Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-32-2006.pdf
PDF · 118.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/32/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: D., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Várošim so sídlom Záhrebská 6, Bratislava proti odporkyni: P., zastúpená JUDr. Dušanom Jurkovičom so sídlom Furdekova 11, Bratislava o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Z vecí ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
do výlučného vlastníctva odporkyne prikazuje:
- trhovú hodnotu členského podielu X- izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí U. v sume 116.490,96 Eur,
- peňažné prostriedky na účte v W.. so zostatkom v sume 3.647,03 Eur,
- sumu 132,77 Eur z titulu 1 kúpnej ceny za odpredaj spoločného motorového vozidla Škoda 120L EČV: U.
hnuteľné veci :
1. vešiakové skrinky
2. gala skrine - 2 ks
3. manželská posteľ
4. váľanda - 2 ks
5. poschodová posteľ
6. obývačková zostava - 8 skriniek
7. obývačková zostava - 5 skriniek
8. 2 sady pohárov
9. jedálenský servis
10. kuchynský robot
11. práčka zn. Zanussi
12. šijací stroj - 2 ks
13. brúsené sklo miniatúrne - 12 ks
14. nerezový plech - 2 ks
15. písací stôl - 2 ks
16. skrinka biela - 2 ks
17. televízor
18. mikrovlnná rúra
19. chladnička s mrazničkou zn. Zanussi
20. nerezový hrniec a panvica
teda majetok v celkovej hodnote..................................................................... 120.270,76 Eur
do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikazuje:
- peňažné prostriedky na účte vo T.. so zostatkom ku dňu 21.2.2003 v sume 1.450,30 Eur
- sumu 132,77 Eur z titulu 1 kúpnej ceny za odpredaj spoločného motorového vozidla Škoda 120L EČV: U.
hnuteľné veci :
21. fotoaparát
22. ďalekohľad
23. vŕtačka s náradím
24 2 nafukovačky
25 slnečník
teda majetok v celkovej hodnote ....................................................................... 1.583,77 Eur.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 59.343,85 Eur do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o vyporiadanie sumy 663,87 Eur získanej za predaj počítača sa zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Účastníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS XXXX, ŠS: XXXXXXXXXX súdny poplatok 3.655,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.02.2006 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov s tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Žiadal, aby všetky veci, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne s tým, že mu jeho podiel vyplatí v peniazoch.
V priebehu konania účastníci zhodne uviedli, že predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je len členský podiel v bytovom družstve a peňažné prostriedky na účtoch vo T.. a W..
Rozsudkom č.k. 9C 32/2006-213 zo dňa 06.04.2010 tunajší súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako účastníkov konania v danej veci tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal trhovú hodnotu členského podielu X- izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí U. v sume 116.490,96 Eur, peňažné prostriedky vedené na účte v W. so zostatkom v sume 3.647,03 Eur, teda majetok v celkovej hodnote 120.137,99 eur. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal peňažné prostriedky na účte vo T.. so zostatkom ku dňu 21.02.2003 v sume 1.450,30 Eur, teda majetok v celkovej hodnote 1.450,30 Eur. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 59.343,84 Eur.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, pretože súd na pojednávaní dňa 06.04.2010 vo veci rozhodol a ona chcela byť prítomná na pojednávaní a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by ustálili cenu predmetu bytu v správnej sume a chcela navrhnúť výsluch susedov na okolnosť, že už viac ako 5 rokov nie sú schopní ich byt predať a aby sa vyjadrili, za akú cenu tento byt predávajú. Uviedla, že chcela predložiť ponuky realitných kancelárií ohľadom predaja bytov v tejto lokalite a úspešnosť ich realizácie. Namietala, že byt nemá reálnu trhovú a predajnú cenu vo výške 116.490,96 Eur. Namietala, že súd nesprávne vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a navrhla, aby v prípade, ak navrhovateľ od nej požaduje 59.749,05 Eur (1.800.000,-Sk) súhlasí s vyporiadaním tak, aby on takúto čiastku vyplatil jej a byt bude prevedený do jeho vlastníctva. Namietala tiež, že súd v danej veci rozhodol bez preukázania solventnosti na vyplatenie čiastky uvedenej v napadnutom rozsudku. Vzhľadom k tomu, že namietala správnosť rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu ceny bytu, ktorý je predmetom vyporiadania a zároveň namietala aj uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 9C 32/2006-217 zo dňa 06.04.2010, v ktorom o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v požadovanej výške, v prípade, ak súd vyhovie odvolaniu, bude tiež potrebné rozhodnúť aj o súdnom poplatku.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co 171/2010-242 zo dňa 30.03.2011 rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle ustanovenia § 80 O.s.p. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo do bezpodielového vlastníctva účastníkov patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Súd nepostupoval správne, keď vyporiadal len veci, ktoré navrhli vyporiadať účastníci. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež aj skutočnosť, či ohľadne neho nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o jeho rozšírení, či zúžení podľa ustanovenia § 143a Obč. zák. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvého stupňa, ktorý sa v konaní zaoberal len vecami a majetkom, ktorý patril do BSM a ktorý účastníci označili za predmet konania. Úlohou súdu prvého stupňa bolo skúmať a zisťovať predmet vyporiadania BSM a teda všetko, čo do tohto spoluvlastníctva účastníkov patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vo veci vyporiadania BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Bude preto úlohou súdu
prvého stupňa vykonať dokazovanie, dostatočne zistiť skutkový stav a na základe zisteného skutkového stavu vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ako manželov.
V intenciách uznesenia krajského súdu okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV dňa 05.03.2002 rozvedené. Rozsudok č.k. 6C 18/2000-34 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2003. Maloleté deti D., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky, otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 1.500,-Sk mesačne na každé dieťa. Podľa rozsudku bola príčinou rozvratu manželstva žiarlivosť odporcu a nevera navrhovateľky.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom. Po rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva.
Rozsah vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol zisťovaný ich výsluchom, výsluchom svedka, znaleckými posudkami a predloženými listinnými dôkazmi.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by s podstatne popieral trhový systém. Pokiaľ došlo k dispozícii s vecou scudzením, pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je dôležité, či bola táto dispozícia v súlade s ustanovením § 145 osd.1 Obč. zák. alebo nie. Ak jeden z manželov naložil s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v rozpore s uvedeným ustanovením, túto vec treba zahrnúť do vyporiadania. Pokiaľ však išlo o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva treba zaradiť peňažnú sumu za vec získanú.
Zo súhlasných výpovedí účastníkov súd zistil, že za trvania manželstva nadobudli veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žiaden iný majetok, úspory alebo dlhy účastníci konania do návrhu na vyporiadanie ich majetku nezahrnuli. Návrh na vyporiadanie sumy 663,87 Eur získanej za predaj počítača uvedeného vo výrokovej časti rozsudku vzal navrhovateľ späť a súd po zistení, že do BSM táto suma nepatrí so súhlasom odporkyne, v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Na zistenie ceny hnuteľných vecí súd nenariaďoval znalecké dokazovanie, nakoľko z podnetu navrhovateľa a so súhlasom odporkyne súd ustálil, že zostatková hodnota hnuteľných vecí pod položkou 1-25 ku dňu rozvodu ich manželstva bola nulová, resp. jedná sa o veci bez hodnoty. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo Škoda 120L EČV: U. navrhovateľ uviedol, že uvedené vozidlo XX.XX.XXXX previedol na tretiu osobu za cenu 265,55 Eur (8.000,-Sk). Odporkyňa kúpnu cenu tohto vozidla nenamietala. Účastníci sa taktiež dohodli na tom, že pri vyporiadaní budú hnuteľné veci uvedené pod položkou 1-20 prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne a ostatné veci do vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že za trvania manželstva im bolo vyplatené odstupné za byt na M.. Jednalo sa o sumu cca 19.916,35 Eur (600.000,-Sk.), z nich cca 9.958,17 Eur (300.000,-Sk) spotrebovali a sumu cca 9.958,17 Eur (300.000,-Sk) si navrhovateľ bezdôvodne prisvojil. Nemá však možnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Rovnako zo zhodných výpovedí účastníkov a listinných dôkazov súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20C 125/2003 súd zrušil spoločný nájom účastníkov k X-izbovému bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí U. a za ďalšiu nájomníčku a členku bytového družstva určil odporkyňu. Dňa XX.XX.XXXX sa odporkyňa stala vlastníčkou predmetného bytu.
Z oznámenia T. zo dňa 05.11.2007 súd zistil, že zostatok osobného účtu subjektu s názvom D. ku dňu 21.02.2003 bol 1.450,30 Eur.
Z oznámenia W. zo dňa 08.11.2007 súd zistil, že zostatok na účte subjektu s názvom P. ku dňu 21.02.2003 bol 3.647,03 Eur.
Z technického preukazu motorového vozidla Škoda 120L EČV: U. súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX došlo k prevodu uvedeného motorového vozidla na tretiu osobu.
Zo znaleckého posudku Z., znalca z odboru stavebníctva č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve je 119.498,10 Eur.
Na základe návrhu odporkyne, ktorá hodnotu členského podielu ustálenú znalcom Z. považovala za neprimerane vysokú, nezodpovedajúcu hodnote bytu ani jeho stavu, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Z., znalec z odboru stavebníctva znaleckým posudkom č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX určil všeobecnú hodnotu členského podielu - hodnoty predtým spoločných práv a povinností účastníkov spojených s užívaním predmetného bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve sumou 116.490,96 Eur.
Účastníci boli poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods.3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pretože po rozvode manželstva sa bývalí manželia nedohodli o vyporiadaní spoločného majetku a navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie súdom v zákonom stanovenej lehote.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná cena ani spôsob vyporiadania hnuteľných vecí uvedených pod položkou 1-24 výroku tohto rozsudku. Spornou zostala suma 9.958,17 Eur, ktorá podľa tvrdenia odporkyne patrí do BSM a ktorú navrhovateľ bezdôvodne spotreboval pre svoju potrebu a suma 265,55 Eur, ktorú navrhovateľ získal za odpredaj spoločného auta Škoda 120L. Súd sa preto v odôvodnení rozsudku zameral len na tieto sporné položky.
Čo sa týka vyššie uvedenej sumy 9.958,17 Eur, súd túto pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov nezohľadnil, pretože odporkyňa v konaní nepreukázala, že takouto sumou peňazí skutočne manželia disponovali a že navrhovateľ tieto peniaze minul pre svoju potrebu. Odporkyňa okrem svojho tvrdenia za účelom preukázania tejto skutočnosti nenavrhla vykonať žiadny dôkaz - že dostali titulom odstupného za byt sumu 19.916,35 Eur, že na rekonštrukciu nového bytu sa spotrebovalo cca 9.958,17 Eur a že taká istá suma nemohla byť spotrebovaná pre potreby rodiny, ale že navrhovateľ túto sumu použil pre vlastnú spotrebu. Napokon sama vo výpovedi uviedla, že túto skutočnosť nevie a nemá možnosť preukázať.
Pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda 120L, ktoré navrhovateľ za trvania manželstva predal T. za cenu 265,55 Eur, táto suma patrí do BSM, navrhovateľ auto X.X.XXXX tzn. po rozvode manželstva previedol na tretiu osobu za cenu 265,55 Eur odporkyňa má právo na polovicu kúpnej ceny. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 05.02.2008, na ktorom sám uviedol, že s odporkyňou spoločne nehospodária už od roku XXXX je teda nepochybné, že finančný výťažok za odpredaj auta spotreboval sám.
Pri určovaní ktorému z manželov pripadnú jednotlivé hnuteľné veci do vlastníctva súd vychádzal zo zistenia, že hnuteľný majetok uvedený pod bodom 1-20 od rozvodu užívala len odporkyňa, hnuteľné veci pod položkou 21-24 užíval navrhovateľ. Peňažné prostriedky na účte navrhovateľa vedenom vo T.. súd prikázal do vlastníctva navrhovateľa a na účte odporkyne vedenom v W.. do vlastníctva odporkyne.
Manžel, ktorý sa po rozhodnutí súdu o zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve nestal členom družstva, sa po uplynutí lehoty uvedenej v § 149 ods.4 Obč. zák. môže domáhať u druhého manžela, aby mu vyplatil polovicu hodnoty členského podielu.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20C 125/2003 mal súd preukázané, že súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu na U. s tým, že jeho výlučnou nájomníčkou a členkou družstva sa stala odporkyňa.
V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého súčasťou je aj hodnota členského podielu ide o hodnotu, ktorej cena sa na účely uvedeného konania určuje obvyklou cenou, tj. cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v rozhodujúcom mieste a čase.
Podľa stanoviska Kolégia Najvyššieho súdu SR v zmysle § 16 písm. b) zákona č. 335/1991 Z.z. vyslovené v záujme zjednoteného výkladu určovania ceny nehnuteľností pri vyporiadaní podielového a bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd. Podľa tohto stanoviska primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenových predpisov, platných ku dňu rozvodu manželstva. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, tj. na dopyte a ponuke v danom čase a mieste. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Súd preto pristúpil k určeniu primeranej náhrady a ako podklad pre určenie ceny členského podielu si zadovážil nie jeden, ale až dva znalecké posudky, v ktorom kontrolnom znaleckom posudku znalec určil všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve sumou 116.490,96 Eur.
Taktiež v súlade so štandardnou judikatúrou súdov, všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto všeobecná cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním z už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2000).
Všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve mal súd preukázanú znaleckým posudkom Z., ktorý v znaleckom posudku č.XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve sumou 119.498,10 Eur. Na základe návrhu odporkyne, ktorá hodnotu členského podielu ustálenú znalcom Z. považovala za neprimerane vysokú, nezodpovedajúcu hodnote bytu ani jeho stavu, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Z. v znaleckom posudku č.XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu členského podielu - hodnoty predtým spoločných práv a povinností účastníkov spojených s užívaním predmetného bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve sumou 116,490.96 Eur.
S poukazom na vyššie uvedené, súd hodnotu členského podielu v bytovom družstve v sume 116.490,96 Eur prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňa v priebehu celého konania (od roku XXXX až do XX.XX.XXXX) mala o predmetný byt záujem a členský podiel žiadala prikázať do jej vlastníctva, mala vôľu vyplatiť navrhovateľovi finančnú náhradu zodpovedajúcu jeho polovičnému podielu, na ktorý účel tvrdila, že má možnosť čerpať úver z peňažného ústavu. Až v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 07.06.2010 navrhla členský podiel v bytovom družstve prikázať do vlastníctva navrhovateľa, s povinnosť vyplatiť jej finančnú náhradu zodpovedajúcu jej podielu. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní, komu prikáže veci patriace do BSM do výlučného vlastníctva bral do úvahy aj to, kto veci v súčasnosti užíva a aký vzťah k jednotlivým veciam prejavujú. Odporkyňa byt od rozvodu manželstva užíva spolu s plnoletými synmi účastníkov, je naň svojim spôsobom väčšmi odkázaná, stará sa oň, uviedla, že ho zveľadila tzn. súd prihliadol aj na náklady, ktoré na byt vynaložila, môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti a napokon súd prihliadol aj na jej solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.
Odporkyňa v priebehu konania opakovane namietala hodnotu členského podielu ustálenú znalcom Z. i znalcom H., ktorú považovala za neprimerane vysokú, nezodpovedajúcu hodnote bytu. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty bytu súd ustanovil znalca, následne nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým bola všeobecná cena členského podielu v bytovom družstve ustálená sumou 116.490,96 Eur. Z tejto sumy súd pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vychádzal.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol prihliadať na listinné dôkazy - internetové ponuky realitných kancelárií, ponúkajúce nehnuteľnosti v danej lokalite, predložené odporkyňou.
V neposlednom rade súd k obrane odporkyne uvedenej v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 06.04.2010, v ktorom okrem iného dôvodí tým, že dňa 06.04.2010 súd vo veci rozhodol a ona chcela byť prítomná na pojednávaní a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov uvádza, že na toto pojednávanie bol jej právny zástupca riadne predvolaný, predvolanie si však na pošte v odbernej lehote nevyzdvihol. Keďže nebol spochybnený zachovaný postup pri doručovaní predmetnej písomnosti podľa § 47 ods.2 O.s.p. zásielku súd považoval za doručenú a vo veci podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. i rozhodol. Dôkazy, napriek poučeniu odporkyňou neboli predložené, alebo navrhnuté pred ukončením dokazovania tunajším súdom.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže súd určiť iné podiely manželov na spoločnom majetku než rovnaké. Súd sa zaoberal návrhom odporkyne, aby jej podiel na spoločnom majetku bol vyšší než podiel navrhovateľa, no nezistil predpoklady pre takéto rozhodnutie. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom majetku vychádza zo skutkových zistení a podľa názoru súdu nie sú dôvody na jeho odchylné hodnotenie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že do BSM účastníkov patria aktíva v celkovej hodnote 121.853,83 Eur. Podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, preto má každý z nich nadobudnúť majetok v hodnote 60.926,91 Eur. Navrhovateľovi však vyporiadaním aktív pripadol len majetok v hodnote 1.583,07 Eur, preto je odporkyňa, ktorá nadobúda aktíva v hodnote 120.270,76 Eur povinná vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov na aktívach sumu 59.343,85 Eur, aby podiely
účastníkov na spoločnom majetku boli rovnaké, ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 150 O.s.p. a keďže súdnemu sporu sa dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo vinou oboch strán, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
Oboch účastníkov súd v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Z.z. a položky 6 písm. b) sadzobníka, v znení platnom v čase začatia konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM. Základom poplatku je hodnota všetkých aktív majetku, po zaokrúhlení 121.853 Eur , z ktorého je súdny poplatok 3%, čo je 3.655,58 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na tunajší súd, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.