Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/178/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehoda, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa F. F., nar. X.X.XXXX, bytom U. V., A. XX/XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Vajsom, advokátom, so sídlom W. Z., Z. X, proti odporcovi v 1/ rade Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, v 2/ rade Okresný súd Zvolen, so sídlom Zvolen, J. Kozačeka 19, v 3/ rade F.. C. Z., vyššej súdnej úradníčke Okresného súdu Zvolen, v 4/ rade F.. C. M., sudkyne Okresného súdu Zvolen, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 15.2.2011, č.k. -53 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcom v 1/ až 4/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na náhradu škody, ktorej sa domáhal ako odškodnenia za nesprávny úradný postup Okresného súdu Zvolen, ktorý mal spočívať v tom, že súd vo veci sp. zn. rozhodol jednostranne a svoje rozhodnutie nedoručil navrhovateľovi, čím mu znemožnil uplatnenie jeho práv v odvolacom a prípadnom dovolacom konaní zamietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal súd na to, že návrh navrhovateľa proti odporcovi 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR bol podaný predčasne, pretože nebol nárok predbežne prerokovaný s týmto orgánom. Pokiaľ ide o ďalších odporcov tak vo vzťahu k týmto nebol návrh dôvodný, preto lebo chýbala pasívna legitimácia na strane odporcov. Preto ani proti jednému z týchto subjektov nebolo možné predmetný nárok uplatiť.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odporca v 1/ rade bude zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že postup okresného súdu nebol správny, keď návrh navrhovateľa zamietol. V tejto súvislosti poukazoval na to, že navrhovateľovi bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov až po podaní návrhu na začatie konania a preto navrhovateľ nemohol postupovať podľa § 15 zák. č. Z.z.. Návrh zo strany navrhovateľa bol uplatnený aj proti odporcovi v 1/ rade ako pasívne legitimovanému orgánu verejnej moci a preto sa súd mal zaoberať dôvodnosťou uplatňovaného nároku na náhradu škody. Pokiaľ tak neurobil je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. V tejto súvislosti poukazoval na to, že nárok navrhovateľa vo vzťahu k nemu na predbežné prejednanie nároku podaný nebol. Navrhovateľ tak nemohol uplatiť svoj návrh na súde skôr ako by malo prebehnúť predbežné prerokovanie nároku. Pokiaľ preto vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade súd návrh navrhovateľa zamietol postupoval správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa a tento v zmysle ust. , potvrdil.

V zmysle , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V danej veci účastníci konania súhlasili s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa .

Podľa ust. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Vzhľadom na súhlas účastníkov konania postupoval okresný súd procesne v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a vo veci vyhlásil rozsudok na základe skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu.

Keďže v danej veci postupoval okresný súd podľa ust. krajský súd v súlade s ust. nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal označených účastníkov konania.

V danej veci zo strany navrhovateľa vo vzťahu k senátu krajského súdu v tejto konkrétnej veci nebola vznesená žiadna námietka zaujatosti. Takáto námietka nebola vznesená ani právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní odvolacieho súdu. V zmysle uvedeného preto vo veci pojednával senát krajského súdu, ktorému vec podľa rozvrhu práce pripadla na vybavenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcom solidárnej povinnosti zaplatiť mu 150 000,- Eur, ako odškodnenie za nesprávny úradný postup Okresného súdu Zvolen, ktorý mal spočívať v tom, že súd vo veci sp. zn. rozhodol jednostranne a svoje rozhodnutie nedoručil navrhovateľovi, čím mu znemožnil uplatnenie jeho práv v odvolacom konaní a prípadnom dovolaní. Bolo teda nesporné, že navrhovateľ podaným návrhom uplatňoval nárok v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Navrhovateľ v návrhu, ale aj v svojich ďalších podaniach zdôrazňoval skutočnosť, že ku škode došlo nezákonným postupom súdu a to konkrétne tým, že jeho žaloba v konaní Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. musela byť na výzvu súdu doplnená, pričom navrhovateľ tejto výzve vyhovel, svoje podanie doplnil a napriek tomu súd jeho podanie odmietol, čím mu znemožnil prístup k spravodlivosti. Keďže rozhodnutie o odmietnutí podania mu nebolo riadne doručené, tak mu bola znemožnené jeho uplatenie práva v odvolacom prípadne dovolacom konaní.

Podľa až d/ zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak ( zák. ).

Keďže v návrhu na začatie konania bolo označené aj Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán štátu, ktorý by mal konať vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci, tak treba poukázať na to, že navrhovateľ uplatňoval svoj nárok proti orgánu konajúcemu v mene štátu v súlade s .

K tomu však, aby nárok mohol byť uplatnený na súde je potrebné predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. Zb. zákonov. Len ak by Ministerstvo spravodlivosti SR, ako príslušný orgán neprerokovala nárok navrhovateľa na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, mohol sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V danej konkrétnej veci nebolo preukázané, že by takýto nárok bol vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR, teda odporcovi v 1/ rade podaný. Odporca v 1/ rade túto okolnosť nepotvrdil. Nepotvrdil teda, že by takú žiadosť evidoval a takúto prerokovával.

Ak teda navrhovateľ v danej veci nepostupoval v súlade s ust. a návrh podal bez predbežného pre rokovania priamo na súde, tak správne poukázal na túto okolnosť súd prvého stupňa, že v danom prípade išlo o návrh podaný predčasne.

Pokiaľ po rozhodnutí vo veci samej navrhovateľ doložil do spisu podanie označené ako „Sťažnosť č. 3“ adresované Ministerstvu spravodlivosti SR, v ktorej poukazuje na nesprávny postup Okresného súdu vo Zvolene v konaní sp. zn. a uvádza v ňom aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, tak bolo jeho povinnosťou takýto doklad podľa pripojiť k návrhu na začatie konania, aby sa súd s ním mohol oboznámiť a vyvodiť z toho procesné dôsledky pre konanie v danej veci. Ako vyplýva z predloženej sťažnosti o nesprávnom postupe Okresného súdu Zvolen sa dozvedel len z odpovede na sťažnosť podanú dňa 5.10.2009. Keďže od uvedeného oznámenia uplatňuje navrhovateľ nárok na náhradu škody, ešte mu plynie lehota troch rokov na uplatnenie nároku podľa , bude preto úlohou navrhovateľa zistiť, či podanie označené ako sťažnosť č. 3 bola Ministerstvu spravodlivosti SR aj doručená a ak áno, či márne neuplynula lehota uvedená v zák. . Na základe uvedeného môže zvážiť podanie nového kvalifikovaného návrhu na náhradu škody. Pokiaľ ide o ostatných odporcov tak okresný súd správne zaujal v danej veci názor, že títo nie sú pasívne legitimovanými subjektami s ohľadom na ust. .

Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatnil nárok z toho, že škoda mu vznikla v občianskom súdnom konaní, tak v danom prípade ako orgán konajúci v mene štátu podľa zákona správne vystupuje len Ministerstvo spravodlivosti SR.

V danej veci krajský súd rozhodoval na pojednávaní bez prítomnosti odporcov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní krajského súdu ospravedlnili. Pojednával však v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorému bol ustanovený pre potreby zastupovania v súdnom konaní. Tento v mene navrhovateľa predniesol na odvolacom pojednávaní svoj odvolací návrh vo vzťahu k predmetu sporu a trval na písomne podanom odvolaní. Za daného stavu odvolací súd bol toho názoru, že takýmto postupom odvolacieho súdu nebola odňatá navrhovateľovi možnosť konať pre súdom, keďže jeho záujmy zastupoval ustanovený advokát.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho v zmysle ust. , potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal. Odporcovia v odvolacom konaní mali úspech. Trovy odvolacieho konania im nevznikli. Krajský súd preto odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď by inak podľa ust. ako úspešní účastníci konania na ich náhradu právo mali a to z dôvodu, že žiadne trovy z ich strany uplatnené neboli.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.