorka v danej veci po oznámení povinného a oprávneného zistila, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená, boli splnené podmienky na to, aby podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku upustila od vykonávania exekúcie, a v takom prípade by jej vzniklo právo na odmenu vo výške 50% z odmeny stanovenej vo výške 20% z vymáhanej pohľadávky, t.j. vo výške 17,81 eur (35,63 : 2)/. Súdna exekútorka však zvolila taký postup, že neupustila od vykonávania exekúcie, ale podala návrh na zastavenie exekúcie, pri ktorom je minimálna odmena vo výške 33,19 eur, čo je pri vymáhaní pohľadávok nižšej hodnoty podstatne výhodnejšie.
Odvolací súd má preto za to, že i keď exekúcia bola zastavená, odmenu za činnosť súdnej exekútorky je potrebné posúdiť ako pri upustení od vykonávania exekúcie podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., podľa ktorej úpravy je odmena vo výške 17,81 eur. Hotové výdavky sú vo výške 8,90 eur - poštovné, ktoré odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považoval za oprávnené ako aj 20% DPH z odmeny vo výške 3,56 eur. Celkové trovy exekúcie sú preto vo výške 30,27 eur.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že priznáva súdnej exekútorke JUDr. B. E. trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti vo výške 30,27 eur a ukladá povinnému trovy exekúcie vo výške 30,27 eur uhradiť súdnej exekútorke.
V odvolacom konaní boli účastníci čiastočne úspešní, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 214 ods. 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.