Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1679-2011.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1679/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného G. T. M.. F.., D. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Martou Záhorskou, advokátkou, Odborárska 23, 831 02 Bratislava proti povinnému Z.
- N., F..E..D.., E. X, XXX XX M., C.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Michalovciach u súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej, Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod č. Ex 693/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 12.761,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej, Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce trovy exekúcie vo výške 59,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 23.6.2011 domáhal u súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 12.761,06 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Košice - Okolie spis. zn. 12Cb/61/2010-65 zo dňa 15.3.2011.
Dňa 30.6.2011 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/106537 zo dňa 11.7.2011.
Dňa 3.11.2011 postúpila súdna exekútorka súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"). Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekučného konania vo výške 59,83 Eur.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že súdna exekútorka listom zo dňa 12.10.2011 oznámila oprávnenému výsledky zisťovania majetkových a finančných pomerov povinného.
Súdna exekútorka zistila, že povinný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Motorové vozidlá sú predmetnom viacerých exekučných konaní. U povinného nie sú evidované žiadne účty v peňažných ústavoch. Povinný od roku 2010 nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne a má voči nej dlh a taktiež má dlh voči daňovému úradu. Povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a teda nie je ani predpoklad, že nejaký majetok nadobudne. Pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený požiadal súd, aby podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekúciu pre nemajetnosť povinného a nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného zastavil.
Pretože v danom prípade navrhol zastavenie exekúcie ten, kto navrhol jej vykonanie, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška") súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnou exekútorkou špecifikované nasledovne:
1/ Odmena exekútora určená paušálnou sumou /§ 14 ods. 1 vyhlášky/.................33,19 Eur
20% DPH zo sumy 33,19 Eur.........................................................................................6,64 Eur
2/ Náhrada hotových výdavkov..................................................................................20,00 Eur
/poštovné = 13,50 Eur; kolkové známky = 6,50 Eur (výpis z OR)/
Spolu............................................................................................................................59,83 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preskúmaním návrhu súdnej exekútorky na priznanie trov exekúcie súd dospel k záveru, že trovy exekúcie boli súdnou exekútorkou vyčíslené v súlade s vyhláškou. Preto súd priznal súdnej exekútorke ňou vyčíslené trovy exekúcie vo výške 59,83 Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd exekúciu zastavil na návrh oprávneného, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy